Realne vyuzivanie GNU/Linux na desktoch

problem s photoshopom.. gimp sa mu v ziadnom pripade nevyrovna.

ZDE - Zend Developer Enviroment Hm, ZDE je aj pre windows v podstate je to najlepsie IDE na PHP. Takze rozdiel nie je voci Win. OO.o2 - vsetko OK, rychlost/stabilita/kompatibilita, M$ Office som uz nemal 4-5 rokov, v skole mam tiez OO.o2 a na vymenu dokumentov pouzivame vyhradne ODF (vramci LinuxOS.sk). Beryl - momentalne mi zvysil produktivitu, niektore veci su fakt dobre :) (Expose, konecne som zacal pouzivat virtualne plochy). HW: Nejaka Microstar doska+2GB RAM+SATA disk+AMD64 CPU distro: Gentoo amd64 unstable Technicke problemy neboli ziadne. Efektivita je vyssia ako na windowse. Hlavny rozdiel je v tom, ze windows hodne mrzol, kdezto Lin ide a ide a ide :).

Pouzivam profesionalne GIMP, ci uz vo win alebo v linuxe bez problemov (tvorba web grafiky, uprava obrazkov). Na upravy fotiek pouzivam Digikam. HW pouzivam kadejaky a zatial sa mi podarilo rozbehnut vsetko, ale chce to svoj cas. Na filmy pouzivam mplayer, hlavne pre nizke HW naroky a vsemocnost. Jedine co mi chyba je CAD system, Qcad je nepouzitelny na profesionalne kreslenie...

Platforma: AMD64/512MB RAM NVidia, HP Laserjet 1018, HP Scanjet 3800 Problematicky hardver: skener a webkamera (Sane nepodporuje) Distribucie: Gentoo, Debian, *buntu Preferovany wm: KDE/Gnome 50:50 Tvorba www: Apache, PHP, MySQL - Kate, Quanta Plus Prehliadace: Firefox, Konqueror Multimedia: Amarok, MPlayer, VLC - kvoli kodekom na 64bit platforme, K3b Kancelaria: OOo, KMyMoney, GnuCash, LyX Katalogy/poznamky: Tellico, Kjots, Komment, BasKet Databazy: phpMyAdmin, Knoda, Kexi, Rekall Praca so subormi a adresarmi: Krusader, KRegExpEditor, Krename, KXML Editor Skripty: Kommander Najde sa toho este vela co vyuzijem, ale toto su hlavne programy, ktore vyuzivam na svoju pracu a na styk s uradmi, jednoduche uctovnictvo si vediem v GnuCash a nemal som s tym zatial ziadne problemy. Ostatne financie mam evidovane v KMyMoney. S uradmi komunikujem pomocou KMailu dokumenty posielam vo formate Open Document z OOo. PDF ak to mam mat nejaku fazonu v LyXe...

Distribucia: Debian 3.1 Sarge - SW: Spravca okien: FVWM Spravca suborov: Midnight Commander, Konqueror (iba ak v adresari chcem vidiet nahlady obrazkov apod.!) Prehliadace: Firefox, ELinks, (+ mam nainstalovane vsetky co su k dispozicii [Internet Explorer nie je samozrejme k dispozicii takze ho ignorujem] - kvoli testovaniu www stranok) Tvorba www (amaterska): Apache, PHP, PostgreSQL, VIM Multimedia: MPlayer, amaroK, totem, XMMS, K3b Kancelaria: OOo (dodatocne nainstalovana verzia 2.0 kvoli podpore ODF) Ine: xterm, screen, LaTeX, The GIMP, prekladatelsky program OmegaT fungujuci v Jave, slovnikovy program StarDict - HW: Platforma: i386/512MB RAM Grafika: ATI Skener: EPSON PERFECTION 2480 PHOTO webkamera: CANYON CN-WCAM23 na kameru aj skener trebalo stanhut ovladace z internetu lebo na CD boli iba ovladace pre win :-( ale rozbehal som to :-) (pre spojazdnenie kamery bolo potrebne kompilovat modul jadra) instaloval som aj binarny ovladac grafickej karty ati

Distro: kubuntu edgy (Window manager KDE) Coding: Apache, PHP, SQL, quanta plus, VIM Grafika: Digikam, Gimp Multimedia: Amarok, Kaffeine, VLC, K3B, Ktorrent, Valknut Web: FireFox2, ThunderBird, Konqueror, PSI (jabber klient) Ostatne: Yakuake, Kmobiletools, SuperKaramba, KBFX, Ksmoothdock. Spokojnost najvyssia, vobec sa nestazujem, stabilita bezproblemova, aj ked su sem tam problemy, ale nijak tazke HW: MB Asus LGA socket, 512 RAM, 120 GB Seagate, Intel Celeron D 64bit 2.53 GHz, Scanner epson perfection 660 (boli s nim mensie problemy), tlaciaren epson stylus (bez problemov), 17" CRT AOC

linux mam v podstate iba na severi, na workstations mame Windows s NT kernelom (bud este 2000 alebo XP, par 64bit XP), ale vela programov je portovanych aj na NT platformu a viacmenej vacsinu som skusal aj v linuxe web je myslim vyrieseny a pokryty dostatocne, kedze web aj vyvijam, tak skusam na SeaMonkey/Foxe/Opere a musim samozrejme doplnit aj MSIE, pretoze je nezmysel z fanatizmu netestovat a neladit aj pre majoritny prehliadac, navyse ked mame well documented postupy, ako zabezpecit, aby vsetko vyzeralo ako ma! - v linuxe byvaju problemy s fontami tam, kde vyvojar ratal pri dizajnovani s defaultne zabudovanymi vo windows a dany linuxovy system ich nema; pre skuseneho uzivatela nie je problem doinstalovat, pre loosera urcite... s fontami v linuxe vseobecne suvisi problem mizerneho hintingu, ktory je riesitelny, hoci podmienecne... co sa HTML editora tyka, na Dreamweaver, zial, nic hned tak nema na serveri (debian resp. ubuntu, ale aj NT) mam Apache 2, MySQL a PHP 5, co je dokonale cross-platformove; na pracu s grafikou (fotogalerie) mam radsej built-in gd2 kniznicu v PHP ako nejaky ImageMagick, ktory rozbehat v NT je PROBLEM a celkove disponuje dost mizernymi algoritmami (rychlost mala asi prednost, ale the same ugly results mam aj z defaultne instalovanej gd2 na oboch platformach a nemusim minat miestom na IM) Na rozdiel od kolegov by som na MS Office ani nesah s vynimkou ze mi pride .doc, kedze tento prevod sa neda bez vypalneho MalemuMakkemu oprogramovat blbostivzdorne - OOo to spravidla riesi (v pripade anglictiny)... zial, su 2 brzdy: OOo nezvlada CZ/SK typograficke konvencie ako by sa zelalo (kratke spojky/predlozky a aj deleniu slov sa da co-to vytknut) a MathType (editor rovnic, lepsi ako zabudovany v Office or OOo) mi spolupracuje seamlessly s Wordom (vsak je pren pisany), s OOo su, nazvime to diplomaticky, URCITE NEPRIJEMNOSTI. TeX je kanon na vrabce a navyse nasmu edicnemu stredisku je napr. v pripade skript soufl v com to urobite, podstatne je to dodat vytlacene na papieri a tak dokoncene, aby technicka redaktorka nemala dalsie pripomienky (na toto MS Word staci a OOo ma uz spomenutu nedotiahnutost co sa slovenciny tyka). Sadzbu zbornikov a spol. som z dovodu produktivity napokon nikdy nerobil v TeXu, ale v InDesigne, a aj tak je problem dostat bezproblemovo importovatelny text od autorov, o grafike radsej pomlcim uplne. Tu velmi vitam projekt Scribus, ktory ma konecne aj color management, separacie (cim pren hracka typu GIMP prestava byt partnerom, skoda ho nezasobit predseparovanymi CMYKmi z PhotoShopu) ci regulerny PDF vystup (na co sa pdftex doteraz nezmohol - nemam odvahu poslat jeho vysledok do normalnej tlaciarne, tym myslim ofset), dokonca aj short words... aj ked pri prvych pokusoch som nasiel vcelku dost chyb. Mimochodom InD prevzal z TeXu napr. algoritmus riadkoveho zlomu. Komunikacia s redakciami odb. tlace - korektury v Acrobate (plnom!) sa nedaju na baze free sw nicim urobit napriek verejnej specifikacii PDF. Krystalograficky software je vascinou dostupny pre vsetky platformy... SHELX-97, SIR-97, 2000, Platon, software k Cambridge Structrural Database (Mercury), JANA-2000, Ortep - to vsetko su veci dostupne aj pre unixy, aj pre win... trochu BLBY napad je, ked sa portuju aplikacie do win s tym ze "musim donutit tie blbe okna spravat sa ako X Window System" (cygwin :)), miesto preprogramovania tejto casti (core algoritmy su reusable) na mieru OS... okna nie su blbe, su len INE (a ako treba poznat linuch, ked od neho nieco chcem, tak to plati aj o win). Napr. kvoli MOLDENu (nielen) instalovat Xserver do win je blbina, ked cely vstup/vystup (je OpenGL) by sa dal zrejme prepisat celkom lahko a aj s ergonomickejsim GUI ako to ma (athena widgets sa to tusim vola? ako v dobe kamennej...). Idiotske GUI je aj bolestou Platonu. Opat - produktivita a GUI uzko suvisia. "Vdaka" mizernemu sposobu portovania potom taketo porty aj dost padaju. Vinou je samozrejme to, ze typek co to pisal je desiatkami rokov zvyknuty na unixy a tudiz ked to ma vyportovat na win a nenajde skuseneho spolupachatela... tak to skusa ako sa mu da. Crystals z oxfordskej univ. ma aj linuxovsky port, ale na ovladanie je dost natvrdly - jeho NT verzia tvori vyznamnu cast obsluzneho balika k difraktometrom Rigaku (ti tiez tusim dodavaju volitelne aj unixove verzie). K tomu ako nadstavbu pouzivame renderery ako POV-Ray (no problem ani win, ani linux, ani BSD, ani Irix), Raster3D (v linuxe trochu strajkoval), co mi chyba je export povrayovskeho modelu do napr. Maye alebo aspon Blenderu - pouzitelne napr. do videi "ako to kmita v tuhej faze". (O strihu videa by to uz ale bola ina, pre linux nelichotiva story.) Ako velmi dobra a produktivna nadstavba nad celym komplexom krystalografickych programov je WinGX - existuje aj LinGX, ale je v ranom stadiu vyvoja a je zlozitejsie dostat sa k linuxovskym ci BSD binarkam, a so zdrojakmi je to zlozite (George Sheldrick napr. zdrojak SHELXu vypusta v nestravitelnom stave, "the code is sacrosant", co je asi aj tym, ze jeho dielom je zaroven aj komercny SHELXTL na ktorom dnes sedi Bruker). Diamond 3 je win only - smola. Ovladacie programy k pristrojom - napospol od uvedenia Win2k nastal presun k NT platforme, predtym bezne boli napr. riadiace programy difraktometrov v unixoch (Sun, SGI, ale aj BSD a linux), takze k Oxford Gemini je CrysAlis WinNT only (resp. MOZNO je aj verzia pre nejaky unix, ale nie je mi znama). Katastrofou su niektore riadiace programy pre FTIR (Nicolet - program Omnic) a UV-VIS spektraky, ktorych tvorcovia sa zabudli v dobe Win 3.1 a podla toho aj vyzeraju a su "spolahlive" - defaultne instaluju podporu dlhych mien suborov :) a Unicode im nic nevravi :) (pre neznalych, WinNT su interne Unicode snad odjakziva, od win2k urcite). Proti ich schopnosti spracovat namerane JEDNO spektrum nemozno nic namietat, ale nie su schopne splodit publikovatelny obrazok a tak prichadza rad na moju lasku najvacsiu, gnuplot... takisto no problem ani linuch ani windows... len na ten engine by to chcelo asi nejaku GUI nadstavbu (Origin-like) aby s tym robila aj kolegyna Jana :). Gnuplot je co sa tyka kvality vystupu naozaj dobre pouzitelny aj pre produkciu a na rozdiel od kopy inych multiplatformovych portov tu su rozdiely v spravani minimalne. Na praskovy RTG a termicku analyzu mame samorobo riadiaci SW (aj s A/D prevodnikmi) jeden DOS/djgpp, druhy Visual Basic... to je samozrejme "dostatkom" prachov pre akademicku sferu, takze si veci zaistujeme ako vieme. Stoji to ale cas a tym menej je potom casu na vedu ci pedagogiku (naozaj nemame cas tyzden rozchadzat po vsetkych certoch neposlusnu distribuciu na tvrdohlavej masine - v pracovnom nasadeni je dolezite aby to islo pokial mozno HNED). Chemicke kresliace programy ako klasika IsisDraw, novsi ChemSketch alebo hi-end ChemOffice - v *nixoch smola, to, co je free, nema ani tie moznosti ako freewarove verzie vyssie uvedenych. Posta/web: vacsina katedry je nahodena na SeaMonkey, ale ani ten nezabrani (ani TBird) vsetkemu (sekretarka nasa budiz s priemerne 3 letalnymi incidentami rocne varovanim). Vyhoda oproti TBird/FFox je, ze je mensi ako tie 2 dokopy, vsetky produkty Mozilla vyhovuju z mojho hladiska (mam to "tak trochu" na krku) aj tym ze zaloha uzivatelskeho profilu je (vo win) riesena jednoduchou klik-klik utilitkou (MozBackup). Mnam! A navyse instalacia = rozbalenie adresara, odinstalacia sa lisi este zmazanim druheho v userdir. Kompresia/dekompresia 7-zip, file manager TC - 7-z je aj na *nixoch ale co sa file managerov tyka, ja mam napr. Gnome Commander, chyba nejaky co by "tak sadol do ruky" ako TC... nie je podla mna hanba obslahnut namakanu ergonomiu... do toho MalyMakky dost zainvestoval... podobnych programov je sice v linuxe dost, ale problem je si vybrat :] Krusader je super, ale ze je pre KDE mi nevyhovuje. (V azijskych despociach mali filozoficky zdovodnene, ze privelky vyber je zas brzda...;-) ). Vektorovy editor... pre nas je cenovo vyborne prijatelny Corel, ale sam dost pouzivam Inkscape. Zial, jeho moznosti su zatial dost mizerne (napr. editacia na urovni bodu na 0.01 mm by bodla), ale SVG spracovava much more by fair means ako Corel. Pokial dokazu v dohladnej dobe implementovat v rozumnom rozsahu spravne zvolene hi-end a prepress features, je to nadejne. Na AI vsak nema ani Corel... a co sa tyka bitmap, GIMP je neergonomicky a celkove mu chybaju prepress features (CMYK! CMYK! CMYYYYK!!! ICC! IT-8!). Takze nech zije academic licensing... "Problem" s konkurenciou ako je Adobe je ten, ze nimi dodany balik ma proste vsetko co pre spracovanie ci vektorovych alebo bitmapovych vystupov a takisto aj textov potrebujete v perfektne integrovanom baliku, ktory umoznuje zrealizovat cely publikacny workflow az k dveram prepressoveho pracoviska vratane korektur v PDF (TOTO mat v podobe free software, UAU!!! - casto vyuzivane, setri cas, skracuje komunikaciu s redakciou z dni az tyzdnov na hodiny). Cele to ma jednotne (hoci natvrdle) GUI (ale zvyknut si staci raz), domakane algoritmy preverene tazkym produkcnym nasadenim. Proste ci Photoshop, Illustrator, Indesign, uplne vsetko vyzera rovnako, sprava sa rovnako, shortcuty rovnake, ... vsetko pre produktivitu, co je vyhoda tam, kde sa na softwari robi a nie hra. To sa zial asi roztriestenym vyvojom free softwaru dosiahne tazko. Moj prispevok asi nepotesil, kedze "vlastne nebol" o linuxe, ale myslim ze ako ilustracia toho, ze "slo by to, keby..." moze byt uzitocny, minimalne ako namet na rozmyslanie, co s tym. Prax je, zial, taka, ze staci aby ste dostali prvy komplexnejsi formular zbuchany vo Worde a mozete ist s OOo niekam :(. A na tomto tazko nieco zmenime.

Jo ale potesim vas, spomenul som si na to ked som isiel cestou z roboty okolo... PRIF UK, 1 alebo 2 pocitacove miestnosti pre studentov, frcia completely na debiane. But web only, da sa povedat. Celkove asi 20-30 PC. To je akoze na zabezpecenie pristupu studentov k databazam (Web of Knowledge, ScienceDirect a pod.), ale furt tam vidim modre wobrazowecky azetu.

Stroje, distra: Prace: Pentium4 1.7Ghz 768MB RAM : Mandriva 2006 Doma: AMD 1.2GHz 1024MB RAM: Mandiva 2006 Notes: CeleronM 2GHz 512MB RAM: Debian V praci jsem driv delal na WinXP - pomale, chybove, možná i nějaký ten pád. To co mě fakt dožralo a přinutilo používat jen linux bylo že zmizelo přepínáni EN/CZ klávesnice. Přiklad toho co mi dost ulehčilo práci: dostavam data pro zpracování jako několik zagzipovaných souborů každý soubor s hlavičkou. výsledek má být jeden soubor s jednou hlavičkou. Ten se potom zpracovává na serveru. Postup ve win: Total commander uložit z mailu F7 nový adresář zkopírovat rozgzipovat Textový editor copy, paste, delete, copy, paste, delete, copy, paste, delete, copy, paste, delete ..... caa 20 minut linux: uložit z mailu ./prepare_data 2006 10 caa 10 sekund Výhody: - KDE: skvělá možnost přispůsobit si všechno možné vprostředí (třeba taková drobnost levý panel se záložkamy ušetří opravdu dost klikání) - Možnost skriptování v bashi (ušetří mi hodiny otravné práce) - Možnost snadno používat PC odkudkoliv (ssh, vnc). - Nesrovnatelně vyšší stabilita v porovnání s widlama - Konsole bash je skvělá věc :) - Možnost skoro vše nastavit, zjistit udělat z příkazové řádky - Skvělá kalkulačka bc Nevýhody: - ICQ : do ted jsem používal kopete ale občas se ztrácely zprávy a od uřčitého data se ani nepřipojí na server. Teď zkouším Gaim a zatím jsem spokojený. (jo mám i jabber ale kotel lidí se kterými jsem v kontaktu má jen ICQ) - FabForce DBDesiner - verze pro linux je víc zamuchovaná než windozacka (Nebo jsem ty chyb ve win nevsiml). - Chvilku mi trvalo než jsem našel alternativy k win programům. K čemu PC používám: - programování C++, mysql, php, web - zpracování dat - grafika Používané programy: - Konsole :) bash, vim a další konsolové nástroje (awk, grep, ...........). - Kate (textový editor) - Gimp, Inkscape - swiftfox, thunderbird, koffice, OO.o

Mam dva PC: Celeron 1,7 GHz, 756 RAM, Geforce 7300, Wifi - Ubuntu 8.10, vyuzivam Ooo (texty, tabulky, prezentacie), Firefox, Pidgin, Skype a Ekiga, GnomeSword, Audacity a VLC.
Laptop HP 1GHz + 1GB RAM, Ubuntu 8.04 - všetky programy rovnako ako v predchádzajúcom + Evolution (e-maily, kontakty...) + Alexandria library na vedenie knižnice (hoci uvažujem o zmene na Gcstar).
Tlačiareň HP išla bez problémov, pri tlači z Toshiba e-studio160 ide iba základná tlač (vo winXP má tlačiareň kopec funkcií). Jediný vážny problém je webkamera od T-comu - nefunkčná pod linuxom.
Keďže nepotrebujem "špeciálne aplikácie" linux mi veľmi vyhovuje - rýchlosť je v pohode, až na Ooo, kde by som privítal zrýchlenie pri načítaní.

- jack+ardour+hydrogen+ladspa = takmer kazdodenny chlebicek, v hydrogene si spravim rytmicku linku, vystup nasmerujem do ardouru, do novych stop v ardoure nahravam ostatne gitary, basy nazivo - cize mam to ako taky metronom a nastroj na strukturovany zaznam napadov. Je jasne, ze napad treba zaznamenat rychlo, takze ovladanie je uz pre mna jednoduche, ale dojst do takehoto stavu bez cudzej pomoci chcelo dlhsie usilie.
Viem si predstavit zdielanie "projektu" medzi clenmi kapely, kde kazdy moze jednoduchym a nedestruktivnym sposobom pridavat napady k zakladu skladby a overit si ich vhodnost aj ked ostatni z kapely nie su fyzicky naporudzi.
-> k spojazdneniu podobnej konfiguracie je potrebny teoreticky zaklad z pocitacoveho spracovania zvuku, skusenost s inym HDR prospeje, ovladanie anglictiny je vyrazne plus - kvoli jazyku dokumentacie

- nedavno som objavil vyborny "GNU Solfege" - program na "trenovanie" hudobneho sluchu -> pre ZUS a zacinajucich hudobnikov vyborny = rozsiahly v moznostiach trenovania sluchu, jednoduchy na ovladanie, je potrebne mat, pripojit alebo doinstalovat prehravac midi

- distribucia MDV 2009, Gnome, 2.6.27-desktop-0.rc8.2mnb