Článok je venovaný distribúcii, ktorá sa nazýva Arch Linux a bude sa zaoberať základnými informáciami a inštaláciou z inštalačného média Arch Linux 0.7 Wombat. Popis inštalácie je koncipovaný tak, aby po jeho prečítaní a zvážení určitých možností, dal dosť dobrý a ucelený obraz aj menej skúsenému používateľovi.
Poznámka autora: Cieľom tohto článku nie je distribúciu, o ktorej bude ďalej reč, prezentovať ako to najlepšie pre každého. Tiež nie je terminologickým okienkom v tejto oblasti, preto by som poprosil skúsených používateľov, aby sa pri čítaní tohto článku zamysleli nad podstatou, prečo vznikol a nie nad úplnou správnosťou použitých termínov. Je malým vodidlom pre používateľov, ktorí by si chceli túto distribúciu vyskúšať a prípadne sa niečo naučiť, pretože už len inštalácia si vyžaduje určité malé znalosti. Tiež by som bol rád, keby navádzal k ďalšej diskusii a získavaniu nových poznatkov, či už priamo pre túto distribúciu alebo všeobecne v oblasti Linuxu.
Podotýkam, že pre menej skúsených používateľov je vhodné ujasniť si niektoré veci súvisiace s inštaláciou pred pustením sa do tohto procesu. Sú v popise vytknuté a pri pozornom čítaní by malo byť dosť jasné, o ktoré sa jedná.
Základné informácie
Arch Linux je pomerne nová distribúcia, ktorej filozofia je vedená smerom k vysokej prehľadnosti, čistote, rýchlosti, variabilite, kontrole a jednoduchosti upgradovania systému pomocou výborného balíčkového správcu pacman. Je binárnou distribúciou, čiže odpadá nutnosť kompilácie. Ak navštívite domovskú stránku tejto distribúcie www.archlinux.org, budete informovaný, že je optimalizovaná pre procesory i686 (Pentium II a kompatibilné) a je pre používateľov s určitými znalosťami, pretože v nej absentujú akékoľvek grafické konfiguračné nástroje a treba si vystačiť editovaním konfiguračných súborov za pomoci vhodného editora. Znalosť príkazového riadku je tiež veľmi vhodná. Podpora pre 64bit architektúru je zatiaľ vo vývoji. Arch Linux nie je vhodný pre staršie mašinky, pretože na ne nepôjde nainštalovať. Nevyhnutnou vecou je tiež možnosť pripojenia do internetu. Vďaka optimalizácii pre i686 je Arch Linux veľmi svižný a rýchlosťou patrí na popredné miesta medzi binárnymi distribúciami.
Použité jadro
Obsahom inštalačného CD, ktoré je možné získať v podobe obrazu ISO z domovskej stránky v sekcii Download, je jadro vo verziách 2.6.10-3 a 2.4.29-1.
Balíčky
Na oficiálnej stránke je taktiež možné pozrieť si verzie balíčkov, ktoré sú rozdelené do skupín, vytvárané v nových verziách a pridávané do zdrojov, odkiaľ je možnosť ich upgradovať pomocou balíčkového systému pacman.
Dokumentácia
Dokumentácia nie je obsiahnutá na CD, takže ju tiež nájdete na stránke Arch Linuxu.
Výhody a nevýhody
+ odľahčená distribúcia
+ optimalizácia pre i686
+ slušný správca balíčkov
+ možnosť jednoduchého upgradovania a aktuálnosť (nové balíčky sú rýchlo dostupné)
+ variabilnosť
+ prehľadnosť
+ čistota
- komplikovanejšia inštalácia (pre začiatočníkov)
- absencia konfiguračných nástrojov (pre začiatočníkov je to náročnejšie)
- neúplná lokalizácia (niektoré programy sú iba v anglickom jazyku)
- podpora nie je v slovenskom, ani v českom jazyku (dokumentácia aj fórum sú v anglickom jazyku)
Inštalácia
Po vložení inštalačného CD disku Arch Linux 0.7 Wombat a nabootovaní, sa objaví úvodná obrazovka. Pre pokračovanie potvrdíme ENTER. Ďalej budeme vyzvaní pre zadanie príkazu /arch/setup
, ktorý spustí inštaláciu. Zadáme ho teda a odenterujeme.
Poznámka: bude nám oznámené, že inštalátor ponúka 5 virtuálnych konzol (VC1 až VC5), VC5 slúži iba na možnosť prezrieť si výstup inštalácie (prepínanie medzi konzolami sa realizuje klávesami Alt - F1 až Alt - F5, návrat do inštalátora Alt - F1).
Po týchto základných úkonoch nás privíta inštalátor v podobe modrého okna s otázkou výberu inštalačného zdroja. Na výber máme dve možnosti:
- CD-ROM
- FTP
My sa budeme zaoberať možnosťou číslo 1. Vyberieme túto možnosť a potvrdíme OK.
V nasledujúcom okne nám budú zobrazené jednotlivé kroky, ktorými nás inštalátor prevedie. Inštalácia pozostáva zo siedmich hlavných krokov, ktoré si teraz podrobnejšie preberieme.
Prvým krokom 1. PREPARE HARD DRIVE je príprava disku (resp. diskov) pre inštaláciu, kde si vhodne rozdelíme disk a nastavíme pripojenie jednotlivých oddielov
Poznámka: disky a oddiely na nich sú zapisované syntaxou napr.: /dev/discs/disc0/disc (pre disk, pri príprave disku) a /dev/discs/disc0/part1 (pre oddiel, pri pripájaní oddielov), čo znamená, že to je prvý disk (to je tá nula v syntaxe) a jedná sa o prvý oddiel na tomto disku (to je to part1). Počet syntaxov sa môže líšiť na základe toho, koľko diskov máte v počítači a koľko oddielov je na nich vytvorených, čiže nula nemusí byť u niekoho nula, ale iné číslo a part môže byť part1, part2, part3, atď... (toto sa nám hodí, keďže pri príprave disku a nastavovaní pripojenia oddielov nie sú žiadne iné informácie o veľkosti alebo počte blokov dostupné v okne inštalátora (čo je trocha nevýhodou, lebo v iných distribúciách tieto informácie pri inštalácii sú viditeľné napr.: Slackware).
- AUTO PREPARE (erase disk)
- PARTITION HARD DRIVES
- SET FILESYSTEM MOUNTPOINTS
- RETURN TO MAIN MENU
AUTO PREPARE - automaticky rozdelí disk, ktorý vyberieme pre inštaláciu Arch Linuxu. Upozorňujem, že táto možnosť zmaže celý obsah vybraného disku, takže ak sa na disku nachádzajú dôležité dáta, tak treba ukončiť inštaláciu, zálohovať ich a až potom sa vrátiť opäť k inštalácii. Pokiaľ sme si vedomí, že žiadne takéto dáta na disku neexistujú, môžeme použiť túto možnosť.
PARTITION HARD DRIVES - táto možnosť slúži na vlastnoručné rozdelenie vybraného disku pomocou programu cfdisk, do ktorého budeme prepnutí.
Máme teda viac možností. Buď zvoliť AUTO PREPARE a inštalátor za nás rozdelí disk bez toho, aby sme museli mať nejaké znalosti o rozdeľovaní disku, ale za cenu toho, že všetky existujúce dáta budú zmazané. PARTITION HARD DRIVES nás prepne do programu cfdisk, kde treba mať určité znalosti o rozdeľovaní disku, no výhodou je, že ak vieme, čo robíme, tak si pripravíme disk na inštaláciu aj vtedy, ak obsahuje už nejaký iný operačný systém (napr. Windows, iný Linux, atď...), bez straty potrebných dát. Ďalšou možnosťou je, ak už používame nejaký operačný systém, môžeme disk rozdeliť tu pomocou nejakého grafického nástroja na delenie disku (vo Windowse napr.: Partition magic), ešte pred inštaláciou Arch Linuxu. Neposlednou možnosťou je, samozrejme, že to urobí za nás niekto skúsenejší a my ho potom pozveme napr.: na drink :). Ak túto možnosť nemáme, tak nám ostáva použiť AUTO PREPARE alebo si pred inštaláciou pozrieť manuál alebo príspevok o príprave disku v programe cfdisk alebo inom nástroji na rozdeľovanie disku.
SET FILESYSTEM MOUNTPOINTS - slúži na pripojenie vytvorených oddielov, ktoré sme vytvorili pri príprave disku. Budeme postupne vyzvaní inštalátorom, aby sme nastavili oddiel pre Swap a pre Root (označený znakom / ). Pri pripájaní nás inštalátor vyzve k vytvoreniu filesystému na oddieloch, ktoré pripájame. Arch Linux dáva možnosť vytvoriť ext2, ext3, reiserfs, xfs alebo jfs súborový systém. Zvolíme možnosť vytvorenia filesystému a oddiely sa po pripojení naformátujú. Vytvoriť Swap a pripojiť ho nie je podmienkou, preto inštalátor ponúka možnosť pri nastavení oddielu pre Swap NONE, ale vrelo sa odporúča oddiel pre Swap vytvoriť aj ho následne pripojiť. Pre pripojenie oddielu / možnosť NONE nie je prístupná, pretože tento oddiel musíme nevyhnutne pripojiť.
RETURN TO MAIN MENU - návrat do hlavného menu.
Druhým krokom 2. SELECT PACKAGES je výber balíčkov, ktoré chceme nainštalovať
Pred zvolením jednotlivých balíčkov budeme vyzvaní k pripojeniu inštalačného zariadenia.
Ponúknuté sú dve možnosti:
- CD-ROM (mount cd-rom and install from there)
- SRC (manually mounted source media)
Budeme sa zaoberať prvou možnosťou, vyberieme ju, potvrdíme a budeme vyzvaní na pripojenie zariadenia, v ktorom sa nachádza inštalačný disk Arch Linuxu. Syntax je napr.: /dev/cdroms/cdrom0. Podobne, ako už bolo uvedené pri diskoch, počet a umiestnenie sa môže líšiť v závislosti na tom, koľko zariadení je v počítači (napr.: CD-ROM aj DVD-ROM). Treba zvoliť mechaniku, kde je inštalačné CD (tu sa dá použiť aj metóda pokus - omyl, ak zvolíme zle, nepôjdu asi zvoliť baličky a nainštalovať ich, treba sa vrátiť a zvoliť druhé zariadenie).
Balíčky sú rozdelené do jednotlivých skupín: BASE, DEAMONS, DEVEL, atď.... Pre chod systému je nevyhnutné nainštalovať balíčky v sekcii BASE, ktorá je aj defaultne vybraná k nainštalovaniu, ostatné balíčky je možné si vybrať medzerníkom a prehľadávaním v zozname. Vrelo sa odporúča nainštalovať iba sekciu BASE a následne cez internet systém upgradovať a doinštalovať potrebné balíčky.
Poznámka: pri niektorých zariadeniach pre prístup do internetu (modem, edge modem, mobilný telefón, isdn, dsl), je nevyhnutné nainštalovať balíček ppp (pre modem), isdn4k-utils (pre ISDN), rp-pppoe (pre DSL), aby bolo následne možné pripojenie do internetu.
Inštalátor ponúka možnosť vybratia všetkých balíčkov vo zvolených skupinách SELECT ALL PACKAGES DEFAULT, po potvrdení sa vyberú, po zamietnutí je možné balíčky vybrať vlastnoručne.
Tretím krokom 3. INSTALL PACKAGES je nainštalovanie zvolených balíčkov, potvrdením, sa balíčky nainštalujú na disk.
Štvrtým krokom 4. INSTALL KERNEL sa dostávame k inštalácii jadra (kernelu). Na výber je viacero možností:
- v 2.6 IDE
- v 2.6 SCSI
- v 2.4 IDE
- v 2.4 SCSI
- v 2.6 SRC
- v 2.4 SRC
- NONE
Keďže cieľom tohto článku nie je zaoberať sa podrobne problematikou linuxového jadra a vedomosti autora (teda moje) nie sú v tejto oblasti až tak rozsiahle, tak si to preberieme iba v hrubých rysoch. Možnosť NONE je pre prípad, že si chceme nainštalovať svoj vlastný kernel, ktorý nie je obsahom inštalačného CD, v 2.6 SRC a v 2.4 SRC slúžia na skompilovanie vlastného kernelu zo zdrojových súborov, ktoré sú obsahom install cd. Tieto možnosti sú vhodné pre skúsenejších používateľov, takže sa venujme radšej výberu kernelu vo verziách 2.6 a 2.4, IDE a SCSI. Nebudeme sa tu veľmi venovať problematike rozdielov kernelov rady 2.6 a 2.4, aj keď rozdiely sú značné. Dôležité je, že v kerneloch rady 2.4 je podpora pre niektoré staršie hardvérové komponenty, ktorá v kerneloch 2.6 nie je. Otázka je teda, či vybrať 2.4 alebo 2.6 a IDE alebo SCSI. Kernel s podporou SCSI zariadení sa vyberá vtedy, ak počítač obsahuje nejaké zariadenie (resp. zariadenia) SCSI. Či vybrať 2.4 alebo 2.6 je dobré zvážiť si ešte pred inštaláciou. Pokiaľ si nie sme istí, ktorý kernel zvoliť, treba sa tejto problematike povenovať alebo napísať do nejakého diskusného fóra a nechať si poradiť od skúsenejších užívateľov. Nami vybraný kernel zvolíme a potvrdíme jeho inštaláciu.
Piaty krok 5. CONFIGURE SYSTEM je základnou konfiguráciou systému. Slúži na editáciu základných a dôležitých konfiguračných súborov. Súbory sa editujú pomocou dvoch editorov vi a nano, z ktorých si máme možnosť vybrať. Pri nano je poznámka (easier - ľahší), takže môžeme použiť ten. Ovláda sa klávesami Ctrl + písmeno a o funkciách jednotlivých písmen sme informovaní v spodnej časti obrazovky tohto editoru (treba mať základné znalosti anglického jazyka, ako Read - čítať atď...)
Konfiguračné súbory sú:
- /etc/rc.conf - systémový konfig
- /etc/grub/menu.lst - GRUB konfig
- /etc/lilo.conf - LILO konfig
- /etc/hosts - nastavenie pre sieť
- /etc/fstab - pripojené oddiely a zariadenia
- /etc/modprobe.conf - moduly kernelu (pre verziu 2.6.x)
- /etc/modules.conf - moduly kernelu (pre verziu 2.4.x)
- /etc/resolv.conf - nastavenie DNS servera
Pre úspešný reboot do Arch linuxu je nutné nainštalovať bootloader (zavádzač operačného systému), čo bude ďalším krokom inštalátora. Sú určité prípady, keď nie je nutné inštalovať zavádzač. Ak už napríklad používame nejaký linux a máme bootloader (lilo, grub) a Arch linux má byť náš ďalší linux, stačí iba editovať konfiguračný súbor nášho zavádzača v prvom linuxe a pridať tam odkaz na jadro Arch linuxu, ale toto je na diskusiu, pretože možných variant je viac. Aj toto si treba zvážiť pred inštaláciou, ale ak ho predsa nainštalujeme, do Arch linuxu by sme mali nabootovať. Z hore uvedených konfiguračných súborov je nutné hlavne editovať súbor /etc/grub/menu.lst alebo /etc/lilo.conf, podľa toho, či použijeme zavádzač lilo alebo grub, ktoré sú ponúkané pri inštalácii a ak sme sa rozhodli vôbec inštalovať zavádzač
Poznámka: pred editovaním /etc/grub/menu.lst alebo etc/lilo.conf nám okno inštalátora oznámi, že Arch linux podporuje Devfs aj Udev a ukáže nám, ako možno zaviesť použitie Udev. Pre grub treba do /etc/grub/menu.lst pridať riadok ro devfs=nomount
a pre lilo do /etc/lilo.conf append="devfs=nomount"
.
Šiesty krok je už spomenutá inštalácia zavádzača 6.INSTALL BOOTLOADER.
Pred samotným nainštalovaním bootloadera budeme vyzvaní, aby sme si skontrolovali ešte raz súbory /etc/grub/menu.lst alebo /etc/lilo.conf. Ak si vyberieme ako zavádzač GRUB, mali by sme byť vyzvaní na zvolenie jeho umiestnenia (väčšinou sa inštaluje do MBR). Zápis disku alebo oddielov je rovnaký ako bolo už uvedené vyššie. Problematika zavádzačov je tiež široká, takže je dobré si ju ujasniť pred inštaláciou. Inštaláciou bootloadera v tomto kroku by nemal vzniknúť nejaký nezvratný problém so zavádzaním iných operačných systémov, no môže sa stať, že nabootujete iba do Arch linuxu a bude potom treba ostatné OS pridať do zavádzača ručne. Tiež treba zdôrazniť, že zavádzač grub označuje disky inak ako inštalátor, príklady pre jednotlívé zapojenia disku v počítači su v súbore /etc/grub/menu.lst na začiatku.
Posledným krokom 7. EXIT INSTALL je ukončenie inštalácie a rebootovanie. Pre rebootovanie treba zadať príkaz #reboot
.
Pokiaľ ste si prečítali tento článok a zvážili pred inštaláciou Arch Linuxu určité veci, ktoré tu boli podotknuté a dostali ste sa až sem, tak by vám nemalo nič brániť nabootovať do vášho nového operačného systému.
Záver
Upozorňujem, že ak budete postupovať podľa tohto návodu a nainštalujete iba skupinu balíčkov BASE a balíčky potrebné pre pripojenie do internetu, tak vás nečakajú po úspešnom nabootovaní žiadne gigant managery KDE, GNOME, krásne ikonky, či nejaké blikajúce panely... ale iba príkazový riadok, do ktorého sa dá prihlásiť ako root. Heslo pre používateľa root je prázdne, nastavuje sa príkazom #passwd
.
Inštalácia xorg (xfree), kde, gnome, alsy a podobne bude možno náplňou ďalších článkov. Uvidí sa, aký záujem vyvolá tento článok a ako sa bude vyvíjať diskusia. Dúfam, že istá diskusia sa predsa len vyvinie a nájdu sa užívatelia, ktorí by si radi vyskúšali túto distribúci
Za prípadne chyby alebo nezrovnalosti sa vopred ospravedlňujem. Človek nie je dokonalý tvor a v jednom návode nie je jednoduché popísať všetky odlišnosti, ktoré sa môžu pri inštalácii vyskytnúť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.