Zijeme v Matrixe, 1. cast

Zijeme v matrixe. Ano, vazeny, je to pravda. zijeme v jednom velkom dokonalom matrixe. Tak, a je to tu. Namocil som sa do poriadnej kase, teraz musim svoje odvazne tvrdenie v ramci pridavania noveho druhu obsahu na nas mily blackhole vysvetlit, vymedzit jeho dosah a podlozit dokazmi. Predtym vsetkym by som vsak chcel urobit disclaimer (neviem uplne presne co to znamena, ale videl som to napisane pred niekolkymi dobrymi clankami, tak sa pripojim tiez).

Prehlasujem, ze vsetko co v tomto blogposte napisem je podla mojho najlepsieho vedomia a svedomia pravda. Tiez prehlasujem, ze vsetko je to zalozene na vseobecne (aj odbornou verejnostou) uznavanych a experimentalne dokazanych teoriach, ale aj na takych, ktore este neboli experimentalne dokazane. Vsetko sa to tiez zaklada na zdravom ludskom rozume, ktoremu prikladam najvacsiu dolezitost a pokladam ho za jediny motor, ktory sposobil vznik najrozlicnejsich teorii a neskor sposobil experimentalne dokazanie niektorych z nich. Prehlasujem tiez, ze som dis.... dis... nieco a mam problemy s pisanim gramaticky a politicky korektnych textov v rozsahu vacsom nez 7 znakov ("catcher" dokazem napisat bez chyby). Vyzyvam vsetkych ludi, ktorim sa tento text nepaci, aby ho prestali citat hned potom, ako dospeju k nazoru ze sa im nepaci. Upozornujem tiez citatelov, ze po precitani tohoto textu alebo niektorich jeho casti sa moze nezvratne zmenit sposob ich myslenia v rozsahu, ktory sa vopred neda zistit, presne tak ako ani nasledky tejto osobnostnej zmeny. Nepreberam zodpovednost za nic, co sa v buducnosti stane a za to, ze to chapete Vam dakujem.

Zacat by sme mali definiciou matrixu. Matrix podla slavnej trilogie je umely vesmir, virtualna realita vytvorena umelo inteligentnymi strojmi za ucelom zachytenia co najvacsieho poctu ludskych jedincov v tomto virtualnom svete, pricom za krucialne poziadavky patri okrem ineho maximalne usilie nenechat odhalit virtualitu tohoto sveta, udrzat v nom jednotlivcov proti ich voli - v lepsom pripade obmedzit ich volu neznalostou skutocnosti a prisposobit zivotne podmienky v matrixe jeho obyvatelom. Vseobecna teoria matrixu obsahuje niekolko dolezitych pravidiel, ktore akymsi sposobom buduju celu jeho kostru a upravuju nasu obmedzenu schopnost chapat ho tak, aby sme si ho vedeli aspon trochu predstavit. V prvom rade, matrix nieje realny, je virtualny. Platia v nom pravidla, ktorich existencia je vynutena mimo rozsahu chapania jeho obyvatelov. Mimomatrixania, samozrejme, potrebuju mat moznost do matrixu a diania v nom lubovolne zasahovat, co najjednoduchsim sposobom, aby tak mohli flexibilne upravovat samotny matrix, ako aj podmienky pobytu v nom. Kedze predpokladame, ze matrix bol vytvoreny nedokonalou entitou, a stale plati pravidlo, ze kazdy kod sa da napisat o jeden riadok kratsi a podla moznosti aj o jednu chybu dokonalejsi, predpokladame, ze matrix obsahuje chyby - postrehnutelne, nepostrehnutelne, jeho obyvatelmi vyuzitelne i nevyuzitalne, jeho tvorcami a spravcami opravitelne, ci neopravitelne. Tolko zakladny popis, podme sa teraz pustit do analogii s nasim "naozajstnym" vesmirom.

Najnovsia, rozlicnymi vedcami najviac uznavana a uctievana teoria, zvana tiez TOE - theory of everything (mimochodom, tento privlastok dostala este predtym, nez bola vobec formulovana) - teoria superstrun je pomerne zjednodusene, hravou formou, popisana v knihe Elegantny Vesmir (vygooglite si a uploadnite na fileserver). Ked si tuto teoriu nastudujeme a zamyslime sa nad nou, najdeme suvislost medzi nasim "naozajstnym" vesmirom a matrixom. Vopred musim pripadnych potencialnych citatelov tejto skvostnej knihy upozornit, ze je potrebne si nastudovat zaklady kvantovej mechaniky. Bez tohoto kroku nebude mozne pochopit celu myslienku teorie superstrun, v kazdom pripade sa z nej vela naucite i ked state vyzadujuce zaklady kvantovej mechaniky zanechate len napolovicu pochopene. Najdeme suvislosti, ktore nas prinutia premyslat uplne inak ako doteraz, take, co nas vystrasia, aj take, co nas potesia. Najzakladnejsou analogiou je zakladny kamen oboch entit. Zakladnym kamenom matrixu je bit. Zakladnym kamenom vesmiru bolo postupom casu niekolko malych kandidatov, az sa vykrystalizoval jeden, ktory zostane v urade pekne dlho, v dokonalom pripade navzdy - struna. Co je to struna? Je to mala slucka z nekonecne tenkej nite. Tato slucka vibruje presne stanovenou frekvenciou, ktora udava niekolko atributov samotnej struny, resp. castice, ktoru struna vytvara. Od sposobu a frekvencie totiz zavisi hmota castice, ktoru struna vytvara. Kedze vesmir je zalozeny na fyzike, co nieje nic ine nez aplikovana matematika, skusme si hned na uvod predstavit prvu anomaliu - vibracny mod, ktory sposobuje, ze castica ma zapornu hmotu. Ano, take castice existuju. Volaju sa tachyony a vdaka svojej zapornej hmote sa zasadne pohybuju rychlostami vyssimi nez c. Neuveritelne vsak!?

Predstavte se ale, ze by sa teoriu superstrun podarilo experimentalne dokazat, skatalogizovat vsetky zname vibracne mody a naucit sa, ako vibracne mody jednotlivych strun (v lepsom pripade hromadne aj selektivne) menit v rozsahu z oboch matematickych stran ohranicenom nekonecnom. Prakticke vyuzitie - prinutime 100 tonovy betonovy kvader, aby jeho struny zacali vibrovat modom, ktory sposobi, ze vsetky struny zacnu disponovat 1 promile povodnej hmoty. Vznikol by 100kg betonovy kvader prepravitelny Skodou Roomster. Predtym, ako by nieco take mohlo byt realne si este musime pripomenut niekolko zakladnych pravidiel teorie superstrun.

Co vsetko je struna? Ak uvazime zakladny model atomu, mozeme si jednoducho, postupne, prestudovat vsetky jeho casti a zistit, z coho sa skladaju. To nekonecno (vzdy sa najde nieco mensie a mensie a mensie, ktore sme si zauzili na zakladnej skole bude ihned prelomene). Podme postupne od jadra: Jadro atomu sa sklada z protonov a neutronov. Kazdy z nich sa sklada z kvarkov. Kvarky boli prisposobene tak, aby mali hmotu a tym sa dostavame k najslabsej sile posobiacej vo vesmire - ku gravitacii. Kazda castica, ktora ma hmotu sposobuje rozptyl sprostredkujucich castic gravitacnej sily od seba do okoliteho casopriestoru. Sprostredkujuce castice gravitacnej sily su gravitony a su to najmensie zname castice vo vesmire. Su mnohonasobne mensie ako najmensie pozorovatelne castice - neutrina, z toho teda vyplyva, ze este velmi dlho ziaden graviton neuvidime - gravitacia je najslabsia sila vo vesmire a graviton je jej najmensim zamestnancom. Treba este dodat, ze tieto sprostredkujuce castice v podstate nesu informaciu, ktoru odovzdaju dalsiemu hmotnemu objektu, na ktory narazia pri svojej ceste rychlostou c a ta informacie je asi takato: "Prichadzam z hmotneho objektu, ktory v momente mojho vyslania disponoval hmotou X, preletel som vzdialenost Y a tymto ti oznamujem, ze sa nachadzas v zakrivenom priestory. Vezmi do uvahy svoju hmotu Z a vzdialenost Y a zariad sa podla fyzikalnych zakonov." Objekt-prijemca spravu prevezme a podla toho sa zariadi. Ak je objekt-odosielatel naozaj velmi hmotny a nachadza sa velmi blizko, tak vdaka tomuto poslanemu gravitonu sa objekt prijemca dozvie, ze objekt-odosielatel zakryvuje casopriestor aj v jeho okoli a on sa podla toho musi spravat. Vsimnite si, ze graviton zaprve musi prekonat vzdialenost a zadruhe leti rychlostou c. Ano, toto je oprava niekdajsej newtonovskej fyziky, ktora hlasala, ze akokolvek vzdialene hmotne objekty na seba gravitacne posobia v realnom case, pricom zalezi len na mnozstve ich hmoty. Teraz si to trosku zhrnieme a zistime, ze:

- kazdy kvark je struna, ktora vibruje svojim sposobom a ten udava, ze
- kvark bude urcitym typom kvarku (existuje ich niekolko druhov)
- kvark bude disponovat urcitou hmotou
- to sposobi, ze bude okolo seba do casopriestoru posielat gravitony oznamujuce inym hmotnym objektom patricnu informaciu
- a to sposobi, ze bude gravitacne posobit na okolite hmotne objekty az do vzdialenosti zavislej na jeho hmote

Plati este niekolko viet:

Veskera gravitacna sila vo vesmire je kladna - to je zakladny dovod, preco je vo vesmire gravitacna sila tak markantna i napriek tomu, ze v nom posobia i neuveritelne vacsie sili - vsetky ostatne sili existuju v pozitivnom aj v negativnom zmysle a preto sa nimi oplyvajuce castice navzajom vyrusia a neposobia vo vesmire tak markantne ako gravitacia. Je prospesne zamyslat sa nad gravitaciou, ktora posobi medzi hmotnymi objektami, ktore maju zapornu hmotu - napr medzi tachionmi - v takomto zapornohmotnom svete je mozno gravitacia vzdy zaporna a hmotne objekty sa navzajom odpodzuju a nie pritahuju.

Gravitacia je jednym, ale nie zakladnym a v ziadnom pripade nie zasadnym putom medzi kvarkami, ktore svojou sudrznostou tvoria proton alebo neutron. Existuje dalsia sila - druha najsilnejsia vo vesmire, ktora sa stara o to, aby tieto male quarky drzali pohromade neuveritelne pevne i napriek tomu, ze existuju este dve dalsie sili, ktore posobia uplne opacne - posobia odpudivo medzi jednotlivymi casticami tvoriacimi jadro atomu.

Dalsia sila, ktorou sa budeme zaoberat, a to stale na urovni atomoveho jadra, je sila elektromagneticka. Ako uz bolo avizovane, je to druha najmensia sila vo vesmire a stara sa o mnozstvo uzitocnych zalezitosti, be zktorych by nielenze nefungoval vesmir tak, ako funguje teraz a poslednych niekolko miliard rokov, ale nevedeli by sme si bez nej predstavit technologicky pokrok posledneho storocia. Sila elektromagneticka je charakterizovana elektromagnetickym nabojom, ktory, presne tak, ako kazda ina sila potrebuje hmotny objekt. Nebudeme zabiehat do detailov, v ktorych by som sa v prvom rade ja poriadne zamotal, ale si rovno povieme, ze podobne ako gravitacna sila, elektromagneticka sila je to, ked mame objekt o istej hmote a ten prijal energiu z priestoru nejakym sposobom (sposobov je velke mnozstvo) a uskladnil tuto energiu ako elektromagneticky naboj. Od okamihu, ked tento elektromagneticky naboj spociva v jeho strukture, rozstreluje vokol seba do casopriestoru sprostredkujuce castive elektromagnetickej sili - fotony. Tie uz vsetci davo pozname, na rozdiel od gravitonov su totiz uz mnohe desatrocia pozorovatelne a pozorovane. Foton, i napriek tomu, ze niektory vedci tvrdia, ze je nehmotny, resp. raz hmotny (castica) raz nehmotny (vlna) je podla mna hmotny. Neviem si totiz predstavit, ze by nieco nehmotne mohlo uskladnit v sebe energiu, aby ju potom rychlostou c dopravilo niekam inam, na iny hmotny objekt. Kazdy foton ma hmotnost limitne sa bliziacu k nule, v kazdom pripade vsak je hmotny. Okrem ineho to podla mna dokazuje aj prvy experiment, ktory dokazal pravdivost Einsteinovej specialnej teorie relativity. Experiment spocival v tom, ze pocas zatmenia slnka bola pozorovana poloha niektorych hviezd, ktore svietia na nasu planetu takym smerom, ze ich fotony museli preletiet tesne vedla slnka, aby sa k nam dostali. Experimentalne merania polohy dokazali, ze Slnko naozaj zakryvuje priestor vo svojom okoli, tak ako to popisal Einstein vo svojej praci a to sa ukazalo, ked si ludstvo poprvykrat v historii mohlo pozriet, ako sa draha fotonov prilietavajucich z tychto uhlovo slnku blizkych hviezd zakryvila v zmysle gravitacneho zakrivenia priestoru okolo slnka. Poloha hviezd bola pocas zatmenia ina ako pred a po nom. A ako uz iste vieme, gravitacna sila posobi zasadne len na hmotne objekty, co teda analogicky znamena, ze fotony su hmotne. Len tak na okraj, keby sme boli schopny pozorovat svit hviezd volnym okom i pocas slnecneho dna, videli by sme tento jav denno-denne od usvitu az do sumraku. Hviezdy, ktore by sme videli okolo slnka by sa zdanlivo priblizovali k slnku v tobe, kedy by slnko minalo v tesnej blizkosti ich uhlovu polohu. Viete si predstavit, aky pravek by tu bol este aj teraz, keby ludia cele generacie sledovali tento jav v domneni, ze slnko obieha okolo zeme na rovnakej drahe ako ostatne hziezdy? Viete si predstavit, ako by sme takychto ludi presvedcili o tom, ze je vsetko inak ako sa zda? :> Bolo by to urcite zabavne.

Fotony, ako sprostredkujuce castice elektromagnetickej sili prenasaju informaciu o velkosti elektromagnetickeho naboja svojho objektu-odosielatela, vzdialenost, ktoru preletili nez dorazili k objektu-prijimatelovy, nesu tiez znamienko zmyslu naboja, pomocou ktoreho sa prijimatel zariadi a bud je pritahovany alebo odpudzovany v zmysle skolskych hier so severnymi a juznymi polmi magnetov. Okrem toho nesie foton este niekolko inych informacii, napr. polarizacia, ... Dalsia, velmi dolezita informacia je prenasana fotonmi nepriamo, sposobom, ktory som sa odvazil nazvat kolektivnym - v zavislosti od toho, ako casto prichadzaju dalsie fotony z rovnakeho objektu a rovnakeho smeru tak prinasaju objektu-prijimatelovy informaciu o frekvencii elektromagnetickeho naboja. Vdaka tejto nepriamej informacii moze ludske oko zistit, ci je na semafore cervena alebo zelena a oscilator radioprijimaca vdaka tejto informacii dokaze demodulaciou vydolovat nizkofrekvencny signal z vysokofrekvencneho radiosignalu tak, aby ho ine zariadenie premenilo na pocutelne vlny. Mimochodom, niektory z vas si to mozno este nevsimli, ale magnet, elektromagnet, elektricky ohrievac, roztavene zelezo, polarna ziara, vlakno ziarovky, vyboj v ziarivke, plamene ohna, ..., ..., ... - toto vsetko chrli fotony. Rovnake fotony, rozdiel je len v informaciach, ktore tieto fotony nesu. Svieti na vas svetlo - fotony. Sedite pri taboraku a je vam teplo - narazaju do Vas fotony. Je vam teplo od radiatora - zase fotony. Otvorite navsteve vchodove dvere elektrickym vratnikom - zase fotony - fotony boli vystrelene z elektromagnetu k feromagnetickemu materialu, aby mu oznamili, ze ma byt pritiahnuty, on je potom pritiahnuty a dvere sa otvoria.

Kedze v jadre atomu sa nachadza neprvotna castica, ktora ma naboj - kladny naboj - proton, vieme, ze aj jednotlive kvarky su vlastne struny, ktore vibruju sposobom, ktory okrem toho, co sme si rozobrali v stati o gravitacii sposobuje aj to, ze jednotlive kvarky tvoriace proton maju elektromagneticky naboj, a to rovnakeho, kladneho zmyslu. V pripade, ze by bol proton zlozeny z dvoch kvarkov, oba by na seba vzajomne vystrelovali uplne rovnake fotony so spravou "PLUS!" "Vzdial sa odomna". Tak sa vsak nestane i napriek tomu, ze elektromagneticka sila, ktora ich odseba odpudzuje, je mnohonasobne vacsia ako gravitacna sila, ktora ich k sebe pritahuje. Je to tak preto, ze vo vesmire existuju este dalsie dve sili, ktore su zasadne v atomovom jadre a nikde inde sa pozorovatelne neprejavuju. Jedna z nich sa stara o riesenie celeho tohoto problemu. Dnes uz vsak naozaj nevladzem, a preto vyuzijem moznost clanok rozkuskovat na viac pokracovani. Predtym si vsak urobime pokracovanie zhrnutia a kvoli prehladnosti uvediem aj zhrnutie prve:

- kazdy kvark je struna, ktora vibruje svojim sposobom a ten udava, ze
- kvark bude urcitym typom kvarku (existuje ich niekolko druhov)
- kvark bude disponovat urcitou hmotou
- to sposobi, ze bude okolo seba do casopriestoru posielat gravitony oznamujuce inym hmotnym objektom patricnu informaciu
- a to sposobi, ze bude gravitacne posobit na okolite hmotne objekty az do vzdialenosti zavislej na jeho hmote
-kvark bude disponovat schopnostou drzat elektromagneticky naboj alebo bude vibracnym modom priamo donuteny uz odpociatku elektromagneticky naboj drzat
- to sposobi, ze bude okolo seba do casopriestoru posielat fotony oznamujuce inym hmotnym objektom schopnym drzat elektromagneticky naboj alebo takym, co uz drzia elektromagneticky naboj patricnu informaciu. Okrem toho bude foton aj niest urcite mnozstvo energie, ktore po dopade dokaze dovzdat hmotnemu objektu-prijimatelovy bez ohladu na to, ci je schopny elektromagneticky naboj niest alebo nie
- a to sposobi, ze bude elektromagneticky posobit v jednom alebo opacnom zmysle na okolite hmotne objekty schopne drzat elektromagneticky naboj alebo na take, ktore uz nejaky elektromagneticky naboj drzia, a to az do vzdialenosti zavislej na velkosti, sile a inych atributoch elektromagnetickeho pola, ktorym prave disponuje.

A este par poznamok:

Pokial sa vam zda, ze neuvazene narabam s hmotou a energiou, vedzte, ze cela tato uvaha sa nachadza na urovni kvantovej. Aj ked popisujeme kvarky, protony a neutrony, tie sa skladaju zo strun, ktore su velkostou naozaj na kvantovej urovni. Podla kvantovej mechaniky sa na velmi malych vzdialenostiach - na kvantovej urovni deju velmi zvlastne veci - hmota sa bez zjavnej priciny meni spontanne na energiu a naopak. To nas priblizuje k pravde, ktora sa mi zda byt naozaj pravdiva - hmota a energia neexistuju. Hmota aj energia je jedna a ta ista entita prejavena inym sposobom. O moznosti premeny hmoty na energiu dufam uz v dnesnej dobe nemusim nikoho presviedcat - E=mc2.

Rozkuskovanie clanku je mozno dobry napad a dozviem sa, ze to nikoho vobec nezaujima a ja sa prestanem strapnovat :> V pripade zaujmu a opravy mojich chyb sa prosim zapojte do komentarov a prostrednictvom ankety (http://blackhole.sk/chcete-pokracovanie-clanku-zijeme-v-matrixe) mi dajte vediet, ci chcete pokracovanie.