Programujeme v jazyku C (1) - Úvod

O jazyku

Jazyk C vymysleli a napísali v 70-tych rokoch 20. storočia zamestnanci Bellových laboratórií. Boli to páni Brian W. Kernighan a Denis M. Ritchie.

   

Tento jazyk patrí medzi kompilačné jazyky, čo znamená, že najprv musíme zdrojový kód napísať v editore, preložiť do podoby, ktorej rozumie procesor (do strojového kódu) a až následne môžeme program spustiť. Nejedná sa teda o interprečný jazyk, ktorý vykoná preklad jedného riadku nášho zdrojového kódu, ktorý následne vykonáva procesor. Takýto jazyk je napríklad Basic.

Jazyk C je veľmi obľúbený pre svoju rýchlosť oproti interprečným jazykom a pre svoju univerzálnosť. Môžeme ho preložiť pod akýmkoľvek operačným systémom (Linux, Microsoft Windows, FreeBSD), dokonca C bolo navrhnuté a implementované pre Unix a takmer celý Unix bol v ňom napísaný.

Ako začať?

Tento seriál, ako som už spomínal, je písaný pre programovanie pod Linuxom. Aby sme mohli písať zdrojový kód, potrebujeme editor. Doporučil by som Vim, Nano, alebo MCEDIT. V editore napíšeme program, uložíme ho s koncovkou '.c' a skompilujeme. V Linuxe existuje komplátor GCC. Použijeme ho tak, že do bashu zadáme: #gcc prvyProgram.c. Náš skompilovaný program spustíme: ./a.out.

Komentáre

Používame ich, keď potrebujeme urobiť dokumentáciu k zdrojovému kódu, alebo keď potrebujeme vysvetliť nejakú časť kódu pre ďalších programátorov, ktorí budú náš zdrojový kód čítať. Všetko, čo je za //, sa v zdrojovom kóde neberie do úvahy.

Príklad použitia:

#include <stdio.h>

main()
{
	printf("Ahoj\n"); //Práve som použil komentár 
}

Výstup: Ahoj

Prvý program, alebo Hello World!

Vytvoríme si pomocou príkazu mkdir priečinok programovanie, otvoríme editor a začneme písať náš prvý zdrojový kód.

#include <stdio.h> // krok 1

main() // krok 2
{
	printf("Hello world!\n"); // krok 3
}

Krok 1: Kompilátor C-čka pozná pomerne málo funkcií. Napríklad aj funkcia printf je pre náš kompilátor neznáma. Ale programátori to samozrejme vyriešili a spravili tzv. knižnice. V týchto knižniciach je uložené veľké množstvo funkcií, ktoré môžeme používať. Ak teda chceme použiť funckiu printf, musíme kompilátoru povedať, kde sa táto funkcia nachádza. Daná funkcia sa nachádza v stdio.h (anglicky: standard input-output).

Krok 2: Každý program, ktorý napíšeme musí obsahovať funkciu main. Vo funkcii main program začína a aj končí. Každá funkcia v C (aj funkcia main) obsahuje telo, ktoré je ohraničené kučeravými zátvorkami.

Krok 3: V tele funkcie sa nachádzaju príkazy. My sme použili iba jeden príkaz a to printf. Za každý príkaz píšeme bodkočiarku. Príkaz printf slúži na vypísanie správy na obrazovku.

Program skompilujeme a spustíme podľa predošlého postupu. Ak všetko prebehlo v poriadku výstup by mal byť nasledovný: "Hello World!".

Znak \n znamená prejdi na nový riadok. Teda ak by sme chceli mať výstup nasledovný:

Ahoj
Ako sa mas?

Tak by náš program vyzeral nasledovne:

#include <stdio.h>

main()
{
	printf("Ahoj\n Ako sa mas?\n");
}

Alebo by mohol vyzerať aj takto:

#include <stdio.h>

main()
{
	printf("Ahoj\n");
	printf("Ako sa mas?\n");
}

To je ku dnešnému dielu asi všetko. V ďalšom pokračovaní seriálu si preberieme premenné. Ešte na záver dostanete 3 úlohy na precvičenie dnešnej témy.

1. Úloha: Napíšte program, ktorý bude mať nasledovný výstup: Ahoj, som tvoj prvý program v C.
2. Úloha: Napíšte program, ktorý bude mať nasledovný výstup:

3. Úloha: Napíšte program, ktorý vypíše na štvrtý riadok: "Hello".