Nový čip založený na RISC-V

Hledám schopného elektrotechnika, který by byl schopný a hlavně ochotný udělat reálný návrh architektury. Proto jsem specifikaci vydal bez jakékoliv licence, aby se čipu dala dát jakákoliv licence.

Teda ak to dobre chápem, Ty máš ideu, ako by mal ten procesor vyzerať, čo by mal vedieť a hľadáš niekoho, kto ti navrhne k tomu hardvér? A k čomu by tento procesor mal byť určený? Pretože to je taktiež dôležité pri návrhu. Mimochodom to nie je záležitosť na jedno poobedie a potrebuješ na to špecialistu na vývoj hardvéru so zameraním na procesory. Si ochotný zaplatiť ten vývoj? Alebo hľadáš entuziastu, ktorý to urobí zadara?

pekne, ale na to potrebujes tym.

jednoduchsie, vzhladom k RISC-V je vziat hotove riesenie.

RISC-V čip. Existuje takýto typ čipu predávaný len pre veľké firmy alebo aj pre bežných ľudí v osobných počítačoch alebo smartfónoch?

Technológia RISC-V prešla v posledných rokoch zásadným vývojom. Kým kedysi išlo o akademický projekt určený výhradne pre vývojárov a špecializované firmy, dnes (v roku 2026) sú už RISC-V čipy a zariadenia bežne dostupné aj pre bežných ľudí a koncových spotrebiteľov, hoci sú stále primárne zamerané na technologických nadšencov a fanúšikov otvoreného softvéru (open-source)[1][2].

1. Osobné počítače a notebooky s RISC-V (Dostupné pre každého)

Áno, bežný človek si dnes môže kúpiť plne funkčný osobný počítač alebo notebook poháňaný procesorom RISC-V[1][2]:

• DC-ROMA RISC-V Laptop: Spoločnosť DeepComputing predáva sériu notebookov (napríklad modely DC-ROMA II a III) postavených na 8-jadrových RISC-V procesoroch (ako sú SpacemiT K3 alebo K1)[3][4][5]. Tieto notebooky bežia na distribúciách Linuxu (Ubuntu alebo Fedora)[2][6].

• Framework Laptop 13 (RISC-V Edition): Veľmi populárny modulárny notebook Framework 13 ponúka základnú dosku s RISC-V procesorom, ktorú vyvinuli v spolupráci s DeepComputing[7]. Túto dosku si môžete kúpiť samostatne (približne od 199 USD) a vložiť ju buď do notebooku, alebo do malej stolovej krabičky, čím získate miniatúrne stolové PC[6][8].

• Aké sú limity? Výkon týchto spotrebiteľských počítačov je zatiaľ relatívne nízky – často sa prirovnáva k výkonu mikropočítačov typu Raspberry Pi[3][9]. Sú skvelé na programovanie, prehliadanie webu a prácu s Linuxom, no výkonom zatiaľ nekonkurujú procesorom od Apple, Intelu či AMD[1][6].

2. Tablety a smartfóny s RISC-V

V segmente mobilných zariadení prebieha intenzívny vývoj:

• Tablety: Na trhu sú už dostupné spotrebiteľské tablety, ako napríklad DC-ROMA RISC-V Pad II[2]. Ide o 10-palcový tablet s 8-jadrovým RISC-V procesorom, ktorý beží buď na Ubuntu, alebo na otvorenej verzii operačného systému Android (AOSP)[2][10].

• Smartfóny: Bežný komerčný smartfón (ako Samsung alebo iPhone) s hlavným RISC-V procesorom si zatiaľ v bežnom elektre nekúpite, keďže trhu stále dominuje architektúra ARM[11][12]. Existujú však experimentálne projekty a vývojárske kity (napr. rvPhone alebo projekty od Sipeed)[13].

• Dôležitý posun v Androide: Google oficiálne oznámil plnú podporu pre architektúru RISC-V v systéme Android, čo otvára dvere pre príchod masových komerčných RISC-V smartfónov v najbližších rokoch[14][15].

Poznámka: Je vysoko pravdepodobné, že RISC-V čip už vo svojom smartfóne máte bez toho, aby ste o tom vedeli. Mnoho výrobcov ich totiž potichu integruje ako pomocné mikroprocesory na riadenie 5G modemu, Wi-Fi, pamäte či dotykovej vrstvy displeja[14][16].

Prečo vlastne RISC-V ľudí láka?

Hlavným rozdielom oproti gigantom ako Intel (x86) alebo ARM je to, že RISC-V je otvorená architektúra (open-source)[1][12].

Žiadna firma nevlastní autorské práva na jej inštrukčnú sadu[12]. Výrobcovia hardvéru tak nemusia platiť obrovské licenčné poplatky spoločnosti ARM či Intelu, čo im dáva obrovskú slobodu pri navrhovaní čipov a znižuje koncové ceny zariadení[12]. Pre bežného používateľa to znamená prísľub lacnejšieho hardvéru, lepšej bezpečnosti (keďže kód a návrh sú transparentné) a nezávislosti od monopolov veľkých tech firiem[17][18].
*****************
*****************

Musí byť bežná aplikácia na linuxe špeciálne skompilované na tento čip procesoru?

Áno, z hľadiska strojového kódu musí byť každá aplikácia špeciálne skompilovaná pre procesor RISC-V.

Procesor s architektúrou RISC-V používa úplne inú sadu inštrukcií (jazyk, ktorému rozumie priamo hardvér) ako klasické procesory Intel/AMD (architektúra x86/x86_64) alebo mobilné procesory v smartfónoch a nových Macoch (architektúra ARM). Spustiť neupravený program určený pre Intel priamo na procesore RISC-V preto nie je fyzicky možné.

Pre bežného používateľa to však v praxi vďaka ekosystému Linuxu a moderným technológiám nepredstavuje veľkú prekážku. Funguje to nasledovne:

1. Bežné programy (Open-source a distribúcie)

Keďže drvivá väčšina softvéru na Linuxe je s otvoreným zdrojovým kódom (open-source), tvorcovia linuxových distribúcií (ako Ubuntu, Debian či Fedora) robia prácu za vás.

Veľké distribúcie už preportovali a automaticky prekompilovali takmer celý svoj softvérový katalóg pre architektúru RISC-V. Keď v príkazovom riadku zadáte napríklad sudo apt install firefox alebo vlc, balíčkovací systém automaticky stiahne verziu programu, ktorú vývojári vopred skompilovali špeciálne pre RISC-V. Používateľ tak vôbec nemusí vedieť, ako sa kód kompiluje.

2. Skripty a interpretované jazyky (Python, Java, JavaScript)

Ak používate aplikácie napísané v jazykoch ako Python, Java, C# (.NET) alebo JavaScript (Node.js), samotný program sa nemusí vôbec kompilovať ani upravovať[1].

Jedinou podmienkou je, aby bol pre RISC-V skompilovaný samotný interpret alebo virtuálny stroj (teda prostredie Pythonu, Java Virtual Machine či Node.js)[1]. Keď toto prostredie na počítači máte, akýkoľvek Python skript (.py) alebo Java archív (.jar) na ňom pobeží bez jedinej zmeny kódu.

3. Čo ak ide o uzavretý softvér (Proprietárny kód, napr. Discord, Steam alebo hry)?

Toto je najväčšia výzva, pretože pri komerčnom softvéri nie sú k dispozícii zdrojové kódy a komunita ich nemôže prekompilovať. Pre tieto prípady sa používajú prekladové vrstvy a emulátory, ktoré prekladajú inštrukcie pre Intel (x86_64) na inštrukcie pre RISC-V v reálnom čase (podobne ako funguje technológia Rosetta 2 na počítačoch od Apple):

• Box64: Mimoriadne populárny a rýchly emulátor pre Linux, ktorý dokáže spustiť x86_64 aplikácie na architektúre RISC-V[2][3][4]. Vývoj v tejto oblasti napreduje tak rýchlo, že cez Box64 sa na zariadeniach s RISC-V podarilo úspešne spustiť napríklad aj hernú platformu Steam či graficky náročné hry ako The Witcher 3[5][6].

• felix86: Nový a vysoko optimalizovaný JIT (Just-In-Time) emulátor určený špeciálne pre spúšťanie x86-64 aplikácií a hier na RISC-V Linuxe[7][8].

• FEX-Emu: Ďalší vyspelý emulátor, ktorý aktívne pracuje na podpore behu x86 programov na nerovnakých architektúrach vrátane RISC-V[4][9].

Zhrnutie: Hoci na najnižšej hardvérovej úrovni musí byť program prekompilovaný pre RISC-V, ako používateľ Linuxu si to pri 95 % bežných programov vôbec nevšimnete, pretože systém stiahne správnu verziu automaticky. Pri zvyšných komerčných programoch vám pomôžu emulátory ako Box64 alebo felix86[2][7].

Je lepšie si zakúpiť už existujúci počítač / hardvér s RISC-V. Za normálnych okolností návrhy čipov robia veľké korporácie ako napr. Apple, Google, Snapdragon, Intel, AMD a dajú si to vyrobiť u ďalšej korporácie TSMC, ktorá ma viacmenej monopol na výrobu čipov.

Len ako taká zaujímavosť na okraj: Vývojári Google pre Android aktuálne intenzívne pracujú na prechode z ARM na RISC-V

Poslal jsem ten dokument do jedný český firmy a pak ještě sem k Vám na Slovensko. Uvidím, jestli se někdo ozve. Jinak jsem to poslal také na ČVUT, MATFYZ a VUT v Brně.