Ubuntu 15.04 – skutočný čiperný mačiak

Nové Ubuntu 15.04 s kódový označením Vivid Vervet, čo sa dá preložiť ako čiperný mačiak, pristálo na serveroch spoločnosti Canonical. Jedná sa o verziu bez LTS (dlhodobej podpory) a preto je jej podpora plánovaná na deväť mesiacov.

Nové Ubuntu 15.04 s kódovým označením Vivid Vervet, čo sa dá preložiť ako čiperný mačiak, pristálo na serveroch spoločnosti Canonical. Jedná sa o verziu bez LTS (dlhodobej podpory) a preto je jej podpora plánovaná na deväť mesiacov. Do ostrého nasadenia sa preto skôr hodí odladenejšia verzia 14.04, ktorej ešte stále zostávajú 4 roky plánovanej podpory aj keď neobsahuje najnovšie verzie programov. Medzi hlavné zmeny v novej verzii patrí Linuxové jadro vo verzii 3.19, podľa vzoru materskej distribúcie Debian, nahradenie Upstartu pomocou systemd, nové verzie Unity, Compiz, ako aj základných aplikácií dostupných po predvolenej inštalácii. Kompletné poznámky k vydaniu si môže anglicky zdatný čitateľ pozrieť v odkaze.

Inštalácia

Ako dlhoročný používateľ tejto distribúcie už od verzie 5.04 som neodolal a na záložný stroj som si nainštaloval najnovšiu verziu, ktorú od môjho prvého kontaktu s Ubuntu delí celá dekáda. Testovanie prebiehalo na veteránovi MSI GX701x, ktorý je osadený dvojjadrovým procesorom Intel Centrino, 4 GB RAM a grafickou kartou GeForce 9600M GT, takže som nečakal žiadne zázraky.

Čistá inštalácia zaberie iba 4GB na pevnom disku

Inštalácia prebehla štandardne, bez problémov a podľa môjho názoru ju zvládne bez problémov každý užívateľ, ktorý je schopný rozoznať partíciu od Patrície. Celkový čas na potrebný na ukončenie inštalácie, vrátane stiahnutia a inštalácie aktualizácií a softvéru tretích strán na prehrávanie multimédií bol 30 minút. Veľkú časť potrebného času však zabralo práve sťahovanie aktualizácií a som presvedčený, že bez aktualizovania operačného systému pri inštalácii by sa dalo ušetriť 10-15 minút. Inštalácia zabrala na pevnom disku 4 GB priestoru a to sa v systéme nachádzajú už všetky základné programy.

Prvé spustenie

Studený štart notebooku po vykonaní predvolenej inštalácie sa pohybuje v mojom prípade okolo 40 sekúnd, čo je s prihliadnutím na to, na čom ho prevádzkujem veľmi slušná rýchlosť. Systém je pri behu bez spustenia programov užívateľom je na dnešnú dobu veľmi nenáročný. Počas celého testovania som nenarazil na prejavy toho, že by počítač nestíhal. Všetky reakcie boli svižné a responzívnosť systému na akcie užívateľa je dokonca lepšia než v prípade konkurenčného operačného systému s označením sedem a osem na oveľa silnejších a modernejších strojoch.

Ovládanie systému je intuitívne, ak máte skúsenosti so správcom okien Unity, ktorý je s Ubuntu už niekoľko rokov inštalovaný predvolene, tak si žiadnej zásadnej zmeny nevšimnete. Najväčšou zmenou je možnosť povolenia neustáleho zobrazovania položiek menu okna buď v systémovej lište pre aktívne okno, alebo v hlavičke okna. Doteraz sa položky menu zobrazovali iba po prejdení myšou nad lištou. Táto, síce drobná zmena, posúva Ux systému smerom k efektivite a zvyšuje užívateľskú prívetivosť a prehľadnosť celého prostredia. Už štandardom je nastavenie touchpadu, ktorý bol ihneď po inštalácii nakonfigurovaný pre použitie gestami viacerými prstami. Niektoré operačné systémy bez doinštalovania driverov a doplnkového softvéru nezvládnu na testovacom počítači ani scrollovanie cez bočný priestor na to určený.

Štandardná výbava

Čo chceme aby systém pre bežného užívateľa vedel hneď po spustení? Pripojenie na internet, kancelársky balík, prehrávanie videí, správa fotografií a prehrávanie hudby sú pre väčšinu užívateľov samozrejmosť a preto je vhodné ak ich distribúcia s takýmto zameraním obsahuje a sú pre spúšťanie na tomto distre aj odladené a dostatočne otestované.

V novom Ubuntu sa táto základná výbava nachádza. Na prehrávanie hudby, podcastov, či obľúbených internetových rádií poslúži skvelý Rhythmbox vo verzii 3.1. Ako internetový prehliadač je tu nainštalovaný Firefox vo verzii 37.0.2. Kancelárskym balíkom bol už klasicky zvolený perfektný LibreOffice v najnovšej verzii 4.4.2, na správu mailov potom poslúži thunderbird. Na prehliadanie, úpravu a spravovanie fotografií bude nenáročnému užívateľovi stačiť pribalený Shotwell, náročnejší užívateľ dokáže jeho pomerne obmedzené editačné schopnosti vhodne doplniť doinštalovaním pokročilého grafického editoru, napríklad GIMPu, ktorý sa nachádza v centre softvéru.

Tapetujeme a maľujeme

Pozerať sa na štandardný vzhľad množstvo ľudí prestane baviť do piatich minút. Ubuntu ponúka štandardne na výber z troch farebných schém Ambiance, Radiance a Vysoký kontrast. Ambiance je elegantná téma ladená tmavšie, Radiance je svetlejšia a téma Vysoký kontrast síce nevyzerá až tak elegantne ako predchádzajúce dve, ale za to umožní jednoduchú orientáciu aj ľuďom s horším zrakom. V novej verzii pribudli nové štandardné pozadia, ktoré sú už klasicky veľmi kvalitné a vkusné.

Systém a nastavenia

Správca „nastavenia systému“ neprešiel žiadnymi výraznými zmenami. Nájdeme tu všetko, na čo sme zvyknutí. Od nastavenia vzhľadu cez bezpečnosť, základné nastavenia hardvéru, až po prepojenie s externými službami uľahčujúcimi správu. Skúsení užívatelia si môžu navyše doinštalovať editor pokročilých nastavení dconf-editor, pomocou ktorého si dokážu zapnúť napríklad aj vyššie spomínané, vždy zobrazené položky menu okna.

Monitor systému dokáže filtrovať zobrazenie procesov a tiež si prešiel pár drobnými zmenami. Každý proces si dokážete rozkliknúť pre vyčerpávajúce informácie, čo je veľmi praktická funckionalita.

Nie je všetko zlato…

Bohužiaľ, pretože sa nejedná o LTS vydanie, treba rátať že niektoré funkcionality v systéme nebudú úplne odladené. Mne sa pri krátkom testovaní podarilo nájsť rovno dve.

Prvou z nich sa prejavila pri pokuse o obnovu zabudnutého hesla na prihlásenie do Ubuntu One, ktorý je prepojený aj s Centrom softvéru. Pri pokuse o obnovenie hesla pre moju mailovú adresu, pod ktorou som zaregistrovaný v Ubuntu One mi softvér zahlásil, že moju mailovú adresu nepoznajú. Keď som sa teda následne pokúsil vytvoriť nové konto s touto emailovou adresou, tak mi softvér zahlásil, že už som registrovaný. Tento nepríjemný bug sa mi podarilo obísť obnovením hesla cez webové rozhranie Ubuntu one. Potom už prihlásenie fungovalo bez problémov.

K vytváraniu nového konta mám ešte jednu poznámku, všimnite si captcha v okne pre vytvorenie nového konta. Mne sa ju podarilo správne opísať až na štvrtý pokus a niekoľkonásobné pregenerovanie kódov, ktoré som sa ani prepísať nepokúšal. Je príliš kostrbatá, biele polia s čiernymi sa navzájom opticky bijú a pre človeka je preto zle čitateľná. Viem si ju predstaviť ako nástroj na dokonalé znechutenie nového užívateľa.

Druhou chybou sú niektoré ovládacie postupy a správanie aplikácie Videá. Je to softvér, ktorý má slúžiť ako video knižnica a agregátor video streamov. Je dostupných niekoľko zásuvných modulov a otestoval som schopnosť prehrávať videá z lokálneho disku, ako aj streamy z youtube a vimea, plus streamy z troch vstavaných kanálov: Rai.tv, Blip.tv a Apple trailery. Chyba sa týka užívateľom pridaných filmov, kedy si softvér nedokáže natiahnuť náhľad ani titulok videa zo streamu Youtube ani Vimeo. Pritom ale po spustení má video správny titulok a náhľad by tiež nemal byť až taký problém stiahnuť. Odstraňovanie súborov z knižnice je dosť komplikované a neintuitívne a po odstránení videa z lokálneho disku, zostane toto video stále nalinkované v knižnici a užívateľ ho musí odstrániť manuálne. Toto sú chyby hodné beta verzie programu a nie programu, ktorý je nasadený v novom vydaní (aj keď nie LTS) distribúcie. Myslím že s pridaním tejto verzie programu do distribúcie mohli počkať na Ubuntu 15.10, riskovali by menej frustrovaných užívateľov.

A verdikt poroty znie

Počtom hlasov jeden za a žiadny proti sa porota uzniesla nad tým, že nové Ubuntu napriek pár svojim chybám a nedorobkom je hodný nástupca nie-LTS vydaní. Je dobrý na hranie, testovanie najnovších aplikácií, pokiaľ však hľadáte niečo na živé nasadenie, použite radšej verziu LTS 14.04 – ušetríte si nervy. Tento test nezisťoval aké sa v novej verzii nachádzajú bugy, to nakoniec ani nemal za cieľ, ale aj tak som za krátku dobu používania na dva narazil. Dá sa však očakávať že ich bude viac.

Zmeny systému sú skôr „pod kapotou“, takže si ich bežný užívateľ nevšimne. Drobné zmeny užívateľského prostredia sú k lepšiemu a dúfam že sa dostanú aj do ďalšej LTS. Systém je svižný aj na počítači, ktorý by si pomaly zaslúžil odpočinok v kremíkovom nebi a čo sa týka použiteľnosti, ak užívateľovi nevadí Unity, tak bude spokojný, ak je zvyknutý na niečo iné, tak odporúčam správcu okien preinštalovať na niečo vhodnejšie, alebo použiť priamo inú verziu Ubuntu - či už Xubuntu, alebo Kubuntu.