No tak ze je tu dalsie pokracovanie Delphi. Prvy diel bol od Lukas.229 ktory ma poveril aby som dalej robil tuto prirucku. Kedze mi sa aj hodi Delpi momentalne kvoli skole tak budem pokracovat a zacneme podrobnejsie hovorit o Objektovom Pascale ktorym Delphi hovori. V tejto casti si dame taky lahky uvod.
Struktura programu
Kazdy program sa sklada z nielkych casti:
1.Hlavicka: zacina slovom program za ktorym nasleduje meno programu
2.Pripojenie programovacih jednotiek: klauzulou uses sa k programu pripoja dalsie programi.
3.Definicie globalnych konstant: je uvadzana slovom const. Tu sa definuju konstanty.
4.Definicia typov: pokial sa rozhodneme vo svojom programe pouzivat nami definovane datove typi tak napiseme type a nadefinujeme ich
5.Deklaracia premennych: za klucovym slovom var nasleduje vypis pouzivanych premennych a ich datovych typov
6.Deklaracia procedur a funkcii: v tejto casti musime naprogramovat vsetky procedury a funkcie tak, jak si to ukazeme v dalsich castiach
7.Vlastny program: tu bude zoznam prikazov, ktore bude program postupne vykonavat. Tato cast zacina slovom begin a konci slovom end.
Syntakticke pravidla
Pascal nerozlisuje velke a male pismena. Dalsie pravidlo hovori ze kazdy prikaz musime odelit podkociarkov ;
Napr:
FileListBox1Change(button3);ExtractFileName(FileListBox1.Filename);
su dva prikazy v jednom riadku, kde tu
MessageDlg('Toto je priklad jedneho velkeho dlheho prikazu,'+
'ktory moze byt rozdeleny',mtConfirmation,
[mbOK],0);
je jeden prikaz rozdeleny do viacerych riadkov.
Klucove slova
Delphi si pre svoju potrebu vyhradil slova a znaky, tie sa nesmu pouzivat v inych suvislostiach, nez na ktore su urcene. Tymto slovam hovorime klucove slova.
Identifikatory
Zaklady celeho programu su premenne, procedury a funkcie. Az ich zacneme pouzivat, bude nutne dat im meno, aby sme ich rozslisili jednu od druhej. Tomu to sa hovori identifikator. Moze byt lubovolnym slovom, ktore zacina pismenom z anglickej abecedy alebo podtrznikom.
Platia vsak nejake obmedzenia:
- Identifikator nemoze obsahovat ziadne ine znaky len pismena, cisla a podtrznik
- Nesmie sa pouzivat slovencina
- Rozlisuje sa len prvych 63 znakov
- Nesmie byt klucove slovo
Ako pisat citatelne programy
- Kazdy prikaz sa pise na novy riadok
- Slova begin a end sa pisu na samostatny riadok
- Kazdy vnoreny blok je o dva riadky posunuty doprava
- Pokial je prikaz rozdeleny do viacej riadkov, je kazdy riadok o jeden znak odsadeny do prava
- Prikaz sa nidky neodeluje uprostred vyrazu
- Mena identifikatorov sa volia tak, aby odpovedali vyznamu premennej alebo procedury ktoru oznacuju
Komentare
Pretoze programator je tiez len clovek, ani on neni usetreni nemilosrdneho zabudania. Aby sa nam toto nestavalo je vhodne pouzivat komentare. Delphi pozna tri druhy komentarov:
{komentar ktory je ohraniceny slozenymi zatvorkami
a ide ho rozdelit na niekoklo riadkov }
(rovnaky komentar mozno vlozit i medzi
hviezdicku a zatvorku *)
prikaz // dvoma lomitakmi ohranicujeme komentar na jeden riadok
Komentare je mozne vkladat i do komentarov. Asi takto:
(toto je hlavni {toto je vlozeny komentar} komentar *)
Takze to je asi vsetko. V dalsej casti, ktora bude uz bude rozsiahlejsia, si budeme hovorit o datovych typoch a premennych.
BTW. sorry za chyby niesom moc dobry slovencinar =)
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.