Právo na sebaurčenie (sebaurčovacie právo)

31.01.2009 17:35 | blackhole

Právo na sebaurčenie je právom osoby, alebo skupiny osôb na prejavenie sa.

Právo na sebaurčenie bolo súčasťou ľudstva už od jej vzniku. Nevedomky si ho uplatňovali už pri počiatkoch akejkoľvek hierarchie tie osoby, ktoré boli na jej vrchole, keďže boli najschopnejšími, najsilnejšími, najinteligentnejšími, najagresívnejšími a pod. Postupne pri vytvorení prvých spoločenstiev a štátov sa vytvárali aj princípy uplatňovania si tohto práva vo forme vlády nad istým územím. Pri vzniku prvých mestských a neskôr teritoriálnych štátov si toto právo uplatňovali tie národy a v rámci nich tie časti spoločnosti, ktoré boli schopné vládnuť a spravovať dané územie. Už od začiatku si toto právo uplatňovali aj tie časti spoločnosti, ktoré sa výrazne podieľali na činnosti a rozvoji spoločnosti a to formou rôznych výsad a práv, ktoré im boli za ich činnosť udelené. Postupom času sa tieto princípy uplatňovania si práva na sebaurčenie menili a ustaľovali v rámci časového hľadiska a opakovaným vznikaním a zanikaním štátov ako takých.
Zo sebaurčovacieho práva ako takého vychádzajú všetky ostatné práva, keďže právo na sebaurčenie na základe platných princípov v danej dobe vytvára štát a teda štátne právo, ktoré vytvára ostatné odvetvia práva ako správne, trestné atď. a zabezpečuje i ostatné práva na danom území ako sú občianské, rodinné, ľudské práva a iné dohodnuté, platné a potrebné práva.
Dnes poznáme právo na sebaurčenie ako právo národov na sebaurčenie. Treba však poukázať na to, že ide len o jednu z kategórii sebaurčovacieho práva, pretože vo vyspelej spoločnosti už nie je toto právo len nevyhnutnosťou národov, ale aj právom tých častí spoločnosti, ktoré sa podieľajú na rozvoji a činnosti tejto spoločnosti.

Podľa práva na sebaurčenie je spoločnosť tvorená subjektami. Tieto subjekty sú tvorené osobami, alebo skupinami osôb. Tieto osoby, alebo skupiny osôb sú buď fyzické, alebo právnické osoby. Z toho vyplýva, že spoločnosť je súhrn všetkých subjektov. Avšak z hľadiska práva na sebaurčenie sa subjekty delia na sebaurčovacie subjekty, alebo sebaurčovacie jednotky. Každá sebaurčovacia jednotka, alebo sebaurčovací subjekt je buď osoba, alebo skupina osôb, resp. fyzická, alebo právnická osoba. Spoločnosť je teda súhrn všetkých subjektov, teda všetkých sebaurčovacích subjektov a sebaurčovacích jednotiek.
Každý subjekt, ktorý si uplatní právo na sebaurčenie sa nazýva sebaurčovací subjekt. Je to každý subjekt spoločnosti, ktorý na základe dohodnutých princípov získa uplatnenie si tohto práva v určenej forme, môže to byť osoba, alebo skupina osôb, resp. fyzická, alebo právnická osoba.
Každý subjekt, ktorý v danom čase nemá uplatnené právo na sebaurčenie sa nazýva sebaurčovacia jednotka. Je ňou ako osoba, tak i skupina osôb, resp. fyzická i právnická osoba. Svojím názvom vyjadruje sebaurčovaciu potenciálnosť, to znamená, že každá sebaurčovacia jednotka si môže uplatniť právo na sebaurčenie podľa dohodnutých princípov (musí splniť kritériá).
Všetky subjekty svojou činnosťou zabezpečujú fungovanie spoločnosti. Svojím vstupom, teda činnosťou, do spoločnosti a podľa charakteru svojej činnosti subjekty vytvárajú sféry spoločnosti, teda jej oblasti.
Patrí tu ekonomická sféra, ktorá zahŕňa všetku výrobu, teda všetky činnosti, ktoré sú spojené s produkciou. Finančná sféra, ktorá zahŕňa všetok obchod, teda všetky činnosti spojené s obchodovaním, obchodom a teda aj všetky finančné prostriedky. Politická sféra zahŕňa všetku politiku a politickú činnosť a činnosti s ňou spojené. Právna sféra zahŕňa všetky zákony, práva a povinnosti v spoločnosti. Vedecko-technická sféra zahŕňa všetky poznatky a tiež všetky činnosti s nimi spojené, teda všetok výskum. vedecko-spoločenská sféra zahŕňa aplikovanie poznatkov do praxe, teda všetky činnosti, ktoré s tým súvisia. A napokon infraštruktúra, ktorá zahŕňa všetko vybudované.
Každý subjekt spoločnosti má svoje práva a povinnosti. Po uplatnení si práva na sebaurčenie v spoločnosti sa práva subjektu zvýšia spolu so zvýšením povinností subjektu.
Právo na sebaurčenie má každý subjekt spoločnosti. Ak ho nemá v danom čase uplatnené, na danom území sú prezentantmi jeho práva na sebaurčenie všeobecní a konkrétni prezentanti práva na sebaurčenie. Všeobecných prezentantov predstavuje štátny sebaurčovací subjekt a politické sebaurčovacie subjekty a konkrétnych ostatné sebaurčovacie subjekty, ktoré prezerntujú toto právo v rámci konkrétnej činnosti daného subjektu.

Právo na sebaurčenie (sebaurčovacie právo)
Umožňuje všetkým subjektom, teda osobám a skupinám osôb prejaviť sa na základe princípov stanovených týmto právom. Toto právo zahrňuje a ohraničuje vznik, vzájomnú pôsobnosť (od vzniku až po zánik), všetkých subjektov v spoločnosti (z hľadiska vzťahu medzi s. jednotkami a s. subjektami a medzi s. subjektami a s. jednotkami navzájom).

Sebaurčovacie právo patrí z hľadiska systematického rozdelenia práva medzi verejné právo spolu so štátnym (ústavným), trestným, správnym, finančným, lebo upravuje vzťahy medzi subjektami na základe princípov, ktoré stanovuje a upravuje štátny sebaurčovací subjekt. V rámci hierarchického usporiadania práva je na vrchole, pretože z neho vychádzjú prirodzene všetky ostatné práva. Za ním nasleduje ústavné právo, správne, trestné, finančné, občianské, obchodné, pracovné, rodinné.

Sebaurčovacie právo sa delí na:
1.skupinové sebaurčovacie právo
a) štátne sebaurčovacie právo
b) politické sebaurčovacie právo
c) všeobecné sebaurčovacie právo
2.osobnostné sebaurčovacie právo
a) vyššie subjektové právo
b) nižšie subjektové právo

1.skupinové sebaurčovacie právo
Definuje podstatu sebaurčovacích subjektov.

a) štátne sebaurčovacie právo
(tiež známe pod pojmom „právo národov na sebaurčenie“, avšak vyjadruje ho len okrajovo)
Zaoberá sa vznikom, pôsobením a charakterom štátneho sebaurčovacieho subjektu. Vznik štátneho sebaurčovacieho subjektu je daný princípmi určenými v časovom hľadisku (iný teraz a iný pred storočím), tiež územnom hľadisku (Európa, Amerika).
V európskej právnej kultúre sú základnými požiadavkami:
1.kultúrnohistorický princíp (vlastná kultúra a národ)
2.existenčný princíp (schopnosť samostatne existovať bez dlhodobej pomoci)
3.princíp mierového vzniku (diplomacia, zdôrazňovať bod 1 a 2, dosiahnuť bod 4)
4.princíp suverenity (uznanie okolitých štátov a zaradenie sa do medzinárodných organizácií)
Pôsobenie štátneho sebaurčovacieho subjektu je dané jeho postavením v rámci sebaurčovacích subjektov. Štátny sebaurčovací subjekt je súhrn všetkých subjektov, teda všetkých sebaurčovacích subjektov a sebaurčovacích jednotiek na danom území a zabezpečuje ich práva a povinnosti. Štátny sebaurčovací subjekt je teda najvyšší subjekt na danom území, má najvyššie práva a povinnosti. Tiež má za úlohu vytvárať a kontrolovať všetky práva a povinnosti s. subjektov a s. jednotiek na danom území.
Štátne sebaurčovacie právo teda v rámci pôsobenia štátneho sebaurčovacieho subjektu ohraničuje práva a povinnosti štátneho sebaurčovacieho subjektu. Základné práva štátneho sebaurčovacieho subjektu sú:
1.právo najvyššej suverenity na danom území
2.právo zákonodarnej moci na danom území
3.právo výkonnej moci na danom území
4.právo súdnej moci na danom území
5.právo vytvorenia a používania silových zložiek na danom území
6.právo spravovania daného územia
Medzi základné povinnosti štátneho sebaurčovacieho subjektu patria:
1.zabezpečiť potrebné práva a povinnosti subjektom daného územia
2.kontrolovať všetky subjekty daného územia
3.vstupovať do všetkých sfér spoločnosti na danom území
4.podporovať a rozvíjať všetky sféry spoločnosti daného územia
Štátne sebaurčovacie právo konkrétne ohraničuje čo znamenajú jednotlivé práva a čo obsahujú a taktiež konkretizuje napr. čo znamená zabezpečiť potrebné práva a povinnosti.
Štátne sebaurčovacie subjekty tvoria vlastné primárne štáty ako Slovenská republika, Česká republika, Nemecká spolková republika, Ruská federácia, Spojené štáty americké, či Saudská arábia. Štátne sebaurčovacie subjekty sú teda všetky štáty sveta (bez ohľadu na ich politické usporiadanie, teda republiky, federácie monarchie atď.), ako demokracie, diktatúry, či iné zriadenia. Tieto zriadenia vytvárajú charakter štátneho sebaurčovacieho subjektu.
Štátny sebaurčovací subjekt je najvyšší subjekt daného územia. Disponuje najvyššou mocou, je držiteľom tejto moci a túto moc využíva a vytvára najvyššie zákony daného územia. Kontroluje všetky subjekty na danom území a zabezpečuje ich práva a povinnosti. Je najvyššou autoritou daného územia.

Charakter štátneho sebaurčovacieho subjektu určuje jeho politické zriadenie.
Poznáme tri typy štátneho charakteru:
1.európsky typ štátneho charakteru (demokratickosť, otvorenosť, právnosť)
2.albánsky typ štátneho charakteru (nedemokratickosť, uzavretosť, neprávnosť)
3.zmiešaný typ štátneho charakteru (obsahuje znaky európskeho i albánskeho typu)
Pre európsku právnu kultúru je zväčša typický európsky typ, pre bývalé socialistické bol a pre súčasné socialistické krajiny je zväčša typický albánsky typ a pre niektoré súčasné transformujúce sa krajiny a krajiny tretieho sveta je prevažne typický zmiešaný typ štátneho charakteru.

b) politické sebaurčovacie právo
Zaoberá sa vznikom, pôsobením a charakterom politického sebaurčovacieho subjektu. Podmienky vzniku konkrétne určuje štátny sebaurčovací subjekt daného územia. Základné podmienky vzniku politického sebaurčovacieho subjektu sú:
1.vstup do subjektových oblastí daného územia podľa podmienok stanovených štátnym sebaurčovacím subjektom daného územia (napr. v akej výške musí vstupovať do daných oblastí, ako dlho (časová hladina napr. 2-6rokov) musí subjekt vstupovať do subjektových oblastí, aby si mohol uplatniť právo na sebaurčenie v tejto forme).
2.mať charakter subjektového konzorcia ( napr. počet ekonomických subjektov v konzorciu, povahu subjektových zmlúv atď. stanovuje štátny sebaurčovací subjekt daného územia).

Pôsobenie politického sebaurčovacieho subjektu je dané jeho postavením v rámci sebaurčovacích subjektov. V rámci hierarchického usporiadania sebaurčovacích subjektov nasleduje hneď po štátnom sebaurčovacom subjekte na danom území. To znamená že po štátnom sebaurčovacom subjekte má najvyššie práva a povinnosti. Tieto práva, ale i povinnosti politického sebaurčovacieho subjektu vychádzajú z jeho rozsiahlého vstupu do sfér spoločnosti v rámci vstupu do subjektových oblastí a to že sa správa podobne ako štátny sebaurčovací subjekt na danom území, to znamená že podporuje a rozvíja aj tie subjekty a časti spoločnosti, ktoré pre neho nepredstavujú priamy zisk. Medzi základné práva politického sebaurčovacieho subjektu patria:
1.suverenita (vyjadrená symbolmi, oficiálnym uznaním, generálnou radou a generálnym riaditeľom, ústavným zákonníkom)
2.lokálne zákony (umožňujú politickému sebaurčovaciemu subjektu vyjadrenie vlastnej identity, zároveň však nesmú byť v rozpore so zákonmi a nariadeniami štátneho sebaurčovacieho subjektu vzťahujúcimi sa na celé dané územie, teda v rozpore so všeobecnými zákonmi štátneho sebaurčovacieho subjektu daného územia)
3.nezdaniteľnosť centrálnej banky (nezdaniteľnosť akýchkoľvek operácii centrálnej banky politického sebaurčovacieho konzorcia)
4. podiel na politickej moci (počet kresiel v parlamente)
Medzi základné povinnosti politického sebaurčovacieho subjektu, po ktorých splnení si môže nárokovať základné práva sú:
1.vstupovať do subjektových oblastí v rámci podmienok stanovených štátnym sebaurčovacím subjektom daného územia
2.zachovávať si charakter subjektového konzorcia
3.prispôsobovať sa reguláciám štátneho sebaurčovacieho subjektu na danom území (minimálna vstupová hladina, minimálna oblastná hladina, minimálny počet ekonomických subjektov v konzorciu, pre vznik minimálna časová hladina a pre podiel na politickej moci dĺžka funkčného obdobia (napr. 3 roky))

Politický sebaurčovací subjekt je tvorený zo subjektov, ktoré spolu vytvárajú sebaurčovacie konzorcium (pred vznikom politického sebaurčovacieho subjektu-subjektové konzorcium), ktoré je povahovo rovnaké ako subjektové konzorcium, len svojím názvom vyjadruje uplatnenie si práva na sebaurčenie. Toto konzorcium na základe subjektových zmlúv (zmluvy medzi subjektami konzorcia o spolupráci na vstupe do subjektových oblastí a medzi konzorciom a subjektami subjektových oblastí o vstupe do týchto oblastí) vstupuje do subjektových oblastí (školstvo, zdravotníctvo, veda a technika, infraštruktúra, finančné fondy) a tým aj do sfér spoločnosti. Sebaurčovacie konzorcium je orgán politického sebaurčovacieho subjektu, ktorý tvoria tie subjekty politického sebaurčovacieho subjektu, ktoré spolupracujú na vstupe do subjektových oblastí (predtým subjektové konzorcium) a sfér spoločnosti. Toto sebaurčovacie konzorcium vytvára charakter politického sebaurčovacieho subjektu:
1.ekonomický charakter (viac ako polovica subjektov sebaurčovacieho konzorcia sú ekonomické subjekty, teda subjekty zaoberajúce sa výrobou tovarov a služieb a takýmto spôsobom získavajú prostriedky)
2.finančný charakter (viac ako polovica subjektov sebaurčovacieho konzorcia sú finančné subjekty, teda subjekty zaoberajúce sa finančnou činnosťou, nie výrobnou, napr. finančné skupiny, banky atď...a táto činnosť je zdrojom ich príjmov)
3.zmiešaný charakter (ani ekonomické subjekty, ani finančné subjekty netvoria viac ako polovicu subjektov sebaurčovacieho konzorcia)

c) všeobecné sebaurčovacie právo
Zaoberá sa vznikom, pôsobením a charakterom sebaurčovacích subjektov, ktoré nie sú štátnym a politickým sebaurčovacím subjektom.
Poznáme ekonomický sebaurčovací subjekt, finančný sebaurčovací subjekt, vedecko-technický sebaurčovací subjekt, vedecko-spoločenský sebaurčovací subjekt a právny sebaurčovací subjekt. Tieto sebaurčovacie subjekty sú odvodené od typu činností ktorými subjekty vstupujú do jednotlivých sfér spoločnosti.
Podmienky vzniku jednotlivých sebaurčovacích subjetov sú konkrétne dané jednotlivými štátnymi sebaurčovacími subjektami na daných územiach. Základnými podmienkami pre vznik týchto sebaurčovacích subjektov sú:
1.taký aktívny vstup do sfér spoločnosti na základe činnosti, akú konkrétny subjekt vykonáva, ktorý vyhovuje kritériám stanoveným štátnym sebaurčovacím subjektom pre konkrétnu formu uplatnenia si sebaurčovacieho práva.

Pôsobenie jednotlivých druhov sebaurčovacích subjektov je dané ich vstupom do jednotlivých sfér spoločnosti. Pôsobia v oblastiach ako právo, ekonomika, obchod, veda a technika, v oblastiach sprostredkovania poznatkov. Jednotlivé sebaurčovacie subjekty pôsobia aj naďalej rovnako ako pred uplatnením si práva na sebaurčenie so zmenou jednotlivých práv a povinností. Tieto práva a povinnosti sú taktiež konkrétne a jednotlivo dané v rámci toho ktorého štátneho sebaurčovacieho subjektu. Základnými právami týchto sebaurčovacích subjektov sú:
1.právo na rozšírené používanie symbolov (napr. na dopravných prostriedkoch, pri menách, spoločnostiach, s ktorými spolupracuje a nie sú sebaurčovacími subjektami)
2.právo na zvýšenie príjmu (od štátneho sebaurčovacieho subjektu, ak je sebaurčovacím subjektom subjekt, ktorý nie je ekonomickým, alebo finančným subjektom)
3.právo na získanie podpory projektov (od štátneho sebaurčovacieho subjektu)
4.právo na účasť v sebaurčovacej komore (ak je finančným, alebo ekonomickým sebaurčovacím subjektom)
5.právo na zvýhodnenie pred zákonom (neplatnosť, či zjednodušenie niektorých zákonov, ktoré sa týkajú činnosti sebaurčovacích subjektov)
Medzi základné povinnosti patria:
1.vstup do sfér spoločnosti na základe stanovených podmienok štátnym sebaurčovacím subjektom na danom území (ekonomický a finančný sebaurčovací subjekt)
2.účasť v sebaurčovacích komorách (vedecko-technický, vedecko-spoločenský a právny sebaurčovací subjekt)

Jednotlivé sebaurčovacie subjekty sa združujú v sebaurčovacích komorách, ktoré chránia a prezentujú záujmy a práva jednotlivých sebaurčovacích subjektov. Jednotlivé sebaurčovacie komory združujú jednotlivé sebaurčovacie subjekty podľa ich činnosti. Tieto činnosti vytvárajú charakter sebaurčovacích subjektov:
1.ekonomický charakter
2.finančný charakter
3.vedecko-technický charakter
4.vedecko-spoločenský charakter
5.právny charakter

2.osobnostné sebaurčovacie právo
Zaoberá sa vzťahom jednotlivých subjektov v spoločnosti.

a) vyššie subjektové právo
Rieši a upravuje vzťahy medzi sebaurčovacími subjektami (podľa práv a povinností).
Hovorí o hierarchickom usporiadaní sebaurčovacích subjektov:
1.štátny sebaurčovací subjekt
2.politický sebaurčovací subjekt
3.ostatné sebaurčovacie subjekty
Štátny sebaurčovací subjekt kontroluje ostatné sebaurčovacie subjekty, reguluje ich a zabezpečuje práva a povinnosti.
Základnými povinnosťami pri vytváraní prostredia pre sebaurčovacie subjekty daným štátnym sebaurčovacím subjektom sú:
1.zabezpečenie možnosti uplatniť si a zabezpečenie informovanosti o podmienkach a právach pri a po uplatnení si práva na sebaurčenie v konkrétnej forme pre všetky sebaurčovacie jednotky daného územia
2.zabezpečenie všetkých práv daných sebaurčovacích subjektov za predpokladu splnenia daných podmienok
Politický sebaurčovací subjekt je kontrolovaný a regulovaný štátnym sebaurčovacím subjektom a po splnení podmienok stanovených štátnym sebaurčovacím subjektom si uplatňuje svoje práva vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie vo forme politického sebaurčovacieho subjektu.
Ostatné sebaurčovacie subjekty sú kontrolované a regulované štátnym sebaurčovacím subjektom a po splnení podmienok si uplatňujú práva vyplývajúce z uplatnenia si práva na sebaurčenie v danej forme.
Vyššie subjektové právo tiež definuje parlament ako politický subjekt spoločnosti na danom území, ktorý udáva politiku spoločnosti na danom území a skladá sa zo zástupcov všetkých sebaurčovacích subjektov daného územia (všetkých druhov). V parlamente daného územia tvorí počet kresiel štátneho sebaurčovacieho subjektu 100%, plus dve tretiny zo sto percent pripadá na politické sebaurčovacie subjekty a plus jedna tretina zo sto percent na ostatné sebaurčovacie subjekty.

b) nižšie subjektové právo
Rieši vzťahy medzi sebaurčovacími subjektami a sebaurčovacími jednotkami.
Štátny sebaurčovací subjekt je tvorcom prostredia na danom území, v ktorom pôsobia jednotlivé sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky. Keďže štátny sebaurčovací subjekt je povinný zabezpečiť subjektom na danom území jedine taký štandard, aký si nie sú schopné zabezpečiť sami (čo v praxi znamená vytváranie vhodného prostredia pre činnosť jednotlivých subjektov a dotovanie jednotlivých subjektov, nie priama podpora subjektov, ale nútenie ich vytvárať si vlastný štandard), je potrebné tento štandard definovať. Štandard, aký si jednotlivé subjekty nie sú schopné zabezpečiť sami, je taký štandard, ktorý je podmienený prostredím daného územia (teda prostredím, ktoré má za úlohu vytvárať štátny sebaurčovací subjekt), alebo taký potrebný štandard, na ktorého vytvorenie nemá daný subjekt predpoklady (spôsobené napríklad úrazom, postihnutím atď.). Keďže predpokladom na vytvorenie sebaurčovacích subjektov je vhodné prostredie sebaurčovacích jednotiek (sebaurčovacie subjekty sa nimi stávajú, sebaurčovacie právo v rôznej forme si uplatňujú práve sebaurčovacie jednotky), zaoberá sa nižšie subjektové právo vzťahmi štátneho sebaurčovacieho subjektu a sebaurčovacích jednotiek daného územia v rámci vytvárania prostredia štátneho sebaurčovacieho subjektu na danom území (vytváraním prostredia pre sebaurčovacie subjekty na danom území sa zaoberá vyššie subjektové právo).
Medzi základné povinnosti štátneho sebaurčovacieho subjektu pri vytváraní daného prostredia je zabezpečiť:
1. potrebné práva (ako napr. ľudské práva, rovnosť pred zákonom, osobná sloboda atď.).
2. vzdelanie (pre všetky vekové kategórie a v prípade spoplatnenia dotovať tie sebaurčovacie jednotky, ktoré spĺňajú kritéria stanovené štátnym sebaurčovacím subjektom).
3. prístup k informáciám (zabezpečiť ľahko dostupné informačné systémy).
4.minimálnu mzdu (vo výške polovice priemernej mzdy daného územia).
5.zabezpečiť dotácie vo výške minimálnej mzdy pre tie subjekty, ktoré nie sú schopné zabezpečiť si potrebný štandard z dôvodu, že subjekt na to nemá potrebné predpoklady (úraz, postihnutie), tiež pre tie subjekty, ktoré sa o takéto subjekty dlhodobo starajú.

Právom sebaurčovacích jednotiek je vyžadovať a využívať tieto prostriedky na zabezpečenie potrebného štandardu a aktívny vstup do sfér spoločnosti a zároveň štátny sebaurčovací subjekt má právo nezabezpečovať vyšší štandard, ako vytvára toto prostredie (napr. dotovanie tých subjektov, ktoré dlhodobo nevykonávajú zárobkovú činnosť v dôsledku chýbajúceho vzdelania, informovanosti atď., keďže štátny sebaurčovací subjekt je kedykoľvek pripravený im zabezpečiť vzdelanie a informovanosť).

Politický sebaurčovací subjekt a ostatné sebaurčovacie subjekty majú za úlohu prezentovať právo na sebaurčenie sebaurčovacích jednotiek na danom území, to znamená vstupovať vo výraznej miere do sfér spoločnosti (čo vyjadruje už samotné uplatnenie si práva na sebaurčenie) a aktívne sa podieľať na rozvoji jednotlivých sfér spoločnosti. K povinnostiam sebaurčovacích jednotiek patrí rešpektovanie práv sebaurčovacích subjektov na danom území a požadovať plnenie povinností sebaurčovacích subjektov na danom území.

Právo na sebaurčenie je prirodzené právo každého subjektu spoločnosti. Malo by byť súčasťou ústavy každého vyspelého štátu a jednotlivé subjektové zákony na danom území (vyjadrujú konkrétne práva a povinnosti, podmienky pre vstup na danom území....) by mali zabezpečiť vznik kvalitných sebaurčovacích subjektov. Je potrebné priznať uplatnenie si práva na sebaurčenie tým častiam spoločnosti (v rôznej forme uplatnenia si tohto práva, ako štátna, politická, ekonomická, finančná, vedecko-technická, vedecko-spoločenská a právna forma), ktoré sa výrazne podieľajú na činnosti a rozvoji sfér spoločnosti a dať im tak možnosť prejaviť sa. To by malo byť súčasťou každej vyspelej spoločnosti a teda každého vyspelého štátneho sebaurčovacieho subjektu.

arsuti@gmail.com