Inštítut zdravotnej poliky zverejnil predikciu šírenia ochorenia COVID-19. Poskytuje k tomu aj zdrojový kód (Python).
Inštítut zdravotnej poliky zverejnil predikciu šírenia ochorenia COVID-19. Poskytuje aj k tomu zdrojový kód (Python). Hocijaký príspevok ku kódu je vitaný. Ináč, stránka inštitúcie beží na Wordpresse.
Zdroj: https://izp.sk/nasa-praca/
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Výnos č. 55/2014 Z. z.Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy
§ 51
d) úroveň 3, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene c) a dataset je poskytovaný v otvorenom formáte, nezávislom na konkrétnom proprietárnom softvéri,
Piči tak prečo sa odvšadiaľ ťahajú XLSX Microsofťácke údaje?
Ja im nechcem platiť MS Office a nechcem im platiť ani MS Windowsy, ja chcem za svoje dane párty zdarma každú sobotu.
Autor kódu: Ján Dudek, MSc Jano vyštudoval matematicko-ekonomickú analýzu na Rice University v Houstone. Strávil tiež rok štúdiom ekonometrie na Oxforde a získal magisterský titul z Center for Monetary and Financial Studies v Madride. Na IZP sa venuje využitiu machine learningu a umelej inteligencie v zdravotníctve, prerozdeľovaciemu mechanizmu a nákladovým modelom v zdravotníckych technológiách.
Takže pozrime sa na zverejnený kód.
Mňa proste vystrie, to je akože čo? Koho to platím z daní?
Načo spyware pre zverejnenie pár riadkov kódu?
Bez tohoto by to určite nešlo.
no a zas ďalší spyware:
Proste 16681 sračiek kódu:
Užitočný kód aj s odsadeniami 510 riadkov kódu.
Takže si stiahneme súbor, kde užitočnú hodnotu tvorí 3% obsahu.
Takže keď niekto nadáva na slovenské školstvo, vo svete je to ešte horšie. Nie že by to bolo nejaké nové prekvepenie, ale je to smutné.
Dátový formát XLSX je zazipované XMLko. Ak máš problém niečo rozzipovať, a následne prečítať XML, tak je v poriadku že ťa jebne. Tvoje obavy by som pochopil pred vyše desiatimi rokmi, keď MS nechcel zverejniť formát s podobným menom, ale bez obsahu XML. Svet sa za tie roky zmenil.
OK, to bolo, ale len vedlajšie povzdychnutie.
Skôr ma štve, že keď už sa z mojich daní zverní nejaký kód, tak sa naschváľ skriplý. Jako dobre chce si to zverejňovanie nejak "uľahčiť", tak prečo nepoužiť niečo čo je na zverejňovanie zdrojákov určené a z čoho sa bude dať vysosať aj čistý kód.
Budú sa tam dať posielať otázky, námety. Bude sa to nejak verzovať a budú sa dať posielať patche.
Takto sa na 510riadkov kódu úplne zbytočne nabalí 97% zbytočného balastu. Opakujem úplne zbytočného balastu aj so spyware.
Hádam nechceš dokonca aj aby programátori prestali využívať hotové toolkity a vymýšľali koleso znova a znova. Alebo ti len vadí že niekto odsadzoval kód tabelátormi, a ty to robíš medzerami?
Zlepili to tak, ako sa lepí špagetový kód už vyše desať rokov. Nebudem sa pýtať v akej galaxii si toľké roky žil. Je to lacnejšie, vývoj je rýchlejší a údržba jednoduchšia. A ak to server utiahne, tak je to dostačujúce riešenie. A že to stojí za (censored) ako všetky ostatné štátne zákazky, no mohol si sa pochlapiť a urobiť to lepšie. Kritizovať dokáže každý čo má dieru do zadku.
Pretože mám dieru v riti a nie v hlave, tak kritizujem to, čo je zlé a je to za moje prachy.
Ja si ich platím, tak ich proste budem kritizovať. A inak píšeš čisté a úplné bludy, je škoda tento dialóg viesť ďalej.
Máš názor, a preto máš pravdu. Akurát by som sa rád dozvedel prečo si to nenaprogramoval lepšie. Mohol si si zarobiť, a svet by bol krajšie miesto na život. Aj obloha by bola belasejšia.
To ale vôbec nie je ospravedlnenie. Práve takýto prístup je rozkladom spoločnosti.
A toto je viditeľné v každej oblasti života, kde sa všetko robí akosi "na oko".
Volá sa to používanie polotovarov, a uľahčuje to život už tisícky rokov. Presvedč ma o opaku, skús jediný príklad ...
Napr. takáto neefektívna forma programovania vedie k tomu, že stále potrebujeme výkonnejší harvér na tie isté veci. Hoci sa stále plače nad konzumným spôsobom života a veľkou ekologickou záťažou.
A netýka sa to len klasických bežných softvérov. Týka sa to napr. aj softvéru do priemyselných tlačiarní, na programovanie PLC, ale softvéru v niektorých robotoch (ak to môžem zhodnotiť za posledných 15 rokov).
Polotovar je jedná vec, všetci používame nejaké knižnice,… Ale ako bolo uvedené, je tam i iný balast, ktorý by tam určite byť nemusel.
Ten výkonnejší hardwér by sme potrebovali tak či tak. A preto sa začalo predávať napríklad tak výkonné a lacné rPI ktoré ľudia s obľubou používajú už osem rokov namiesto Arduina. Veď cena toho rPI je menej ako cena za hodinu programátora. V prípade serverovej platformy je po to podobné.
Áno, môžeš stráviť s cibrením kódu aj 10x viac času ako lepič špagetového kódu. Ale budeš mať menšiu efektivitu, a nemusíš si na seba tým pádom zarobiť. Takže skús znova.
Toto je ale vedľajšia vec. Nijako to nepopiera, že kvalita kódu (rôznych produktov, služieb, …) sa zhoršuje.
No a čo, že rPI je lacné. To nijako predsa neobhajuje myšlienku, že veci by sa mali robiť menej kvalitne. A to, že sa to tak robí, to ju tiež, samozrejme, neobhajuje…
Veci sa majú robiť efektívne. Na panelák by tiež nikto neplánoval dať mramorový obklad ako sa dal na Dom ROH (1). Zdvihlo by to cenu za nehnuteľnosť až tak, že by krpatý kamrlík v tak drahom dome nik nechcel. Alebo na kuchynský nôž nebudeš dávať kovové intarzie ak s ním budeš akurát tak krájať chleba. Kus polotovarového prefabrikátu dokresaný do finélneho dizajnu to v týchto prípadoch istí.
1) Dom Revolučného Odborového Hnutia, terajší Istropolis na ktorého opravu mramorovej fasády už dávno niesú peniaze. Vtedy bol ten mramor súčasťou bártra na potravinovú podporu Kuby.
Ten lepic spagetoveho kodu je vsak schopny nalepit ti akukolvek hovadinu co najde na stackoverflow do systemu bez toho, aby chapal sirsie suvislosti co ten jeho kod vsetko ovplyvni a preco ho tam dava (napr. jednoduchy sql select cez transakcie vo foreach na tisicky prvkov). Potom ti vznikaju derave molochy, kde je HW narocnost a neskalovatelnost takehoto riesenia iba podruznym problemom. Ovela vacsi problem su bezpecnostne diery a uniky dat. Uplne idealnym prikladom je "moderne" vyvijanie forntendu, kde jednoducha appka si je schopna natahat stovky MB neopatchovanych zavislosti cez npm a je derava jak reseto, pretoze vsak naco nieco aktualizovat, ked to funguje.
Nejeden krat som riesil podobne pripady ked nieco "neslo naprogramovat", pretoze lepic kodu nenasiel presne riesenie na zadany problem na webe, tak to odbil formulkou nedasato(TM). Snazit sa bojovat iba cenou je v nasom obore hujerizmus a manazerovi, ktory na to skoci, sa to skor ci neskor vypomsti.
A ano, aj ja mam svoje snippety, ktore pouzivam. Ale su to veci overene a rozumiem preco ich pouzivam, co robia a kedy ich je vhodne pouzit a kedy nie. To od lepica kodu ocakavat proste nemozes, pretoze taky clovek nerozumie sirsim suvislostiam, ci navrhovym principom.
Tento fenomén poznám už od minulého tisícročia. Vtedy sme sa smiali ako čerstvý absolvent najrýchlejšie nájde najmenší a najväčší prvok poľa. Dá to pole zotriediť, a zoberie krajné hodnoty. A po nasadení sa diví, že servlet to zhodí z nedostatku pamäte. Takéto lopaty z manufaktúry sa už vtedy snažili dostať do biznisu, a usídlili sa tam dosť pevne.
Dnes má základná appka Hello World niekoľko MB, sa už nikto nehrá na profiling. Keby sa hral, tak sa zastavá vývoj.
Grrr arduino. Pochopím použitie všeličoho, ale arduino nie. Však to je debilný preprocesor, ktorý spláca všetky súbory dokopy a vygrcia na mňa v prípade chyby nepoužiteľné chybové hlásenia. Aj vďaka ich debilnému preprocesoru sa arduino knižnice nedajú použiť mimo arduina (krásny vendor lock-in).
Najlepšie sú knižnice typu hurá ide to jednoducho, keď áno na jednoduché použitie to funguje, ale akonáhle si človek potrebuje viac zistí, že knižnica je naschval skriplená kôli arduinu.
Minule som tak potreboval 2 inštancie dekódera pre ESP32 a zhodou okolností bol kód len pre arduino. Navonok pekné api, vo vnútri zdieľané globálne premenné pretože arduino má obmedzenú veľkosť stacku pretože sa rozhodli, že 3kB musí stačiť každému. V esp-idf otvorím menuconfig, nastavím veľkosť stacku a hotovo. Arduino neeee, rozdistribuujeme binárku s predvolenými hodnotami, aby sa v tom náhodou užívateľ nestratil. Necháme ďalších užívateľov nech naschval sriplia svoje knižnice, aby to behalo s jedninou správnou konfiguráciou.
Arduino bolo odjakživa koncipované ako hračka. Ak chceš optickú závoru na vláčiky, tak stačí. Ak chceš to isté, ale ako zalievanie na balkón kde máš namiesto optozávory vlhkomer v kochlíku a namiesto vláčika pumpu z fontánky, tak stačí tiež. To IMO spravíš aj bez mikroprocesora, priamo s tranzistormi.
Na rozumnú prácu, napríklad na zaliatie šalátu kde si potrebuješ pozrieť aj predpoveď počasia (teplota, svetelnosť a zrážkovosť), tak tam už zrazu potrebuješ niečo výkonnejšie ako napríklad rPI. A z toho rPI môžeš delegovať čiastkové úlohy ako napríklad "udržuj vlhkosť substrátu na teraz vhodných 25%". V iný deň to môže byť iná vlhkosť.
V reále je to blbý príklad, pretože v priemysle sa už dávno používa buď hydropónia, alebo aeropónia kde také veci nepotrebuješ riešiť. Ale na pochopenie rozdielu náročnosti stačí. Najmä ak si uvedomíme, že skript od lepiča špagetového kódu čo to vykoná je 10000x výkonovo náročnejší ako program vyvíjaný skutočným programátorom v assambleri priamo pre dané CPU. Ale, aj ten lepičov kód to z prehľadom utiahne krabka čo stojí menej ako hodina nákladu na programátora. A je hotový oveľa rýchlejšie.
To, že je niečo koncipované ako hračka neznamená, že to automaticky musí byť skriplené. Však je to C++. To má preprocesor, rozumné editory, IDE atď. Oni namiesto toho urobia to, že:
Keby C++ povedzme nemalo preprocesor, ktorý toto vie sám o sebe tak nepoviem ani slovo. Oni však namiesto použitia štandardného preprocesoru vymyslia vlastný preprocesor pred preprocesorom, aby sa zbavili jedného includu a z akého dôvodu? Ani neviem keďže pri použití externej knižnice musí človek aj tak ovládať direktívu #include. Žeby ich skriplený editor nevedel pri vytvorení súboru na začiatok vložiť jeden include?
Na využitie hračky som narážal pri porovnaní vláčikov, a automatizovanej "záhradky". Logika identická, užitočnosť neporovnateľná.
Dotyčný autor nie je programátor, tak prečo mu vytikáš programatorské veci. Ano, git by potešil, ako píšeš, nie je programátor.
Pokiaľ nepoužíva špecialne veci z xlsx, tak by nemal byť problem spracovať dáta.
Je jeho program informačný systém?
Je platený z naších daní, nie len z tvojích. Robí pre nás, nie len pre teba.
Programuje ako vie. Cieľ splnil - analýzu máme. Každy sme iný programatori. Každý preferuje niečo iné. Prezentacia dáť sa zmeniť, tak zmeň, ak chceš.
Bolo to trochu tvrdé, ale vždy zamrzí, keď vidíš, že to ide, nápad je a výsledok proste nič moc.
Mal som jednoznačne oddeliť jeho program a dáta ktoré ťahá, za ktoré samozrejme nemôže. Keď zbadám niečo z dielne MS, proste sa mi zatemní mozog a idem.
Odkiaľ ale ťahá dáta on, to nikde neuviedol, Samozrejme som si čistý kód aj stiahol a keď sa dostanem k dátam, tak to hodím na GitHub.
Podľa tohoto som prepokladal, že by o nejakom programátorskom enviromente už mal počuť.
Ešte to mohol naprogramovať v Matlabe ako je zvykom vo vedeckej sfére. Rád by som si pozrel tvoj názor na použitie takého nástroja.
Mimochodom, nezabudol si si niečo kúpiť?
Matlab je uzavretá šmejďárna.
Myslíš prémiové konto na GitHube? Hoci MS GitHub vlastní, ale nevymyslel ho a preto za niečo aj stojí. V dnešnom svete korporácií si nelámem hlavu hlavu kto čo vlastní. Jasne vždy keď zbadám nálepku MS som v pozore.
Na jednu stranu ti vadí keď niekto vyexportuje dáta do textového XML zazipovaného a nazvaného XLSX ako to má rád MS, a na druhú stranu ti vyhovuje platiť tej istej firme za využívanie ich služieb.
V Maďarsku majú veľmi dobré ovocné destiláty, nepredpokladám že si zmenil názor na ne. Mal by si to využiť kým nie je zákaz vychádzania, potraviny by mali byť otvorené. Burgyňák tam asi nezoženieš, ale repa nie je ovocie.
Rozlišujem to čo MS vytvoril, všetko šmejďárny a to čo len kúpil.
Rovnaký problém je s Google, Apple a Oracle.
A čo vytvorila firma MS? Povedz mi o tom niečo.
MS DOS bol pôvodne QDOS a vytvoril to Seattle Computer Products? Posix v NT ktorý dostal od IBM? NT ktorého jadro vytvorili programátori z partičky okolo OS VAX/VMS? Lync, ktorý vznikol odbúraním decentralizácie zo Skype ktorý vytvorila Švédsko Fínska rovnomenná firma? Alebo svetoznámy program MS Paint ktorý mal donedávna copyright Z-Soft, a primárne používal amigácky formát obrázkov PCX? Alebo nebodaj Internet Explorer ktorý mal v prvých verziách "Copyright NCSA Mosaic"?
Ja by som naozaj rád vedel aké produkty vytvorila firma MS. Vieš menovať nejaké? Ja o nich moc neviem.
Skusim ja, dlhsie som pouzival Word a Excel /pokial som nepresiel na OpenOffice/, samozrejme, ze viacere veci nadvazovali na predchadzajuce prace inych, ale predovsetkym je to praca dvoch MS timov pod Simonyi-ho vedenim.
Word bol vyklonovaný textový editor Bravo z dielne PARC, takže vedľa. Ale s Excelom si sa trafil, ten skutočne vyvinuli v MS. A to bol dôvod, prečo ho vo firmách nechceli používať. Oproti tabuľkovému editoru Lotus 1-2-3 bol Word nepoužiteľný. Robil som s Lotus 1-2-3 ešte na PC XT, a bol lepší ako neskoršie verzie Excelu na 386 SX. Nebyť pribalovaniu Excelu do komplexného kancelárskeho balíka, tak by už dávno skončil.
Okrem Excelu ozaj neviem čo vyšlo z dieľne MS. Nebol to ani komrimovaný disk (double space/drive space), keďže ten obšľahli od Nortona, skutočný produkt bol Stacker. Ako obvykle, MS prehral súd a vyplatil okradnutého. Ale ajtak na tom MS zarobil. Podobných príkladov by sa dalo nájsť kopec.
Ze vedla, Bravo /prvy WYSIWYG text.editor/ vymyslel tiez Simonyi, takze co nebolo chranene pouzil a dalej rozvinul u Gates-a. Inak, zaujimavy chlapik, po 20. rokoch u MS miliardar, neskor kozmonaut a filantrop.
Editor Bravo bol vyvinutý v Xerox PARC v roku 1974, Charles Simonyi prešiel do MS až v roku 1981.
A tu sme pri jedinej veci, ktorú robil MS poriadne. Jedná sa o obchodnú propagandu. A to až tak dobre, že napríklad v Prahe dali Gatesovi symbolický kľúč od mesta za vynález Internetu. Zástupcovi firmy, ktorá chcela svojím Microsoft Network preválcovať internet. Keď tú divnosť pridávali do Windows, tak to ponúkalo Slovákom najbližší prípojný bod MSN v Ázii. Menovite to chcelo vytáčať medzikontinentálny hovor do Azerbajdžanu. To sa nedá zabudnúť.