Politické sebaurčovacie subjekty sú časti spoločnosti, ktoré si uplatnili právo na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu. Dnes existujú v spoločnosti také časti tejto spoločnosti, ktoré sa výrazne podieľajú na činnosti a rozvoji jednotlivých sfér tejto spoločnosti.
Každý subjekt, ktorý vo výraznej miere vstupuje do danej sféry spoločnosti má právo prejaviť túto činnosť tým, že si uplatní právo na sebaurčenie v danej forme a stane sa daným sebaurčovacím subjektom.
To znamená napr. vstup do vedecko-technickej sféry, právnej, či finančnej a ekonomickej a následný vznik daného sebaurčovacieho subjektu.
Z uplatnenia si práva na sebaurčenie v danej forme vyplýva rozšírenie práv a povinností daného sebaurčovacieho subjektu.
Okrem toho však právo na sebaurčenie umožňuje vstupovať subjektom spoločne do oblastí sfér spoločnosti, ktoré nie sú priamo ich predmetom činnosti. Ide o subjektové oblasti ako sú školstvo, zdravotníctvo, veda a technika, infraštruktúra a finančné fondy.
Jednotlivé sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky môžu spoločne vytvoriť subjektové konzorcium a jeho centrálnu subjektovú banku, skrz ktorej ako celok vstupujú do subjektových oblastí.
Subjektové konzorcium vytvárajú tie sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky, ktoré majú buď prostriedky na vstup do subjektových oblastí, alebo sú schopné iným spôsobom subjektové konzorcium/politický sebaurčovací subjekt podporovať. Nejde teda jedine o ekonomické subjekty (prostriedky na vstup), ale i o iné subjekty. Subjektové konzorcium funguje na základe subjektových zmlúv, teda zmlúv o spolupráci na vstupe do subjektových oblastí a vzájomnej spolupráci. Tieto zmluvy uzatvárajú jednotlivé subjekty konzorcia, i konzorcium ako celok so subjektami subjektových oblastí. Subjektové zmluvy chránia ako subjekty konzorcia a konzorcium ako celok, tak i subjekty subjektových oblastí.
Vstup do subjektových oblastí sa uskutočňuje prostredníctvom centrálnej banky konzorcia. Centrálna subjektová banka je finančný subjekt konzorcia, v ktorej majú jednotlivé subjekty konzorcia svoj podiel (akcie), ktorého výška závisí od výšky podieľania sa na fungovaní konzorcia (napr. od výšky vstupov do subjektových oblastí, alebo iných činností).
Právo na sebaurčenie umožňuje týmto častiam spoločnosti správať sa podobne ako štátny sebaurčovací subjekt. To znamená vstupovať do tých oblastí, ktoré nie sú priamo predmetom ich činnosti, teda ktoré neprinášajú priamy zisk. Zároveň teda práva a povinnosti vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu sú najvyšie po štátnom sebaurčovacom subjekte.
Subjektové konzorcium vzniká na základe predpokladu uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu. Podmienky pre uplatnenie si práva na sebaurčenie v tejto forme stanovuje štátny sebaurčovací subjekt. Ten určuje výšku minimálnej vstupovej hladiny (v akej výške musí ročne vstupovať do subjektových oblastí), minimálny počet ekonomických subjektov v konzorciu (subjekty disponujú prostriedkami potrebnými na vstup do subjektových oblastí), minimálnu oblastnú hladinu (stanovenie dvoch oblastných hladín a minimálny počet percent).
Štátny sebaurčovací subjekt tiež určuje ako dlho musí subjekt vstupovať do subjektových oblastí, aby si mohol uplatniť právo na sebaurčenie (napr. 3 roky).
Politické sebaurčovacie subjekty v spoločnosti pôsobia ako subjekt vstupujúci do rôznych sfér spoločnosti, pričom tento subjekt sleduje vlastné záujmy a zároveň nepriamo i záujmy spoločnosti na danom území.
Z charakteru subjektových oblastí vyplýva, že subjektové zmluvy budú politické sebaurčovacie subjekty uzatvárať s tými subjektami, ktoré im poskytnú vhodné prostredie na prezentáciu či zisk. Z toho vyplýva že politické sebaurčovacie subjekty a subjektové konzorciá uzatvárajú subjektové zmluvy s tými subjektami, ktoré su schopné vypracovať, podieľať sa, či poskytnúť také prostredie a projekty, ktoré konzorciu prinesú primeranú prezentáciu či zisk. Dôležitá je teda spolupráca a podpora subjektov, čo v konečnom dôsledku zabezpečujú subjektové zmluvy.
Subjektovou zmluvou sa politický sebaurčovací subjekt (tiež subjektové konzorcium) zaväzuje po dobu určenú podporovať subjekt a to priamo (finančne), či nepriamo (napr.realizovanie projektov priamo niektorým subjektom konzorcia). Subjekt danej subjektovej oblasti sa naopak zaväzuje podporovať politický sebaurčovací subjekt a to tým, že prechováva jeho symboly, či prípadné lokálne zákony (ktoré ale konkrétne musia byť stanovené v subjektovej zmluve). To znamená, že v prípade budov a verejných priestranstiev sa jeho symboly (vlajka, znak, zástava) nachádzajú na viditeľných miestach subjektu, v prípade sponzorského charakteru samostatne (pri symbole je uvedený názov projektu a sponzora) a v iných prípadoch spolu so symbolmi štátneho sebaurčovacieho subjektu.
Čo sa týka lokálnych zákonov, tak tie sú uvedené v subjektovej zmluve, čo znamená že jednotlivé subjekty s nimi súhlasia prijatím subjektovej zmluvy. Tiež v prípade zisku, ktorý by mohol, alebo mal vyplynúť z realizovania vstupu do danej subjektovej oblasti, musí subjektová zmluva obsahovať podiel zo zisku (napr. 50%, 30%, 100%).
Všetky projekty, ktoré obsahujú subjektové zmluvy môžu byť ziskové, či neziskové, môžu sa vzťahovať na subjekty vo vlastníctve konzorcia, alebo jednotlivých subjektov konzorcia, alebo nemusia. Jedinou podmienkou v tomto smere je že subjektová zmluva musí obsahovať účel projektu pre spoločnosť (čo by mal výsledok projektu priniesť pre jednotlivé dané sféry spoločnosti), ktorý musí byť zakotvený v tejto zmluve.
Po ukončení subjektovej zmluvy politický sebaurčovací subjekt môže naďalej spolupracovať so subjektom, ktorý je povinný zachovať jeho symboly v sponzorskej forme.
Podobne fungujú subjektové zmluvy so subjektovým konzorciom s jedným rozdielom-subjekt je povinný prechovávať len symboly konzorcia v sponzorskej podobe a to jedine po dobu trvania subjektovej zmluvy, taktiež nie je možnosť spoluúčastníckej formy činnosti, tiež nemá možnosť lokálnych zákonov (keďže nie je p.s.s.). Forma prípadných ziskov vyplývajúcich zo subjektových zmlúv je rovnaká ako pri politických sebaurčovacích subjektoch.
Politické sebaurčovacie subjekty vstupujú do subjektových oblastí na základe vlastného uváženia a záujmu. To znamená, že je na nich, kde poskytnú „nimi“ stanovenú čiastku. V dôsledku toho štátny sebaurčovací subjekt reguluje výškou oblastnej hladiny, to znamená, že môže určiť dve oblastné hladiny a výšku percent, akými musí politický sebaurčovací subjekt vstúpiť v danom období (1 rok) do týchto subjektových oblastí. Zároveň však musí byť zachovaný počet percent 10 pre každú oblasť, z čoho vyplýva, že maximálna výška percent stanovená pre dve určené oblasti môže byť 70%. Politické sebaurčovacie subjekty tak vstupujú v najvyššej miere do oblastí stanovených štátnym sebaurčovacím subjektom ako napr. školstvo, zdravotníctvo, alebo infraštruktúra. Keďže zdravotníctvo a školstvo tvoria prevažne neziskové a teda z pohľadu politického sebaurčovacieho subjektu prezentačné subjekty, ostatné subjektové zmluvy sú prevažne ziskové. To zahŕňa napr. výstavbu komunikácií, stavebnej infraštruktúry, výskumov nových technológií, ktoré prinášajú neskôr zisk v rôznej podobe.
Z uplatnenia práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu vyplývajú práva a povinnosti.
Kým subjektové konzorcium môže vstupovať do subjektových oblastí s prestávkami (a uplatniť si ľubovoľné napr. 3 roky), politický sebaurčovací subjekt je povinný každoročne spĺňať dané podmienky v určenej výške.
Z uplatnenia si tejto formy práva na sebaurčenie vyplývajú aj práva, za predpokladu spĺnania stanovených podmienok.
Patrí medzi ne suverenita, ktorá vyjadruje oficiálne pôsobenie politického sebaurčovacieho subjektu na danom území (oficiálne uznanie, symboly, generálna rada a riaditeľ a ústavný zákonník), ale i ohraničuje jeho pôsobnosť do istých hraníc a stanovuje jeho povinnosti (ústavný zákonník).
Lokálne zákony umožňujú politickému sebaurčovaciemu subjektu prezentáciu svojho charakteru a svojej identity ako napr. ďalší úradný jazyk v rámci p.s.s.(nenahradzuje jazyk stanovený š.s.s.), či úpravy správania sa v rámci p.s.s. (lokálne zákony nenahradzujú, ani nerušia platnosť zákonov š.s.s., teda zákonov najvyššej právnej sily, môžu ich len dopĺňať).
Nezdaniteľnosť centrálnej banky je výhoda, ktorá umožňuje nezdaňovať akékoľvek operácie centrálnej banky p.s.s.
A napokon podiel na politickej moci vyplýva z podstaty práva na sebaurčenie ako takého.
Z dlhodobejšieho hľadiska sú politické sebaurčovacie subjekty schopné v dostatočnom množstve vybudovať podstatnú časť subjektových oblastí. Keďže každá subjektová zmluva obsahuje účel pre spoločnosť, žiadny zo vstupov do subjektových oblastí nie je jednostranný a podmieňuje rozvoj a účasť na činnosti danej subjektovej oblasti. V praxi to teda znamená zapojenie čo najväčšieho možného množstva prostriedkov do rozvoja spoločnosti a výsledkom je jej samotný rozvoj, vyplývajúci z uplatnenia práva na sebaurčenie v spoločnosti.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.