ovErClokinG part# 3 (finish)

Pred začatím poslednej časti nášho seriálu o overclockingu ešte jedno štandardné upozornenie: Pretaktovanie robíte na vlastné riziko a zodpovednosť a krátite životnosť vášho hardware-u!!!

Každý komponent je unikátny a hranice jeho pretaktovania sa nemusia zhodovať (a väčšinou ani nezhodujú) s identickým výrobkom!!! Toto varovanie nie je až také strašné ako vyzerá. Možnosť poškodenia hardware-u je malá, avšak pri nesprávnom nastavení je úplné zničenie možné!!!

Ešte pred samotným pretaktovaním je vhodné uzamknúť frekvencie zberníc rôznych periférií (tzv. lock: PCI = 33MHz, AGP = 66MHz alebo PCI-e = 100MHz) aby sa predišlo nestabilite, nefunkčnosti alebo prípadnému poškodeniu prídavných zariadení, ktoré sú na ne pripojené.

Tu nastáva problém pre majiteľov dosiek (staršie Intel a Socket A AMD), ktoré neumožňujú uzamknutie týchto frekvencií. Môže sa stať, že procesor PC bez problémov funguje pri frekvencii FSB (len upozornenie, o nastavení neskôr) 120MHz a pri 125MHz sa začnú diať divné veci. Je celkom pravdepodobné, že procesor ešte nedosiahol svoj plný potenciál pre pretaktovanie, no zariadenia pripojené na zbernice PCI a AGP nezvládnu zvýšenú frekvenciu a spôsobia pády alebo zamŕzanie systému. Uzamknutie frekvencií AGP a PCI nemusí byť dostupné, no tieto dosky používajú deličku, ktorá pri štandardných frekvenciách FSB (100,133,166,200 MHz) nastaví hodnoty AGP a PCI naspäť na 66, resp. 33 MHz. Takže v takomto prípade skúsime nastaviť procesor na frekvenciu FSB 133MHz.

Najdôležitejšou vecou je pred taktovaním vytvoriť si zálohu dôležitých dokumentov pre prípad nepredvídaného poškodenia dát, software-u alebo v najhoršom prípade hardware-u.

Nezabudnúť, že pokiaľ to s nejakým nastavením preženieme a PC nenaštartuje alebo sa nedá do BIOS-u dostať, pomôže vymazanie (reset) BIOS-u. Buď odobratím batérie pre jeho napájanie na 15-20 sekúnd, alebo prepojením kontaktov na to určených prehodením tzv. jumpera o jeden kolík na pár sekúnd a späť, najčastejšie označené ako CCMOS – Clear CMOS (tato varianta sa používa ovela častejšie). Presná poloha batérie a prepínača na vymazanie BIOS-u je popísaná v manuále pre základnú dosku. Pred samotným mazaním je potrebné najprv vypnúť zdroj a vytiahnuť napájací kábel počítača!

1.Napätie

Zvýšenie hodnoty napájania komponentov vo všeobecnosti zvyšuje dosiahnuteľné hranice taktov a výkon týchto komponentov, zaisťuje stabilitu pri nadmerných taktoch. No aj zvýšenie napájacieho napätia má svoje hranice, ktoré by sa nemali prekračovať aby sa hardware nepoškodil. Je lepšie nevyťažovať hardware úplne, ako potom mať s ním problémy.

Procesor (Vcore)
Pre procesor je maximálne napätie rovné približne 10% z pôvodnej hodnoty (podľa jadra, hodnotu je možné nájsť priamo v BIOS-e alebo overiť na www.cpu-world.com ; jadro procesora zistíme pomocou programu CPU-Z )
napr.:

Athlon XP 130nm 1,75V + 10% < 1,9V
Athlon XP 130nm 1,65V + 10% < 1,8V
Athlon64 130nm 1,5V + 10% < 1,65V
Athlon64 90nm 1,4V + 10% < 1,55V
Intel Pentium 4 3,2 GHz 90nm 1,35V + 10% < 1,49V

Nie je však vhodné ísť až do krajnosti najmä ak sa procesor nadmerne prehrieva po zvýšení napätia ( pravdaže to okolko je to možne zodvihnúť zaleží od chaldenia) . Takisto zvyšovanie napätia nad určitú hranicu, ktorá nie je maximálna, nemusí priniesť zvýšenie taktu (pri stabilnom systéme).

Pamäť (Vdimm)
Pri zvýšení napätia pamäte je takisto ako pri procesore možné dosiahnuť jej vyšší takt a tým aj výkon. Tu však takisto platí, že pri zvýšení napätia rastie aj produkované teplo. Na rozdiel od procesorov nie je štandard dodávať pamäte s chladičom a preto je vhodné pri výbere nájsť práve pamäte s pasívnym chladičom alebo ho dokúpiť.

Northbridge (VDD)
Pri frekvenciách FSB (HTT v prípade Athlon64) blízkych hornej hodnote možností základnej dosky sa môže stať, že čip Northbridge nebude stíhať. V tomto prípade je vhodné zvýšiť jeho napätie o 0,1V pre zaistenie stability (ak to doska umožňuje). Takisto je v tomto prípade vhodné zabezpečiť dostatočné chladenie tohto čipu.

HTT (pre Athlon64) [AMD]
Tu je to podobné ako pri Northbridge. Pri frekvenciách nad 1000MHz môže byť potrebné zvýšenie napätia pre zaistenie stability.

AGP(VDDQ)
Zvýšenie napätia na tejto zbernici sa môže zísť v prípade pretaktovania grafickej karty a to na zvýšenie jej stability pri zdvihnutí frekvencie AGP a priniesť tých vytúžených 50 bodíkov do celej stovky v hodnotení 3D Marku :) . Takisto pre dosky bez možnosti uzamknutia hodnôt frekvencie AGP a PCI je vhodné zvýšiť toto napätie pre zaistenie stability. Zvýšenie o 0,1V je prakticky bez rizika.

2. Frekvencie a časovanie
(v tejto časti článku najdete názorné príklady )

Taktovať je možné dvoma spôsobmi. Použitím software-u v operačnom systéme alebo bezpečnejšou cestou cez nastavenia v BIOS-e. Do BIOS-u sa užívateľ dostane najčastejšie stlačením tlačidla Delete alebo F2 (niektorí výrobcovia základných dosiek môžu použiť iné klávesy alebo ich kombinácie, väčšinou vyznačené v spodnej časti obrazovky).

Athlon64 (a pod. CPU)
Pretaktovanie CPU pomocou multiplikátora nie je možné, keďže ten je smerom nahor uzamknutý, takže podľa rovnice zostáva jediná možnosť FSB takt (štandardne 200MHz).

Pri pretaktovaní procesora najprv:
nastavíme deličku na najvyššiu možnú hodnotu (1:2 pre frekvenciu RAM 100MHz = 200MHz DDR) pre elimináciu taktovania pamäte
znížime LDT multiplikátor na hodnotu 3x (neskôr môžeme upraviť)

Ak by LDT multiplikátor zostal na pôvodnej hodnote 5x pri pretaktovaní FSB napr. na 250MHz bude výsledná frekvencia HTT zbernice 250 x 5 = 1250MHz a počítač pravdepodobne nenaštartuje. Ak by delička RAM zostala na pôvodnej hodnote 1:1, výsledná frekvencia DDRAM bude 250 x 2 = 500MHz a 400MHz pamäte ju nezvládnu. Dvíhame FSB takt po 5-10 MHz až kým nenastane nestabilita pri behu počítača. V tom prípade je potrebné zdvihnúť napájacie napätie procesora o jeden krok až kým nie je dosiahnuté maximálne napätie pre daný procesor (110% štandardného) alebo kým zvýšenie nezostane bez účinku (v tom prípade nezabudnúť znížiť naspäť). Pri dosiahnutí nestabilnej frekvencie znížime frekvenciu na poslednú známu stabilnú. Ak taktujeme po krokoch 8MHz a narazíme na nestabilitu (aj po zvýšenom napätí), môžeme prejsť na jemnejšie krokovanie po 2MHz.

Ale pozor, ak funguje pretaktovaný počítač bez problémov aj dlhšiu dobu, neznamená to, že je stabilný !!! Stabilitu počítača treba po pretaktovaní overiť na to určeným software-om :

Stabilita a vyťaženie:

SuperPi 1.1e > http://files.extremeoverclocking.com/file.php?f=36

Tweakers4u-Toaster 3.0 > http://www.tweakers4u.de/tools.htm

Prime 95 > http://files.extremeoverclocking.com/file.php?f=103

Diagnóza a Benchmarky:

Lavasys Everest > http://www.softpedia.com/get/System/System-Info/Everest-Home-Edition.shtml
PCMark a 3DMark 2006 > http://www.futuremark.com/download/

Rightmark > http://cpu.rightmark.org/download.shtml

Po nájdení maximálneho FSB taktu môžeme ešte overiť, či sa LDT multiplikátor nedá nastaviť na vyššiu hodnotu, tak aby sa HTT frekvencia blížila k pôvodným 1000MHz. Pri uvedenom príklade je napríklad možné nastaviť LDT multiplikátor naspäť na 4x (250 x 4 = 1000MHz) no nič sa nestane, ak ostane na hodnote 3x (750MHz).

Ak po pretaktovaní upravujeme HTT frekvenciu tak musíme dávať pozor aby výsledná frekvencia nepresahovala hodnotu 1000MHz. Ak výsledná frekvencia presiahne hodnotu 1000MHz a systém je nestabilný je možné jemne zvýšiť HTT napätie. No ako bolo povedané priepustnosť zbernice HTT je predimenzovaná takže nastavenie 700-1000MHz nijako výkonnosť neobmedzí.

Athlon XP a Pentium
Pre procesory Pentium a staršie Athlon XP je pretaktovanie trochu jednoduchšie. Aj tu platí, že procesory majú multiplikátor uzamknutý, takže jediná cesta ako ich pretaktovať je zdvihnutie FSB taktu (štandardný takt je 100, 133, 166 a 200 MHz v závislosti od procesora). Procesory Pentium používajú FSB takty 533, 800, 1066 MHz no tieto sú odvodené pomocou multiplikátora od spomínaných štandardných taktov.

Pri pretaktovaní procesora najprv:
nastavíme deličku na najvyššiu možnú hodnotu (resp. nastavíme najnižšiu možnú frekvenciu pamäte 100Mhz = 200MHz DDR)

Predpokladajme, že procesor s FSB 200MHz sa nám podarí pretaktovať na 240MHz. Ak by delička RAM zostala na pôvodnej hodnote 1:1 (alebo 100MHz = 200MHz DDR), výsledná frekvencia DDRAM bude 240 x 2 = 480MHz a 400MHz pamäte ju nezvládnu. Dvíhame FSB takt po 5 MHz až kým nenastane nestabilita pri behu počítača. V tom prípade je potrebné zdvihnúť napájacie napätie procesora o jeden krok až kým nie je dosiahnuté maximálne napätie pre daný procesor (110% štandardného) alebo kým zvýšenie nezostane bez účinku (v tom prípade nezabudnúť znížiť naspäť). Pri dosiahnutí nestabilnej frekvencie znížime frekvenciu na poslednú známu stabilnú. Ak taktujeme po krokoch 5MHz a narazíme na nestabilitu (aj po zvýšenom napätí), môžeme prejsť na jemnejšie krokovanie po 1MHz.Ale pozor, ak funguje pretaktovaný počítač bez problémov aj dlhšiu dobu, neznamená to, že je stabilný. Stabilitu počítača treba po pretaktovaní overiť na to určeným software-om.

U procesorov Pentium si treba dávať pozor na Intel Thermal Throttling Technology. Ak procesor pretaktujeme príliš a bude produkovať nadmerné teplo, tepelná ochrana bude chvíľkovo znižovať frekvenciu procesora pre zredukovanie tepelného vyžarovania, čo môže spôsobiť nižší výkon ako v nepretaktovanom stave (toto je nazývané aj ako Thermal Monitor2 a hlavná súčasť Intel Enhanced Speedstep). Skontrolovať, či sme nezašli priďaleko môžeme programom RightMark Clock Utility (známy aj ako AMD64CLK).

Druhou formou je Thermal Monitor1, ktorý vkladá do procesora prázdne inštrukcie pomedzi vykonávané (nazývané aj software-ové chladenie). Preto je takisto vhodné túto technológiu pri pretaktovaní vypínať. Avšak nie všetky procesory a základné dosky túto technológiu podporujú (je potrebné aby CPU, doska a BIOS podporovali Speedstep pre jeho zapnutie).

Približné teploty aktivácie Thermal Monitor1:

Pentium 4 Northwood: 55°C
Pentium 4 Prescott: 65°C
Pentium 4 EE Gallatin: 55°C
Intel Xeon Nocona: 55°C
Intel Celeron: 55°C
Intel Celeron D: 65°C
Pentium D : 65°C

Na záver pretaktovania procesora treba dodať, že existuje aj možnosť pretaktovania procesora pomocou multiplikátora. Tu je však potrebný procesor vyrobený ako mobilný (t.j. pre notebook), alebo procesor zo série AMD Athlon-FX a prípadne niektoré C2D, mobilný procesor je možné zapojiť priamo do dosky (v niektorých prípadoch je potrebná modifikácia procesora, prípadne výber konkrétneho chipsetu s konkrétnym BIOS-om pre fungovanie). V tomto prípade sa celé pretaktovanie procesora obmedzí na jednoduchú zmenu CPU multiplikátora v BIOS-e bez akéhokoľvek dopadu na zvyšné komponenty.

Pamäť - frekvencia
Majme pamäte DDR 400MHz s časovaním CL 2,5-3-3-6 2T nastavené pri FSB takte 250 MHz s deličkou RAM 1:2 (resp. 100MHz = 200MHz DDR), čiže frekvencia pamäte je 250 / 2 = 125MHz = 250 MHz DDR oproti pôvodným 400MHz.

Takže potrebujeme sa dostať čo najbližšie k frekvencii 400MHz, či už od spodu (možnosť zníženia časovania pre zvýšenie výkonu) alebo zhora (možná nutnosť zvýšenia časovania pre dosiahnutie stability). Ako vhodná sa zdá delička 5/6. Pri jej použití je výsledná frekvencia pamätí 250 x 5/6 = 208,33MHz = 416,66MHz DDR. Toto nie je príliš vysoká hodnota a pamäť ju môže zvládnuť s prípadným zvýšením napätia. Pri opačnom postupe je vhodná delička 3/4. Pri jej použití bude výsledná frekvencia 250 x 3/4 = 187,5MHz = 375MHz DDR. Pri tejto hodnote frekvencie je možné pokúsiť sa znížiť hodnoty časovania pamätí a tým zvýšiť ich výkon, opäť s prípadným zvýšením napätia.

Maximálny nárast napätia by nemal presahovať 0,2V s pasívnym a 0,3V s dobrým aktívnym chladením. O tom či má na výkon pamäte väčší vplyv frekvencia alebo časovanie sa vedú doteraz diskusie, takže najlepšie je vyskúšať oboje nastavenia a ponechať to lepšie. Opäť platí, že po pretaktovaní treba skontrolovať stabilitu zostavy. Tieto výpočty platia rovnako pre pamäte DDR2 s ich príslušnou frekvenciou a deličkou základnej dosky, v ktorej sa taktujú.

Pre výpočty výslednej frekvencie pamäte v závislosti od frekvencie FSB a deličky pamäte veľmi dobre poslúži aj program A64MemFreq1.1.

Pamäť-časovanie
Časovanie pamäte je oneskorenie pri spracovaní jednotlivých krokov v pamäti. Je to čas, ktorý pamäť potrebuje na vykonanie určitého úkonu. Tento čas musí byť dostatočný aby sa pamäť mohla pripraviť na spracovanie ďalších dát alebo stihla spracovať dodané dáta. Ak tento čas nie je dostatočný, dáta sú nesprávne spracované a dochádza k ich znehodnoteniu a chybe v behu počítača. Hodnoty časovania sú uložené v čipe SPD (Serial Presence Detection), z ktorého sa pri štarte počítača načítajú a použijú (v prípade automatického nastavenia časovania). Keďže každý kus hardware je iný a výrobcovia nastavia najbezpečnejšie hodnoty, môžeme sa pokúsiť znížiť hodnoty časovania pre zvýšenie priepustnosti a tým aj výkonu pamäte. Pokiaľ výrobca pamäte neudáva jej časovanie alebo nevieme akú máme pamäť je potrebné zistiť tieto hodnoty pomocou nejakého programu (napr. Lavasys Everest).

Položky časovania pamäte pre vetšinu kvalitných dosák sa nachádzajú v menu RAM Configuration (alebo niečo podobné). Pre nastavenie časovania pamäte neexistuje žiadny univerzálny návod. Jediná možnosť je skúšať meniť hodnoty časovania a zistiť či sa po zmene správajú stabilne. Takisto môžeme pre dosiahnutie stability skúsiť zdvihnúť napätie ak ešte nebolo zdvihnuté kvôli zvýšenej frekvencii alebo nedosahuje maximálnu hodnotu. Vo všeobecnosti platí, že čím je menšia hodnota časovania tým je vyššia priepustnosť pamäte.

Ak zoberieme ako príklad spomínanú pamäť 2,5-3-3-6 2T teraz už na 417MHz môžeme vyskúšať každú položku zvlášť znížiť na agresívne časovanie (2-2-2-5 1T). Ak bude pamäť stabilná položku necháme, ak nie tak ju vrátime na pôvodnú hodnotu. Výsledok môže potom vyzerať 2-3-2-6 1T. Popísaných je 5 najčastejšie používaných hodnôt časovania:

Command Per Clock (CPC) alebo aj Command Rate
Nastavenie 1T pre vyšší výkon a 2T pre zaistenie stability. Command rate má zo všetkých uvádzaných hodnôt časovania najväčší vlyv na priepustnosť.

Cas Latency Control (tCL)
V pamätiach DDR sú používané hodnoty 2-3 a v pamätiach DDR2 hodnoty 3-6 kvôli ich vysokej frekvencii. Opäť platí nižšia hodnota pre zvýšenie priepustnosti a vyššia pre zaistenie stability. Čím nižšia je hodnota tohto časovania, tým viac sú obmedzené možnosti zdvíhať frekvenciu pamäte (ako vidieť aj z hodnôt pamätí DDR2).

RAS# to CAS# delay (tRCD)
Znova nižšie hodnoty pre väčšiu priepustnosť a vyššie pre vyššiu stabilitu a frekvenciu.

Min RAS# active time : (tRAS)
Veľmi diskutovaná položka. Teoreticky čím nižšia hodnota tým vyššia priepustnosť. Existujú názory, že najlepšie pretaktovanie DDR pamäte je možné pri hodnote 10.

Row Precharge time (tRP)
Platí to isté ako pre tRCD.

Uvedené položky v príklade 2,5-3-3-6 1T sú časovania tCL-tRCD-tRP-tRAS CPC

Niektoré nastavenia môžu mať rôzny vplyv na výkon v závislosti od počtu kusov pamäte (čím viac pamätí je v systéme tým vyššie je treba ísť s niektorými hodnotami časovania, preto radšej 2x1024MB ako 4x512MB).

Pre nastavenie časovania pamätí DDR2 platia rovnaké princípy. Za agresívne časovanie sa pri DDR2 800MHz pokladá 3-4-3-9 2T.

Druhou možnosťou taktovania je použitie programov v prostredí Window$. Takéto programy bývajú priložené ku kvalitným základným doskám. Ďalšou možnosťou je použiť univerzálne programy Clockgen a A64 Tweaker.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tak toto bola posledná časť serialu o overclockingu, prajem vela štastia pri odpalovaní procákov :D