Audio a Linux - ako si zlepšiť zážitok z hudby
Ako amatérsky audiofil s obmedzeným rozpočtom som vždy špekuloval ako dostať za čo najmenej peňazí čo najviac muziky a kedže koronavírus ma donútil sedieť viac doma rozhodol som sa podeliť o moje skúsenosti a názory.
Kedže v linuxovom svete som len bežný užívateľ (teda nemám sa veľmi o čo podeliť) a v profesnom som právnik (tomu sa zase vo voľnom čase nemám potrebu venovať) rozhodol som sa napísať o niečom čomu rozumiem a myslím že by to mohlo zaujať miestnu komunitu - AUDIO.
Z môjho pohľadu existujú 4 tábory hudobných poslucháčov:
1. zarytý audifoli ktorí majú cd prehrávač za niekoľko tisíc € a reproduktory v hodnote auta strednej triedy a budú Vám tvrdiť že počujú rozdiel medzi originálnym CD a "vypálenou kópiou" a že jediné reprokáble čo sú pre nich akceptovateľné sú napríklad TIETO (2m za 18.000,-€) - pre tých tento blog nie je určený a na tomto mieste by mali prestať čítať,
2. ľudia ktorí počúvajú mp3ky (s bitratom 128kbps) z mobilu cez pribalené slúchadlá alebo úplne bezdrôtové špunty od aliho za 20€ a tešia sa aké to ma super basy, prípadne rádio považujú za najlepší zdroj hudby - tejto skupine asi tiež nepomôžem ;-),
3. ľudia ktorý by chceli počúvať kvalitnejšiu hudbu (nemyslím na žáner/kapelu ale kvalitu reprodukcie) ale keď vidia 4 a viac ciferné sumy audio-komponentov a obrovský výber sú bezradní,
4. ľudia ktorí si neuvedomujú ako málo stačí na zlepšenie kvality reprodukcie ich hudby.
Posledné dve skupiny si snáď možno niečo v mojom príspevku nájdu.
Najprv si vyjasnime základné pojmy a dojmy. V jednoduchosti máme 3 základné zložky audio reprodukcie:
1. zdroj (internetový stream, súbor, páska, platňa, ...),
2. prehrávač (cd player, mobil, rádio, integrovaný zosilovač, ...),
3. reproduktory/slúchadlá.
Ku každej oblasti načrtnem môj názor na to čo spraviť aby sa naša konečná reprodukcia zlepšila.
1. ZDROJ HUDBY
Najjednoduchšou radou by bolo samozrejme zaobstarať si reel to reel prehrávač a púšťať na ňom originálne mastre vašej obľúbenej kapely - ale to je tak torchu nereálne.
Údajne najbližšou alternatívou je vinyl (áno mám doma gramofón a niekoľko stoviek platní) ale je to tou najlepšou voľbou ?
Tu sa zastavme k téme kvality, kto chce si nájde stovky dôvodov prečo vinyl znie lepšie a rovnako si nájde aj stovky prečo je digitálna hudba lepšia (ich vyhľadanie nechám na vás, všetky sú subjektívne). V každom prípade všetci sa zhodnú že medzi "analógom" a "digitálom" je rozdiel (tomu prečo a aký sa môžno budem venovať v samostatnom blogu).
Teraz nastala otázka či okamžite navštíviť obchod s audiom (samozrejme internetový, lebo domácu karanténu treba dodržiavať) a kúpiť si gramofón lebo len ten nás zachráni ?
Odpoveď závisí od toho koľko peňazí vás páli vo vrecku. Najlacnejšia alternatíva, ktorú si dovolím odporučiť je na úrovni 300-500€ + zosilovač a repro a ľahko sa prehupneme cez 1000€. Zase treba povedať že to nie je až tak strašne veľa a je to investícia na dlhšiu dobu + bazárové platne v obstojnej kvalite sa dajú zohnať aj pod 10€ za album. Ale zrovna lacné to nie je a je to cesta skôr pre skutočného nadšenca.
Druhou analógovou alternatívou sú pásky - áno tie staré pásky čo sa vám povaľujú po šuflíkoch. Prehrávače aj pásky sa dajú zohnať veľmi lacno (aj nové aj používané) ale identifikovať kvalitu bez testovania je náročné (mal som staré 50 eurové rádio ktoré malo úplne čistú neskreslenú reprodukciu s úžasnou dynamikou a počul som 1000€ prehrávač na ktorom "šumel" ľavý kanál) - odporúčam len pre dobrodruhov. BTW - ak máte staré pásky nevyhadzujte ich, ich čas ešte príde (podobne ako sa vrátil vinyl)
Ak analóg nie je riešením pozrime sa na digitál. Znovu by som si mohol uľahčiť cestu a odporučiť kupovať hi-res audio ideálne v DSD formáte ale tu som dokonca odporcom tohto trendu. Podľa mojich uší rozdiel medzi CD kvalitou a Hi-res či DSD jednoducho nie je (minimálne nie je dostatočný aby ma presvedčil na investíciu do lepšej zostavy).
Teraz poďme na najviac obávanú tému MP3 vs CD alebo "kompresia" vs "originál".
O kompresii na bitrate menší ako 128kbps snáď nemusím ani hovoriť - ani internetové rádiá nejdú pod túto hranicu. Nastavme si ju ako minimum a pozrime sa kde sa až môžme dostať a kde je ten "sweetspot".
Najjednoduchšie je si spraviť si TEST porovnávajúci bezstratovú kvalitu a mp3 rôzny bitratov (pri 128kbps mám 85-90% úspešnosť, pri 320kbps len okolo 60-70% - čo už sa dá aj natipovať) čo mne hovorí že 320kbps je dostatočné na každodenné počúvanie a na oklamanie mojich uší ale prejdením na bezstratovú kvalitu viem získať ešte niečo navyše.
Teda ak ste si svoje CD ripovali kvoli šetreniu miestom na 128 (alebo nedajbože menej) kbps tak pouvažujte o zvýšení kvality aspoň na 320kbps alebo ideálne na prehcod na bezstratový flac (pre bedňu bude dôležité že flac je opencource). Osobne mám CD ripnute do flacu cez príkazovu utilitku abcde (ale určite sa nájde mnoho iných aj s GUI).
Šetrenie miestom pri dnešných cenách pamäťových kariet a diskov nemá zmysel a prečo teda riskovať že pri konverzii do mp3 či iného stratového formátu prídem o nejaký pekný detail.
Ak sa vám ale cena CD albumov zdá vysoká alebo podobne ako ja nemáte ani CD prehrávač (mám len len externú USB - CD mechaniku) je tu našťastie krásne a pohodlné riešenie - streaming. Služby ako spotify (ktoré btw testovalo aj bezstratové streamovanie - neviem či ho aj nasadili) google music, apple music, deezer a daľšie poskytujú nevídaný pomer kvality a ceny (odporúčam nastaviť si maximálnu kvalitu - tá zväčša zodpovedá 256kbps alebo 320kbps MP3kám).
Ak to aj zaokruhlime na 10€/mesiac (za čo si nekúpite ani jedno nové CD ani novú platňu) pre pravidelného poslucháča hudby je to takmer nič. Osobne používam google music od príchodu na trh (vďaka čomu mám cenu 4,5€/mesiac) a na počúvanie v aute, na cestách či pri varení to pre mňa nemá konkurenciu a doma síce vždy uprednostním vinyl, ale len velmi velmi zriedka siahnem po mojej digitálnej knižnici (o prehrávaní digitálnej hudby snáď nabudúce ak sa mi ešte bude chcieť písať).
Potom tu máme youtube a youtube music - ten však pre moje uši používa príliš agresívnu kompresiu (ktorú u google music nevnímam) a všetko znie strašne plocho okresane.
Len pre úplnosť existuje fantastická služba od spoločnosti TIDAL, ktorá ponúka tzv HIFI premium (stream v CD kvalite) avšak za 20€ mesačne. Rozdiel je počuť (počujem ho však iba doma) a pre jeho cenu som zostal u google music.
Na záver - definitívne zabudnime na analógové rádio (tu kvalitu znemožňuje samotná technológia prenosu - teda aspoň tak mi to bolo vysvetlené) ako aj väčšinu streamovaných rádií, kedže zväčša sú max v kvalite 128kbps a často aj menej (napr radio antena rock podľ môjho dacu vysiela v 128kbps), ale napr. radio paradise má aj flac stream v počuteľne rozdielnej kvalite od bežného streamu, ktorý pravidlene počúvam. Inak rádio je ako podmaz do kancelárie alebo na kúpalisku fajn ale kvalita nie je pri tomto spôsobe šírenia audia prioritou.
Kedže som sa celkom rozpísal, o tom ako zlepšiť prehrávanie hudby z PC alebo mobilu, ako si z raspberry pi spraviť domáci sieťový streamer skúsim napísať niečo v ďalšom príspevku.
Kto sa bude nudiť dajte do komentárov výsledky vaši testov.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
S tými káblami za 18.000,- si ma dostal teda. Prečo si kúpiť nové auto, keď môžem mať káble, to dá rozum.
Mám klasický analog HiFi receiver Technics SA-GX130D s výstupom 40W sinus na kanál a slúži nám od roku 1994. Nemenil by som za žiadne moderné cingrlátko.
Sa teším na druhú časť, dik za blog.
Keby som chcel káble za 18K tak aby na konci bolo klasické lanko pod skrutku/pritláčatko. Takto vyhodíš prachy za striebro a najväčšie straty budú na tej svorke.
ono moderné repro aj zosilovače vyššej triedy majú špecialne terminály prispôsobené presne týmto vidliciam (v nižších triedach banánikom) ale čo je veľa to je veľa
treba to skúsiť, ideálne zájsť na posluch, väčšinou majú vystavené 2 - 3 cenové verzie káblov a sú ochotní ich vymieňať na porovnanie a drobné rozdiely tam sú, často lacnejšie káble znejú lepšie (lepšie je samozrejme subjektívne)
ale ak ten system nie je umiestnený priamo pri mikrovlnke tak 100€ kábel je nadmieru luxus (hovorí sa že 10% z ceny systému by mali byť káble)
som rád že som našiel apoň jedného čitateľa
BTW takéto kable ešte treba aj špecialne umiestniť, sú na to také podložky aby ten kábel nebol na zemi ale 15cm nad zemou (cenu nejdem ani hladať) - vid obrázok
k tomu zosilovaču, ak je to tento http://www.radiomuseum.hu/technics_sa_gx130d.html
tak jediné čo si viem predstaviť na ňom lepšie sú asi reproduktorove konektory, lebo káble naozaj spravia rozdiel najmä na citliveších repro (o tom sa pokúsim napísať neskôr) a ten tvoj má teda mierne obmedzenie, ale keby ho mám tiež nemením, nakoľko má slušný počet vstupov a dokonca aj phono preamp a 40W nie je veľa ale bohate stačí na bežnú miestnosť
Nuž, predné a zadné stereo, to máš 4x40W a to bohate stačí aby bol sused vo vedľajšom dome informovaný, že si púšťam Queen. A nepodarilo sa mi pustiť hlasitosť viac ako do 3/4, lebo by mi to buď roztrhalo bedne alebo vytlačilo okná :)
to verím
ja mám marantz 8006, ktorý má 2x70W (pri 4ohmoh) respektíve 2x100 (pri 8ohmoch) a bežne ho mám nastavený na 1/4 max na 1/3, a na polke bol asi raz ked som ho púštal do otvoreného priestoru na záhrade
ono to ale nie je len o hlasitosti, moderné lacné zosilovače šetria kde môžu a snažia sa to nahradiť cez EQ a kadejaké procesory čo zväčša konečnému výsledku poškodí (ale pomôže ich bankovým účtom)
Načo kábel, keď to ide aj s vešiakom?
A čo ešte taká koľajnica. Tá musí mať frekvenčnú charakteristiku lepšiu ako vešiak..
Ja som bastlič, takže vlastný kazeťák, to bola hrúza a čo som s tým strávil času.
Vlastný zosilovač, vlastné bedne, to už bola kvalitka. Ale keď sa človek ožení, všetko išlo časom bokom.
No a čo ma vždy fascinovalo boli elektrónkové zosilovače. Naprd sa to opravovalo, páč tam bolo aj 800V a počas jednej opravy som dostal pár šupiek. Elektrónky sa dajú skúšať len pod napätím. Nesmieme zabudnúť na magické oko, to proste vidíš hudbu. Elektrónkové zosilovače sa rozbia aj dnes a nie je to zrovna lacná záležitosť.
Z mojej skúsenosti k dobrému prežitku hudby prispieva veľká plocha membrán reproduktorov. Ja som mal 4 x d20 na kanál nad sebou a keď som ležal v posteli a mal pustenú muziku potichu, tak som cítil ako ten vzduch okolo mňa vybruje :-)
Teraz si to už tak neužívam, to skôr koncerty, ale to tak najskôr koncom leta.
k elektrónkam sa snáď tiež dostanem
mám tento PHONO STAGE a kým so to nepočul, neveril som koľko to spraví (je pravda že som šiel zo vstavaného phono preampu na henten - čo je skok niekoľko levelov)
teraz špekulujem nad zmenou elektroniek (elektrónok ?) lebo ja som zase večne nespokojný a stále hľadám čo by som vylepšil (prioritne idem meniť asi gramofonovu prenosku, potom budem testovať elektronky k novej prenoske)
k tým membránam - toto ja zase veľmi nemusím (to vibrovanie) basové a subbaosvé frekvencie majú mať ráz a dynamiku ale zároveň presné ohraničenie,
veľké meniče (najmä v nízkej cenovej kategórii) často zneju len dunivo/blatovo a to ja nemusím
doma mám regálovky s 16,5 cm stredobasovým meničom a v miestnosti s výmerou 20m2 to je nadmieru veľa (ale ja nie som tzv "basshead")
Takže právnické vzdelanie používaš vždy, keď sused na teba zavolá policajtov, lebo sa mu kýve luster a štrngajú poháriky v barovej skrinke ?
tak teraz klopem na drevo, zatiaľ sa nikto nesťažoval (iba partnerka) ale susedov mám dôchodcov (oni sú aj tak hluchí im to nevadí - zatiaľ)
ale som pripravený meral som si hladinu hluku vonku (pri takej hlasitosti že to už bolo na nevydržanie) a bol som pod normou (asi mám dobre izolované steny)
To je krásavec, potom k tomu daj aj nejakú nočnú fotku. Ja som proste vždy miloval čučať na elektrónky :-)
Prenosku si vyrobíš, stačí trocha lakovaného medeného drôtu a ihla :-)
To boli stredové, nepočúvam dunivú hudbu, teda až na nejaké výnimky, ako ranné budenie chaty s Prodigy a podobne. Do práce sme s kolegami vyrobili aj subwoofre na občasný odvaz, tie boli dosť masakrálne.
Kedysi vyšlo Amatérske Rádio Špeciál, ktoré bolo celé o teórií a výpočtoch bední, ešte ho mám odložené doma, podľa neho som rátal aj tie subwoofre.
tak 4ks 20cm stedaky musia spraviť slušný bordel
inak co viem tak najväčší vývoj a progres nastal prave v dizajne bedni a menicov, ich závesov, reflexov, deličov frekvencii a podobne a (v porovnaní s dacmi, zosilovacmi a tak - kde sa zlepšuje viac menej hlavne spotreba a efektivita)
tvoja odložená teoria bude teda trosku zastarala (aj ked určite stale funkcna)
Co se týče gramofonu, tak ten mi přijde zajímavý hlavně proto, že na deskách člověk často najde původní verze – neořezané a nezprzněné pozdějšími úpravami. Jinak technickou kvalitu analogu nedokážu moc posoudit – navíc tam slyším spíš nějaké ty šumy než něco žádoucího (ale je fakt, že jako pnoho zesilovač používám mixážní pult).
A spíš než streamovací služby by byly lepší nějaké tipy na zdroje FLACů. On ten internet taky nemusí fungovat pořád nebo s dostatečnou šířkou pásma… (o tom, že to jsou proprietární služby, které tě můžou kdykoli o „tvoji“ sbírku připravit, ani nemluvě)
pre mna je vinyl hlavne o rituáli, ako vyberiem platnu, ocistim ju, pustím, sadnem si a čítam si obal pri počúvani celeho albumu (digital zvyknem preskočiť a meniť albumy a zážitok ide do prdele)
možno k tomu napíšem viac ale rozdiel medzi analogom a digitalom je casto taky ze sa použije uplne iny master, lebo platne majú fyzické limitacie toho co sa sa tam da napisat (najme v dynamickom rozsahu) preto sa často robil iný master pre platnu ako pre cd (alebo sa master pred razenim upravoval), teda aj výsledok je iný, nie zakonite lepsi ale definitívne iny
mix pulty majú celkom solídne phono preampy porovnatelne zo zakladnou triedou samostatných phono alebo tych zabudovanych v integrovanych zosilovacoch nizsej triedy, elektronky este spravia trochu rozdiel ale este som nevidel dja s elektronkovym phonom
co sa zdroju flacov tyka, nelegalne nebudem spomínať, jediný ktory som ja použil su moje vlastne CD, preto som ani viac neradil, ak mam dat 20 eur za album osobne uprednostnim vinyl, digitalnu hudbu si už nekupujem (iba prenajimam)
Vždy ma to ťahalo vyskúšať LPčka, pustiť platňu na štýl Pulp Fistion, otvoriť fľašu oroseného a len tak relaxovať :-) Akú zostavu by si odporučil na začiatok? Myslím gramofón a nejaké tie repráky ktoré by to dali aj bez zosiku v cene napr. 5 kíl? Celkom by ma to zaujímalo, teraz počúvam väčšinou hudbu cez Spotify Premium a slúchadlá (ATH).
niet ťažšej otázky
najlacnejšiu zostavu čo som mal doma bol základnný model pro-ject (elementary alebo primary) a aktívne repro microlab solo 6C
gramofon za asi 200 a repro len stovku - ale tie repro sú dosť slabé (a asi sa už nebudú dať ani kúpiť sú roky staré) a túto zostavu som rýchlo vymenil - neodporúčam
500€ na celý set je strašne málo, radšej by som odpručil investovať 300-400€ len do gramofonu (lebo inak budeš mať plastovú hračku, ktoré nebude rovno stáť, nebude tlmiť vibrácie okolia ani motora, bude sa ťažko upgradovať a nastavovať) a použiť sluchadlá čo máš doma, trochu ušetriť a investovať do repro.
pozri napriklad tieto ODPORUCANIA PROFIKOV na GRAMOFONY.
ja by som asi odporučil niečo takéto:
alternatíva A: Sony PS-HX500 (často v akcii pod 300€) - tu nepotrebuješ na úvod phono stage, základný má v sebe
alternatíva B: rega planar 1 (štandarten pod 300€) - pozor nemá zabudovaný phono stage (dá sa kúpiť za 20€)
alternatíva C: Pro-Ject Debut Carbon (štandartne okolo 300€) tiež nemá phono
alternatíva D: audo technika AT LP 5x (400€) - ma vraj super phono stage
gramofon sa da pomerne dobre upgradovat pomocou novej prenosky (aj 500 eurovou prenoskou v budúcnosti), preto sa oplatí aspoň trochu investovať, 200€ gramofon budeš mať chuť vymeniť, 500€ budeš mať chuť upgradnúť
a repro, to je velmi subjektívna vec, ja by som si repro bez testovacieho posluchu nekúpil (teda také za 100€ áno ale drahšie by som chcel počuť), repro by ti mali sedieť tzv. "na ucho"
je aj možnosť si kúpiť lacny phono stage ak ho nemá gramec (https://www.muziker.sk/behringer-pp400) a sluchadlovy zosilovač (https://www.muziker.sk/m-audio-bass-traveler) a postupne upgradovat, ale to je také škatulkové riešenie, nepekné, dočasné a po upgrade budeš mať komponenty navyše (ten sluchadlovy zosik vies pouziť vždy). TOTO je napríklad zaujímavý set za 800€ ale mne klipsch znejú veľmi agresívne a analyticky (vyraznejšie a detailné stredy a výšky, až bolestivo) a nie sú velmi zábavné ani muzikálne (mal som pasívne a vymenil ich za FOCAL)
KEF robí fantastické aktívne repro, ale dosť drahé, rovnako ELAC, ale nemám prehľad o aktuálnych cenách a modeloch
len pre úplnosť dnes mám doma AT-LP 5 s prenoskou ortofon blue, Pro-ject tube box S ako phono, marantz 8006 ako zosilovač a repro focal aria 906
Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď, určite prejdem tvoje tipy keď budem mať chvíľu :-)
Pekný úvodný zápisok ku seriálu. Ale nerozumiem prečo používaš audio formát MP3 z roku 1993, a nie niečo aspoň trochu modernejšie ako Vorbis z roku 2000, FLAC z roku 2001 alebo Opus z roku 2012?
Tie formáty už v dnešnej dobe prehrá aj chladnička. A pre menej znalých, sú súčasťou kontajnerov typu Matroška, OGG alebo WebM.
ja používam výhradne flac (lebo tam rozdiel počujem - malý ale počujem)
mp3 som uvádzal lebo sú stále najrozšírenejšie a ideálne sa používajú na porovnanie
pri mojom osobnom testovaní som rozdiel medzi ogg(vorbis) a mp3 nepočul (pri obdobných nastaveniach kompresie) opus som nikdy neskúšal ani iné stratové formáty (ešte asi acc ale nie som si istý)
rovnako aj na opačnú stranu, ja nepočujem rozdiel ani medzi waw (či iným nekomprimovaným súborom) a flac, preto by som odporučil hlavne ten
To, že nepočuješ rozdiel medzi flac a wav je OK, pretože sa jedná o bezstratovú kompresiu, takže nedochádza k strate informácie a nemalo by to ovplyvniť ani kvalitu zvuku, ovplyvní to iba veľkosť výsledného súboru.
áno to hovorí teória (a myslím si to aj ja), ale niečo z toho toho pôvodného súboru zmiznúť muselo a niektorí maniaci budú tvrdiť že rozdiel je počuteľný a preto by všetko malo byť len v Hi-res
ja som zástanca osobného testovania a teórie ma až tak netrápia
Niektorí maniaci sa mýlia. Flac je, ako keby si súbor skomprimoval do zip a potom naspäť dekomprimoval. Tiež sa ti obsah súboru nezmení. A flac je podobne komprimovaný zvuk, ibaže komprimácia je optimalizovaná na zvukové súbory.
Presne tak. Pri bezstratovej kompresii nemá čo zmiznúť. Keby tam niečo zmizlo, tak sa jedná o stratovú kompresiu.
Inak, ten rozdiel medzi MP3 a napríklad Vorbisom sa dá počuť. Ak ovšem technika nepoužíva vychytávky ktoré dynamicky ohlušujú poslucháča. Nielen uý spomenuté duniace basy, ale ohlušujú aj strieborné zvončeky (prehulené výšky). Tie majú na poslucháča podobný efekt, ako keby ho niekto hladil za ušami. Posledne mi išlo urvať dekel keď dali tie prehulené výšky do technickej prezentácie, a ja som nerozumel kvôli tomu hovorené slovo. Ostatní to počuli v pohode, ale cítili sa ako keby ich niekto hladkal.
to verím, pri mojom domácom teste som to však nepočul a stratovo komprimovane subory už roky nepoužívam a na novom ysteme som testy nerobil (ani neplanujem)
tomu tiež verím, len som poukazoval na to že hype okolo audia je taky že ľudia si vymýšľajú a predstaujú rozdiely kde nemôžu byť
napríklad už spomenutý údajný rozdiel medzi originálnym a vypáleným CD a posledne som počul že rozdiel počuť aj pri použití inej cd mechaniky (pozor nie cd prehrávača, mechaniky)
k tým streiborným zvončekom to označenie sa mi veľmi páči - audio komponenty s "bright" charakteristikou nie sú moji kamaráti, verím že v štúdiu alebo pri analyzovaní zvuku sú vhodné ale na domáce počúvanie to nie je - je to únavné a ubíjajúce (minimálne pre mňa)
z rovnakého dôvodu nemôžem špunty s "véčkovým" ladením (ktoré sa objavujú aj v triede nad 100€)
Za svoj život som zažil veľa ľudí čo tvrdili že ich vkus je jediný správny. A že nimi preferovaný výrobok alebo službu spoznajú vždy a všade lebo je najkvalitnejšia. Sú to ich peniaze ktoré do svojho sna vrazia a ich názor na ktorý majú právo. Keby sa takí hračičkovia nezamerali na tento segment, tak by vrazili tie peniaze do niečoho iného čo poskytuje podobné alebo silnejšie uvoľnenie či pocit eufórie ako hudba. Napríklad do alkoholu a podobných neurotoxínov.
My s tým môžeme bojovať, alebo sa na tom zasmiať. Ten test so zaviazanými očami a Gambrinusom v pohári od Plzne a Plzni v pohári od Gambrinusu poznáš. Podobných testov na takýchto ľudí je veľa.
PS: Ten test čo dával rôzne výsledky pri jednom AudioCD a rôznych mechanikách bol kedysi založený na pravde. Ak z tej mechaniky liezol analóg, tak to bolo počuť. V minulom tisícročí sa také mechaniky naozaj montovali do počítačov, a vždy mali mizerný predzosík ktorý to celé dokur.. pardon dokrútil. Alebo ak si to dal do médium porovnal v lacnej veži a potom v profi prehrávači. A mal si aj slúchadlá s ktorými si bol zžitý.
len doplním pre budúcich čitateľov, že ten rozdiel medzi tými mechanikami bol prave sposobený tým preampom a aj DACom ktorý vnich bol
samotná mechanika, ktorá chrlí jednotky a nuly a nemôže mať na výsledný audio signál vplyv alebo len zanedbateľný (električký šum, ktorý ovplyvní chod dacu a preampu)
Tak pán nepočúval poškrkané CDčka v aute, alebo v Discmane.
Tie jedničky a nuly sa nie vždy dali korektne prečítať, a to aj napriek redundantnému zápisu. Poškrkané médiá boli kategória sama o sebe, podobne ako požuté MG pásky. A to už spoznal každý.
to je jasné, ale fyzické poškodenie je niečo iné ako vypálenie
originálne CD môže vydržať viac poškodenia (kedže je lisované a teoreticky lepšie chráni zapísané dáta)
ale ak mám nové CD a novo vypálené to iste CD a pustím ich na tej istej zostave, nemôžem počuť rozdiel
pri kopírovaní magnetofónovej pásky to je však iné, tam zohráva veľkú úlohu zapisovacia hlava (a kedže ta čo zapisuje kópiu zďaleka nie je taká istá ako tá čo zapísala originál, tak tam rozdiel môže byť a bude)
BTW k domácemu kopírovaniu platní:
https://www.youtube.com/watch?v=QDwN41Px_sY
Bezstratová kompresia neznamená, že nedochádza k stratám, akurát nedochádza k stratám pri opakovanej kompresii. Napr. taký gif je bezstratová kompresia, ale pri uložení sa musí orezať počet farieb na 256. Vo zvuku sa nevyznám, ale viem si predstaviť, že pri bezstratovej kompresii môže dochádzať ku kvantizácii.
Pokiaľ znížiš počet farieb alebo rozlíšenie obrázka, tak znížiš jeho kvalitu. Rovnako môžeš znížiť vzorkovanie zo 44.1KHz na 20KHz a bitovú hĺbku z 24bit na 16bit, a tak isto sa ti prejaví quantizácia. Ale len ak vykonáš takýto resampling.
Podľa mňa. ak pri gife dochádza k orezaniu počtu farieb, tak sa to nemôže nazvať bezstratová kompresia.
Tak bežne sa uvádza stráta (orezanie ...) komprimačným algoritmom.
Samozrejme analógový signál má rozlíšenie niekde na veľkosti molekúl, alebo atómov, takže každá digitalizácia je v skutočnosti stratová.
Keď sa bavíme o flac, tak ten komprimuje z wav a nie z analógových dát. Reťazec zrejme vyzerá takto - analóg - digitalizícia do wav - komprimácia do flac alebo mp3, či ogg atď. V tom prípade sa pri flac jedná o bezstratovú komprimáciu, aj keď bezstratová je iba vo vzťahu k zdrojovému wav.
Beztratova kompresia znamena, ze po kvantovani povodneho zdroja signalu dochadza pri dekompresi kompromitovaneho povodneho kvantovaneho signalu algoritmom k uplnej zhode s povodnym kvantovanim signalom zdroja.
Napr. mp3 odstranuje veci kt. bezne necybrene ludsko ucho nezaregistruje.
Napr. nedokonalost ucha: Ak budes mat 4 velmi kratke pipnutia v jednom tone, prve nezaregistrujes - tj. v tomto pripade iba naratas 3. Odskusane ;)
To prepočutie krátkeho pípnutia znamená, že morzeovka bola tým pádom počas celej jej histórie nepoužiteľná. Vybral si naozaj dobrý príklad. Pridaj ešte, rád sa niečo nového dozviem.
Prepáč ale ta tvoja prvá veta znela v duchu "Z globálneho hľadiska je to bazírovanie na mentalitu humánneho kompromisu" a pritom si povedal to isté čo ja.
WAV != RAW. WAV obsahuje RAW data. Ale je to format ulozenia hudobnych dat. Ma aj hlavicku atd. Vid. spedifikaciu formatu VAW.
Surove RAW je iba prud bajtov PCM dat. Podla pristupu open() vies, kolko bajtov na kanal(y). Ale ak mas ciste RAW tak nie.
Obávam sa, že WAV nie je len PCM. Ale vo WAV sa bežne objavovali aj iné kodeky vrátane stratových. On to vlastne ani nebol zvukový formát, ale obálka podobne ako OGG Audio, alebo TIFF pre obrázky, či AVI alebo MKV pre Audio/Video.
Pamätám si to veľmi dobre, tie formáty mimo nekomprimovaného audia z CD (44.1KHz 16-bit stereo). Menovite ten Microsoftí GSM kodek bol oveľa horší ako zvuk z mobilu.
Prepáč ale načo si toto vôbec vytiahol, nik predtým tu niečo také, že WAV = RAW netvrdil. Reaguješ na veci, ktoré nik neriešil ani netvrdil. Riešili sme otázku, či je flac stratový alebo nie, to znamená, či sa hudba vo WAV môže líšiť od hudby vo flac.
Ok. Zle som pochopil.
áno
ja hovorím že analógový zvuk je plynulejší a viac lahodí uchu, digitálny zdroj často "drása uši"
toto vie však odstrániť kvalitný dac - tým sa chcem venovať v daľšom blogu
aj ked to je tiež často masteringom a najväčším neduhom modernej hudby - kompresiou dynamického rozsahu pre dosiahnutie vyššej halstosti - takzvaný loudness race (alebo loudness wars) - preto sa vela ludom "stará" hudba zdá príjemnejšia a vracajú sa knej radšej ako by počúvali modernú hudbu (najviac sa to prejavuje samozrejme v popovej hudbe)
Inak povedané: Kde nie je talent, pridáme decibely.
Ak sa v tom vyznas, nedas to do blogu, nie kazdy sa vyzna? A hodnotne to bude.
Mne sa zda hudba v google play dost osekana
ripnute veci do mp3 prehravaca mam vacsinu vo flac.
kedze na biku pouzivam Phillips GOGear vibe kvoli podpore flac a Koss PortaPro.
zvysok ogg a par kusov mp3
co sa tyka audio, ako primarne pocuvam v pracovni Technics SU-C03 + Technics ST-C03 (rv 1980), gramo Phillips FP9600 a repro Wharfedale Linton 3 XP
v obyvaku maly Onkyo CR-245 (hlavne CD)