Nová stabilná verzia ovládača NTFS-3G 2010.3.6 prináša so sebou okrem opráv chýb aj niekoľko noviniek (podpora windows objektových identifikátorov, podpora nanosekundového rozlíšenia súborových timestamp) .
Nová beta verzia Nexenta Core Platform (NCP) 3.0 Beta 1 predstavuje hybridnú distribúciu, zloženú z jadra OpenSolaris s Ubuntu grafickým prostredím, určenú pre server s použitím známeho súborového systému ZFS. Ďalšia hybridná distribúcia, ktorá je odladená pre potreby desktopu dostala názov StormOS.
Obľúbená dlhoročná akcia, ktorá sa každoročne koná na jar v Prahe - LinuxExpo - prejde toho roku viacerými zmenami. Jednou z najdôležitejších, okrem miesta konania, je aj skrátenie trvania z pôvodných dvoch dní už len na jeden deň. Viac informácií nájdete v článku na serveri root.cz.
Pre spoločnosť Google je najlepšie, aby Android kód znovu nastúpil po čase na svoje právoplatné miesto v hlavnej vetve Linux jadra. Google nepôjde proti hlavnému prúdu Linuxu. Prehlásil to sám riaditeľ Google sekcie open-source programov, pán Chris DiBona.Veľmi múdro tak reagoval na nedávne rozhodnutie vyhodiť Android kód z linuxového jadra 2.6.33 a zároveň negoval dohady o Google Android ako možnom forku Linuxu zo strany Google. Podľa slov Chris DiBona dočasný odklon kódu Android jadra od hlavnej vetvy jadra svedči o obrovskom úsilí vývojárov ohľadom prispôsobenia kódu Android mobilnej platforme.
Najnovšia verzia linuxovej distribúcie založenej na Debian, Elive 2.0 "Topaz" je zaujímavá aj tým, že používa grafické prostredie Enlightenment (E17). Nová verzia Elive obsahuje aj veľké množstvo novo pridaných Debian-balíčkov, má ako vždy nízke nároky na PC - potrebuje min. 100 Mhz procesor a 64 MB RAM - a existuje aj vo verzii LiveCD (stiahnutie inštalačných ISO).
Podľa informácií v článku na theregister.co.uk, Pentagón sa ústami svojej agentúry DARPA vyjadril, že chce vojenské aplikácie pre iPhone a Android. Platforma Windows Mobile nebola vôbec menovaná. Pre vývojárov takýchto aplikácií boli vydané aj špecifické usmernenia pre vývoj takýchto aplikácií.
Pri čítaní článku na koreaherald.co.kr, kde sa uvádza vznik cenzurovaného severokórejského Linuxu Red Star, ma opantajú študentské spomienky na časy fyzikálnych praktík, kedy sme opití v krčme pod Devínom špekulovali, či sa dá skokom na rogale z kopca hradu Devín preletieť cez Dunaj ...
V roku 1984 založil Richard Matthew Stallman projekt GNU, ktorého cieľom bolo vytvoriť plnohodnotné free softvérové vybavenie, ktoré by bolo kompatibilné s Unixom. Slovo free sa však nevzťahuje na cenu, ale na vaše práva, ktoré vám umožňujú free software slobodne používať, šíriť a meniť (anglicky free = zadarmo, ale aj slobodný). Okrem toho založil aj Free Software Foundation a League for Programming Freedom. Richard Stallman vytvoril takisto aj licenciu GPL (General Public Licence). Licencia GPL umožňuje zachovať autorské práva autora, ktorý otvoril zdrojový kód svojho softvéru. Dovoľuje komukoľvek slobodne šíriť, používať a modifikovať tento softvér, ale zároveň hovorí, že každý, kto redistribuuje softvér so zmenami či bez nich, musí všetkým ostatným túto slobodu ponechať. Momentálne je vo verzii 2 (z roku 1991), ale na budúci rok (2005) sa pripravuje už verzia 3. Celé znenie licencie v českom preklade nájdete na GNU.cz.
Linus Torvalds naprogramoval začiatkom deväťdesiatch rokov jadro Linuxu. Zaujímal sa o operačný systém Minix (malý systém Unix) a rozhodol sa vytvoriť systém, ktorý by predstihol Minix. Svoju prácu začal v roku 1991, keď vypustil verziu jadra s číslom 0.02 pod licenciou GPL. Hneď po jej uvoľnení spustil obrovskú lavínu záujmu a programátorskej mánie u programátorov na celom internete. Pracovali až do roku 1994, keď vyšlo prvé stabilné jadro Linuxu - 1.0. Zaujímavé je hlavne to, že celé toto veľké celosvetové vývojárske úsilie nebolo veľmi koordinované. Žiadna firma, žiadna moc peňazí, len ľudská ochota. Pekné na tom je, že žiadny Bill Gates nemôže zakázať zabudovanie nejakej konkurenčnej technológie do jadra, pretože ju tam môže zabudovať ktokoľvek - Linux je voľne šíriteľný operačný systém so zdrojovými kódmi.
Termínom Linux (vznikol spojením slov Linus a Unix) bolo pôvodne označované len jadro, neskôr sa takto začala označovať komplexná platforma, vrátane grafických prostredí a množstva programov. Linux je v súčasnosti softvérovo plne napráskaný operačný systém so všetkým, čo k nemu patrí - grafické prostredia (KDE, Gnome, XFCE, Fluxbox, Enlightenment...), aplikácie pre prácu s internetom, grafické aplikácie, kancelárske balíky, hry či multimediálne prehrávače.
Linux je multiužívateľský sieťový 32 alebo 64-bitový operačný systém s podporou skutočného multitaskingu. Linux je systém, ktorý pobeží aj na 386 DX 40 s 4MB RAM, no optimálne využije aj nadupané päťprocesorové servery. Linux je komunita užívateľov a vývojárov. Linux je predovšetkým jedna z mnohých príkladných ukážok toho, že dobré neznamená vždy drahé. Linux je určený pre ľudí, ktorí požadujú slobodu a ktorí nechcú, aby sa nazývali zlodejmi, ak zdieľajú svoj softvér s priateľmi alebo ho upravujú podľa vlastných potrieb.
Keďže Linux je voľne šíriteľný a rôzne inštalácie väčšinou spája len rovnaké jadro, narazili sme na problém, ako zohnať funkčný Linux bez ustavičného kompilovania každého programu. Pre zjednodušenie používania mnohí užívatelia vytvorili takzvané distribúcie Linuxu, ktoré sa vyznačujú svojím inštalačným programom, štýlom nastavovania systémových parametrov, programovými balíkmi a niektoré aj cenou. Medzi najznámejšie distribúcie patrí SuSE, Mandrake, RedHat, Slackware, Debian GNU Linux, Gentoo... Článok o výbere tej správnej distribúcie z pohľadu začínajúceho používateľa priniesol aj náš portál.
Možno už máte Windowsu dosť a aj by ste chceli prejsť na Linux, ale bojíte sa ráznej zmeny. Nemusíte hneď Windows vyhodiť z vášho počítača.
Linux umožňuje tzv. "dualboot" tzn., že na PC budete mať nainštalované 2 (alebo aj viac) systémov - trebárs WindowsXP a Mandrake Linux. A tak zakaždým, keď zapnete počítač,
objaví sa program - bootmanager, kde si vyberiete, aký operačný systém chcete práve používať. Možete si samozrejme nastaviť, ktorý systém bude defaultný a čas automatického spustenia defaultného systému.
V roku 1984 založil Richard Matthew Stallman projekt GNU, ktorého cieľom bolo vytvoriť plnohodnotné free softvérové vybavenie, ktoré by bolo kompatibilné s Unixom. Slovo free sa však nevzťahuje na cenu, ale na vaše práva, ktoré vám umožňujú free software slobodne používať, šíriť a meniť (anglicky free = zadarmo, ale aj slobodný). Okrem toho založil aj Free Software Foundation a League for Programming Freedom. Richard Stallman vytvoril takisto aj licenciu GPL (General Public Licence). Licencia GPL umožňuje zachovať autorské práva autora, ktorý otvoril zdrojový kód svojho softvéru. Dovoľuje komukoľvek slobodne šíriť, používať a modifikovať tento softvér, ale zároveň hovorí, že každý, kto redistribuuje softvér so zmenami či bez nich, musí všetkým ostatným túto slobodu ponechať. Momentálne je vo verzii 2 (z roku 1991), ale na budúci rok (2005) sa pripravuje už verzia 3. Celé znenie licencie v českom preklade nájdete na GNU.cz.
Linus Torvalds naprogramoval začiatkom deväťdesiatch rokov jadro Linuxu. Zaujímal sa o operačný systém Minix (malý systém Unix) a rozhodol sa vytvoriť systém, ktorý by predstihol Minix. Svoju prácu začal v roku 1991, keď vypustil verziu jadra s číslom 0.02 pod licenciou GPL. Hneď po jej uvoľnení spustil obrovskú lavínu záujmu a programátorskej mánie u programátorov na celom internete. Pracovali až do roku 1994, keď vyšlo prvé stabilné jadro Linuxu - 1.0. Zaujímavé je hlavne to, že celé toto veľké celosvetové vývojárske úsilie nebolo veľmi koordinované. Žiadna firma, žiadna moc peňazí, len ľudská ochota. Pekné na tom je, že žiadny Bill Gates nemôže zakázať zabudovanie nejakej konkurenčnej technológie do jadra, pretože ju tam môže zabudovať ktokoľvek - Linux je voľne šíriteľný operačný systém so zdrojovými kódmi.
