Umelá nteligencia nás všetkých zabije

15.03 | 01:15 | Žumpa | bedňa

Takže to nebude koronavírus, ale umelá inteligencia. Teda aspoň podľa toho ako sa občasne vyjadrili Stephen Hawking a Elon Musk.

Ak vás to aj napriek tomu zaujíma, tak vás s tou technológiou pokúsim zoznámiť. Blog nie je nasmerovaný na profíkov, ale skôr by som chcel ukázať nerdom, alebo proste len ľuďom, čo o tom počuli a chceli by sa dozvedieť niečo viac.

Základom umelej inteligencie sú neuronové siete. No a ich základnou jednotkou je umelý neurón. Nechcem zabiehať do detailov aby sme sa dostali čo najrýchlejšie bezbolestnou cestou k pochopeniu princípu. Kto chce, si proste detaily nájde aj sám.

Umelé neurónové siete napodobujú fungovanie mozgu. Taký úplne jednoduchý model môže vyzerať napríklad takto.


Vidíme tam dva vstupy a jeden výstup. V strebe je jedna skrytá vrstva (hidden/dense/...), kde je jeden neurón. Tejto vrstve sa často hovorí "dense", ale záleží od požitej knižnice, kde to ako nazývajú.

Základ umelej inteligencie je, že sa učí napríklad cez obraz rovnako spoznávať svoju mamu, tatu, flašku, stoličku a postieľku, rovnako ako malé dieťa. Nejak sa dáta opakovaným rozsvecovaním určitých receptorov prenesú do mozgu a tam sa vytvoria súvislosti ktoré zabezpečia, že keď sme mamu videli doteraz len zprava, spoznáme ju aj zľava.

Takže základ živočíšnych a umelých neurónových sietí, má dve fázy. Toto si môžete zapamätať ako fakt. Stretnete sa aj s iným prístupom, ale keď si toto zapíšete ako bod jedna pri neurónových sieťach, tak nespravíte chybu.

Častejšie sa stretneme s modelmi neurónových sietí kde je neurónov viacej.


Často sa stretnete aj s výrazmi ako plne prepojená (fully connected) neurónová sieť. Pretože každá vrstva je prepojená z každým bodom v ďalšej vrstve. Občas sa stretneme aj s pojmom, že koľko parametrov má ktorá sieť. Sú to bežne milióny parametrov. Čiže bežne býva neurónov v sieťach desiatky, stovky, tisíce a viac. Výraz "Parametre" siete je súčet neurónov (hrán) a počet prepojení medzi nimi.

Pri tomto klasickom modely neurónových sietí sa stretnem aj s výrazom "Feedforward neural network", prípadne z inými názvami, každý si to proste nazve podľa seba, čo mu to pripomína. Ja tomu hovorím vtláčacie siete, pretože sa tam dáta nakrútia ako keď vtláčate formičky do piesku.


Kde sa vlastne ukladajú tie informácie, že sme mamu dnes videli stokrát. V mozgu sú to nervové spojenia v neurónových sieťach sú to tie šípky, čiže prepojenia, medzi vstupmi, neurónmi a výstupmi. Tým prepojeniam sa hovorí váhy. Bude stačiť ak si zapamätáte, že práve tam sa ukladajú naučené údaje a nejak matematicky sa upravujú podľa ďalších a ďalších údajov, čím sa zlepšuje celá sieť.

Toto je na teraz všetko, ak vám tu niečo chýba, prípadne je to nezrozumiteľné, kľudne si posťažujte.

Prílohy



    • RE: Umelá nteligencia nás všetkých zabije 15.03 | 09:20
      Avatar debian+   Návštevník
      Kde sa vlastne ukladajú tie informácie, že sme mamu dnes videli stokrát.

      Vahy.

      Mozog si aj sam urcuje, co je dolezite. Preto mame vlastnost ze zabudame.

      Ak si sama vie siet upravovat vahy, kde je problem?

      keď sme mamu videli doteraz len zprava, spoznáme ju aj zľava.

      Isto? Ak je dieta, tak ked vidi prvy krat, tak ak sa jej podoba, na mamu zakrici. A ked reaguje na jej krik, tak vie, ze je to mama (resp. kvoli inemu spravaniu, ci intenzite v porovnani s ostatnymi detmi).

      • RE: Umelá nteligencia nás všetkých zabije 15.03 | 10:34
        Avatar bedňa LegacyIce-antiX  Administrátor
        Kde sa vlastne ukladajú tie informácie, že sme mamu dnes videli stokrát.
        Vahy. Mozog si aj sam urcuje, co je dolezite. Preto mame vlastnost ze zabudame. Ak si sama vie siet upravovat vahy, kde je problem?

        Ohľadne tohoto si môžeš pozrieť pojmy ako backpropagation a mean square error. Čiže vypočítame strednú kvadratickú chybu a spätne cez sieť upravíme váhy.

        keď sme mamu videli doteraz len zprava, spoznáme ju aj zľava.
        Isto? Ak je dieta, tak ked vidi prvy krat, tak ak sa jej podoba, na mamu zakrici. A ked reaguje na jej krik, tak vie, ze je to mama (resp. kvoli inemu spravaniu, ci intenzite v porovnani s ostatnymi detmi).

        Jasne dieťa má narozdiel od "siete na rozpoznávanie obrazu" viacej receptorov.

        Táto správa neobsahuje vírus, pretože nepoužívam MS Windows. http://kernelultras.org
        • RE: Umelá nteligencia nás všetkých zabije 15.03 | 11:53
          Avatar debian+   Návštevník

          Jasne, v mozgu mame oblasti specializovane na obraz, sluch, dotyk atd. a tak sa vzajomne doplnaju (i tak sa da clovek oklamat).

          Hm, ako vznika potom vedomie. Resp. to ako rozdiel medzi byt vedomy a byt samostatny?

          Inac napis ako IT bulvar a text o inom. Nadpis nie je otazka.

        • RE: Umelá nteligencia nás všetkých zabije 15.03 | 12:19
          Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

          Trochu opravím: pri back propagation algoritme sa nepočíta stredná kvadratická chyba, ale gradient. Kvadratická chyba by nestačila na určenie smeru zmeny váhy.

          • RE: Umelá nteligencia nás všetkých zabije 15.03 | 17:25
            Avatar bedňa LegacyIce-antiX  Administrátor

            Dík za opravu.

            Táto správa neobsahuje vírus, pretože nepoužívam MS Windows. http://kernelultras.org
    • RE: Umelá nteligencia nás všetkých zabije 15.03 | 11:57
      Avatar debian+   Návštevník

      Takto povedal, ze nie je problem mat velmi vykonni neuron, ale nedokazeme zapojit do takej zlozitej struktury ako je mozog.