Pomaly ale isto sa dočkávame toho, na čo čakáme tak dlho. Google vyhlásil k 1.3.2010 koniec podpory IE 6 v google službách a k 14.3. tak bude činiť i YouTube. Do konca roka bude odstránená i podpora z GMailu, Google Calendar a ďaľších. Pohreb sa konal tento piatok v Denveri, kde Microsoft symbolicky poslal kyticu kvetov. Celý článok na DSL.sk , pričom nechýba ani oficiálna stránka pohrebu.
Článok na news.bbc.co.uk, spolu s krátkym video nám dáva možnosť nahliadnúť do zmýšľania mladého 20-ročného ruského hackera, ktorý teraz už ako "zreformovaný" hacker pracuje pre istú informačno-bezpečnostnú firmu. Hacker menom Andrej považuje hackovanie, ktoré sa deje nie za účelom získania peňazí, za úžasnú možnosť ako získať vedomosti a dobrú vec.
Microsoft v týchto dňoch dôrazne varuje pred aktívnymi internet-útokmi, využívajúcimi vážnu zraniteľnosť MS prehliadačov IE6 a IE7 a následnou možnosťou útočníka inštalovať na napadnuté PC malware typu Trojan. Táto zraniteľnosť sa vraj netýka MS IE8. Správa použila informácie z h-online.com.
Súčasný Mozilla JavaScript engine - TraceMonkey začína v rýchlostných testoch výrazne strácať voči konkurencii. Preto sa v Mozilla rozhodlo, že sa vytvorí úplne nový JavaScript engine, ktorý dostal názov JägerMonkey. Jeho úspech by mal byť zabezpečený použitím časti kódu z projektu WebKit od Apple. Takéto JägerMonkey bude v sebe spájať výkonné optimalizačné techniky z TraceMonkey kódu a super efektívny generátor natívneho kódu z JSCore engine od Apple. K doteraz používanému Mozilla generátoru natívneho kódu nanojit, tak pristúpi aj Nitro Assembler od Apple používajúci JIT kompiláciu. Zdrojový kód JägerMonkey je pre vývojárov k dispozícii na Mozilla repozitároch. Správa použila informácie z arstechnica.com.
Nová stabilná verzia ovládača NTFS-3G 2010.3.6 prináša so sebou okrem opráv chýb aj niekoľko noviniek (podpora windows objektových identifikátorov, podpora nanosekundového rozlíšenia súborových timestamp) .
V roku 1984 založil Richard Matthew Stallman projekt GNU, ktorého cieľom bolo vytvoriť plnohodnotné free softvérové vybavenie, ktoré by bolo kompatibilné s Unixom. Slovo free sa však nevzťahuje na cenu, ale na vaše práva, ktoré vám umožňujú free software slobodne používať, šíriť a meniť (anglicky free = zadarmo, ale aj slobodný). Okrem toho založil aj Free Software Foundation a League for Programming Freedom. Richard Stallman vytvoril takisto aj licenciu GPL (General Public Licence). Licencia GPL umožňuje zachovať autorské práva autora, ktorý otvoril zdrojový kód svojho softvéru. Dovoľuje komukoľvek slobodne šíriť, používať a modifikovať tento softvér, ale zároveň hovorí, že každý, kto redistribuuje softvér so zmenami či bez nich, musí všetkým ostatným túto slobodu ponechať. Momentálne je vo verzii 2 (z roku 1991), ale na budúci rok (2005) sa pripravuje už verzia 3. Celé znenie licencie v českom preklade nájdete na GNU.cz.
Linus Torvalds naprogramoval začiatkom deväťdesiatch rokov jadro Linuxu. Zaujímal sa o operačný systém Minix (malý systém Unix) a rozhodol sa vytvoriť systém, ktorý by predstihol Minix. Svoju prácu začal v roku 1991, keď vypustil verziu jadra s číslom 0.02 pod licenciou GPL. Hneď po jej uvoľnení spustil obrovskú lavínu záujmu a programátorskej mánie u programátorov na celom internete. Pracovali až do roku 1994, keď vyšlo prvé stabilné jadro Linuxu - 1.0. Zaujímavé je hlavne to, že celé toto veľké celosvetové vývojárske úsilie nebolo veľmi koordinované. Žiadna firma, žiadna moc peňazí, len ľudská ochota. Pekné na tom je, že žiadny Bill Gates nemôže zakázať zabudovanie nejakej konkurenčnej technológie do jadra, pretože ju tam môže zabudovať ktokoľvek - Linux je voľne šíriteľný operačný systém so zdrojovými kódmi.
Termínom Linux (vznikol spojením slov Linus a Unix) bolo pôvodne označované len jadro, neskôr sa takto začala označovať komplexná platforma, vrátane grafických prostredí a množstva programov. Linux je v súčasnosti softvérovo plne napráskaný operačný systém so všetkým, čo k nemu patrí - grafické prostredia (KDE, Gnome, XFCE, Fluxbox, Enlightenment...), aplikácie pre prácu s internetom, grafické aplikácie, kancelárske balíky, hry či multimediálne prehrávače.
Linux je multiužívateľský sieťový 32 alebo 64-bitový operačný systém s podporou skutočného multitaskingu. Linux je systém, ktorý pobeží aj na 386 DX 40 s 4MB RAM, no optimálne využije aj nadupané päťprocesorové servery. Linux je komunita užívateľov a vývojárov. Linux je predovšetkým jedna z mnohých príkladných ukážok toho, že dobré neznamená vždy drahé. Linux je určený pre ľudí, ktorí požadujú slobodu a ktorí nechcú, aby sa nazývali zlodejmi, ak zdieľajú svoj softvér s priateľmi alebo ho upravujú podľa vlastných potrieb.
Keďže Linux je voľne šíriteľný a rôzne inštalácie väčšinou spája len rovnaké jadro, narazili sme na problém, ako zohnať funkčný Linux bez ustavičného kompilovania každého programu. Pre zjednodušenie používania mnohí užívatelia vytvorili takzvané distribúcie Linuxu, ktoré sa vyznačujú svojím inštalačným programom, štýlom nastavovania systémových parametrov, programovými balíkmi a niektoré aj cenou. Medzi najznámejšie distribúcie patrí SuSE, Mandrake, RedHat, Slackware, Debian GNU Linux, Gentoo... Článok o výbere tej správnej distribúcie z pohľadu začínajúceho používateľa priniesol aj náš portál.
Možno už máte Windowsu dosť a aj by ste chceli prejsť na Linux, ale bojíte sa ráznej zmeny. Nemusíte hneď Windows vyhodiť z vášho počítača.
Linux umožňuje tzv. "dualboot" tzn., že na PC budete mať nainštalované 2 (alebo aj viac) systémov - trebárs WindowsXP a Mandrake Linux. A tak zakaždým, keď zapnete počítač,
objaví sa program - bootmanager, kde si vyberiete, aký operačný systém chcete práve používať. Možete si samozrejme nastaviť, ktorý systém bude defaultný a čas automatického spustenia defaultného systému.
V roku 1984 založil Richard Matthew Stallman projekt GNU, ktorého cieľom bolo vytvoriť plnohodnotné free softvérové vybavenie, ktoré by bolo kompatibilné s Unixom. Slovo free sa však nevzťahuje na cenu, ale na vaše práva, ktoré vám umožňujú free software slobodne používať, šíriť a meniť (anglicky free = zadarmo, ale aj slobodný). Okrem toho založil aj Free Software Foundation a League for Programming Freedom. Richard Stallman vytvoril takisto aj licenciu GPL (General Public Licence). Licencia GPL umožňuje zachovať autorské práva autora, ktorý otvoril zdrojový kód svojho softvéru. Dovoľuje komukoľvek slobodne šíriť, používať a modifikovať tento softvér, ale zároveň hovorí, že každý, kto redistribuuje softvér so zmenami či bez nich, musí všetkým ostatným túto slobodu ponechať. Momentálne je vo verzii 2 (z roku 1991), ale na budúci rok (2005) sa pripravuje už verzia 3. Celé znenie licencie v českom preklade nájdete na GNU.cz.
Linus Torvalds naprogramoval začiatkom deväťdesiatch rokov jadro Linuxu. Zaujímal sa o operačný systém Minix (malý systém Unix) a rozhodol sa vytvoriť systém, ktorý by predstihol Minix. Svoju prácu začal v roku 1991, keď vypustil verziu jadra s číslom 0.02 pod licenciou GPL. Hneď po jej uvoľnení spustil obrovskú lavínu záujmu a programátorskej mánie u programátorov na celom internete. Pracovali až do roku 1994, keď vyšlo prvé stabilné jadro Linuxu - 1.0. Zaujímavé je hlavne to, že celé toto veľké celosvetové vývojárske úsilie nebolo veľmi koordinované. Žiadna firma, žiadna moc peňazí, len ľudská ochota. Pekné na tom je, že žiadny Bill Gates nemôže zakázať zabudovanie nejakej konkurenčnej technológie do jadra, pretože ju tam môže zabudovať ktokoľvek - Linux je voľne šíriteľný operačný systém so zdrojovými kódmi.
