Univerzalne bankove IT systemy - 04.

18.08.2002 21:02

Stvrta cast serialu Vam prinasa dalsie informacie - tentokrat o subsysteme platobneho styku. V nasledujucich riadkoch sa docitate o zaujimavostiach (aspon podla mna) ako su verifikacia uzivatelov, platby, bankove siete a tak podobne. Takze prijemne citanie... ;-)

Subsystem platobneho styku (+ rozhranie na medzibankove a medzinarodne siete)

Subsystem platobneho styku sa velmi casto koncipuje vseobecne ako system platieb a spracovania sprav, ktory integruje realizaciu prevodov prostriedku medzibankovou clearingovou sietou a sietami prenosu sprav. Vseobecne koncipovany subsystem potom poskytuje banke jednoduchy a najunifikovanejsi sposob vstupu (zadavania) a spracovania vnutrobankovych, clearingovych a medzinarodnych platieb a sprav na potvrdenie platieb, pre aviza a vypisy z uctov, atd. Zakladnymi kriteriami tychto (hromadnych) operacii su predovsetkym bezpecnost, spolahlivost a jednoduchost obsluhy a spracovania.
Na prevody financnych prostriedkov je dolezite zabezpecit nielen priechod informacii vsetkymi potrebnymi lokaciami (prip. instituciami), ale aj moznost smerovania tychto dat roznymi sietami s roznymi formatmi prenasanych dat. Preto je nevyhnutne pouzivat na identifikaciu dat v odlisnych formatoch sprav (resp. platobnych prikazov) \"spolocny jazyk\". Pouzivanie takehoto \"spolocneho jazyka\" znacne znizuje riziko moznych dezinterpretacii a chyb pri spracovani platieb a sprav. V zahranici (najma v USA) je obvykle pouzitie \"spolocneho jazyka\" odvodeneho od formatov sprav S.W.I.F.T..
Automaticky vytvorene (a sformatovane) platby, platby (resp. správy) prichadzajuce z clearingovej siete a z inych sieti (napr. S.W.I.F.T., Telex, Euroclear, atd.) a manualne zadane platby (resp. spravy) sa ukladaju vo (vacsinou centralizovanej) databaze. Spravy (pokyny) z inych systemov (napr. prichadzajuce v davkach od velkych klientov) sa dostavaju do databazy prostrednictvom interfejsov platobneho styku - tieto interfejsy su casto miestom, kde dochadza k preformatovaniu sprav (pokynov) do \"spolocneho jazyka\" subsystemu platobneho styku.
Vsetky data zo sprav vratane udajov o ich vzniku a o ich stave sa zapisuju do dennikov systemov. V dosledku toho su mozne (aj on-line real-time) dopyty do databazy platieb (resp. sprav) a do dennikov umoznujuce zistit detailne udaje o ktorejkolvek platbe (resp. sprave), o jej stave v roznych stadiach celeho procesu spracovania platieb (resp. sprav) aj rozne vyhodnotenia celkoveho stavu platobneho styku (podla roznych vyhodnocovacich kriterii). Platby (resp. spravy) byvaju v databaze jednoznacne urcene svojim identifikacnym cislom, zlozenym obvykle z casti vyjadrujucich zdroj platby (vratane prip. kodu uradnika banky - zadavatela platby), casu (datumu) zadania platby do systemu a systemom generovaneho serioveho cisla.

Typickymi fazami spracovania platieb (resp. sprav) su:
- zadanie/generacia/vstup platby do systemu
- verifikacia platby (vizualne alebo opatovnym zadanim casti alebo vsetkych udajov platby)
- prip. korekcia alebo odstranenie platby
- uvolnenie platby na spracovanie (resp. prenos cez siet)
- prip. zrusenie (uz uvolnenej platby)
- spracovanie platby (resp. jej prenos cez siet).

Pristup k obrazovkam a funkciam jednotlivych faz spracovania platieb (resp. sprav) sa riadi prostrednictvom pristupovych prav uzivatelov - napr. verifikaciu a uvolnenie platieb by mali vykonavat ini uzivatelia (s vyssim opravnenim), nie uzivatelia (typovacky) zadavajuci platby do systemu. V zavislosti od typu a charakteru platieb (resp. sprav) by malo byt mozne vynechat (preskocit) niektore fazy spracovania - napr. pre automaticky generovane aviza klientom nie su nutne fazy verifikacie, korekcie ani uvolnenia, typicke naopak pre normalny vstup platobnych prikazov. To byva casto dokonca parametricky nastavitelne - napr. verifikacia sa vykonava len pri platbach, ktorych suma prevysuje urcity vopred stanoveny limit. Bohuzial, casto nie je popisovane radenie faz spracovania pre subsystem platobneho styku vseobecnym pravidlom - najma v pripadoch, ked sa tento system jednoucelovo doplnil alebo modifikoval specialne na platobny styk danej banky (resp. krajiny) a nie je dobre koncepcne vyrieseny ako modifikacia systemu na zelanie zakaznika (banky). Pomerne casto sa fazy zvysujuce spolahlivost vstupu a spracovania dat bankami umyselne vynechavaju s cielom co najviac urychlit proces spracovania velkych objemov vstupujucich dat - negativnym dosledkom je vacsi pocet chyb, prip. aj malverzacii pri vstupe dat a nasledovne aj reklamacii a aktivovanych korekcnych procedur.
Vseobecne vytvoreny subsystem platobneho styku umoznuje zaclenit funkcie riadenia toku financnych prostriedkov, ktore poskytuju automatizovanu podporu uvolnenia prostriedkov do platobneho styku a riadenia rizik/angazovanosti banky v platobnom styku. Je totiz mozne monitorovat v jednotlivych sietach (resp. systemoch medzibankoveho zuctovania platieb) celkove objemy platieb a porovnavat s limitmi zadanymi vopred (denna priebezna bilancia) prip. aj nad ucty vybranych zakaznikov.Ak sa limit prekroci, dalsie odchadzajuce platby sa pre nedostatok financnych prostriedkov mozu (automaticky) zadrzat az do prichodu platieb alebo upravy limitu, cim sa denna priebezna bilancia dostane opat pod limit a cely proces (vratane odchadzajucich platieb) moze pokracovat. Pre pripady nedostatku financnych prostriedkov (v celkovom limite alebo na ucte) sa do systemu prip. zaclenuju rozne zlozite mechanizmy na riesenie takychto situacii - mechanizmy automatickeho opakovania (retry) platieb, radenie platieb podla vysky sumy platby, mechanizmy na zuctovanie skupin vzajomne nadvazujucich platieb a pod. Kazdy takyto mechanizmus vsak na ukor lepsich sluzieb pre klientov, resp. lepsieho hospodarenia s financnymi prostriedkami komplikuje a predlzuje celkovy proces spracovania platieb.

Zakladna struktura udajov v zazname databazy subsysteme platobneho styku je dana zakladnymi polozkami platobnychprikazov doplnenych o:
- status platby
- kod zdroja (prip. vratane kodu uradnika banky)
- citac pokusov o realizaciu (retry) platby
- kod siete, prostrednictvom ktorej ma byt platba zauctovana
- dalsie specificke udaje vychadzajuce z formatov dat pre danu siet (v pripade vseobecneho systemu pre platby a spravy musi byt vytvorena akasi nadmnozina tychto volitelnych casti, zodpovedajuca \"spolocnemu jazyku\" subsystemu).

Niektore typy pokynov, ako su trvale prikazy alebo automaticke prevody, mozu byt ulozene v spolocnej databaze platieb (resp. sprav), v oddelenej databaze v ramci subsystemu platobneho styku alebo (pomerne zriedka) priclenene k zaznamu daneho (vacsinou vkladoveho) uctu, z ktoreho sa iniciuju. V kazdom pripade su vsak platby vygenerovane na zaklade casoveho planu (a prip. dalsich parametrov) tychto pokynov zahrnute ako jednotlive zaznamy do spolocnej databazy platieb.
Medzinarodny platobny styk je na bankovu siet S.W.I.F.T. nadviazany obvykle cez specializovanu pracovnu stanicu S.W.I.F.T., ktora zabezpecuje ako oddeleny system samotnu fyzicku komunikaciu cez siet S.W.I.F.T. (s obvyklym variantom komunikacie cez Telex).

Note: Dalsia cast bude venovana pobockovym subsystemom.ddaemon