Problémy pri modernizácii internetu. IPv4 vs IPv6. Malá veľkosť packetov 1500 bajtov

30.10 | 13:15 | Blog | Slavomír

Problémy pri modernizácii internetu. IPv4 vs IPv6. Malá veľkosť packetov 1500 bajtov aká bola stanovená pred necelými 50 rokmi, táto zastaralá norma existuje dodnes.

IPv6 znižuje náklady internetovým poskytovateľom (ISP) napriek tomu sa ISP s inováciami neponáhľajú. Z veľkých hráčov majú podporu IPv6 len Orange, Antik a UPC.

Naopak Telekom, O2, 4ka, Slovanet majú len IPv4.

IPv4 adries je nedostatok, cena jednej cca 30 USD, preto ISP musia skryť pod jednu IP adresu viacero klientov preto to musia riešiť cez hardvérovo náročné riešenie CGNATna priemyselných routroch.

Mnoho webstránok (presnejšie DNS serveroch na ktorých bežia) stále nepodporujú IPv6, vtedy ISP využije hardvérovo nenáročné IPv6 tunelovanie, ktoré nezaťaží tak veľmi procesor routra. IPv6 tunelovanie je technológia, ktorá umožňuje prenášať moderné IPv6 dáta cez staršiu internetovú sieť, ktorá zatiaľ rozumie iba IPv4.

Skratka ISP: Internet service provider, poskytovateľ internetu

CGNAT delia sa IP adresy na verejné a súkromné

Pri technológii CGNAT sa IP adresy striktne delia na verejné a súkromné (súkromné/neverejné).

V prostredí CGNAT sa však stretávame s tromi rôznymi typmi adries, pričom dva z nich sú súkromné:

1. Súkromné adresy vo vašej domácnosti (LAN)

Tieto adresy prideľuje váš domáci router vašim zariadeniam (mobil, notebook, TV). Sú to klasické vnútorné adresy, ktoré v internete nefungujú. Príklad rozsahu: najčastejšie 192.168.1.X alebo 10.0.0.X.

2. Súkromné adresy operátora (CGNAT rozsah)

Toto je špeciálny typ súkromných adries, ktoré operátor priraďuje vášmu domácemu routeru na jeho vonkajšej (WAN) strane. Sú určené výhradne na prepojenie medzi vaším routerom a infraštruktúrou operátora. Tieto adresy sú pre internet neviditeľné a nesmú sa doň smerovať.

Špeciálny vyhradený rozsah: 100.64.0.0 až 100.127.255.255

3. Spoločná verejná adresa (WAN do internetu)

Toto je tá skutočná, drahá verejná IPv4 adresa, pod ktorou vás vidí celý svet. Túto jednu jedinú verejnú adresu zdieľate na CGNAT routeri operátora spoločne so stovkami ďalších domácností.

Čo je to paket a hlavička paketu?

Paket (packet) je základná jednotka prenosu dát v počítačových sieťach (ako je internet).

Keď cez internet posielate akýkoľvek súbor (napríklad fotku, správu alebo kus videa), dáta sa neodošlú naraz v jednom obrovskom kuse. Počítač ich "rozseká" na tisíce malých častí – paketov. Tieto pakety putujú internetom samostatne a na konci sa opäť zložia do pôvodného súboru.

Každý paket sa skladá z dvoch hlavných častí:

  1. Hlavička paketu (Header): Funguje ako poštová obálka. Obsahuje dôležité riadiace informácie – najmä adresu odosielateľa, adresu príjemcu, informácie o tom, ako dáta poskladať, a kontrolné mechanizmy.

  2. Užitočné dáta (Payload): Samotný "list" vo vnútri obálky, teda ten malý kúsok fotky alebo správy, ktorý reálne prenášate.

Rozdiely medzi hlavičkou IPv4 a IPv6

Medzi hlavičkami IPv4 a IPv6 existujú obrovské konštrukčné rozdiely. Pri návrhu IPv6 sa inžinieri poučili z chýb minulosti. Hoci IPv6 adresy sú oveľa dlhšie, samotná hlavička bola radikálne zjednodušená, aby ju routery vedeli spracovať rýchlejšie.

Štandardná veľkosť paketu (MTU)

V počítačových sieťach sa maximálna veľkosť paketu, ktorú dokáže sieťové rozhranie preniesť v jednom kuse, označuje ako MTU (Maximum Transmission Unit).

Podpora rozrezania paketu (Fragmentácia)

Proces rozrezania príliš veľkého paketu na menšie časti (napr. na dve polovice) sa nazýva fragmentácia.

Obe technológie – IPv4 aj IPv6 – fragmentáciu podporujú, no robia to úplne odlišným spôsobom. V tomto rozdiele spočíva jeden z najväčších evolučných skokov IPv6.

1. IPv4: Fragmentáciu môžu robiť aj routery po ceste

Ak váš počítač odošle 1500-bajtový IPv4 paket, ale niekde uprostred internetu narazí na starší router alebo VPN linku, ktorá zvládne maximálne 1000-bajtové pakety, stane sa nasledovné:

2. IPv6: Routery po ceste NESMÚ paket fragmentovať

Pri IPv6 bol tento prístup zakázaný s cieľom maximalizovať rýchlosť internetu. Routery na trase majú zakázané pakety deliť.

Je maximálna veľkosť packetu 1,5 kilobajtu príliš malá a príliš zastaralá. Je ale náročné prejsť inováciou celého internetu aby sa štandard veľkosť packetu zväčšil

Z pohľadu dnešných gigabitových rýchlostí je štandardná veľkosť paketu 1,5 KB (1500 bajtov) technologicky zastaralá a zbytočne malá. Napriek tomu zostáva pevným základom celého globálneho internetu.

Kedy tento štandard vznikol?

Tento štandard vznikol na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia

Presnejšie, hodnota MTU 1500 bajtov bola definovaná v pôvodnej špecifikácii technológie Ethernet, ktorú v roku 1980 vydalo konzorcium firiem DEC, Intel a Xerox (tzv. DIX Ethernet standard). Neskôr bol tento limit prebratý do oficiálnej normy IEEE 802.3 v roku 1983.

Je to dnes problém aPrečo je to zastaralé?

Dnes, keď máme bežne 1 Gbps, 10 Gbps alebo dokonca 100 Gbps optické linky, je 1,5 KB balíček smiešne malý.

(Poznámka: V uzavretých firemných sieťach, dátových centrách a úložiskách sa už dnes bežne používajú tzv. Jumbo Frames s veľkosťou 9000 bajtov, čo radikálne znižuje záťaž na procesory. Verejný internet ich však nepoužíva.) 

Prejsť inováciou celého internetu je náročné

Zvýšiť veľkosť paketu naprieč celým internetom je extrémne náročné – priam až nemožné v krátkom časovom horizonte.

Dôvody, prečo globálny internet zostáva pri 1500 bajtoch: 

  1. Pravidlo najslabšieho článku (End-to-End kompatibilita): Aby mohol internet fungovať s väčšími paketmi (napr. 9000 bajtov), každé jedno zariadenie na ceste – váš mobil, váš domáci router, ústredňa operátora, podmorské optické káble, routre v Google dátovom centre a finálny server – by muselo mať toto väčšie MTU natvrdo povolené.

  2. Zhadzovanie paketov (Black Hole): Ak by ste poslali 9000-bajtový paket a len jediný starý router uprostred cesty v nejakej rozvojovej krajine by podporoval maximálne 1500 bajtov, tento router by váš paket bez milosti zahodil. Spojenie by kompletne zlyhalo.

Hoci je 1,5 KB paket technologickým ekvivalentom 50-ročného veterána, internet ho využíva ako "najnižšieho spoločného menovateľa". Zaručuje totiž, že sa dáta spoľahlivo prenesú medzi akýmikoľvek dvoma zariadeniami na planéte bez ohľadu na to, aké sú staré.

Pomalá modernizácia internetu a potreba štátnej regulácie pri protokole IPv6

Ďalej by som sa rád zamyslel nad tým, prečo modernizácia internetu trvá tak dlho a ide naozaj pomaly, a ako tento problém riešiť.

Niekedy modernizácia prebieha na základe iniciatívy súkromnej firmy a niekedy je to zase naopak iniciatíva štátu. Prekvapivo – a aj sami by ste sa čudovali, koľko veľa príkladov je, kedy modernizuje štát, respektíve kedy donúti štát súkromníkov modernizovať. A toto si myslím, že by mohlo platiť aj pre poskytovateľov internetu, aby zaviedli moderný formát IPv6, čo sa týka poskytovania internetu.

Rovnako táto povinnosť by mala byť aj pre poskytovateľov DNS hostingu alebo poskytovateľov hostingových služieb, pre poskytovateľov VPS hostingu alebo poskytovateľov VPS serverov, ktorí sa nachádzajú v Európskej únii, aby aj na serveroch poskytovali tú modernú IPv6 adresu. Pretože vidíme, že tá modernizácia prebieha mimoriadne ťažko, ťažkopádne a pomaly, tak tuto by mohol aj štát, respektíve Európska únia, zohrať mimoriadne pozitívnu rolu, pokiaľ by tam bola vôľa a cesta aj na tej politickej úrovni.

Príklad úspešnej regulácie EÚ pri bankách: Okamžité platby a nezávislosť od spoločností Visa a Mastercard

Mimoriadne pozitívny a príjemný príklad, kedy súkromné organizácie donútila k modernizácii Európska únia nariadením, sú okamžité platby. Sami sme vlastne videli, že ku okamžitým platbám sa bankám vôbec nechcelo, čomu sa ja veľmi čudujem – prečo sa aj samotné súkromné inštitúcie nesnažia v rámci marketingu zviditeľniť: „Však pozrite sa, my sme súkromná organizácia, my sme súkromná firma, ktorá sa chce zviditeľniť pred konkurenciou v tom pozitívnom zmysle, že my sme tí viac inovatívni, my vám tie okamžité platby poskytneme.“

Už v roku 2017 existovali úplne prvé banky, ktoré poskytovali okamžité platby, no ale v praxi sme videli, že slovenským bankám sa vôbec do toho nechcelo. Bolo to veľmi zdĺhavé, veľmi pomalé, až nakoniec prišla veľmi tvrdá regulácia z Európskej únie – a chvalabohu, že prišla. Konečne začali tie banky aj niečo modernizovať. Až keď štátna represia prišla na tie banky, keď už by museli otvorene pokuty platiť, pokiaľ by tú modernizáciu nezaviedli, tak až potom sa ukázalo, že „kde je vôľa, tam je cesta“, a že keď sa chce, tak sa naozaj dá všetko modernizovať. Tak potom chvalabohu.

Dnes už naozaj všetky slovenské banky tie okamžité platby podporujú, čo je naozaj smutné, že sa im to nepodarilo skôr, ale je to veľmi dobrá vec. Tie okamžité platby úplne nahradia závislosť od amerických firiem a robí to Európu nezávislou. Pokiaľ musíte používať platobné karty Visa alebo Mastercard, tak jednak sú tam aj vyššie poplatky, ani to nie je veľmi bezpečné a vytvára to závislosť od amerických firiem. A toto je niečo fantastické, lebo tieto okamžité platby môžete robiť rovno z bankového účtu na základe nejakého QR kódu, máte okamžite zaplatené, okamžite zaplatíte nejakému e-shopu a úplne to nahradí tú kartu. Nemusíte čakať nejaké dva pracovné dni, kedy tá platba bude spracovaná, čo je naprosto úžasná vec.

Možné právomoci Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a celoeurópska iniciatíva

Myslím si, že podobná inovácia by mohla prísť aj zo strany štátnych orgánov. Neviem, či už dnes má Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií právomoc donútiť poskytovateľov internetu, aby prešli na IPv6, ale ak nie, tak by bolo rozumné, pokiaľ by aj tento regulačný úrad pracoval na lobingu alebo pracoval na tom, aby si u politikov presadil túto právomoc, aby sa modernizovala internetová infraštruktúra. Takže to je jedna vec, ale ďaleko rozumnejší nápad by bol, pokiaľ by to bola iniciatíva v rámci celej Európskej únie, kedy by vlastne dochádzalo k tejto modernizácii.

Rozvoj optického internetu na vidieku a v malých obciach vďaka Európskej únii

Ďalší pozitívny príklad modernizácie internetovej infraštruktúry zo strany Európskej únie je – čo sa už naozaj deje a čo sa už stalo –, že aj v malých obciach sa aktuálne masovo a vo veľkom inštaluje optický internet. Väčšinou je to na existujúce elektrické stĺpy, na ktoré sa naťahujú aj optické káble, a môžu mať konečne kvalitný internet aj ľudia na vidieku, a nielen v mestách, čo je, samozrejme, veľmi dobré, pozitívne a chvályhodné.

Prílohy



    • RE: Problémy pri modernizácii internetu. IPv4 vs IPv6. Malá veľkosť packetov 1500 bajtov 31.10 | 06:39
      Avatar kamowski Linux Mint  Používateľ

      hm, mám dilemu, napísať alebo mlčať?

      - AI obrázok, AI text - s tým síce mám trochu problém, ak to je takto "zlepené", ale nie s AI vo všeobecnosti, je to bohatý zdroj informácií (nie pravdy!) a sám ho denne vy/používam

      - prevzatý text - tiež s tým nemám problém, len mohol byť upravený, text: "... Pv4 adries je nedostatok, cena jednej cca 30 USD ..." bije VEĽMI do očí

      - inak pekne napísané, rozčlenené, čitateľné, ..., aj keď vidno, tipujem, tri štýly/zdroje (vrátane autorovho), čo opäť nie je kritika ani výtka, autor sa tomu venuje alebo o tom "musí" písať?, to nie je moja starosť ... ale

      - čakal som, že autor popíše nejaký svoj riešený a vyriešený problém, že niečo poradí, že sa podelí o skúsenosť s komunitou pre ktorú toto píše,

      - po dočítaní príspevku som ale zistil, že to je len info o ipv4/6, hm, ..., aj to je v poriadku, blog si každý píše o čom a ako chce, a ani správnosť údajov nejdem overovať, ja nie som policajt ani sudca

      tak čo som vlastne chcel napísať? ... názor, subjektívny, nevedecký, môj ..., a určite má niekto úplne opačný  :)