Môj server, alebo ako mi LINUX slúži v dennodennom živote, časť I. úvod

Tak ako väčšina ľudí na tomto fóre vie, nie som ITčkár, programátor ani admin, len obyčajný nadšenec a dlhoročný používateľ linuxu. Avšak mám malinký domáci server, ktorý mi dennodenne uľahčuje život a týmto blogom sa idem podeliť o to ako, a možno aj niekoho nasmerovať aby si tiež niečo podobné zriadil. Samozrejme nebude to zadarmo, lebo hw niečo stojí a čas strávený konfiguráciou tiež nie je zadarmo, ale to len tak aby niekto nemal chybné predstavy.

Začnem tým prečo som sa týmto vlastne začal zaoberať. Začalo to ešte v čase keď cloud bolo len anglické slovo pre oblak a ja som mal doma kopu DVD (z dovoleniek ale aj filmov a dokumentov) a CD.

Čisto digitálne verzie týchto médií som mal samozrejme na disku domáceho desktopu a vždy keď som ich chcel niekomu ukázať som buď musel hľadať médium (ktoré sa občas pre poškriabanie neprehralo) alebo komplikovane pripájať PC k telke káblom (v tom čase mali telky 4 SCARTky a jeden kompozitný vstup) a neskôr kopírovať súbory na USB kľúč s extrémne malou veľkosťou.

Už vtedy som sníval o niečom centrálnom z čoho by sa dali ťahať dáta kdekoľvek v dome (že by sa streamovalo cez internet nebola v časoch ISDN ani reč). Samozrejme že k realizácii som sa nedostal ale sen som si ponechal.

Postupom doby a možnosťou si "legálne" zohnať hocijaký film či seriál a narastajúcim objemom domácich videí z dovoleniek a osláv som zistil že nič neviem nájsť, lebo jedno bolo v desktope, jedno na externom disku, iné v notebooku a furt som niečo prenášal na USB kľúčoch a kopíroval a presúval.

Mať doma zapnutý PC 24/7 bolo niečo nepredstaviteľné (minimálne u našich doma - mamina je schopná aj dnes vypnúť server lebo "načo to má furt hučať") avšak prišla doba raspberry pi a iných SoC s malinkou spotrebou.

Podarilo sa mi zohnať SoC OrangePi, ktorý mal možnosť pripojenia disku cez SATA konektor, ktorý bol súčasťou balíka. S nadšením som tam nahodil debian a pripojil som k nemu 2,5´ HDD zo starého notebooku (myslím že 160GB) lebo 3,5´ potreboval externý zdroj elektriny, a po určitom trápení som na tom rozchodil sambu a web rozhranie pre transmission a bol som na seba hrdý.

Ráno som si mohol spustiť sťahovanie torrentu a keď som sa vrátil domov rovno na telke som si mohol pozrieť film na multimediálnom centre (RYAN) ktoré dokázalo pripojiť sieťové disky.

OrangePi ako väčšina hračiek z číny po pár rokoch zomrel a musel som ho nahradiť. Vedel som, že obdobné SoC nie je cesta domáceho servera (lebo všetky v danom čase mali len 100M LANku).

Čistou náhodou však v práci vyradili NTB ktorý mal GLAN (ale inak to bol shit nejaký celeron a 2GB ramky), ktorý sa stal na dlhú dobu mojim domácim serverom.

Za pár eur som na ňom DVD mechaniku nahradil šuflíkom pre druhý disk a 2 staré 240GB disky som hodil do raid0. Za 20cku som si kúpil USB dock na 2 HDD, do ktorého som dal 2 staré 500GB disky (mal som teda pomerne rýchly systémový disk a 1TB úložného priestoru) + všetko podstatné som si zálohoval na externý WD BOOK (krásne časy)

To už som server používal viac ako len na sambu. Mal som tam spustenú službu SONARR.TV, ktorá automaticky hľadala nové diely seriálov ktoré som pozeral, automaticky stiahla ich torrenty, nimi nakŕmila transmission klienta bežiaceho na tom serveri a po stiahnutí jednotlivé epizódy premenovala a presunula na /media/HDD/SERIALY/menoserialu

Na serveri mi bežalo minidlna, ktoré dokázalo stiahnutými seriálmi, filmami a domácimi videami nakŕmiť moju polosmart telku (nedokázala spustiť YOUTUBE ale dlna v sieti rozoznala) a Rpi2 s KODI.

Rovnako som zistil, že JDownloader má klienta pre linux (aj s webrozhraním) a keď niečo nebolo na torrentoch našiel som to na wareze (a JDownloader dokázal automaticky spájať aj viaclinkové súbory) a postupne za sebou sťahovať aj tisíce linkov.

Server som však dovtedy nemal otvorený do internetu (samozrejme okrem portu pre SSH a transmisison) ale rozšírením mobilného internetu a zvyšovaním rýchlosti pevného internetu som sa začal pohrávať s myšlienkou že mať prístup k všetkým mojim dátam odkiaľkoľvek by bolo super.

Najväčšou brzdou však bol upload dedinského DSL internetu (najprv 265kbit/s až do maximálneho 1Mbit/s) pretom som na akékoľvek pokročilejšie využitie zanevrel.

Ale keď som sa presťahoval do bytu s optickou prípojkou môj postoj sa zmenil. Dnes mi na serveri beží kopa ďalších užitočných služieb ako VPN, syncthing (alternatíva ku google drive) alebo DNS blokátor reklám či emby server pre zdieľanie mojich videí v rodinnom kruhu, o ktorých napíšem nabudúce (možno sa hecnem a spíšem aj krátky návod ako si to doma celé nahodiť)