Unix mal dokonca vlastnú podporu sietí - UUCP (Unix-To-Unix Copy Protocol). Dva ľubovolné Unixy si mohli cez telefónne linky vymieňať elektronickú poštu. Neskôr bolo urobených niekoľko pokusov ako vytvoriť funkčný a dobrý grafický systém. Pokúšali sa oň Sun Microsystems avšak zvíťazil systém X-Window vytvorený na MIT. V 80. rokoch sa mení celková stratégia UNIXu. Najviac sa prejavila v zmene distribuovania systému. AT&T začala UNIX distribuovať komerčne. Tým prestáva byť okruh užívateľov obmedzený na pôvodnom výzkumnom, vývojovom a univerzitnom prostredí. Ďalšia zmena sa prejavila na tom že UNIX sa stáva systémom s pomerne vysokými nárokmi na operačnú pamäť a veľkosť disku. Od začiatku 80. rokov sú na trh masovo dodávané minipočítače založené na 16bitovej architektúre, kde veľkosť operačnej pamäte a kapacita diskov (vďaka technológii Winchester) prestávajú byť limitujúce pre používanie UNIXu. Pre osobné počítače vzniká mnoho druhov UNIXu, väčšinou vychádzajúcich z v7. V týchto časoch nastáva prechod od 16bitových systémov k 32bitovým. Mnoho výrobcov počítačov začína používať svoje vlastné, firmou podporované verzie operačného systému. Napr. OS ULTRIX od DECu. Začiatkom devätdesiatych rokov je už jasné že technológia veľkých pracovných staníc nema budúcnosť a nahradia ju osobné počítače založené na procesoroch Intel od IBM (80386), ktoré boli schopné prevádzkovať UNIX s lepším prísupom na internet. V tých časoch stáli UNIXi niekoľko tisíc dolárov, z tohto dôvodu ich prerástol MS DOS od Microsoftu. Ďalšou slabinou bolo, že neposkytovali všetky zdrojové kódy, následkom čoho sa komercializácia UNIXu skončila neúspechom. Unixáci boli úplne marketingovo neschopní, takže Microsoft získal dominantné postavenie na trhu s tak šokujúco nekvalitnou technológiou ako je Windows. Do tejto zlej situácie však v roku 1991 vstúpil študent Helsinskej Univerzity Linus Torvalds s prvým funkčným jadrom Linuxu a s niektorými ovládačmi. Linux nemal konkurenciu. Torvalds založil svoju stratégiu na dostupnosti zdrojových kódov. Doterajší používaný model vývoja že operačný systém musí vytvárať dôkladne koordinovaná úzko viazaná skupina ľudí sa ukázal ako zlý a zdĺhavý. Linux sa vytváral úplne odlišnou cestou. Takmer od zaciatku ho vytvárala veľká skupina ľudí komunikujúcich len cez internet. Na prekvapenie celého sveta tento spôsob celkom dobre fungoval. V roku 1993 sa Linux mohol vyrovnať UNIXu. LinuxGNU predstavuje verziu operačného systému UNIX pro osobní počítače s procesorem Intel, Alpha a dalšie. Treba podotknúť že Linux nieje operačný systém ako vačšina ľudí predpokladá. Linux je totižto iba jadro (kernel) operačného systému. Aplikácie, shell, jeho prikazy, x window atd. iba fungujú "nad" linuxom. Vačšina shellov, príkazov nevznikla špeciálne pre linux ale vrámci GNU (GNU's Not UNIX). Programy dostupné v rámci GNU sú chránené GNU GPL (GNU General Public License). Táto licencia sa vzťahuje na všetko programové vybavenie produkované nadáciou Free Software Foundation. Podla GPL si môžte účtovať za distribúciu programového vybavenia GNU koľko chcete, ale nesmiete nikomu nariaďovať, za aký poplatok ho má distribuovať ďalej. Taktiež musíte s každou distribúciou programového vybavenia sprístupniť zdrojové kódy. Čo sa týka Free Software Foundation, je to nezisková organizácia založená v Massachusetts, ktorej účelom je vyvýjať a poskytovať bezplatný UNIX/linux celému svetu. Svoju činnosť začala v roku 1985 a na jej čele stál Richard Stallman z MIT Začiatkom 90tyx rokov začal fungovať aj svet internetových providerov ktorí za pár dolárov mesačne poskytli pripojenie na internet klasickou telefónnou linkou. Po vytvorení www (World Wide Web) nabralo rozrastanie internetu veľké tempo, pričom keď bolo roku 1993 na internete dokopy len okolo 43 webových adries, teraz sa tento počet rozšíril na neuveriteľné množstvo. Linux sa tak začal cez internet voľne distribuovat do celého sveta. Taktiež sa začal predávať aj komerčne formou CD-ROM. Najznámejšie distribúcie linuxu sú RedHat, Slackware, Mandrake, Debian, SuSe, Caldera, Corel...
Nezávislé organizácie určujúce štandardy:
X/OPEN -
Nezisková spoločnosť. ktorá stanovuje celosvetové štandardy (vznik r. 1984). X/OPEN vydalo doporučenie, X/OPEN Portability Guide, ktoré sa dosť zhoduje s SVID (System V Interface Definiton - stanovuje základnú prenositeľnosť systému).
IEEE - Institute of Electrical Electronic Egineers
Vydalo normu, POSIX (Portable Operating System Interface for Computing Enviroments), vlastní IEEE, táto norma definuje štandardné rozhranie operačného systému a prostredie na báze UNIX. POSIX je ale normou, snažiacou sa definovať prenositeľnosť programu na úrovni zdrojových kódov tak, aby boli prenosné medzi rôznymi typmi operačných systémov.
ANSI - American National Standards Institute
Medzinárodná orgranizácia prímajúca štandardy nielen v oblasti počítačov. ANSI prial dva dôležité štandardy: za
1. podporuje štandardy jazyka C
2. ANSI prebral štandard POSIX, ktorý definuje ako na seba majú pôsobiť programy a operačný systém typu UNIX ktore prebrali od IEEE (spomínané vyššie)
ISO - international standards organization
Zastupuje mnoho spoločností po celom svete. ISO vyvýja množstvo dôležitých štandardov v oblasti počítačovej komunikácie.
NIST - National Institute of Standards and Technology
NIST definoval FIPS (Federal Information Processing Standard), ktorý sa často používa vrámci vládnych počítačových zmlúv.
X-Consorcium
Stanovuje hlavné línie pre rozhrania založené na technológii X-Window.
Stručný prehľad najdôležitejších druhov UNIXU a kto za nimi stojí
AIX IBM
ATS Amdahl
BSD University of California at Berkeley
GNU Free Software Foundation
OSF/1 Open Software Foundation
Unix AT&T, ISC(Interactive Systems Corporation), SCO(Santa Cruz Operations), Sun Microsystems
Xenix SCO
Ultrix DEC
Unicos Cray Research
SunOS Sun Microsystems
HP/UX Hewlett-Packard
Dynix Sequent
A/UX Apple
Vyvojári
AT&T
UCB
IBM
Open Source Foundation
Tu sú niektoré heslá podľa ktorých sa UNIX/linux riadi:
"nepáči sa ti funkcia tohto nástroja? Máš k dispozícii zdrojáky pre modifikáciu."
"žiadne správy sú dobré správy"
"Nech je to primitívne a jednoduché"
-The End-zubata
