V minulom článku sme si ukázali, ako jednoducho je možné pripojiť aj takmer neznámy herný ovládač k Linuxu a začať ho okamžite používať v hernom klientovi Steam. Dnes si však spravíme jemnú odbočku a pokúsime sa uspokojiť aj tých náročnejších používateľov, ktorí sa až tak často nehrajú. Dnes sa totiž pozrieme na to, ako pracuje linuxový vstupno/výstupný podsystém.
Pokiaľ nie ste skúsený linuxák, pre ktorého je používanie terminálu denným chlebíkom, môže pre Vás príprava inštalačného USB predstavovať problém. My si predstavíme program Etcher, ktorý nám tuto prácu zjednoduší a aj pre BFU sa stane príprava inštalačného USB hračkou.
V článku sa budem venovať novej kryptomene Nimiq.
Nimiq je blockchain navrhnutý pre jednoduchosť.
Projekt kombinuje najnovšie technlógie blockchainu a webové technológie.
Klient Nano sa synchronizuje v pár sekundách, je založený na web prehliadači a nepotrebuje inštaláciu.
Prvá časť popisuje základnú inštaláciú do textového prostredia a v druhej časti sa venujem inštalácii grafického a desktopového prostredia s poinštalačným doladením.
Arch linux má na rozdiel od iných najrozšírenejších distribúcií komplikovanejšiu inštaláciu. Zo začiatku som sa toho obával a radšej som používal distribúcie s grafickým inštalátorom, ako sú napríklad distribúcie Manjaro alebo Antergos. Po približne dvoch rokoch používania distribúcie Manjaro som sa nakoniec odhodlal a skúsil som priamo nainštalovať Arch linux. Moje poznatky a skúsenosti s inštaláciou a používaním Arch linuxu sú sústredené v tomto článku, ktorý sa delí na dve časti. Prvá časť popisuje základnú inštaláciú do textového prostredia a druhá popisuje inštaláciu grafického prostredia s poinštalačným doladením.
Dostal sa mi do rúk nový notebook ASUS s označením R517N s predinštalovanými Win10 Home 64bit. Spomenul som si na zopár otázok na rôznych fórach točiacich sa okolo dualbootu, UEFI, úspešných inštalácií s neúspešným štartom, v niektorých prípadoch končiacim povzdychom a návratom k MS Windows.
S podporou natívnych herných titulov to na Linux-e už dnes nie je také hrozné aké to bolo ešte pomerne nedávno. A nedávna štatistika najpredávanejších hier na Steam-e za rok 2016 to len potvrdzuje. Ak teda uvažujete o tom, že Linux začnete používať aj na hranie hier, okrem podpory vašej grafickej karty môžete naraziť ešte na jeden problém - na nájdenie kompatibilného herného ovládača…
Sraz se koná již tento čtvrtek 20. června od 18:00 v restauraci NaJedli (Radlická 608/2, Praha 5). Akce je volně přístupná (i Go nebo Rust programátorům), ale z kapacitních důvodů prosíme, abyste nám dali vědět, že přijdete – e-mailem na graalvm-2019-06-20@openalt.org nebo zde na webu. (není to povinné, ale pokud by se nás sešlo moc, přednost budou mít ti, kteří se přihlásili včas)
Teh Debian Project oznámil predpokladaný deň vydania dlho očakávanej verzie 10 "Buster" na 6. Júla 2019. Ako vždy nová verzia prináša veľa funkcií a vylepšení.
Pôvodná správa od Nielsa Thykiera TU.
A máme tu nové pulseaudio BT moduly.
Dočkali sme sa podpory kodekov LDAC, APTX, APTX-HD a AAC. Zvlášť vďaka podpore LDAC(990kbps) môžete už aj pod linuxom počúvať drvivú väčšinu hudby na kompatibilných zariadeniach bez straty kvality.
Červnový pražský sraz spolku OpenAlt zahájí Jaroslav Tulach z Oracle Labs přednáškou na téma Úvod do GraalVM – nejrychlejšího virtuálního stroje na světě. Následovat bude neformální setkání a diskuse na téma GraalVM. Sraz se koná ve čtvrtek 20. června od 18:00 v Praze – místo ještě upřesníme. Akce je volně přístupná (i Go nebo Rust programátorům), ale z kapacitních důvodů prosíme, abyste nám dali vědět, že přijdete – e-mailem na graalvm-2019-06-20@openalt.org nebo zde na webu. (není to povinné, ale pokud by se nás sešlo moc, přednost budou mít ti, kteří se přihlásili včas)
Open Document Foundation vydala betaverziu kancelárskeho balíku LibreOffice 6.3, ktorá už nebude vydávana v 32bit variante. Dá sa očakávať, že správcovia distribúcií budú ešte nejký čas robiť vo svojich 32bit vydaniach neoficiálnu podporu balíčkov LibreOffice.
Internet běží sice převážně na TCP/IP, ale v rámci jednoho počítače máme i vhodnější způsoby komunikace. Článek Java a unixové doménové sokety, FD, systemd a xinetd se věnuje unixovým soketům a jejich použití v Javě, předávání souborových popisovačů (FD) z rodičovského procesu potomkovi, konceptu socket activation a ukazuje i propojení Jetty a Apache pomocí unixových soketů.
Ruské autority sú o krok bližšie ku implementácii ich plánu nahradiť vo vojenských systémoch OS Windows lokálne vyvinutým OS Astra Linux.
Minulý mesiac vydala Ruská feferálna služba pre kontrolu techniky a exportu FSTEC bezpečnostné povolenie "zvláštnej dôležitosti" čo znamená, že Astra Linux môže byť používaný na manipuláciu s prísne tajnými vládnymi dokumentami.
Astra Linux je derivát Debianu vyvíjaný ruskou firmou RUSBITech od roku 2008.
