Článok Štátny sebaurčovací subjekt a teória bankového systému sa zaoberá teóriou správania sa štátneho sebaurčovacieho subjektu a teóriou nového bankového systému, ktorý rieši otázky hospodárskej stability, daní a celkového hospodárskeho systému.
Štátny sebaurčovací subjekt
Štátny sebaurčovací subjekt je subjekt so základnými a najvyššími možnými právami a povinnosťami. Z hľadiska práva na sebaurčenie ide však o subjekt ako každý iný, ktorý sa odlišuje od ostatných jedine výškou práv a povinností.
Medzi základné práva štátneho sebaurčovacieho subjektu patrí právo najvyššej suverenity, právo zákonodarnej, právo výkonnej a súdnej moci, právo vytvorenia a použitia silových zložiek, právo zastupovania spoločnosti na danom území.
Medzi základné povinnosti patrí povinnosť kontrolovať všetky subjekty danej spoločnosti na základe daných zákonov a nariadení, povinnosť vytvárať prostredie pre dané subjekty, povinnosť vstupovať do všetkých sfér spoločnosti a povinnosť podporovať a rozvíjať všetky sféry spoločnosti.
Pôsobenie štátneho sebaurčovacieho subjektu
Keďže je štátny sebaurčovací subjekt súčasťou spoločnosti, prirodzene vstupuje do sfér spoločnosti tak, ako ostatné subjekty spoločnosti.
Štátne sebaurčovacie subjekty majú za úlohu vytvárať také prostredie, aby na danom území vznikali kvalitné sebaurčovacie subjekty, to znamená také sebaurčovacie subjekty, ktoré sú schopné prezentovať právo na sebaurčenie a teda dlhodobo vstupovať efektívne do sfér spoločnosti na úrovni stanovenej a potrebnej na uplatnenie si práva na sebaurčenie.
Štátny sebaurčovací subjekt má teda vytvárať také zákony, ktoré budú umožňovať vytváranie kvalitných sebaurčovacích subjektov v dostatočnom množstve a vytvárať také prostredie aby sebaurčovacie jednotky mohli a chceli uplatňovať si toto právo.
Úlohou štátneho sebaurčovacieho subjektu je ďalej vytvárať také prostredie, aby jednotlivé subjekty spoločnosti v dostatočnej miere vstupovali do sfér spoločnosti.
To znamená v ekonomickej sfére podporu ako malého, stredného, tak i veľkého podnikania. Podpora malých podnikateľských subjektov z dlhodobého hľadiska vytvára z časti týchto malých podnikateľských subjektov veľké podnikateľské subjekty, so základňou na danom území a s činnosťou i mimo daného územia. Štátny sebaurčovací subjekt vytvára také prostredie, v ktorom na danom území počet veľkých ekonomických subjektov so základňou na danom území prevyšuje počet veľkých ekonomických subjektov na danom území so základňou mimo daného územia. Zároveň však musí byť otvorený prílevu nových ekonomických subjektov na dané územie a podporovať ich vstup do ekonomickej sféry na danom území. Ide teda o sústavnú činnosť v oblasti podpory malých ekonomických subjektov na danom území, postupný vznik veľkých ekonomických subjektov, podpora prílevu zahraničných ekonomických subjektov a následné stabilizovanie pomeru medzi ekonomickými subjektami so základňami na danom území a mimo neho. Štátny sebaurčovací subjekt sa v rámci ekonomickej sféry správa ako ekonomický subjekt, to znamená, že má vlastniť také subjekty, ktoré aktívne vstupujú do ekonomickej sféry, teda vyrábajú také množstvo tovarov a služieb, ktoré prinášajú štátnemu sebaurčovaciemu subjektu primeraný zisk. Cieľom štátneho sebaurčovacieho subjektu by malo byť dosiahnutie takého množstva mimodaňového zisku, teda zisku vyplývajúceho zo vstupu do ekonomickej sféry, ktorý by prevyšoval polovicu minimálnej hodnoty potrebnej na chod hospodárstva na danom území získanú z daní za predpokladu, ak by štátny sebaurčovací subjekt nemal žiadne iné príjmy.
Vo finančnej sfére by mal štátny sebaurčovací subjekt zabezpečiť také prostredie, aby export na danom území v dlhodobom meradle prevyšoval import na danom území.
Sám štátny sebaurčovací subjekt vstupuje do finančnej sféry predajom tovarov a služieb, ktoré získa v rámci vstupu do ekonomickej sféry. Sám by mal podporovať obchod ako taký.
Do politickej sféry vstupuje štátny sebaurčovací subjekt svojím vlastným pôsobením v ostatných sférach a tým, že určuje smerovanie spoločnosti, teda určuje jej politiku na danom území. V oblasti právnej sféry štát zaručuje všetky práva, ale aj povinnosti na danom území, mal by zaručovať všetky potrebné a dohodnuté práva. Vstupom do právnej sféry by mal zabezpečiť vytvorenie potrebného prostredia pre rozvoj ostatných sfér, prostredníctvom zákonov a nariadení.
V rámci vedecko-technickej sféry by mal štátny sebaurčovací subjekt podporovať vedu a výskum priamo a zároveň podporovať tie subjekty, ktoré sa zaoberajú vstupom do vedecko-technickej sféry. Na vedu a výskum by mal štátny sebaurčovací subjekt vyčleňovať také množstvo prostriedkov, aby veda a výskum prinášali isté výsledky pravidelne referované.
V rámci vedy a techniky by sa mal štátny sebaurčovací subjekt zamerať na tie odvetvia na ktoré má/ ktoré:
1.najlepšie podmienky (tradícia, prostredie, prax)
2.riešia závažné problémy
3.majú využitie v praxi
4.dostatočné prostredie
Takýto výskum by mal podporovať priamo a zároveň ostatný výskum podporovať nepriamo tým, že podporuje subjekty, ktoré sa vedou a výskumom zaoberajú a ktoré majú záujem do vedecko-technickej sféry vstupovať.
V rámci vedecko-spoločenskej sféry by mal štátny sebaurčovací subjekt vo vysokej miere podporovať hlavne tie subjekty, ktoré zabezpečujú využitie poznatkov vedecko-technickej sféry v spoločnosti. To znamená rozvíjať školstvo a vzdelávací systém a všetky subjekty, ktoré zabezpečujú sprostredkovanie poznatkov a informácií, teda okrem samotných škôl i spravodajské systémy (televízie s informačným zameraním, tlač s týmto zameraním, internet atď.), ktoré sa zaoberajú informovaním a vzdelávaním.
Rozvíjať teda všetky druhy informačných systémov a zabezpečiť kvalitný a ľahký prístup k informáciám a vzdelávaniu.
Infraštruktúra zahŕňa všetko vybudované. Štátny sebaurčovací subjekt má za úlohu budovať hlavne kvalitnú a ľahko dostupnú dopravnú infraštruktúru, regionálnu.
Štátny sebaurčovací subjekt je tvorcom prostredia na danom území.udáva politiku, ekonomiku, právne zabezpečuje spoločnosť. Od neho závisí kvalita a povaha sfér spoločnosti i to aké kvalitné sebaurčovacie subjekty sa budú vytvárať.
Štátny sebaurčovací subjekt má najvyššie práva a tiež povinnosti. Ako subjekt spoločnosti je na jej hierarchickom vrchole. Kontroluje všetky sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky na danom území a vytvára zákony, nariadenia a práva, ktoré sú na danom území vynutiteľné. Zároveň je teda držiteľom moci a túto moc využíva na vynútenie a rešpektovanie všetkých práv a povinností všetkých subjektov daného územia (vrátane seba).
Štátny sebaurčovací subjekt je povinný vytvárať také prostredie, aby sebaurčovacie subjekty a sebaurčovacie jednotky mohli, chceli a boli nútení neustále zvyšovať svoj štandard. Z toho vyplýva, že jednotlivé subjekty nemôže podporovať priamo (priamo poskytovať prostriedky ktoré nemajú za cieľ rozvoj nejakej činnosti subjektu), ale nepriamo (vytváraním vhodného prostredia a poskytovať priamo prostriedky ako dotácie na rozvíjanie konkrétnych činností subjektov). Štátny sebaurčovací subjekt je povinný zabezpečiť subjektom len taký štandard, aký nie sú schopný si zabezpečiť sami (právny systém musí presne definovať čo je potrebný štandard, v akých prípadoch a aký subjekt nie je schopný zabezpečiť si tento potrebný štandard a teda je odkázaný na zabezpečenie tohto štandardu iným subjektom).
Štátny subjekt je tiež povinný podporovať a udržiavať tie verejné subjekty, ktoré sú prospešné a potrebné spoločnosti a o ktorých udržiavanie nemajú záujem iné subjekty.
Ak štátny sebaurčovací subjekt vytvorí také prostredie, ktoré zabezpečí subjektom vytvorenie si dostatočne vysokého štandardu, potom bude mať i samotný štátny sebaurčovací subjekt dostatočne vysoký štandard ako celok.
Teória bankového systému
Hospodárska stabilita daného územia z dlhodobého hľadiska závisí od schopnosti vzťahov a mechanizmov daného územia zabezpečiť dopyt po tovaroch, službách a peniazoch. Štátny sebaurčovací subjekt môže ovplyvňovať tieto vzťahy a mechanizmy rôznym spôsobom. Všeobecne ide o celkové nastavenie hospodárskych systémov daného územia. Dopyt po tovaroch, službách a peniazoch prirodzene vyvoláva dopyt po práci, čo znamená vytváranie pracovných miest a zabezpečenie príjmu spotrebiteľov, ktorý je potrebný na to aby vytváral dopyt po tovaroch a službách. Naopak nasýtenie trhu vzniká v prípade, keď klesá dopyt po tovaroch, službách a peniazoch. Z dlhodobého hľadiska spôsobí pokles dopytu po tovaroch, službách a peniazoch stav presýtenia trhu, čo spôsobí pokles výroby a teda pokles dopytu po pracovných miestach, zníženie príjmu a ďalšie zníženie dopytu po tovaroch, službách a peniazoch. Zníženie dopytu po tovaroch, službách a peniazoch môže vyvolať viacero vecí, napr. zníženie dopytu po peniazoch môže vyvolať zníženie dopytu po tovaroch a službách a naopak. Samozrejme v dôsledku prepojenia vzťahov daných území aj zníženie dopytu na danom území môže spôsobiť zníženie dopytu na inom území. V dôsledku prepojenia subjektov daných území, ich vzťahov a mechanizmov činnosti a pôsobenia daných subjektov môže ovplyvniť akákoľvek zmena vzťahov medzi danými subjektami i samotný dopyt po tovaroch, službách a peniazoch. Tieto zmeny vo vzťahoch však buď nevyvolajú veľkú zmenu dopytu, alebo nie sú priamou príčinou zmeny tohto dopytu. Priamou príčinou veľkého poklesu dopytu po tovaroch, službách a peniazoch je nasýtená, alebo presýtená infraštruktúra.
Z toho vyplýva, že riešením otázky dopytu po tovaroch, službách a peniazoch a teda hospodárskej stability je riešenie otázky presýtenia infraštruktúry.
Reinfraštrukturalizácia spoločnosti
Znamená zámerné a vedomé nahradzovanie starej infraštruktúry novou. V praxi znamená, že väčšina verejnej infraštruktúry (cesty, železnice, budovy, stĺpy, dopravné prostriedky...) a súkromnej (budovy, dopravné prostriedky, subjekty, elektronika) je pravidelne nahradzovaná novou. Toto nahradzovanie (teda reinfraštrukturalizácia) vyplýva zo zákona a zákon tiež určuje ktorý tovar, či subjekt má aký limit spotreby (kontroluje to samostatný a na to určený orgán štátneho sebaurčovacieho subjektu).
V praxi to znamená napr. vo verejnej infraštruktúre postupné opravovanie a nahradzovanie celej dopravnej infraštruktúry (cesty, diaľnice, železnice, dopravné prostriedky, letiská...), reinfraštrukturalizácia verejných priestranstiev, ako aj budov (stavba nových a búranie starých, resp. oprava). V súkromnej infraštruktúre napr. dopravné prostriedky sú nahradzované novými, napr. elektronika a iné spotrebné tovary sú vedené na meno a majú časový limit na spotrebu. Taktiež napr. budovy musia byť zbúrané, alebo opravené na náklady majiteľa pokiaľ nevyhovujú stanoveným kritériám.
Štátny sebaurčovací subjekt určuje napr. pri dopravných prostriedkoch, pri komunikáciách, tovaroch a subjektoch počet rokov spotreby a prostredníctvom orgánov (samostatné orgány, polícia) kontroluje reinfraštrukturalizáciu.
Reinfraštrukturalizácia je postupný, plynulý proces, ktorý nastavuje podľa potreby štátny sebaurčovací subjekt. Reinfraštrukturalizácia by mala byť nastavená takým tempom, aby prebiehala plynule a neustále.
Ročný podiel reinfraštrukturalizácie (verejnej) sa určí ako podiel prostriedkov vynaložených na reinfraštrukturalizáciu a hodnoty všetkej infraštruktúry (verejnej) na danom území násobený 100% za dané časové obdobie. Taktiež je potrebné vykazovať ročný podiel infraštrukturalizácie ktorý sa vyjadrí rovnako ako podiel reinfraštrukturalizácie na danom území.
Reinfraštrukturalizácia sa týka celej spoločnosti, ako verejnej infraštruktúry, tak i súkromnej (okrem istých častí infraštruktúry, ktoré by bolo neefektívny, alebo nezmyselné reinfraštrukturalizovať, ako napr. jedlo, šatstvo. Okrem toho poznáme časti infraštruktúry, ktoré majú status pamiatky, ako vo verejnej, tak i v súkromnej infraštruktúre-v súkromnej je možné o tento status požiadať, podobne ako pri verejnej, alebo si ho zakúpiť).
Reinfraštrukturalizácia musí byť nastavená tak, aby prebiehala postupne a bola neustála. Kontrolu a optimálny priebeh reinfraštrukturalizácie má na starosti štátny sebaurčovací subjekt.
Väčšina územia a teda i infraštruktúry by mala postupne prejsť do kompetencií obcí, okrem tých území a subjektov, ktoré musia byť nevyhnutne v priamej kompetencii štátneho sebaurčovacieho subjektu (napr. armáda, diaľnice, dôležité subjekty). Tieto obce teda zabezpečujú reinfraštrukturalizáciu a infraštrukturalizáciu na danom území. Prirodzene štátny sebaurčovací subjekt nastavuje reinfraštrukturalizáciu a teda i kontroluje subjekty, ktoré ju vykonávajú, teda i obce.
Problém schopnosti zabezpečiť infraštrukturalizáciu a reinfraštrukturalizáciu daného územia štátnym sebaurčovacím subjektom a obcami rieši teória bankového systému.
Teória bankového systému (samotný systém)
Teória bankového systému rieši otázku zabezpečenia reinfraštrukturalizácie a infraštrukturalizácie. Základom tohto bankového systému je centrálna banka štátneho sebaurčovacieho subjektu, ktorá je definovaná ako finančný subjekt štátneho sebaurčovacieho subjektu, ktorý tvoria všetky finančné prostriedky daného územia a ktorý zabezpečuje finančné operácie štátneho sebaurčovacieho subjektu. Všetky banky daného územia majú teda svoj účet v centrálnej banke a zároveň všetky subjekty daného územia s príjmom majú svoje účty v jednotlivých bankách (je dané zákonom, že banky, a zároveň všetky subjekty, ktoré disponujú nejakým príjmom, alebo finančnými operáciami, musia mať svoj účet v centrálnej banke/resp.banke). Jednotlivé banky platia úrok za uložené peniaze jednotlivým subjektom a taktiež centrálna banka platí tento úrok jednotlivým bankám.
Z toho vyplýva, že centrálna banka využíva na svoje finančné operácie prostriedky, ktoré má na svojom účte. V konečnom dôsledku to znamená, že centrálna banka prakticky presúva finančné prostriedky z jedného účtu na druhý. Dôsledkom toho je ale prirodzene vznik fiktívnych prostriedkov na istých účtoch v dôsledku faktu že centrálna banka môže používať prostriedky svojho účtu, zároveň ale nemôže svojvoľne z jednotlivých účtov prostriedky nenávratne odoberat a presúvať na iné účty. To znamená, že ak centrálna banka presunie z jedného účtu prostriedky na druhý (teda zaplatí za nejaký tovar, alebo službu, alebo vykoná iný druh finančných operácii) a zároveň z prvého účtu prostriedky „neodpíše“, vzniknú na tomto účte fiktívne prostriedky. Tieto fiktívne prostriedky centrálna banka kryje zo svojich príjmov.
Väčšinu reinfraštrukturalizácie a infraštrukturalizácie majú zabezpečovať obce, časť dôležitej, strategickej a nevyhnutnej reinfraštrukturalizácie a infraštrukturalizácie má zabezpečovať štátny sebaurčovací subjekt.
Systém bankového systému, ktorý má zabezpečovať schopnosť subjektov reinfraštrukturalizovať a infraštrukturalizovať je bezdaňový systém. V tomto systéme neexistujú dane ako také (samozrejme všetky poplatky a dane sa vylúčiť zrejme nedajú, ako napr. prípadná daň z výhry, alebo z darovania majetku a podobné jednorázové dane a poplatky. Avšak hlavné dane ako daň z príjmu, daň z pridanej hodnoty, dane odvádzané obci a pod. neexistujú). Zdroj prostriedkov pre obce a centrálnu banku, resp. štátny sebaurčovací subjekt predstavujú reinfraštrukturálne úvery. Tieto reinfraštrukturálne úvery poskytuje centrálna banka a ostatné banky na danom území.
Centrálna banka poskytuje reinfraštrukturálne úvery obciam, ktoré tieto prostriedky používajú na svoj chod, verejnú reinfraštrukturalizáciu a infraštrukturalizáciu. Tieto úvery poskytuje centrálna banka obciam na základe konkrétnych projektov (pod pojmom projekty sa rozumie dokument, ktorý vyjadrí koľko prostriedkov na čo obec potrebuje, z toho sa vyjadrí priemerné úrokové zaťaženie subjektov obce a následne, ak bude zaťaženie v norme, centrálna banka poskytne úver), ktoré obsahujú konkrétne využitie prostriedkov. Tieto úvery splácajú všetky subjekty, ktoré patria pod danú obec (úvery danej obce splácajú subjekty danej obce: fyzické a právnické osoby). Výška splátky sa vyjadruje na základe príjmu, výšky prostriedkov na účte a úverového zaťaženia subjektu (splátky sa znižujú so znižovaním príjmu, znižovaním prostriedkov na účte a zvyšovaním úverového zaťaženia-ak subjekt spláca viacero úverov, a naopak sa výška splátok zvyšuje). Taktiež štátny sebaurčovací subjekt ovplyvňuje výšku splátok tým, že ovplyvňuje výšku úroku plynúceho z úveru a to podľa vlastnej potreby (potreba zvýšenia príjmov, naopak podpora reinfraštrukturalizácie a to tým že zníži úrokové zaťaženie a zvýši tak dopyt po peniazoch). Príjmy centrálnej banky a teda štátneho sebaurčovacieho subjektu tvoria prostriedky získané z úrokov vyplývajúcich z reinfraštrukturálnych úverov. Tieto prostriedky centrálna banka využíva na platenie úrokov bankám, na vyrovnávanie fiktívnych prostriedkov, realizuje infraštrukturalizáciu a reinfraštrukturalizáciu pod kompetenciou štátneho sebaurčovacieho subjektu a dotuje podľa potreby reinfraštrukturalizáciu a infraštrukturalizáciu obcí a iných subjektov daného územia.
Úvery na realizovanie súkromnej reinfraštrukturalizácie a infraštrukturalizácie poskytujú jednotlivé banky(keďže ide o súkromnú reinfraštrukturalizáciu, spláca úver ten subjekt, ktorý ho dostal, teda nie je potrebný žiadny projekt, ide teda o rovnaký systém ako dnešný úverový systém).
Realizácia
Zrealizovať tento systém je potrebné postupne. Prvým krokom by malo byť uzákonenie povinných bankových účtov. Následne zaviesť do praxe reinfraštrukturalizáciu verejnej infraštruktúry a to tak, že postupne zapájať jednotlivé subjekty verejnej infraštruktúry do reinfraštrukturalizácie a poskytnúť obciam úvery na jej realizovanie spolu s postupným znižovaním daní a poberaním úrokov. Takto postupne postupovať až do minimalizácie daňového systému s maximalizovaním bankového systému a reinfraštrukturalizácie, zároveň počas tohto procesu postupne zavádzať súkromnú reinfraštrukturalizáciu.
Z časového hľadiska ide o dlhodobý proces, ktorý je potrebné optimálne nastaviť počas zavádzania systému do praxe.
(pozn. autora-viaceré pojmy článku vychádzajú z článkov, ktoré sa zaoberajú problematikou práva na sebaurčenie.
-v bankovom systéme je v prípade politických sebaurčovacích subjektov právo na nezdaniteľnosť nahradené právom na nezapájanie centrálnej subjektovej banky (centrálnej banky politického sebaurčovacieho subjektu) ako subjektu do systému splácania úverov.
-z dôvodu bezdaňového systému sú tovary a služby podstatne lacnejšie a splácanie úverov je postupné a teda menej vnímateľné ako jednorázové daňové zaťaženie, všetko samozrejme závisí ad celkového nastavenia systému, v každom prípade za predpokladu rovnakého zaťaženia splácaním úverov a súčasného daňového zaťaženia je bankový systém podstatne efektívnejší.).
Autor: arsuti@gmail.com
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.