Audio a Linux - ako si zlepšiť zážitok z hudby - pokračovanie (vinyl)
V prvej časti som sa trochu rozpísal o zdrojoch hudby a možností zlepšenia výslednej reprodukcie. Teraz by som sa rád venoval, bežnému človeku asi najmenej známej téme hardvéru, konkrétne "prehrávačom" a ako ovplyvňujú výsledný zvuk a čo spraviť pre maximalizáciu zážitku z našej hudby. A snáď sa dostanem aj k časti týkajúcej sa linuxu.
Kedže mám rád delenia začnem hneď s delením prehrávačov na:
1. analógové a
2. digitálne
Kedže na to aby sme hudbu počuli tak či tak ju potrebujeme transofrmovať na analógové "chvenie" respektíve ekvivalentný elektrický signál.
Digitálne zdroje hudby (menýliť si so zdrojom o ktorom som písal v prvej časti) či chcú alebo nie musia obsahovať súčiastku nazávanú DAC (Digital to Analog Converter) ktorý nám "prerobí" jednotky a nuly na analógový signál.
Analógové prehrávače túto súčiastku nepotrebujú a je to jeden z dôvodov prečo často aj lacné analogove prehrávače znejú lepšie ako tie digitálne (lebo výrobca do nich prasne sračkový DAC - k tomu viac nabudúce)
Pod analogovými prehrávačmi myslím jednak magnetofónove/páskové prehrávače ale hlavne gramofóny, ktorým sa chcem trochu venovať.
Nerád odporúčam druhým ľudom akúkoľvek audio techniku (lebo audio je extrémne subjektívna vec a každý máme svoje preferencie) a preto aj tu budem viac všeobecný ako konkrétny a skôr upozorním na to čo si pri gramofónoch všímať a čo ignorovať. Teda dovoľím si odporučiť možno niektorý z TÝCHTO.
Nad čím sa zamyslieť pri výbere gramofónu:
1. pohon
2. rameno
3. prenoska
4. výstup a kompatibilita s zvyškom systému
5. možnosti upgradu.
Ad 1 - k rozdielom medzi priamym pohonom a pásovým pohonom s dá nájsť milión článkov, napríklad TENTO
Veľmi zjednodušene direct drive (DD) je jedinou voľbou pre DJov. Pre bežných poslucháčov je to na osobnom rozhodnutí. Remeň by mal prenášať menej vibrácií na tanier (motor sa dá umiestniť bokom alebo úplne mimo tela gramofónu) ale remene sa opotrebávajú a v nižších cenových kategóriách môžu časom ovplyvniť presnosť rýchlosti otáčania. DD je bezúdržbový ale motor vždy bude v tele gramofónu (= masívnejšie telo) a teoretický prenos vibrácii na platňu.
Všetky gramofóny majú prepínač na dve rýchlosti (33,1/3 rpm alebo 45 rpm) a niektoré podporujú aj 75 rpm (platne tejto rýchlosti sa však už nerobia teda to nie je niečo čo bežný človek potrebuje)
Ak očakávate záver - DD je lepší. Nikto vám taký neposkytne, všetko záleží od toho ako výrobca zvládne implementáciu. Osobne mám aktuálne gramec s DD (audio technika AT-LP5). Veľmi často ide aj o dizajn, remeňové gramofóny majú vaic dizajnových možností a DD často majú skôr retro dizajn. Pri výbere sa odporúčam prečítať si recenzie.
Ad. 2 pri ramene sú dve kategórie ktoré sa oplatí sledovať:
Prvá je či sa jedná o automatické alebo manuálne rameno. Tu tiež nie je jasný víťaz ale ja soobne odporúčam manuálne gramofóny, najmä pre to že obsahujú menej súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť alebo ovplyvniť vibrácie prenášané na tanier. A tak či tak sa človek musí postaviť aby platňu otočil takže pri tom manuálne umietniť rameno na svoje miesto je maličkosť.
Druhá vec je samotné rameno. Jednak jeho tvar - priamy, eskový či v tvare J. ramená tvaru S by mali zabezpečiť lepšie sledovanie drážok a eliminovať vyskakovanie (veľmi dôtežité pre DJa) priame ramená by mali podporovať vernejšiu reprodukciu zvuku na opotrebovaných platniach.
Najpodstatnejšie je aby rameno malo nastaviteľné vyvyažovanie a tzv antiskate. Toto nemajú len tie najhoršie gramofóny, napríklad rozšírený a lacný Crosley Cruiser (ani neuvažujte na jeho kúpou). Takéto rameno má pevný prítlak, ktorý je často dosť vysoký a spôsobuje opotrebenie ihly ako aj platní a často nemeniteľnú prenosku (teda úplne nemožný upgrade).
Najlepšie ramená majú aj nastaviteľnú výšku (umožnuje pohodlný upgrade taniera) rôzne odpruženia a podobné vtákoviny, o ktorých sa radi bavia gramofónoví maniaci. Toto pre bežného človeka nie je také dôležité.
Ad. 3 prenoska je asi najpodstatnejším komponentom a aby nám nebolo lúto tiež sa delia na prenosky s pohyblivým magnetom - MM (najbežnejšie) a s pohyblivou cievkou - MC (zväčša high end) a novšia medzitrieda MI (majú nepohyblivý magnet a kmitá v ňom zliatina).
Drvivá väčšina gramofónov bude mať od výrobcu priemernú MM prenosku - tento komponent je ideálny na upgrade ak chcete zlepšiť preprodukciu zvuku ale nehccete nový gramec vyššej triedy. Za 100 eur sa dá prejsť z priemerného do nadpriemerného.
Kúpu MC prenosky neodporúčam (jednak ceny sú vysoké a je potrebný špecifický phonostage s podporou MC) ale upgrade MM prenosky na napríklad Ortofon Blue či Goldring E3 je veľmi príjemný skok vpred.
Pri opotreobovaní ihly sa zväčša dá zohnať náhradná (netreba meniť celú prenosku) a to za pár eur.
Existujú aj špeciálne prenosky pre mono platne, rozne druhy hrotov a chvejiviek, desiatky výrobcov a prevedení, ale aj toto je veľmi subjektívne lebo rôzne prenosky majú rôzne zvukové charakteristiky a nikto vám neodporučí ideálnu. Rozsiahle debaty o eliptickcýh, sférických či kóničkcýh hrotoch ľahko vygooglujete.
Ad. 4. - u bežncých spotrebiteľských gramofónoch sa stretávame s 2 druhmi výstupov - takzvaný phono alebo line.
Phono výstup je v podstate priamy výstup elektrického prúdu prokudovaného v prenoske (chvením magnetu alebo cievky). Tento signál je však kvôli fyzickým limitáciam platni a spôsobu akým sa do nich ukladajú dáta potrebné spracovať (nestačí ho zosiliť).
V skratke pred zápisom na platňu sú nízkofrekvenčné tóny utlmené a vysokofrekvenčné tóny zosilené (inak by stopa na platni bola velmi široká pre basy a ihla by nemala šancu okopírovať vysoké tóny) - viac na wiku o RIAA alebo vo videu na konci.
Aby teda zápis prečítaný z platne bol počúvateľný musí byť "preložený" cez takzvaný phono-stage alebo phono preamp. Veľa gramofónov ho má zabudovaný a dajú sa pripojiť primio k reproduktorom alebo do bežného zosilovača.
Keďže zabudované phono je bežne pomerne nízkej kvality jedným z prvých upgradov je práve upgrade phono preampu - či už vo forme kúpy integrovaného zosilovača s lepším phono stageom (veľa zosíkov aj nižších tried už dnes znovu phono má - zväčša lepšie ako to zabudované v gramofóne) alebo úpne ideálne kúpu samostatného pono preampu (osobne mám Pro-ject tube box S - čo je trochu overkill na môj systém ale zohnal som ho za polovičnú cenu).
Tretím druhom výstupu je USB - veľa najmä nižších tried gramofónov ponúkajú možnosť tzv digitalizácie platní. Tejto funkcii som na chuť neprišiel (jednak sa pri nej zväčša využíva zabudovaný menej kvralitný phono stage a využitie vidím len ak sa jedná o raritnú platňu ktorá nemá oficiálnu digitálnu edíciu) podľa mňa to je úplne zbytočná funkcia, ktorá má len nalákať neznalých a zbytočne zvyšuje cenu zariadenia.
Tu sa aspoň na chvílu môžem zastaviť pri linuxe a OSS, väčšina gramofónov z USB výstupom primo odporúča použitie AUDACITY alebo ho minimálne natívne podporuje (zväčša s limitáciu na 48khz). Zapojenie aj práca je bezproblémová a funguje to systémom plug and play. Kto by chcel digitalizovať nepotrebuje takmer nič (gramo s usb výstupom a hocijaký pc)
O legálnosti takejto kópie som chvíľu uvažoval (asi 15s) a rozhodol som sa že ma to nezaujíma - ak by som chcel pracovať nepísal by som tento blog.
Zvuk z môjho AT-LP 5 je však pri takjeto konverzii mierne plochý a nudný zvuk, ako keby mu chýbala dynamika a úplne sa stráca priestorovosť (po asi 3 pokusoch som to vzdal)
Ad. 5 na ako poslednú vec by som pri výbere gramofónu pozrel na možnosti upgradu.
Jednak či je možné vymeniť prenosku - v podstate aby rameno malo možnosť odmontovať tzv. headshell a na ňom vymeniť prenosku. Headshell sa zväčša nasunie ako bajonet a "šroubuje" na rameno a prípajajú sa 4 piny z prenosky. Ja mám 2 headshelly jeden zo starou prenoskou na poškodené platne a testovanie a druhý s kvalitnejšou prenoskou na počúvanie a vymieňam ich podľa potreby. Potom sú iné proprietálne pripojenia, pre ktoré je obtiažne zohnať náhradné diely alebo ich upgradovať.
Či má gramofón phono výstup (zopár lacnejších kusov poskytuje len line výstup po prechode zabudovaným phonom) teda upgrade phona je nemožný.
Či má odnimateľný tanier a vymeniteľnú podložku (neuveríte ale rôzne podložky pod platňami najú vplyv na preprodukciu zvuku - ja som zostal pri gume, ale máme tu korok, kožu, sklo, PVC = vinyl, a rôzne kombinácie ako guma+korok)
Na záver sľubované videjko. Toto video som hľadal už k minulému blogu a našiel som ho až dnes. Krajšie a jednoduchšie vysvetlenie problematiky analógovej a digitálnej hudby som nevidel. TRUTH ABOUT VINYL
Kedže som sa zase rozpísal, kedže téma je veľmi široká a už teraz som veľmi generalizoval, k tomu prečo som vlastne začal písať tento blog (DAC a OSS riešenie pre prehrávanie hudby) som sa zase nedostal, snáď nabudúce.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Budem trochu za exota, ignoranta, ale skúsim jednu kacírsku myšlienku.
Analógový signál sa musí tak či tak zosilniť. V zásade sa dnes najčastejšie používajú zosilňovače triedy A/B a D.
Čisté A zosilňovače dnes už hádam nikto normálny nevyrába. Našťastie. Sú extrémne neefektívne a vhodné akurát ako vykurovanie.
Zosilňovač triedy A/B sú vlastne 2 zosilňovače, ktoré zosilňujú opačnú polvlnu signálu. Jeden zosilňuje kladnú + trochu zápornej (je vychýlený) a druhý zápornú + trochu kladnej. Nie je úplne jednoduché vyrobiť zosilňovač, ktorý by plynule prechádzal z kladnej na zápornú polvlnu a opačne. Dokonca aj v kvalitných zosilňovačoch sa môže časom vyskytnúť skreslenie keď sa zmení charakteristika povedzme v dôsledku vysychania kondenzátora.
No a potom tu máme ešte triedu D. Tie majú veľmi vysokú efektivitu. V podstate je to jeden výkonný mosfet + riadiaca elektronika. Výkonový tranzistor pozná len stavy 1/0. Plynulý signál sa dosahuje rýchlym spínaním (PWM) + L-C low pass filtrom. Ak sa vyrobí správne tak dokáže taký malý kúsok kremíka o ploche pár mm2 spínať stovky W výkonu.
Čo som to vlastne chcel povedať? :D Asi som zabudol na nejaký ten záver.
Analógový signál bude tak či tak skreslený buď preto, že sa zosilňuje 2 zosilňovačmi (A/B), ktoré nikdy nebudú dokonale identické, alebo sa používa PWM v triede D.
Na skreslenie sa vždy používali filtre.ň
Teraz má Braňo zahodiť gramafôn ?
A ja mám zahodiť svoj Walkman s páskami ?
To netvrdím, ale rozumné ADC v procese reprodukcie robí minimálne skreslenie v porovnaní s napríklad starým A/B zosilňovačom, ktorému vyschli kondenzátory.
presne preto (nepresnosti) a vznikajuce skreslenie a zafarbenie zvuku mame zosilovace za par eur aj par desiatok tisíc, kde asi audio inžinieri toto nejak zvládli (potom je otázka že kde je uz pridana hodnota zanedbatelna)
plus ten signal nejde len cez zosilovaciu cast ale casto aj cez equalizer, filtre a rozne upsampleri a podobne (vacsina lepsich integrovanych zosikov ma tzv direct prepinac - ktory by mal zabezpečiť najkratsiu moznu cestu signalu cez zosik a obísť napr eqalizer a filtre)
high end systemy maju osobitne zosilovace pre každý kanál
v tejto technickej casti sa vôbec nevyznám a zverujem sa na milosť profikom
Toto je len malá časť zo všetkých problémov akustiky. Ideálny basák by mal mať priemer 5mm s výchylkou dva metre. nie len že by sa nedal skonštruovať, nešiel by z neho ani zvuk. A viete prečo?
Keď si zoberieme, že nie je fyzikálne možné skonštruovať ani reproduktor, prečo vôbec za to vyhadzovať prachy?
Osobne som ako bastlič mal kopec odpovedí, napr. nejaká membrána bude kovová aby z nej išli tie kovové zvuky ...
To chce talent, napísať toľko slov a vlastne nič nepovedať.
Kde si bol pred voľbami ?
Štrng, na zdravie :-)
Nechápem, prečo ten despekt voči zosilňovačom v triede A. Boli ideálne pre hifistov, mali nízke skreslenie. Jedinou ich nevýhodou, čo niekedy sa mohlo stať aj výhodou, bola ich nízka účinnosť, ktorá mala opačný charakter, čo znamená, že čím vyšší výkon, tým vyššia účinnosť (maximálne 50%). To bolo tým, že pri malom výkone sa všetok príkon menil na teplo a naopak pri maximálnom výkone sa príkon delil na hudobný výkon a teplo, takže pri maximálnom výkone sa menej ohrieval. Preto sa takéto zosilňovače používali najmä v režime maximálnych hlasitostí, teda pre kapely, na diskotékach a pod.
Yop. Javiskové audio má už pekne dávno digitálne efekty, a analógové zosíky. Pričom medzi tie efekty patrí aj oneskorenie niektorých stôp aby zvuk dorazil do centra posluchu v správnom čase.
To je to také: Rozmiestnite kalibračné mikrofóny na vyhradené miesta, a opustite priestor.
PS: Niesom Hifista, a mám radšej taký zašpinený Rockový zvuk.
neviem čo chápať pod pojmom hifista ale zašpinený rockový zvuk vo mne evokuje skôr skreslenie zosilovačov hudobných nástrojov (najmä elektrických gitár) čo je chcený efekt
ak to skreslenie nastáva až v reprodukčnej/užívateľskej zostave - to je nechcený efekt
a koncertová audiotechnika je kategória sama o sebe, začínajúc "balanced" káblami a končiac filtrami a efektami ktoré si spomenul
Hifista je podobný hračička, ako počítačový geek. Akurát sa zaoberá audiom.
Kryštálovo čistý zvuk nie je vždy žiadúci efekt. Už som bol na Metalových koncertoch, ktoré zvučil chalan čo hral BlueGrass. Jeden z mála zvukárov, ktorí neboli hluchí jak poleno. Zvuk bol síce perfektný, a človek počul aj rozdiel medzi kĺzaním brnkátka a prstu po strune. Ale nehodil sa ku melódii.
Zvukári sú všeliakí. Zažil som koncert, kde predskokan povedal že by chcel nejakú spätnú väzbu. Zvukár to pochopil inak ako to bolo myslené, a nastavil im kanály aby pískali. Nevydržal som tam ani 15 minút, a nechcem vedieť ako ten zvukár dojebabral nosnú kapelu.
tak ja mám rád keď vo výslednom zvuku viem krásne oddeliť jednotlivé nástroje a nezlieva sa to všetko dokopy a takzvaný šíroký soundtage a uprednostním čsitejší zvuk (u reprodukcie) lebo ak kapela chce znieť čisto tak nech má tu môžnosť ak si gitarista chce zapojiť 3 overdrive efekty za sebou tak nech počuť ako mu to "chrčí"
na koncertoch mávam často problém s nazvučením vokálov, to mi vadí asi najviac ak hlas vokalistu zaniká v "hluku" zvyšku kapely
samozrejme aj opačný extrém (ked vokál zakryje kompletne kapelu) je zlý, ako všetky extrémy
preto by každá lepšia kapela mala mať svojho zvukára (alebo aspoň niekoho kto dohliadne na zvukára aby zneli ako majú)
a to je zároveň presne tá subjektívna stránka, pre ktorú nerád odporúčam konkrétne komponenty ani značky - každý sme iný a každý hudbu vnímame a počúvame inak
Keď počúvaš J.S. Bacha alebo Franka Zappu, tak tam potrebuješ čistý zvuk. Ten metal bol len príklad.
teraz som si musel vytiahnut a pustiť platňu od Zappu, ďakujem za príjemné obedové počúvanie
Tak Z-ko máš za sebou, a môžeš pokračovať spodobovanáím. Teda S-ko: Sinatra, Santana ,...
Tá efektivita je mizerná. Aj keby som mal zosilňovač vypeckovaný na 100%, čo som nikdy neurobil (vlastne sa pohybujem niekde v desatinách percenta výkonu) tak by bola efektivita aká-taká až keby to generovalo viac-menej harmonické kmitanie o maximálnej amplitúde. Lenže v hudbe mám radešej aký-taký dynamický rozsah, tichšie, hlasnejšie pasáže a žiadne orezávanie hlasitosti. V reálnych podmienkach je tá účinnosť mizerná.
No a je tu ešte problém so skreslením. Síce na rozdiel od A/B nenastáva problém s plynulým nadväzovaním, ale signál je vychýlený a zosilnenie tranzistorom nie je úplne lineárne.
Efektivita zosilňovača v triede A je biedna, o tom niet čo diskutovať, avšak skreslenie je vďaka tomu, že koncové tranzistory majú pracovný bod v strede svojej charakteristiky, menšie než než A/B alebo D. A nelinearita sa týka aj A/B, pričom ešte viacej, pretože najviac nelinearít je na okrajoch pracovnej charakteristiky. A u zosilňovačov v triede D ani nehovorím. Tam tie efekty pri spínaní a zatváraní tranzistorov tiež robia paseku.
Ešte aby som doplnil, nie som audiofil. Môj zosilňovač stál 1€ 90 centov. Reproduktory ... katastrofálne z hifi veže aiwa. Hraje to hlasno, zvuk je rovnaký, či to zapojím na ten šmejd D-class za menej než 2€, ktorý napájam nefiltrovaným zdrojom s vyschnutým kondenzátorom, alebo drahším starým zosilňovačom triedy A. A-čko je výrazne horšie pri nízkej hlasitosti, pretože je staršie a filtrácia zdroja už tiež nie je dobrá (počuť jemné bzučanie + biely šum). D - žiadne počuteľné skreslenie pri nízkej hlasitosti, pri vysokej subjektívne hrajú rovnako.
Pekný blog, vďaka :-) V gramofónoch sa vôbec nevyznám a vždy ma to lákalo, takže takéto info má určite zmysel,,,