why i hate microsoft #3

Dalsie pokracovanie clanku o Microsofte a jeho cinoch spachanych na formatoch vymeny dokumentov, protokoloch a stavani umelych stien okolo Windowsu, ktore zabranuju konektivitu s produktami a systemami tretich stran, aby zaistili Microsoftu ich dominanciu a obrat.

3. Rozdeľ a panuj

Jeden OS na ich ovládnutie
Jeden OS ich nájdenie
Jeden OS, ktorý ich všetky prinesie
A v temnote spojí ich..
-- parafráza J.R.R Tolkiena

Aj keď je parafráza Tolkiena na tomto mieste zrejme v poriadku, podobnosť medzi prsteňmi moci a rôznymi produktami Microsoftu je zarážajúca. Každý z nich sa snaží vytvoriť prevahu nad užívateľom a vždy, keď užívateľ niektorý z nich použije, moc Temného Pána sa zväčšuje.

V tomto ponímaní je kontrola Microsoftu nad formátmi dokumentov a štandardov pre výmenu dát v mnohom podobná práve Prsteňu moci.

Zlá historia

Keď príde na podporu globálnych štandardov používaných na dnešnom IT trhu, skóre Microsoftu neboli nikdy dobré. Vždy boli extrémne lajdácki pri nasledovaní špecifikácii štandardov, snažili sa privlastniť si štandardy pre HTML, Javu, e-mail a mnoho ďalších a snažili sa pretlačiť proprietárne štandardy, ktoré sú podporované jedine aplikáciami Microsoftu. Našťastie sa internetová komunita týmto vpádom v mnohých prípadoch ubránila, vrátane "Globálnej Architektúry Webových Služieb založených na XML" (uvedenej Billom Gatesom v októbri 2001 ako súčasti .NET stratégie). Ani Microsoftným aplikáciam sa nepodarilo patentovať "XML-Office" formát. Microsoft totižto nepovažuje XML za formát, ktorý by mohol priniesť nejaké zvýšenie v prenositeľností dokumentov.

Na trhu hardware, špeciálne ak sa zameriame na periférie, kompatibilita je rovnako limitovaná. Príliš často nálepka "Designed for Windows" značí "nekompatibilné s čímkoľvek iným". Už tu bola hŕba modemov a tlačiarni, ktoré nedisponovali žiadnym štandardným rozhraním, alebo hardvérovým API, ale radšej obsahovali proprietárny Windowsácky driver a ešte mnoho takých zariadení uvidíme. Napríklad pre tým, než boli uvedené Windows XP sa Microsoft pokúšal (ale našťastie neuspel) prinútiť výrobcov PC, aby vypustili zo svojich strojov PCI zbernicu a podporovali iba USB zariadenia. Staršie verzie Windows rovnako, ako Linux a iné OpenSource produkty mali minimálnu, alebo žiadnu podporu USB.

Ale je to práve trh aplikácií, kde sú veci vážnejšie. Veľký podiel Microsoftu na trhu spôsobil zaplavenie sveta s dokumentami všetkých druhov uložených v proprietárnych formátoch. Podľa výpočtov Gartnera, prechod z MS Office na OpenSource alternatívu OpenOffice, alebo StarOffice stojí priemerne 1200 dolárov na každého užívateľa, hlavne kvôli konverzii dokumentov a makier, preškoľkovaniu na nové užívateľské rozhranie a strata produktivity počas prechodu.

Koniec slobody

Dopad Microsoftu, ktorý je patrný na IT trhu je najväčším problémom pre tých, ktorí pracujú v rôznych prostrediach. Aplikácie Micorosfutvždy produkujú dokumenty v proprietárnych formátoch Microsoftu a nikdy nebežia na ničom inom, ako na platforme Wintel (pozn. prekladateľa: Windows + Intel). (OK, Microsoft portoval Internet Explorer na Solaris a Mac počas jeho vojny s Netscape a reinkarnovali MacOffice ako časti ich anti-DoJ stratégie s mnohými polo funkčnými verziami pre Mac, ktoré boli plné problémov s kompatibilitou. Ale práve o tom to je.) Výsledkom tohto stavu je, že keď vám niekto pošle dokument PowerPoint 2000 a nemáte Windows, musíte sa prepnúť do Windows, ak si ho chcete prezrieť.

(Nemusí sa Vám zdať, nakoľko vážne to je. Veď po tom všetkom je bežné predpokladať, že kancelársky personál bude používať Windows s MS Office, nie? Ale... zamyslite sa nad tým. Veci sa dostali do takého stavu, že sa mnoho ľudí pozerá na veci práve týmto pohľadom.)

Tu je to, čo o Microsofte a štandardoch napísal Forrester Research:
Prečo Microsoftné "štandardy" nepomôžu:

• fungujú iba pre Windows (tm pádom vynechávajú z hry všetky ostatné systémy, ktoré nebežia na Windows a nebudú toho schopné v budúcnosti)

• zvyšujú nárok na podporu (pretože technici musia stále dookola updatovať a spravovať proprietárny software na každom počítači)
• obmedzujú kreativitu (Gatesoví strelci definujú generické softwarové vrstvy, Microsoft môže kedykoľvek zmeniť interface tak, aby pasoval jeho vlastnej technológii - a odstrániť konkurenčné technológie)

To môže byť len veľmi ťažko to pravé pre IT.

Odhliadnuc od od samozrejmej neschopnosti spracovať dokumenty z Microsoftných aplikácii v neMicrosoftnom prostredí, existuje ešte stále problém limitovanej prepojiteľnosti s Microsoftnými produktmi, ktorý robí život v zmiešanom prostredí problematický. Bezohľadné používanie proprietárnych štandardov, proprietárnych rozšírení globálnych štandardov a ich vlastné nesprávne implementácie globálnych štandardov často robia extrémne komplikované používať produkty Microsoftu v akomkoľvek inom prostredí, ako v čisto Microsoftnom.

"Štandardy" Microsoftu: odfláknutapráca

Niektoré zo štandardizačných snáh Microsoftu sú extrémne poškodzujúce a Iritujúce. Napríklad, rozšírenie Joliet pre CD-ROM je síce ohavná záležitosť, ale nie problémom. V prvých špecifikáciách Joliet-u Microsoft tvrdil, že Joliet je potrebný k zvýšeniu prenositeľnosti dát uložených na CD-ROM mediach, keďže špecifikácie ISO-9660 boli príliš reštriktívne. Samozrejme, ISO-9660 má od luxusu ďaleko, ale vyznelo to tak, ako keby MacOS a Unixy už dávno nemali rozšírenia pre ISO-9660, ktoré fungovali spoľahlivo a ktoré mohli byť adoptované. Dlhý čas bol Windows jedinou platformou, ktorá dokázala pracovať s Joliet CD-ROM médiami. Podpora Jolietu dokonca nesiaha ani na bootovateľné CD, na ktorých sa predávali Windows 9x/Me: nakoľko tieto média boli založené na MS-DOSe, dokázali spracovávať iba ISO-9660 filesystem. To znamená, že ani inštalačný software Windows nevedel pracovať s Joliet CD. Teda k tomu, aby udržali ich vlastný software funkčný, museli distribuovať Windows 9x/Me na ISO-9660 CD médiach. Ako teda Joliet zvýšil prenositeľnosť?

Ďalším dobrým príkladom sú prílohy MS-TNEF v e-mailoch. Je to idea Microsoftu o používaní "Rich Text Formátu" v e-mailových správach, takže rozšírene formátovanie dokumentu (rozdielne fonty, záhlavia, kurzíva a pod.) sa stáva dostupným. Ak poviete Wordu, aby dokument odmailoval, to je práve to, čo dostanete. Naneštastie, ak príjemca takého dokumentu nemá Outlook, jeho počítač nerozozná MS-TNEF formát a pokus o použitie Wordu na prečítanie dokumentu nebude fungovať. Inými slovami, ak použije Microsoftná aplikácia "Rich Text" na odoslanie pekne sformátovaného mailu, príjemca musí mať Outlook (a teda Windows), ak si ho chce prečítať.

Outlook taktiež odosiela správy obsahujúce mnoho omaľovániek, MIME vizitky, text správy v HTML formáte, priložený Visual Basic Script atď. Tento balast sa zobrazí v ak príjemca e-mailu používa Outlook (a Windows) ale pôsobí iba ako odpad, ak sa správa zobrazí v akomkoľvek inom RFC kompatibilnom klientovi.

Viac ako iba provokujúce

Iné problémy sú viac závažné. Napríklad, nie je možné naformátovať partíciu väčšiu, ako 32GB za použitia FAT32 filesystému vo Windows 2000 a neskorších. Driver FastFAT vo Windowse je schopný namontovať a používať partície väčšie, ako 32GB s FAT filesystemom, ale nedovolí vám takúto partíciu FAT filesystémom naformátovať. Toto chovanie je takto navrhnuté. Ak potrebujete vytvoriť zväzok väčší, ako 32GB, použite NTFS. Ak sa pokúšate naformátovať FAT32 partíciu väčšiu ako 32GB, formát zlyhá tesne pred koncom patríciue s chybou: Logical Disk Manager: Veľkosť zväzku je príliš veľká.

Existujú dobré dôvody, prečo niekto chce používať FAT32 na veľkých partíciach (napríklad môže vzniknúť potreba zdieľania dát na takých partíciach s inými operačnými systémami), ale Microsoft vás núti používať ich vlastné, proprietárne NTFS. To vytvára umelú bariéru medzi produktmi Microsoftu a druhou stranou za účelom degradácie používateľových požiadavok.

Vedľajším efektom diskriminácie zo strany Microsoftu pri implementácii štandardov je, že vývojári tretích strán sú tlačení do podpory výstrelkov Microsoftu. Ak je produkt zmätený mailom prijatým z Outlooku, užívatelia, ktorí používajú Outlook smerujú k požadovaniu kompatibility s Outlookom, končiac v stave, že pokiaľ je Outlook najpoužívanejším klientom na svete, od všetkých ostatných sa očakáva, že budú podporovať jeho vyšinutosti.

Veci sa zhoršujú

Aj keď tieto zásahy do výmeny informácií sú extrémne provokujúce, nie sú až tak vážne v porovnaní s inými problémami. Microsoft porušuje mnoho "dobrých zaužívaných praktík", ktoré nie su štandardmi, ale zaisťujú kompatibilitu. Napríklad nie je bežnou praxou používať medzery v názvoch súborov, nakoľko mnoho operačných systémov využíva medzery ako oddeľovač pri spracovávaní príkazov a nie všetky filesystémy ich dokážu spracovať korektne. (pozn. prekladateľa: v skutočnosti existuje finta, ktorou možno úplne odstaviť aj samotný Windows vďaka medzere v názve adresára, napríklad vytvorením adresára s jednou, dvoma a troma medzerami v názve, čo Windows údajne berie ako prázdny názov a nedokáže s adresárom pracovať - je to pozostatok ešte z éry, keď sa NTFS filesystému hovorilo HPFS a z doby OS/2). Ale Windows používa súbory, ktoré obsahujú medzery úplne bežne, čo vedie k problémom keď Windowsové systémy posielajú, alebo zdieľajú súbory cez neMicrosoftne sieťové technológie. Napríklad použitím FTP na UNIXovom filesystéme, ktorý súčasne slúži aj ako SMB share pre Windows klientov často spôsobí problémy na strane UNIXu (pozn. prekladateľa: skôr by som povedal, že problémy spôsobí nedostatočná kontrola práv zo strany Windows, než medzery, takže sa zapísaný súbor stane nečitateľný a pod.)

Takisto existujú odchýlky od oficiálnych striktných štandardov. Lajdácka implementácia protokolu SMTP v Microsoft Exchange, napríklad, môže ovplyvniť presun mailu v iných častiach internetu a v neMicrosoftných e-mailových serveroch. Microsoftné Adresárove služby sú označované ako LDAP a ODBC kompatibilné, ale ak chcete komunikovať s iným rozhraním X.500 alebo synchronizačný engine (iný ako MS DirSync), musíte použíť upraveného meta agenta.

Tieto problémy sú viac, než len provokujúce; sú vážnymi zádrheľmi v zmiešanom prostredí (ako napríklad internet) a znamenajú možné porušenie kompatibility Microsoftných a neMicrosoftných systémov.

Štandardy ako spôsob sabotáže

No a potom existujú ešte naozaj úchylne odchýlky od globálnych štandardov, ktoré Microsoft vypustil, aby znížil prenositeľnosť a možnosť slobodnej voľby. Napríklad HTML a Java. Editor Frontpage, web server IIS a rôzne e-commerce backendové prostriedky generujú proprietárne rozšírenia k HTML a skriptovacím jazykom, ktoré vie spracovať jedine Internet Explorer na Windowse a robí všetky ostatné platformy nepoužiteľné (pozn. prekladateľa: typickým príkladom tohto sú intranetové aplikácie, ktoré sú skoro do jednej písane na maximálnu kompatibilitu s IE a v iných prehliadačoch nefungujú buď vôbec, alebo len čiastočne). To isté sa týka Javy: Microsoft Java nenasleduje špecifikácie pre Javu. Znova to znamená, že applety v tomto konkrétnom dialekte Javy sú spustiteľné jedine na Microsoft Java Runtime Environment na Windowse. Microsoft teda používa značku Java pre produkty, ktoré nie sú kompatibilné s Java štandardom. Výsledkom tohto celého je, že vývojové nástroje produkujú kód, ktorý potrebuje Windows, Internet Explorer a Microsoft Java engine na strane užívateľa, aby fungoval správne.

Takže obyčajne použitie niečoho tak jednoduchého, ako je spotrebiteľský HTML editor Frontpage, môže byť začiatkom kompletnej závislosti na Microsofte. Frontpage je hlavne určený pre použitie bežným užívateľom, pre profesionálov existuje IIS, ASP, skriptovanie a iné dynamické technológie, backendové nástroje a vývojové prostriedky na ich vytváranie. World Wide Web je zaplavený nekompatibilným HTML a JavaScript kódom, ktorý generuje chybové hlásenia, alebo ktorý funguje nesprávne, poprípade vôbec, v iných prehliadačoch, ako je napríklad Netscape Navigator, alebo čokoľvek iné, čo nepatrí Microsoftu. Iba v Internet Exploreri na Windowse sú tieto stránky zobrazené správne. Posledné verzie IIS a Frontpage používane na e-commerce zvyšujú využívanie týchto technológií na menu a navigáciu. To robí podporu týchto dialektov (významovo: použitie IE a Windows) rovnocenné s použiteľnosťou web stránky.

Tento problém však nie je prekonateľný, pretože konkurenční výrobcovia prehliadačov nemôžu držať krok. Krátko po vydaní novej verzie IIS, Frontpage, alebo iného backendu alebo vývojového nástroja začínajú staršie prehliadače zobrazovať čím ďalej, tým viac chýb, a užívatelia sú nútení upgradovať na novšiu verziu Internet Explorera. Niektoré webové služby Microsoftu navyše používajú Active-X. To znamená, že ak navštívite stránku, ktorá používa ActiveX (ďalší Microsoftný "štandard"), server pošle vášmu prehliadaču príkazy, ktoré potom volajú priamo služby operačného systému vášho počítača. Tieto stránky môžu byť teda plne a korektne zobrazené klientmi bežiacimi na Windows. Systémy odlišné od Wintel (napríklad pracovné stanice s UNIXom) sú vylúčené z týchto webových služieb.

V roku 2003 Microsoft participoval v Skupine pre webové služby W3C (World Wide Web Consorcium, autorita, ktorá spravuje a stráži globálne webové štandardy, ktoré používame) s nádejou, že sa im podarí pretlačiť nejakú technológiu Microsoftu k schváleniu ako globálny štandard. Pretože W3C nebolo ochotné toto spraviť (povýšiť technológiu na niečo, čo sa používa na báze kráľovských výsad), predstavitelia Microsoftu sa zdvihli a odišli s prehlásením, že ciele W3C a Microsoftu boli odlišné. Krátko po tom vydal Microsoft prehlásenie, že nepredpokladá žiadne majoritné vydanie Internet Explorera ako samostatného produktu a oznámil, že najbližšie vydanie IE bude integrované ako časť budúcej verzie Windows. Pri závislostiach, ktoré vytvorili to znamená, že kvôli prístupu k informáciám na celosvetovej sieti budeme potrebovať kúpiť poslednú verziu Windows.

Cenzúra

Pokusy Microsoftu môžu byť pekne ilustrované napríklad spôsobom, ako Internet Explorer 5.5 a 6 zmení HTML kód pred tým, než ho ukáže užívateľovi. Napríklad, hlavička webovej stránky môže obsahovať direktívu, ktorá predpisuje použitie multiplatformného kódovania nasledovným príkazom:

Ale po stiahnutí stránky a uložení jej zdrojového kódu Internet Explorerom 5.5 alebo novším, riadok vyzerá ináč:

Štandardným chovaním Internet Explorera je potichu modifikovať obsah webových stránok tretích strán. Toto bežné chovanie sa dá zmeniť niekde pod menu Zobraziť -> Kódovanie, ktoré môže väčšina užívateľov považovať tak obskúrne, že sa tým nebude zaťažovať, ale to nie je podstatné. Podstata je v tom, že bez takéhoto tweakovania užívateľ neuvidí originálnu direktívu! A zatiaľ, čo väčšina recykluje kód, alebo sa naňho aspoň pozerá (mnoho z nás postavilo svoju prvú stránku modifikovaním existujúceho kódu nájdeného na webe) tento platformovo špecifický nezmysel sa rozšíri. Samozrejme, je to banalita, ale je to ďalší typický krok v rozširovaní povedomia, že "všetko na svete je Windows PC".

A samozrejme nad tým celým stojí princíp celého problému. Ak Microsoft vloží do IE kód, ktorý zmení deklaráciu znakovej sady (ktorú tam autor dal z nejakého dobrého dôvodu), to dokazuje, že sú si vedomí, že ich produkty manipulujú informácie, ktoré eventuálne dorazia k užívateľovi.

V skutočnosti je to forma cenzúry, cielená na zmenu povedomia o tom, čo sa používa a čo nie. Microsoft sa stal kormidelníkom trhu IT, nie kontrolou médií, ale prevzatím kontroly nad globálnymi štandardmi. Proprietárne štandardy a produkty sú prezentované tak, ako keby boli všeobecným štandardom celý čas. A tam, kde to nie je možné, Microsoft sa snaží zmeniť povedomie tak, že globálny štandard je vynález Microsoftu. Napríklad si pozrite umiestnenie TCP/IP protokolu vo Windows 9x/Me v Ovládacich paneloch. Uvidíte ho umiestnená pod "Microsoft protocols" spolu s NetBEUI. Čo to má znamenať? (TCP/IP je protokol, ktorý vznikol dávno pred tým, než vôbec existoval Microsoft a dávno pred tým, než Bill Gates mohol snívať o tom, že jeho produkty budu mať niekedy niečo spoločné so sieťami)

Microsoft sa nielenže pokúša odstaviť globálne štandardy, ale sa aj snaží prepisovať históriu - praktika nie neznáma tým, ktorí chcú kontrolovať verejnú mienku.

Internet Explorer 6 - zmena politiky?

S vydaním Internet Explorera 6 to vyzerá tak, že Microsoft konečne ustúpil kritike zo strany internetovej komunity. V tomto pokuse to aspoň vyzerá tak, že sa snažia hrať podľa pravidiel, IE6 sa dá prinútiť, aby bol menej arogantný k HTML a CSS, než predošle verzie. Ale samozrejme to nie je jeho štandardné chovanie, potrebuje byť donútený k tomuto chovaniu správnym deklaračným typom dokumentu. A samozrejme je IE6 plný starého kódu (napríklad "archívu webu", ktorý vytvára MHTML súbory, ktoré nesú označenie "Uložený v Microsoft Internet Explorer 5"). Asi toľko správe verzií a zabezpečeniu kvality. Dosť o kvalite renderovacieho engine predošlých verzií IE napovie aj fakt, že v Microsofte dali do IE6 druhý kompletne nový renderovací engine, aby to dokázali. A navyše existuje rušivý vplyv toho, že Internet Explorer pre Windows a Mac je postavený na rôznych renderovacích enginoch a reaguje naprosto odlišne na rovnaký HTML a CSS kód. takisto niektoré nové chyby sa týkajú iba nového druhého renderovacieho enginu, takže jediný spôsob ako to obísť je napísať kód dosť porušujúci štandardy, aby hodil prehliadač do "quirks módu", aby použil starší, nekompatibilný renderovač.

Aj tak môžu byť zmeny v IE6 dobrým znakom. Na druhej strane, Microsoft taktiež odoslal W3C konzorciu návrhy na schválenie ako globálneho štandardu. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako dobrá vec, pokiaľ si neprečítate malé písmenka v podkladoch: Microsoft si vyhradzuje právo účtovať poplatky za použitie ich technológie aj po tom, čo boli schválené ako globálny štandard konzorciom W3C. Inými slovami sa snažia na svoju proprietárnu technológiu nalepiť nálepku "nezávislý štandard", ale aj tak si účtovať poplatky za jeho používanie. To efektívne umožní vyberanie poplatkov za všetok traffic, ktorý používa globálne štandardizované protokoly predložené Microsoftom. Vyrukujú s tým? Iba čas ukáže.

Ale to nevyzerá dobre. Už počas vývojovej fázy Internet Explorer 7 sa ukazujú nové problémy. Microsoft oznámil, že IE7 nebude nikdy spĺňať štandardy WaSP, pretože to by spôsobilo, že stránky napísané pre kompatibilitu s IE by sa stli nefunkčné. Navyše Microsoft nikdy neplánoval plne podporovať posledné CSS štandardy v IE 7.0. Namiesto používania dobre zaužívaných webových štandardov bude IE7 pokračovať v tlačení vývojárov do proprietárnych technológii, nútiac ich vybrať si medzi dvoma súperiacimi a navzájom sa vyučujúcimi spôsobmi tvorenia Webu.

Medzičasom pokračuje Microsoft v zaplavovaní trhu produktmi, ktoré používajú proprietárnu technológiu namiesto podpory globálnych štandardov. Máme DNS na všetkých platformách a NIS na UNIXe - Microsoft vytvorí WINS. Máme NSD na Novell Netware, Sun Solarise, BSD a Linuxe, podporované hlavnými výrobcami periférií -- Microsoft vyrukuje s Active Directory, ktoré je dostupné len na posledných verziách Windows. Máme tlačiarne a modemy pracujúce na všetkých systémoch - Microsoft vytvorí špecifikáciu API, ktorá umožňuje vytvárať omnoho lacnejšie zariadenia, ktoré ale vyžadujú proprietárne rozhranie vo forme Windows drivera. A list sa predlžuje a predlžuje.

Väčší obrázok

Microsoft sa nebabre so štandardmi pre nič. Záujmy Microsoftu idú ďaleko za obyčajnú kontrolu trhu aplikácií. Dobrým príkladom je "vojna prehliadačov". Microsoft kompletne ignoroval internet do momentu, než Netscape dospel k rýchlym ziskom, kedy sa Microsoft rozhodol, že chcú celý podiel na trhu pre seba. Kedže boli najväčšou rybou na trhu, jednoducho si vzali, čo chceli, pribalením Internet Explorera k Windows. To zabilo inovatívny Netscape krátko po tom. Prevzatie spoločnosťou AOL Netscape nezachránilo a v roku 2003 Microsoft kúpil celý spor za 750 miliónov dolárov; sú to veľké peniaze pre každého z nás, ale bagateľ pre Microsoft. Menej, ako týždeň po tom oznámil Microsoft ukončenie podpory pre IE na Mac.

Táto bitka prehliadačov nebola len o súperení vývojárov aplikácií (Microsoft vs. Netscape) o väčší podiel na trhu. Šiel ďaleko za to: bol to konflikt medzi dvoma filozofiami, medzi závislosťou na dodávateľovi a medzi úplnou slobodou. Na jednej stráne sme mali Microsoft, tlačiaci produkt, ktorý bol (a je) tesne zviazaný s platformou Windows a na druhej strane bol Netscape, presadzujúci produkt, ktorý bol (a je) dostupný pre mnoho platforiem. Microsoft započal (a dosť uspel) pridávaním MS špecifických vlastností do Internet Explorera, Jav, skriptovania a HTML, aby nalákali komunitu užívateľov na platformu Windows. Použili stratégiu pribaľovania produktov a iné kontroverzné a nelegálne metódy a nakoniec uspeli vo vytlačení Netscape z trhu (pozn. prekladateľa: preto sa dnes väčšina prehliadačov iných, ako Internet Explorer označuje za alternatívne - veď IE tu bolo odjakživa, nie?) Výsledkom je to, že stále viac a viac internetových služieb predpokladá, že užívateľ používa Internet Explorer / Windows na svojom počítači. Ak použijete e-commerce riešenie na báze IIS a backendových produktoch s čímkoľvek iným, ako Internet Explorer, môžete očakávať zobrazovacie a skriptovacie problémy.

To viedlo k zaujimavému vedľajšiemu efektu: otrávení vývojari webových stránok, ktorí mali už dosť rozdielov medzi prehliadačmi a Internet Explorerom, začali zobrazovať chybové hlásenia namiesto webovej stránky, keď človek použil čokoľvek iné, ako Internet Explorer. Výrobcovia konkurenčných prehliadačov krátko na to zareagovali maškarádou: prehliadače, ako Opera jednoducho povedia serveru, že sú ďalší Internet Explorer. Samozrejme to zvýšilo podiel Internet Explorera v štatistikách tak, že sa hovorí, že 95% sveta používa IE, čo je presne, čo Microsoft chce, aby každý počul. Presnejšia detekcia prehliadača však ukáže, že toto číslo je omnoho menšie, skôr bližšie 60%.

Je taktiež zaujímavé podotknúť, že užívateľské rozhranie Windows XP je založené na zmiešanine XML a proprietárneho HTML derivátu, ktorý dokáže pochopiť jedine Internet Explorer. To zabezpečuje potrebu plne integrovaného Internet Explorera, ktorý nemôže byť nahradený prehliadačom kompatibilným so štandardami bez straty funkčnosti užívateľského rozhrania (ako napríklad pomocník). Na druhej strane, podpora pre programovací jazyk Java bola z Windows XP vypustená úplne, čo zanechalo existujúcu iba podporu pre Microsoftné skriptovacie jazyky. Microsoft tvrdil, že to bolo nutné spraviť z dôvodu žaloby zo strany Sun Microsystems, ale pravda je taká, že súdne rozhodnutie umožňovalo Microsoftu šíriť Javu s ich produktmi ešte niekoľko rokov - za predpokladu, že budú dodržovať štandard Java. Namiesto toho, ľudia z Redmondu vypustili Javu úplne. Microsoft nebol schopný vysvetliť, aký mal tento krok benefit pre užívateľskú komunitu. Najprv sa pokúsili zničiť Javu vytvorením ich vlastnej nekompatibilnej verzie, ale Sun podal žalobu a vyhral. Podľa rozsudku mal Microsoft zakázané šírenie ich vlastného nekompatibilného produktu a nazývať ho Java, ale mali dovolené podporovať čistú Javu. V otvorenom liste zákazníkom Microsoft tvrdil, že "Sun viedol súdny spor s Microsoftom, aby mu zabránil šíriť vysoko výkonnú Java virtual machine uspôsobenú tak, aby využívala výhod Windowsu" a že "Význam slova výber podľa Sunu znamená, že môžete mať akýkoľvek jazyk, ktorý chcete, pokiaľ je to Sunovská verzia Javy pod kontrolou Sun". Takže Microsoft sa teraz snaží zabiť Javu (a platformnú nezávislosť) tým, že odstránil podporu Javy s Windows. Po obvinení Sunu z používania reštriktívnej politiky, dovolia užívateľom používať iba Microsoftnú verziu Javy pod kontrolou Microsoftu. Samozrejme táto je dostupná iba pod Windows, zatiaľ, čo verzia od Sunu môže byť implementovaná na ľubovoľnom systéme, kýmkoľvek, za predpokladu, že dodrží špecifikácie a je zachovaná kompatibilita.

Ničenie štandardov uprednostnené pred inováciou

Toto sú všetko príklady toho, ako sa Microsoft snaží obmedziť užívateľskú slobodu výberu radšej, než by mal súperiť lepším software, ktorý rešpektuje globálne štandardy a ktorý interaguje a dokáže koexistovať so software tretích strán v zmiešanom prostredí. Zatiaľ, čo väčšina ostatných veľkých vývojárov podporuje OpenSource software a tým pádom vytvárajú nové trhy, Microsoft potláča OSS. Otvorené štandardy sú pre Microsoft komerčne neakceptovateľné. Otvorené štandardy a prenositeľné technológie ľudí spájajú. Na druhej strane Microsoft medzi ľudí stavia bariéry; umelé steny, ktoré existujú jedine preto, aby vytvárali umelú potrebu Gatesa a Windows.

V novembri 1998 z Microsoftu unikla interná správa, ktorá jasne hovorila, že open source software má nielen vyšší výkon a škálovateľnosť ako produkty Microsoftu (špeciálne sa hovorí o kvalite a dostupnosti Linuxu), ale taktiež tvrdí, že Microsoft útočí na tieto výkonné produkty "zneprístupnením protokolov". Inými slovami, keď Microsoft čelí silnému protivníkovi, preferovaným prístupom zo strany Microsoftu je poškodenie globálnych štandardov a zavedenie proprietárnych protokolov, ktoré pripútajú užívateľa k produktom Microsoftu.

Nemusíte mi veriť, pozrite sa sami. Prečítajte si halloweenske dokumenty, ktoré boli zverejnené Open Source Foundation. (Microsoft potvrdil vierohodnosť týchto dokumentov) Je to veľmi zaujímavé čítanie.

Dobrým príkladom tejto politiky v akcii (odhliadnuc od odchyliek od štandardov HTML a Java vyššie) je pokus Microsoftu privlastniť si protokol Kerberos. Kerberos je autentifikačný protokol vyvinutý v MIT (pozn. prekladateľa: dávno pred tým, než Microsoft sníval o sieťových službách), distribuovaný ako open source software. Microsoft pridal "inovatívne vylepšenie" Kerberosu tým, že použil rezervované pole na špecifikovanie toho, či má NT stroj povolené autentifikovať iný Kerberos systém, čím porušili kompatibilitu ich Kerberosu s opensource Kerberosom. (pozn. prekladateľa: pamätáte? Windows 2000: To najlepšie z Kerberosu) (Zneužitie rezervovaného poľa, alebo akéhokoľvek iného poľa tohto typu je samozrejme obrovským porušením štandardu) Potom Microsoft prehlásil, že "vytvorili" "vylepšenú verziu Kerberosu", nazvali výsledok ich vlastným intelektuálnym vlastníctvom a vyhrážali sa súdom každému, kto by sa snažil zahrnúť ho do ich vlastného software, vrátane tvorcu Kerberosa - MIT. Iba globálny odpor, ktorý nasledoval, prinútil Microsoft zvážiť toto rozhodnutie.

Po prečítaní týchto riadkov je až k smiechu čítať to, čo Microsoft napísal na stránke, ktorá odsudzovala opensource iniciatívu: "Internet budúcej generácie môže existovať jedine v prípade, že budeme mať štandardy, ktoré bude každý rešpektovať." (Z dokumentu "Zdieľané zdroje" Michaela van der Bel-a, generálneho manažéra holandského Microsoftu) Takže môžeme mať funkčný internet jedine v prípade, že jedine Microsoft bude diktovať štandardy a každý ich bude nasledovať. Je to licenčné ujednanie s vývojárom, čo vidím?

Premena sveta na Microsoftné štandardy

Práve tu opäť prichádza na myseľ Tolkien a prstene moci. Použite ktorýkoľvek z vyššie uvedených produktov, alebo technológii a ste automaticky odkázaní na Windows. Použite Windows a aplikácie a protokoly automaticky prídu s nimi, a mnoho ďalšieho. Pomaly, ale iste, často bez varovania, ste odkázaní na Windows. Privlastňovanie štandardov pre výmenu dát je len jednou z ciest. Vývojári aplikácii sú na Microsoft odkázaní presne tak isto, ako užívatelia. Jedine v tomto prípade hrajú podstatnú rolu vývojárske štandardy, metódy a vývojové prostredia.

Microsoft sa vždy staral dobre o vývojárov software. Veľa sa naučili o kŕmení vývojárov, keď pracovali na Windows 3.0 a iba niekoľko málo iných výrobcov chcelo portovať ich software na novú platformu. To nebolo prekvapujúce: stratégia Microsoftu bola nejasná v tom čase, IBM pripravovalo súdne spory proti Microsoftu, pretože kód nových Windows bol plný technológie, o ktorej sa IBM domnievalo, že ju Microsoft ukradol, a len niekoľko vývojárov tretích strán malo pocit, že existuje nejaká záruka prežitia. Prvotné špecifikácie Windows boli nejasné a to, čo prinesie budúcnosť, bolo vo hviezdach. Takže nikto nevedel, aký životný cyklus čaká spojenectvo a z neho vychádzajúce produkty. Jediné, čo bolo v roku 1989 pre vývojárov jasné, bolo to, že 90% kódu ich DOSovských aplikácií musí byť kompletne prepísané. Ako výsledok tohto, v dobe vydania Windows 3.0 pre ne neexistovali prakticky žiadne natívne aplikácie. Jediné, čo udržalo Windows nažive, bola jeho spätná kompatibilita s DOSom.

Microsoft sa z toho poučil a Gates si získal dôveru prehlásením, že Microsoft neopustí Windows (hlavne išlo o vrážanie peňazí) Odvtedy vždy predstihoval vývoj aplikácií každú novú verziu Windows namiesto toho, aby ho nasledoval. Dlho pred tým, než boli dostupné prvé beta verzie Windows 95, vývojári robili s voľne dostupnými SDK a inými vývojovými nástrojmi, aby sa zabezpečilo, že ich kód bude s Windows kompatibilný, keď prídu na trh. Dlho pred tým, než prišli Windows 95 na trh, vývojári mali dostupné všetky technické informácie, ktoré mohli potrebovať o operačnom systéme, API boli voľne dostupné, prerelease sa dali použiť na testovanie aplikácií a všetky vývojové nástroje sa dali zohnať na zavolanie.

Poškodzovanie vývojárov

Nikoho neprekvapí, že dostatok lacných vývojových nástrojov a informácií prilákal veľa vývojárov k prostrediu Windows, aby tvorili nové aplikácie. Samozrejme tieto aplikácie sa stali závislé na platforme Microsoftu, pretože mal uzavretú architektúru Windows a API. Kód aplikácií pre Windows je portabilný ešte menej, ako kód pre DOS. Ale v čase, keď sa na to prišlo, vývojári mali už obrovské investície, o ktoré nechceli prísť.

Naneštastie väčšina ľudí nevenovala veľkú pozornosť vývojovým nástrojom. Zatiaľ, čo sa svet háda a súdi o dominanciu Microsoftu na trhu, software, ktorý denne používame, píšu vývojári. Microsoft potichu kontroluje srdcia a duše vývojárov. To je najinvazívnejšia metóda, ako vyradiť konkurenciu. Ako plynie čas, je stále ťažšie vytvoriť súperiaci produkt, alebo podporovať súperiacu technológiu.

Kvôli dominancii Microsoftu na trhu väčšina užívateľov a vývojárov nevidí, že nie všetko na svete je PC. Užívatelia zriedkakedy vidia niečo iné ako aplikácie Microsoftu a dokumenty vo formáte inom, ako od Microsoftu. A včerajší užívatelia sa stávajú dnešnými vývojármi.

Microsoft sa teda snaží zaujať vývojára tým, že vytvorí rozhranie k novej adresárovej službe a úbohý vývojár nemá ani šajn, čo sa deje. Všetko, čo vývojár vidí je toolkit, ktorý sa ľahko používa a prichádza s užívateľským rozhraním, ako všetko ostatné od Microsoftu. Majú svoj projekt hotový v polovičnom čase skôr, než si uvedomia, že vyprodukovali produkt kompatibilný jedine so "štandardmi" Microsoftu. Potom vlečú tento proprietárny kód za sebou naveky, alebo stratia svoje investície.

Výsledkom je, že spoločnosti musia používať technologicky prekonaný operačný systém, aby dokázali niečo tak jednoduché, ako je výmena dokumentov.

Štandardy pre multimédia

Intolerancia k akémukoľvek štandardu, ktorý nevytvoril Microsoft sa pomaly, ale iste stáva cestou inovácie. To samozrejme nie je prekvapivé. Po tom, čo si proprietárne štandardy vytvorili dosť silné zázemie na IT trhu, dovolil Microsoftu silnejšie pretláčať Windows a Windows aplikácie, a dookola tento cyklus opakovať. Napríklad, Windows Media Player 7 nebeží na Windows NT4, čoskoro bude väčšina obsahu na webe vyžadovať Windows Media Player 8 alebo vyšší. Microsoft sa uisťuje, že pomocou strategického partnerstva a vývojových nástrojov budú podporované len posledné formáty. To efektívne núti užívateľov k upgradu na vyššie verzie Windows (a pravdepodobne ku kúpe nového hardware), aby boli schopní pristupovať k multimediálnemu obsahu.

V máji 2003 uviedol Microsoft na trh nový formát DVD s filmami, ktoré boli prehrateľné jedine vo Windows Media Player 9. Microsoft takisto komentoval: !... prichádzajúci Office 2003 umožní užívateľom rozhodnúť, kto môže otvoriť dokument alebo email a špecifikovať im podmienky použitia - napríklad či môžu tlačiť, kopírovať, alebo preposielať dáta. Rozšírenie pre správu práv pre Internet Explorer rozšíri tieto ochrany na web." Výborne. V podstate to znamená, že nebudete schopní obchodovať s ľuďmi, ktorí používajú správu práv od Microsoftu, pokiaľ ju nepoužívate aj vy. A prečo sa Microsoft toľko babral s MSN a MSNBC roky a roky, aj keď boli stratové? Dám vám tip: po tom, čo pretlačili Windows Media Player a ich vlastný druh Správy digitálnych práv vo Windows, Microsoft začína predávať hudbu a iný obsah.

Znemožnenie portability

Nič z toho samozrejme neprispieva k technologickej inovácii. Aplikácie môžu bežať na rôznych platformách a formáty by mali byť dokumentované a voľne dostupné. Komunita opensource a väčšina Unixového sveta čerpá z tejto multiplatformnosti. (a robí tak aj väčšina internetu) A nielen opensource software je platformne nezávislý. Webový prehliadač, ako Netscape Navigator, napríklad, beží na všetkých druhoch Windows, OS/2, niekoľkých druhoch UNIXu a MacOS. Prehliadač Opera je dostupný pre niekoľko operačných systémov. DivX je dostupný pre Windows, UNIX, Mac a ďalšie. Hromada ďalších serióznych aplikácií, od databázových serverov a klientov až po kancelárske balíky je dostupná pre viacero operačných systémov. Tieto aplikácie obvykle nie sú vyvíjané na platforme Windows (čím sa vyhýbajú problémom s portabilnosťou Windows), ale sú na Windows portované ako odozva na požiadavky trhu (pozn. prekladateľa: čo okrem iného dokazuje, že ak to ide jedným smerom, musí to isť aj smerom opačným, len sa Microsoftu nechce)

Vo všeobecnosti používam asi 20 rôznych aplikácií. V kancelárií ich môžem spúšťať na rôznych systémoch, počnúc desktopovým UNIXom až po midrangeové systémy (Solaris, AIX), občasne Apple Macintosh ale aj Windowsové PC. Keď robím doma alebo so zákazníkmi, používam rovnaké aplikácie na Linuxe, na MS-DOSe alebo na Windowse. Netreba dodávať, že žiadna z týchto aplikácii nebola napísaná Microsoftom, alebo nejakým partnerom Microsoftu a iba málo z nich bolo pôvodne vyvinutých na Windowse. A samozrejme väčšina z nich nie je schopná pracovať s chabo dokumentovanými dokumentami vytvorenými v proprietárnych formátoch Microsoftu. (pozn. prekladateľa: s týmto tvrdením sa môžem stotožniť: používam približne dve desiatky rôznych programov, ktoré som schopný prevádzkovať doma, na notebooku, u zákazníka, ale aj na cudzom systéme na Linuxe, FreeBSD, MacOS X, ale aj Windowse, počnúc editormi, cez prehliadače, grafický software, serverové a databázové systémy. Okrem platformy Windowsu, kde sa vyskytujú nejaké obmedzenia neexistujú žiadne problémy s prenositeľnosťou.)

Nedávno prebehli nejaké snahy na umožnenie behu Microsoftných aplikácií na iných operačných systémoch, ako Windows s rôznou úspešnosťou. Ako odpoveď na to existuje v EULE pre Office XP klauzula, ktorá prikazuje, že Office XP smie byť legálne používaný jedine na operačnom systéme Microsoftu. Microsoftu proste nestačí spoliehať sa na technologické prekážky kompatibility a rozhodol sa, že vytvorí aj právne prekážky na obmedzenie práva voľby zo strany užívateľa.

Rozdeľuj a panuj

Je to jednoduchá stratégia: rozdeľuj a panuj. Zabráň výmene informácií s tretími produktami pomocou proprietárnych protokolov a štandardov. Navnaď, alebo donúť užívateľov, aby používali tvoje aplikácie, urob ich závislých na tvojich vlastných protokoloch. Nauč ich používať software, ktorý beží iba na tvojej vlastnej platforme. Znečisti existujúce globálne štandardy tak, ako sa dá a navnaď providerov, aby používali proprietárne rozšírenia protokolov. Prinúť svojich obchodných partnerov, aby robili to isté. Neposkytni užívateľskej základni možnosť používať lepšie technológie, ale namiesto toho sabotuj prepojiteľnosť s inými produktmi a štandardmi a zabráň vývoju akejkoľvek konkurenčnej technológie.

Potom presvedč užívateľov, ze naozaj benefitujú z "vynikajúcich inovácií" a ukáž, že využívanie starých štandardov zastaví pokrok. Ovládaj nástroje používane vývojármi, ktorí vytvárajú nástroje, ktoré používame každý deň a sprav obtiažne nasledovať cestu súperenia. Pripútaj užívateľov a vývojárov k platforme Windows, krok za krokom, pomaly, ale iste, až kým nie je možné uniknúť.

Takto je to dokonané... v krajine Redmondu, ktorá je zahalená tieňom.

F.W. van Wensveen