Politický sebaurčovací subjekt

Tento projekt vznikol ako odpoveď na otázku rozvoja sfér spoločnosti a vplyvu aktérov jednotlivých sfér spoločnosti na spoločnosť ako celok.

Autor:
arsuti@gmail.com

Obsah:
1. úvod..........................................................................................1
2.právo na sebaurčenie a sebaurčovacie subjekty........................2
3.teória politického sebaurčovacieho subjektu............................6
4.politický a štátny sebaurčovací subjekt.....................................10
5.realizácia projektu.....................................................................13
6.prečo politický sebaurčovací subjekt(záver).............................15

1.úvod

Súčasný vývoj spoločnosti vedie k jej neustálemu rozvoju. Neustále sa rozvíjajú sféry spoločnosti ako také, v súvislosti s čím sa rozvíja i spoločnosť ako celok. Človek ako súčasť spoločnosti (ako jednotka, ktorá ju tvorí), je vlastným aktérom tohto rozvoja a je súčasťou ľudstva, ktoré je príčinou, dôsledkom a tiež cieľom akéhokoľvek rozvoja. V súvislosti s faktom súčasného vývoja, jeho stupňom a tempom je potrebné uvažovať nad ďalším vývojom spoločnosti.

Tento projekt vznikol ako odpoveď na otázku rozvoja sfér spoločnosti a vplyvu aktérov jednotlivých sfér spoločnosti na spoločnosť ako celok.
Projekt má za úlohu objasniť pojmy ako právo na sebaurčenie, politický sebaurčovací subjekt a ostatné sebaurčovacie subjekty, ich vplyv na spoločnosť, činnosť a ciele.
Ďalej má za cieľ objasniť podstatu politického sebaurčovacieho subjektu, jeho činnosť, cieľ a vplyv na spoločnosť.
V konečnom dôsledku je zámerom tohto projektu objasniť problematiku práva na sebaurčenie ako neoddeliteľnú súčasť vyspelej spoločnosti, problematiku všetkých skutočností, ktoré z neho vychádzajú a zabezpečiť im tak ako právu na sebaurčenie trvalú účasť v spoločnosti.

1

2.právo na sebaurčenie

Právo na sebaurčenie je právom osoby, alebo skupiny osôb na prejavenie sa.

Znamená že činnosť, ktorú osoba, alebo skupina osôb vykonáva a podieľa sa touto činnosťou na fungovaní spoločnosti, môže byť prejavená symbolmi, názvom, či podieľaním sa na smerovaní spoločnosti a týmto spôsobom prezentovať túto činnosť.

Z hľadiska práva na sebaurčenie je spoločnosť súhrn všetkých subjektov, teda všetkých sebaurčovacích subjektov a sebaurčovacích jednotiek.
Subjekt je každá právnická a fyzická osoba, vzťahujú sa na nich jednotlivé práva a povinnosti.
Sebaurčovací subjekt je každý subjekt, ktorý si uplatnil právo na sebaurčenie.
Sebaurčovacia jednotka (potencionálny sebaurčovací subjekt) je každý subjekt, ktorý si neuplatnil právo na sebaurčenie. Svojím názvom vyjadruje sebaurčovaciu potencionálnosť.
Uplatnenie si práva na sebaurčenie znamená rozšírenie práv, ale aj povinností subjektu.
Každá sebaurčovacia jednotka má právo na sebaurčenie. Pokiaľ si ho neuplatní, prezentantom práva na sebaurčenie sebaurčovacích jednotiek sú všeobecní a konkrétni prezentanti práva na sebaurčenie a záujmov spoločnosti.
Všeobecní prezentanti práva na sebaurčenie a záujmov spoločnosti sú:
Štátny sebaurčovací subjekt a politický sebaurčovací subjekt.
Konkrétni prezentanti práva na sebaurčenie a záujmov spoločnosti sú:
Finančný sebaurčovací subjekt, Ekonomický sebaurčovací subjekt, Vedecko-technický sebaurčovací subjekt, Vedecko-spoločenský sebaurčovací subjekt a Právny sebaurčovací subjekt.
Prezentantom práva na sebaurčenie konkrétnej sebaurčovacej jednotky sú všeobecní prezentanti a konkrétny prezentant podľa sféry spoločnosti v ktorej konkrétna sebaurčovacia jednotka pôsobí.
Sféry spoločnosti sú jednotlivé oblasti spoločnosti tvorené činnosťou sebaurčovacích subjektov a sebaurčovacích jednotiek.
Sféry spoločnosti sú:
Ekonomická sféra-všetky výrobné činnosti
Finančná sféra-všetok obchod
Politická sféra-riadenie spoločnosti vo všeobecnosti, politika
Právna sféra-všetky práva, povinnosti, zákony
Vedecko-technická sféra-všetok výskum a poznatky
Vedecko-spoločenská sféra-aplikovanie poznatkov do praxe a všetci, ktorí sa na tom podieľajú
Infraštruktúra-všetko vybudované

Subjekt, ktorý si uplatní právo na sebaurčenie sa nazýva sebaurčovací subjekt (osoba, alebo skupina osôb s určitou činnosťou).
Podmienky pre uplatnenie sebaurčovacieho práva zahrňujú aktívne podieľanie sa na fungovaní sfér spoločnosti.
Poznáme sedem druhov sebaurčovacích subjektov a to finančný, ekonomický, vedecko-technický, vedecko-spoločenský, právny, politický a štátny.

2

Pre prvých päť platí, že sa stávajú súčasťou sebaurčovacích komôr (finančnej, ekonomickej, vedecko-technickej, vedecko-spoločenskej, právnej). Sebaurčovacie komory združujú sebaurčovacie subjekty podľa ich činnosti, majú za úlohu samotné združovanie týchto
subjektov a ich podporu a tiež presadzovanie ich záujmov v spoločnosti. To vykonávajú
prostredníctvom svojich zástupcov v parlamente a ovplyvňujú tak politiku spoločnosti na danom území.
Fungovanie sebaurčovacích komôr majú na starosti samotné sebaurčovacie subjekty v nich obsiahnuté a vedenie komôr majú na starosti aktéri jednotlivých sebaurčovacích subjektov podľa toho, ako sú zvolení členmi sebaurčovacej komory na jedno funkčné obdobie 5 rokov. Každý sebaurčovací subjekt má v rade sebaurčovacej komory svojich zástupcov, z ktorých sú volení predseda, zástupcovia a iné dôležité funkcie. Z tejto rady sú tiež volení zástupcovia do parlamentu.
Sebaurčovacie subjekty môžu byť trvalé (vedecko-technický, vedecko-spoločenský, právny, štátny), alebo dočasné (ekonomický, finančný, politický). Trvalý sebaurčovací subjekt znamená, že si uplatňuje právo na sebaurčenie raz a môže ho stratiť vo výnimočných prípadoch (protizákonná činnosť atď.). Vyjadruje uplatnenie si tohto práva na pomerne dlhý čas. Dočasný sebaurčovací subjekt znamená, že po uplatnení tohto práva musí byť činný, teda pokračovať v činnosti. Ak napr. ekonomický subjekt prestane byť ekonomicky aktívny, uplatnenie práva na sebaurčenie stráca. Tolerancia nečinnosti je jeden rok, následne dočasné sebaurčovacie subjekty uplatnenie práva na sebaurčenie strácajú.
Priznanie práva na sebaurčenie a zabezpečenie jeho uplatnenia má za úlohu štátny sebaurčovací subjekt a jeho sebaurčovacia komisia, ktorá má za úlohu overiť splnenie podmienok pre uplatnenie práva na sebaurčenie na základe žiadosti sebaurčovacej jednotky o uplatnenie si tohto práva. Po splnení podmienok štátny sebaurčovací subjekt oficiálne uzná subjekt ako sebaurčovací subjekt.

Sebaurčovacie subjekty sú podľa práv a povinností hierarchicky usporiadané od najvyšších po najnižšie:

1.Štátny sebaurčovací subjekt- je súhrn všetkých subjektov, sebaurčovacích subjektov a sebaurčovacích jednotiek na danom území. Zahrňuje ostatné sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky na danom území (predstavuje ho vlastný štát-napr. Slovenská republika), zabezpečuje ich práva a povinnosti na danom území.

2.Politický sebaurčovací subjekt-je zložený zo sebaurčovacích subjektov a sebaurčovacích jednotiek, vstupuje do subjektových oblastí a tak sa podieľa na činnosti a rozvoji sfér spoločnosti.

3.Ostatné sebaurčovacie subjekty:

Finančný sebaurčovací subjekt-tvorí ho osoba, alebo skupina osôb.
-podmienkou pre uplatnenie si práva na sebaurčenie vo forme finančného sebaurčovacieho subjektu je zaoberanie sa finančnou, obchodnou činnosťou, financovanie rôznych sfér spoločnosti, s minimálnym ročným obratom 2% štátneho sebaurčovacieho subjektu u skupín

3

osôb a u osôb so stotinou z dvoch percent u skupín osôb.
-právom je účasť vo finančnej sebaurčovacej komore a používanie symbolov (vlajka, zástava, znak) a názvu na plochách subjektu patriacich, alebo na subjektoch pod jeho vplyvom.
Tiež názov sebaurčovacieho subjektu pri mene riadiacich pracovníkov, na vozidlách a prepravných prostriedkoch subjektu (napr. na špz aút patriacich tomuto subjektu).

Ekonomický sebaurčovací subjekt-tvorí ho skupina osôb, alebo osoba.
-podmienkou pre uplatnenie si tohto sebaurčovacieho práva je vyvíjať ekonomickú (výrobnú)činnosť:
delí sa na tri časti:
1.veľkoekonomický s.s.- podmienkou je ročný obrat vo výške 1% ročného rozpočtu štátneho sebaurčovacieho subjektu
2.stredný ekonomický s.s.-podmienkou je ročný obrat vo výške 10% z percenta rozpočtu š.s.s. a tiež podniky s obratom nad 50 mil. ročne po dobu 6 rokov
3.maloekonomický s.s.-podmienkou je živnosť po dobu 8 rokov bez prerušenia, s doložením aktívnej činnosti počas tejto doby
-právom je účasť v ekonomickej sebaurčovacej komore (samostatná komora pre veľkoekonomické subjekty, pre stredné ekonomické a maloekonomické sebaurčovacie subjekty).
Tiež právo na symboly a názvy sebaurčovacích subjektov pred menom, na prepravných vozidlách atď.

Práva, resp. výhody vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie pri finančnom a ekonomickom sebaurčovacom subjekte zahrňujú napr. daňové zvýhodnenia, výhodnejšie kritéria na povinnosti stanovené zákonom, resp. neplatnosť niektorých zákonov a nariadení pre subjekty, ktoré si toto právo uplatnili.
Povinnosťou takýchto sebaurčovacích subjektov je vstupovať do sféry spoločnosti minimálne v takej výške, aká je potrebná na uplatnenie si práva na sebaurčenie v konkrétnej podobe.

Podmienkou pre uplatnenie si týchto dvoch práv na sebaurčenie je minimálne pôsobenie v rámci podmienok pre sebaurčenie po dobu 4 rokov.

Vedecko-technický sebaurčovací subjekt-tvorí ho osoba, alebo skupina osôb.
-podmienkou na uplatnenie tohto sebaurčovacieho práva je uskutočnenie výskumu, objavov, či dôležitej práce v oblasti vedy a techniky a výsledkom ktorých je prínos v tejto oblasti.
- právo na zvýšenie príjmu, právo na názov subjektu pri mene a tiež právo na pridelenie finančných prostriedkov na základe vypracovania projektu.

Vedecko-spoločenský sebaurčovací subjekt-osoba, alebo skupina osôb.
-podmienkou na uplatnenie tohto sebaurčovacieho práva je uskutočnenie výskumu, objavov, či dôležitej práce vo vedecko-spoločenskej oblasti a výsledkom ktorých je prínos v tejto oblasti.
- právo na zvýšenie príjmu, právo na názov subjektu pri mene a tiež právo na pridelenie finančných prostriedkov na základe vypracovania projektu.

4

Právny sebaurčovací subjekt
-podmienkou na uplatnenie tohto sebaurčovacieho práva je úspešnosť v oblasti právnej, to znamená úspešné riešenie prípadov v rôznych oblastiach práva, zákonov, právneho poradenstva, súdnictva, poukázanie na nedostatky v oblasti práva a zákonov.
- právo na zvýšenie príjmu, právo na názov subjektu, právo podieľať sa skrz komoru na tvorbe zákonov štátu.

Práva, resp. výhody vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme vedecko-technického, vedecko-spoločenského a právneho sebaurčovacieho subjektu spočívajú hlavne v práve na zvýšenie platu na minime 40% pri osobách, pri skupinách osôb na zvýšenie financovania, resp. zvýhodnenia pred zákonom podobne ako pri finančnom a ekonomickom sebaurčovacom subjekte.
Povinnosťou týchto sebaurčovacích subjektov je účasť v sebaurčovacích komorách a podieľať sa tak na vývoji a fungovaní týchto sfér spoločnosti.

Jednotlivé subjekty nemusia vyvíjať cielenú činnosť, aby sa stali sebaurčovacími subjektami,
ak dosiahnú vo svojej činnosti úroveň stanovenú pre uplatnenie práva na sebaurčenie, môžu si
ho uplatniť. Získajú tým okrem iných práv a výhod možnosť prezentovať sa a získajú tým istú úroveň prestíže (podobne ako vysokoškolský titul). Osobou sa myslí fyzická osoba, skupinou osôb právnická osoba.

Politiku spoločnosti na danom území udáva subjekt (parlament), ktorý je tvorený zástupcami všetkých sebaurčovacích subjektov na danom území. V tomto subjekte má zastúpenie počtom kresiel štátny sebaurčovací subjekt, plus dve tretiny z neho pripadajú na politické sebaurčovacie subjekty a plus jedna tretina z počtu kresiel š.s.s. pripadajú na ostatné sebaurčovacie subjekty. To znamená v prípade 150 kresiel pre š.s.s. pripadá na politické s.s. plus 100 a na ostatné s.s. plus 50, čo je spolu 300 kresiel.
Parlament schvaľuje zákony, ktoré sa delia na primárne, kde patria napr. armáda, vnútro, medzinárodná spolupráca, medzinárodné organizácie, ústava a ústavné zákony, súdnictvo atď. Tieto zákony rieši, navrhuje a schvaľuje časť parlamentu obsadená zástupcami štátneho sebaurčovacieho subjektu. Ostatné zákony sú tzv. sekundárne zákony, ktoré riešia otázky vedy, školstva, zdravotníctva, ekonomiky atď. na danom území a rieši, navrhuje a schvaľuje ich celý parlament.

5

3.teória politického sebaurčovacieho subjektu

Od začiatku existencie štátov ako takých sa vytvárali v jeho štruktúrach také časti spoločnosti, ktoré nadobudli svojou činnosťou (napr. obchodnou) rôzne veľké prostriedky rôznej podoby a boli schopné do istej miery podieľať sa na budovaní spoločnosti a štátu. Postupný vývoj takýchto častí spoločnosti znamenal s vývojom štátu i ich samotný rozvoj v oblasti obchodu, vplyvu na štát a vzťahu k štátu.
Pri súčasnom stupni vývoja spoločnosti existujú také časti spoločnosti, ktoré sú schopné samostatne vytvárať, či spolupracovať na národných, alebo medzinárodných projektoch.
Sú teda schopné podporovať, či skvalitňovať všetky sféry spoločnosti a podieľať sa tak na ich rozvoji.

Základom pre vytvorenie takýchto častí spoločnosti je vzájomná spolupráca aktérov (osoba, skupina osôb) jednotlivých samotných, alebo viacerých sfér spoločností, ktoré majú dostatočné množstvo prostriedkov na realizáciu jednotlivých zásahov do rozvoja sfér spoločnosti. To znamená realizáciu takých zásahov do fungovania spoločnosti, ktoré tejto spoločnosti prinášajú úžitok.
Spolupráca viacerých takýchto častí spoločnosti znamená schopnosť zasahovať do rozvoja spoločnosti ako celku v dostatočnej miere.
Právo na sebaurčenie zabezpečuje takýmto častiam spoločnosti po aktívnom zapojení sa do jej rozvoja uplatniť si toto právo, čo znamená z pohľadu práva na sebaurčenie vznik politického sebaurčovacieho subjektu.
Politický sebaurčovací subjekt je taký subjekt, ktorý svojou činnosťou v dostatočnej miere zapája svoje prostriedky na rozvoj tých častí spoločnosti, ktoré sa nazývajú subjektové oblasti.
Subjektové oblasti sú také oblasti, ktoré danému subjektu, ktorý do nich vstupuje, umožňujú uplatnenie si práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu.
Subjektové oblasti sú:
Veda a technika
Zdravotníctvo
Školstvo
Infraštruktúra
Finančné fondy

Vstupovať do subjektových oblastí, či sfér spoločnosti znamená podieľať sa činnosťou na ich fungovaní, či rozvoji.
Politický sebaurčovací subjekt tvorí skupina subjektov (sebaurčovacích subjektov, sebaurčovacích jednotiek, či s.s. a s.j.), ktoré spolu fungujú ako konzorcium. To znamená, že spolupracujú na základe subjektových zmlúv so spoločným cieľom vstupovať do subjektových oblastí a uplatniť si ako celok právo na sebaurčenie vo forme p.s.s., prejaviť tým svoju činnosť, svoj vplyv na spoločnosť a podieľať sa tak na jej vývoji a smerovaní.
Toto konzorcium sa nazýva subjektové konzorcium, pretože cieľom spolupráce takýchto subjektov je vstup do subjektových oblastí. Je to teda konzorcium za účelom vytvorenia p.s.s.
Nazýva sa tiež trvalé konzorcium, keďže spolupráca je časovo dlhodobejšia a zabezpečená zmluvou (subjektová zmluva o spolupráci na vstupe do subjektových oblastí).
Subjektové zmluvy sú zmluvy o vstupe do subjektových oblastí medzi subjektovým konzorciom/p.s.s. a subjektom niektorej subjektovej oblasti, alebo o spolupráci na vstupe do subjektových oblastí medzi členmi subjektového konzorcia/p.s.s.

6

Vznik politického sebaurčovacieho subjektu podmieňuje minimum 5 ekonomických subjektov (subjekty, ktoré zabezpečujú dostatočné množstvo prostriedkov na vstup konzorcia do subjektových oblastí) v rámci sebaurčovacieho konzorcia, čo je podmienkou na zabezpečenie udržania sa v subjektových oblastiach. Ďalej s. konzorcium/p.s.s. môžu tvoriť sebaurčovacie jednotky a sebaurčovacie subjekty, ktoré sú súčasťou subjektového konzorcia a teda sú účastníkmi subjektových zmlúv. To sú napr. firmy, národné a nadnárodné spoločnosti, finančné skupiny, ale aj jednotlivci, skupiny osôb.

Subjektové konzorcium vstupuje do subjektových oblastí ako celok skrz svoju centrálnu banku.
Centrálna banka je finančný subjekt s. konzorcia/p.s.s., ktorý má za úlohu zabezpečiť finančné operácie konzorcia a vstupovať tak do subjektových oblastí, prípadne vykonávať iné finančné a obchodné operácie konzorcia.
Centrálna banka je subjekt, v ktorom majú jednotlivé subjekty konzorcia akcie na základe poskytnutých prostriedkov pre vstup do subjektových oblastí a finančných, či obchodných operácii konzorcia.
Vstup do subjektových oblastí znamená zapojenie sa do činnosti a vývoja jednotlivých oblastí. To znamená investovať priamo (poskytovať financie), alebo nepriamo (rozvíjať infraštruktúru).
Subjektové zmluvy môžu byť ziskové, alebo neziskové, môžu sa týkať akýchkoľvek subjektov, ktoré je možné zaradiť do subjektových oblastí. Môžu to byť subjekty, ktoré patria konzorciu, alebo nie, podmienkou je, aby mali svoj účel, ktorý je obsiahnutý v subjektovej zmluve a vyjadruje podieľanie sa na činnosti a rozvoji danej oblasti, čiže sféry.

V oblasti vedy a techniky je to poskytovanie financií na rozvoj niektorého odvetvia, subjektu, vývoja istej oblasti. Vývoj môže zahrňovať napr. tú oblasť, ktorá prinesie v budúcnosti zisk, v oblasti biológie, chémie vývoj nejakého lieku, v technike napr. vývoj komunikačných prostriedkov, dopravných prostriedkov, palív. Tiež zahrňuje podporu vo výskume v oblasti spoločenských vied.

V oblasti zdravotníctva znamená podporu zdravotníctva ako celku a podporu konkrétnych subjektov (rekonštrukcia, modernizovanie, dlhodobá spolupráca, financovanie), projekty v oblasti zdravotníctva.

V oblasti školstva znamená podporu školstva ako celku, podpora konkrétnych subjektov (modernizovanie, dlhodobá spolupráca, financovanie) a projekty v oblasti školstva.
Do oblasti infraštruktúry patria všetky druhy infraštruktúry (dopravná, regionálna, technická, stavebná).

V oblasti dopravnej je to výstavba komunikácii všetkých druhov, modernizácia dopravy (letecká, cestná, železničná). Tiež podpora konkrétnych subjektov a projekty v danej oblasti.
V oblasti regionálnej sú to projekty v oblasti obcí, ich podpora, spolupráca.
V oblasti technickej je to modernizácia techniky rôznych subjektov.
V oblasti stavebnej je to výstavba obytných subjektov, verejných subjektov, výrobných priestorov, obchodných centier atď.

V oblasti finančných fondov je to financovanie, alebo finančná spoluúčasť na činnosti, alebo vývoji niektorej z oblastí.

7

Jedno funkčné obdobie politického sebaurčovacieho subjektu trvá 3 roky. Počas tohto obdobia vstupuje do subjektových oblastí istým podielom. Ročné minimum (minimálna vstupová hladina) je dané na úrovni 5% ročného rozpočtu štátneho sebaurčovacieho subjektu. Po uplynutí 3 rokov sa počet percent za každý rok spočíta a výsledok tvorí základnú politickú hladinu, minimum je teda v tomto prípade 15%. Počet kresiel, ktoré može politický s.s. obsadiť tvorí 100% (dve tretiny z počtu kresiel š.s.s.). Ak je počet kresiel š.s.s. 150, potom počet kresiel pre p.s. subjekty je 100. Jedno percento je teda jedno kreslo a 15 % znamená 15 kresiel pre p.s.s. na funkčné obdobie 3 roky. To znamená že v danom období bude mať parlament 150 kresiel pre š.s.s., 15 kresiel pre daný p.s.s., plus kreslá ostatných p.s.s ak sú a nakoniec jedna tretina kresiel z počtu kresiel š.s.s pre ostatné sebaurčovacie subjekty čiže + 50 kresiel.
V parlamente všetci členovia môžu podávať návrhy zákonov a riešenia problémov.

Vstupom do subjektových oblastí si subjektové konzorcium nezaručuje jedine budúce uplatnenie si práva na sebaurčenie. Subjektové zmluvy mu zaručujú trvalejšiu spoluprácu so subjektami oblastí, do ktorých vstupuje. Jednotlivé subjektové zmluvy/projekty (ktoré obsahujú svoj účel, zaradenie do oblasti, prínos), môžu priniesť s. konzorciu ako zisk, tak i presadenie samého seba. Subjektové zmluvy chránia obe strany a zaručujú dodržiavanie týchto zmlúv. V oblasti vedy a techniky je to zväčša financovanie a podpora výskumu ako vývoj liekov, vývoj techniky, pohonných hmôt, dopravných prostriedkov, komunikačnej techniky, ktoré môžu po svojom vývoji priniesť primeraný zisk. Zároveň tým prispeje k rozvoju vedecko-technickej sféry spoločnosti, čo následne tiež ovplyvní vývoj vedecko-spoločenskej sféry a infraštruktúry.
V oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo ide zväčša o uzatvorenie subjektových zmlúv s konkrétnymi subjektami, ktoré obnovuje, finančne podporuje, uskutočňuje projekty. Sú to subjekty, kde prezentuje sám seba. Dlhodobá spolupráca s konkrétnymi subjektami znamená prostredníctvom nich prezentáciu samého seba ako subjektu a presadzovanie samého seba.
V rámci škôl napr. školy, ktoré neskôr poskytnú kvalitných absolventov, ktorí sa môžu uplatniť v rámci p.s.s. a iných sebaurčovacích subjektoch.
Do oblasti infraštruktúry patrí všetko vybudované. Vybudovanie komunikácii (dialnice, ktoré prinášajú zisk), letísk, železníc. Tiež financovanie modernizácie technickej infraštruktúry v rôznych oblastiach a tiež projekty v rámci regiónov, obcí.
V oblasti finančných fondov je to samotné financovanie projektov sfér spoločnosti, ktoré vyjadrujú svoj účel.
Subjektové konzorcium/p.s.s. sa môže podieľať na subjektových projektoch ako účastník, alebo spoluúčastník, čo znamená, že môže spolupracovať na projektoch, alebo ich aj sám vytvárať a realizovať.
Jednotlivé subjektové zmluvy/projekty môžu byť vedené rôzne. Výstavba diaľnice môže byť vedená ako vstup do infraštruktúrnej oblasti, ale aj finančnej oblasti ak ide len o financovanie výstavby. Výstavba vedeckého centra môže byť vedená ako vstup do vedecko-technickej oblasti, ale aj infraštruktúry, závisí to od povahy subjektovej zmluvy. Do každej subjektovej oblasti musí s.konzorcium/p.s.s. vstúpiť minimom 10% zo stanovenej minimálnej vstupovej hladiny.
To znamená že ešte pred uplatnením si práva na sebaurčnie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu má subjektové konzorcium výhody v tom, že môže uzatvárať subjektové zmluvy, na základe ktorých môže získavať konkrétne financie a presadzovať samého seba.

8

Z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu vyplývajú konkrétne práva, výhody a povinnosti.
Patria tu:

1.suverenita-vyjadrená oficiálnym uznaním, symbolmi (zástava, znak, vlajka), ktorými môže označiť ako subjekty a plochy, ktoré mu patria, tak i plochy a subjekty v rámci subjektových zmlúv a tie na ktorých presadzuje samého seba (subjekty po subjektových zmluvách, čiže subjekty v spolupráci), dopravné prostriedky atď., generálnou radou, teda subjektom, ktorý je zložený z účastníkov p.s.s. a členovia ktorého sú zástupcami v parlamente, generálnym riaditeľom, teda osobou na čele p.s.s. a generálnej rady a ústavným zákonníkom, ktorý vyjadruje práva a povinnosti, politické a právne ohraničenie, názov, formu pôsobenie atď.

2.lokálne zákony-na plochách pod jeho vplyvom, čiže na plochách a subjektoch, ktoré mu patria a ktoré sú pod subjektovými zmluvami. Zákazy vstupu, rýchlosti dopravných prostriedkov, úradné jazyky atď.

3.nezdaniteľnosť centrálnej banky-nezdaniteľnosť všetkých finančných operácii, ktoré vykonáva centrálna banka.

4.podieľanie sa na politickej moci-počet kresiel v parlamente

Po uplatnení si práva na sebaurčenie vo forme p.s.s. má sebaurčovací subjekt povinnosť pokračovať vo svojej činnosti, to znamená naďalej vstupovať do subjektových oblastí vo výške určenej minimálnej vstupovej hladine, ktorá počas troch rokov vytvára základnú politickú hladinu a na základe toho každé tri roky p.s.s. obsadzuje istý počet kresiel v parlamente. Po splnení podmienok má zaručené práva a výhody vyššie uvedené, ktoré vyplývajú z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme p.s.s. V prípade nesplnenia podmienok stráca práva a výhody na jeden rok, počas ktorého ak opätovne nesplní podmienky aj s doplnením nesplnených percent stráca uplatnenie práva na sebaurčenie do doby, kým si ho opäť neuplatní.

Pri vstupe do subjektových oblastí s.konzorcium/p.s.s. sleduje vlastné záujmy, týmto vstupom však prirodzene rozvíja sféry spoločnosti a prináša tak úžitok spoločnosti ako celku formou rozvoja jej sfér a podieľaním sa na jej činnosti. V konečnom dôsledku teda pocíti rozvoj spoločnosť ako celok.

9

4.politický a štátny sebaurčovací subjekt

Spoločnosť je tým vyspelejšia, čím viac odôvodnených sebaurčovacích subjektov má.

To znamená potrebu vytvárať také prostredie, v ktorom by vznikali kvalitné sebaurčovacie subjekty všetkých druhov a zároveň vytvárať také podmienky, aby si právo na sebaurčenie mohli uplatniť len tí, ktorí sú schopní prezentovať toto právo a aktívne sa v dostatočnej miere podieľať na činnosti a rozvoji sfér spoločnosti, tiež vytvárať také práva a výhody, aby si jednotlivé sebaurčovacie jednotky chceli uplatniť toto právo.
Sebaurčovacie subjekty sú tie časti spoločnosti, ktoré sa vo výraznej miere podieľajú na jej činnosti a rozvoji. Preto sa tiež podieľajú na smerovaní spoločnosti, teda na politike spoločnosti.

Vo veľkosti práv a povinností sú sebaurčovacie subjekty hierarchicky usporiadané:
1. štátny sebaurčovací subjekt (nazývaný tiež primárny štát)
2.politický sebaurčovací subjekt (nazývaný tiež sekundárny štát)
3.ostatné sebaurčovacie subjekty

Podľa toho sa aj podieľajú na politickej moci. Počet kresiel v parlamente zastúpený š.s.s. vyjadruje 100%. Počet všetkých kresiel pre p.s.subjekty tvorí + 2/3 z počtu kresiel š.s.s. a napokon pre ostatné s.s. ostáva +1/3 z počtu kresiel.
To znamená ak v prípade že š.s.s. má 150 kresiel, tak na p.s.subjekty pripadá +100 kresiel a na ostatné s.s. je to +50 kresiel, čo je dokopy 300 kresiel pri plnom obsadení.
Kreslá š.s.s. obsadzujú strany po voľbách v pomere k percentám hlasov.
Politický sebaurčovací subjekt obsadzuje kreslá na základe vstupu do subjektových oblastí, ktorý vytvára základnú politickú hladinu na jedno funkčné obdobie, teda tri roky.
V prípade že vstúpi na danom území do subjektových oblastí ďalší politický sebaurčovací subjekt, obsadzuje v parlamente počet kresiel určených pre p.s. subjekty podľa toho istého princípu, keďže počet kresiel určených pre p.s.s tvorí 2/3 z počtu kresiel pre š.s.s. To znamená, že ak prvý p.s.s. vytvorí základnú politickú hladinu na úrovni 17% a druhý na úrovni 20%, v prípade 100 kresiel pre p.s. subjekty jeden obsadí 17 a druhý 20 kresiel. Počas jedného funkčného obdobia budú politické sebaurčovacie subjekty zastúpené v parlamente počtom 37 kresiel z možných 100 kresiel. V parlamente teda môže byť obsadený maximálny počet kresiel pre p.s.s na úrovni 2/3 z počtu kresiel š.s.s. Takýto spôsob obsadzovania kresiel parlamentu u p.s.s. sa nazýva pasívny princíp prerozdeľovania kresiel. Pri pasívnom prerozdeľovaní kresiel nenastáva obsadenie všetkých kresiel určených pre p.s.s.
Pokiaľ je na danom území dostatok politických sebaurčovacích subjektov s dostatočne vysokým vstupom do subjektových oblastí nastáva jav, kedy nie je dostatočný počet kresiel pre obsadenie na základe pasívneho prerozdeľovania kresiel. Vtedy sa prerozdeľovanie uskutočňuje tak, že počet kresiel určených pre p.s. subjekty je 100% a výška prostriedkov s ktorými všetky p.s. subjekty na danom území vstúpili do subjektových oblastí tvorí tiež 100%. Z toho teda výška vstupov jednotlivých politických sebaurčovacích subjektov tvorí isté percentá pre každý politický s.s. Keďže jedno kreslo zo 100% kresiel tvorí isté percento, podľa výšky percent vstupov a počtu percent pre jedno kreslo sa vypočíta počet kresiel v parlamente pre každý p.s.s. Ide o aktívny princíp prerozdeľovania kresiel, ktorý by mal byť cieľom spoločnosti na danom území.
Ostatné sebaurčovacie subjekty majú prerozdelené kreslá v parlamente na základe počtu druhov jednotlivých sebaurčovacích subjektov, čo znamená v prípade 5 druhov

10

sebaurčovacích subjektov obsadzujú tieto s.s. v parlamente 1/5 z počtu všetkých určených kresiel parlamentu pre ostatné sebaurčovacie subjekty. V prípade 50 kresiel určených pre ostatné sebaurčovacie subjekty každá komora (ktorá zastupuje s.s. a v ktorej sú zástupcovia všetkých s.s. istého druhu) obsadí 10 kresiel.

Štátny sebaurčovací subjekt má za úlohu kontrolovať politické sebaurčovacie subjekty. Ak tie spĺňajú podmienky stanovené zákonom, š.s.s. je povinný im zabezpečiť práva a výhody vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme p.s.s.
Štátny sebaurčovací subjekt môže regulovať politický sebaurčovací subjekt výškou minimálnej vstupovej hladiny (napr. 5%), minimálnym počtom ekonomických subjektov v konzorciu potrebných na uplatnenie si práva na sebaurčenie vo forme p.s.s. (napr. 8) a minimálnou oblastnou hladinou (napr. školstvo 20%).
Minimálna vstupová hladina môže byť nedodržaná s toleranciou 2%, ale v ďalšom roku musí byť navýšená o nedodržané percentá. Minimálny počet ekonomických subjektov musí byť splnený v čase uplatňovania si práva na sebaurčenie, pri zmene podmienok počas funkčného obdobia je polročná tolerancia na splnenie novej požiadavky (rozšírenie konzorcia).
Pri minimálnej oblastnej hladine je tolerancia 1,5% s nasledovným doplnením (š.s.s. môže určovať maximálne 2 oblastné hladiny).
Pri dodržiavaní týchto povinností musí štátny sebaurčovací subjekt zaručiť politickému sebaurčovaciemu subjektu:
1.suverenitu-kde patrí oficiálne uznanie, generálna rada, generálny riaditeľ, ústavný zákonník, ktorý obsahuje názov subjektu, jeho vznik, jeho práva a povinnosti, spísané oblasti lokálnych zákonov. Ústavný zákonník chráni práva politického sebaurčovacieho subjektu a keďže sú tam spísané aj povinnosti, umožňuje š.s.s. postupovať proti p.s.s. v prípade, že ich nedodržuje.
2.lokálne zákony-ohraničené ústavným zákonníkom
3.nezdaniteľnosť centrálnej banky-znamená nezdaniteľnosť akýchkoľvek operácii centrálnej banky
4.podieľanie sa na politickej moci-formou pasívneho, alebo aktívneho prerozdeľovania kresiel
V prípade nesplnenia podmienok š.s.s. odníma p.s.s. právo na sebaurčenie.

Zákony štátneho sebaurčovacieho subjektu sú najvyššie zákony a musia ich rešpektovať všetky sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky na danom území. Jedným z práv politického sebaurčovacieho subjektu je uznanie lokálnych zákonov, čiže zákonov, ktoré sa týkajú subjektov a plôch jemu patriacich a pod jeho vplyvom (vo vlastníctve konzorcia a subjekty pod subjektovými zmluvami). Ide o zákony ako úprava rýchlosti na vybraných komunikáciách, úprava pohybu na vybraných miestach, používanie jazyka na vybraných úradoch p.s.s. a plochách p.s.s., rôzne lokálne zákazy a povolenia.

Politické sebaurčovacie subjekty sa vyvíjajú v prostredí danom štátnym sebaurčovacím subjektom, nemenia ho (neovplyvňujú charakter hospodárskeho systému, trhovú reguláciu atď.), ale podieľajú sa na jeho rozvoji a činnosti. Politický sebaurčovací subjekt môže pôsobiť vo viacerých štátnych sebaurčovacích subjektoch, v každom š.s.s. však pôsobí iné prostredie a iný š.s.s., ktorý ho musí uznať ako politický sebaurčovací subjekt na svojom území.
Politický sebaurčovací subjekt vstupom do subjektových oblastí pozitívne ovplyvňuje vývoj sfér spoločnosti a podieľa sa na ich činnosti. To má vplyv na rozvoj spoločnosti ako celku. Uznaním a vytvorením podmienok pre vznik p.s.s. štátny sebaurčovací subjekt zapája čo najväčšie množstvo prostriedkov spoločnosti do jej rozvoja.

11

Štátny sebaurčovací subjekt môže tiež spolupracovať s p.s.s. na základe spoluúčastných subjektových zmlúv a teda spoločne vytvárať a realizovať projekty.

Úlohou štátneho sebaurčovacieho subjektu je poskytnúť jednotlivcovi a akémukoľvek subjektu len taký potrebný štandard, aký si nie je schopný zabezpečiť sám. Úlohou š.s.s. je teda vytvárať také prostredie, aby akýkoľvek jednotlivec, subjekt chcel, mohol a bol nútený neustále zvyšovať svoj štandard.
Preto nie je úlohou š.s.s. jednostranne podporovať a rozvíjať sféry spoločnosti ale svojimi krokmi zapájať celú spoločnosť a jej prostriedky do jej činnosti a rozvoja.
Ak štátny s.s. ako jediný subjekt podporuje a rozvíja sféry spoločnosti a ako jediný rozhoduje o ich vývoji a smerovaní, ide o pasívne rozvíjanie sfér spoločnosti, ak zapája jednotlivé časti spoločnosti do jej rozvoja a podporuje ich podieľanie sa na smerovaní spoločnosti ide o aktívne rozvíjanie sfér spoločnosti.

Čo sa týka politického sebaurčovacieho subjektu je š.s.s. povinný vytvárať také prostredie, aby jednotlivé subjektové zmluvy zabezpečovali ako p.s.s. jeho prezentáciu nad subjektmi a oblasťami, tak zabezpečovali jednotlivým subjektom trvalú podporu zo strany p.s.s (počas trvania subjektovej zmluvy-subjektová forma činnosti subjektu, po ukončení subjektovej zmluvy-spoluúčastnícka forma činnosti-subjekt naďalej spolupracuje podľa potreby so svojím p.s.s., prechováva jeho symboly atď., ale zároveň môže uzavrieť subjektovú zmluvu s iným.).

Z toho vyplýva že vzťah medzi š.s.s. a politickými sebaurčovacími subjektami je spolupráca a vzájomná podpora, vzájomné podieľanie sa na politike spoločnosti na danom území a jej smerovanie.
Štátny sebaurčovací subjekt získa tým, že zapojí čo možno najväčšie množstvo prostriedkov spoločnosti do jej rozvoja tým, že uzná právo na sebaurčenie tým častiam spoločnosti, ktoré sú schopné ju rozvíjať.
Politický sebaurčovací subjekt získa tým, že nadobudne výhody vyplývajúce zo subjektového konzorcia (subjektové zmluvy) a výhody vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu (suverenita, lokálne zákony, nezdaniteľnosť centrálnej banky a podieľanie sa na politickej moci). Tieto výhody nadobudne na základe vstupu do subjektových oblastí.
Spoločnosť ako celok získa tým, že sa zapojí čo možno najväčšie množstvo prostriedkov do jej rozvoja tým, že bude uznané právo na sebaurčenie v danej spoločnosti a bude uplatňované.

Po uznaní práva na sebaurčenie ako súčasti vyspelej spoločnosti je cieľom spoločnosti získať čo najväčšie množstvo odôvodnených sebaurčovacích subjektov, ktoré na základe svojej spolupráce s ostatnými sebaurčovacími subjektami a sebaurčovacími jednotkami rozvíjajú samotnú spoločnosť.

12

5.realizácia projektu

Projekt má za cieľ zrealizovať uznanie práva na sebaurčenie v spoločnosti, jeho uvedenie do praxe a vytvorenie politického sebaurčovacieho subjektu, ktorý by mal záujem právo na sebaurčenie uplatniť a zaviesť ho plne do spoločnosti, pretože predpokladom je, že uplatnenie práva na sebaurčenie ako celku a jeho realizáciu môže zabezpečiť vo vysokej miere silné a trvalé subjektové konzorcium, resp. skupina subjektov so záujmom o presadenie práva na sebaurčenie ako celku, so silným vplyvom na spoločnosť, v spolupráci so štátnym sebaurčovacím subjektom.
Presadenie práva na sebaurčenie predpokladá takéto približné kroky:

1.informovanosť-je potrebné upovedomiť o projekte tie časti spoločnosti, ktoré majú prostriedky na jeho realizáciu. Pokiaľ istý subjekt prejaví záujem a prevezme projekt, je potrebné postupne upovedomovať spoločnosť o projekte formou realizácie projektu, teda využívať média, ktoré budú činnosť subjektu monitorovať na informovanosť o projekte. Tiež predkladať problematiku práva na sebaurčenie príslušným orgánom (vláda) a organizáciám (napr. právne inštitúcie atď.).

2.spracovanie-po tom ako príslušný subjekt projekt prevezme vytvoriť oddelenie, orgán, ktorý sa bude zaoberať vývojom a realizáciou projektu. Je potrebné zabezpečiť štúdie politológov, ekonómov, právnikov, analytikov, ktorí by mali byť súčasťou oddelenia a zabezpečiť tak postupné spracovanie projektu do konečnej podoby vhodnej pre realizáciu (projekt je spracovaný teoreticky).

3.konzorcium-oboznámiť s projektom ostatné potencionálne subjekty a vytvoriť s nimi subjektové konzorcium.

4.kritériá-stanovenie si na základe istých štúdii (resp. po dohode s vládou) primeranú minimálnu vstupovú hladinu, minimálny počet ekonomických subjektov a minimálne oblastné hladiny.

5.subjektové zmluvy-vstupovať do oblastí ako zdravotníctvo a školstvo, v rámci ktorých subjektové zmluvy s významnými subjektami, podobne vo vede a technike a čo sa týka infraštruktúry vstupovať do dopravy, ako sú diaľnice, železnice a letiská, čo sa týka finančných fondov podporovať významné regióny. Na všetkých subjektoch presadzovať svoje symboly a tak informovať o svojej činnosti. Tiež prostredníctvom centrálnej banky spolupracovať a podporovať dôležité banky.

6.právo na sebaurčenie-po uskutočnení krokov vyššie uvedených predložiť oficiálne problematiku práva na sebaurčenie spoločnosti a vláde a požadovať jeho uplatnenie pre seba a ostatné potencionálne sebaurčovacie subjekty.

7.uznanie práva na sebaurčenie-po uznaní práva na sebaurčenie:
a-upevňovať jeho postavenie v spoločnosti
b-uplatniť si všetky výhody a práva ako politický sebaurčovací subjekt
c-pokračovať vo vstupoch do subjektových oblastí podľa bodu 5
d-zvyšovať svoj podiel na politickej moci

13

8.presadenie práva na sebaurčenie podľa predošlých bodov i v ostatných krajinách a budovanie stáleho a trvalého politického sebaurčovacieho subjektu na danom území istého rozsahu a budovať na ňom subjektové oblasti na ktorých presadzovať samého seba a prezentovať svoju činnosť.

Predpokladom na realizáciu projektu a trvalé udržanie politického sebaurčovacieho subjektu a práva na sebaurčenie v spoločnosti je postupovať približne podľa vyššie uvedených krokov. Pokiaľ sa nájde subjekt s dostatočným množstvom prostriedkov a s dostatočným záujmom o realizáciu projektu nie je dôvod na neuskutočnenie projektu, ktorý je založený na reálnom a odôvodnenom práve vo vyspelej spoločnosti.

14

6.prečo politický sebaurčovací subjekt (záver)

Cieľom projektu je presadenie práva na sebaurčenie v spoločnosti, ktoré by malo byť súčasťou každej vyspelej spoločnosti. Právo na sebaurčenie dáva možnosť tomu subjektu, ktorý sa výrazne podieľa na činnosti a rozvoji spoločnosti prejaviť svoju činnosť a mať z toho isté výhody, tiež podieľať sa na smerovaní spoločnosti.
Každý subjekt, ktorý výrazne ovplyvňuje činnosť a rozvoj spoločnosti, má právo sa na jej smerovaní aj podieľať.
Politický sebaurčovací subjekt by mal v spolupráci so štátnym sebaurčovacím subjektom zabezpečiť uplatnenie tohto práva na základe prezentovania svojej činnosti a jej výsledkov.
To či bude projekt úspešný z časového hľadiska skôr, alebo neskôr, záleží od vyspelosti spoločnosti na danom území.
Som ale presvedčený o tom, že projekt bude realizovaný a následne aj zrealizovaný do podoby v projekte opísanej.

15