why i hate microsoft #1

28.06.2006 23:07 | blackhole_ventYl

Preklad pomerne rozsiahlého článku s mnohými argumentami, prečo autor článku nenávidí Microsoft. Prvá časť pojednáva o histórii Billa Gatesa a jeho nástupe na trh, ako aj všeobecne o tom, ako sa Microsoft choval po dlhé desaťročia.

1. Od ľudí, ktorí nam dali EDLIN

"640kb ram bude stačiť každému"
- pripisovane Billovi Gatesovi, CEO Microsoftu, 1981

Vroku 1975 Bill Gates a Paul Allen, ktorí vtedy šudovali na Hardvardskej Univerzite, portovali BASIC pre beh na populárnom počítačí Atlair 8800 a predali ho vyrobcovi Altairu, MITS. Interpreter Altair BASIC-u bol prvým programovacím jazykom bežiacim na type počítača, ktory sa neskôr stal známy ako domáci počítač. Aj ked jazyk BASIC bol v očiach verejnosti v tej dobe známy, neexistoval žiadny interpreter, ktorý by dokázal bežať na domácom počítači. Takže Gates a Allan mohli povedať, že vytvorili originalny produkt. Mohlo by sa povedať, že to bola skutočná inovácia.

Vývoj BASICu v požičanom čase

Gates a Allen sa stretli na Lakeside School (exkluzívna súkromna škola pre bohaté deti) kde sa Gates stal znalcom BASICu na počítaci General Electric Mark II. Krátko na to dostali prístup k počítaču PDP-10 prevádzkovanému súkromnou spoločnosťou v Seattli. Spoločnosť ponúkala voľný strojový čas deťom zo školy Lakeside aby zistila, či dokážu havarovať systém. Gates dokázal, že je v tejto činnosti obzvlášť dobrý. Keď došiel voľný počítačový čas, Gates a Allen zistili, ako pokračovať s využívanim PDP-10 prihlásením sa ako systémový administrátor. Približne o rok neskôr firma, ktorá vlastnila PDP-10 skrachovala.

Toto zanechalo Gatesa a Allena bez zdroja neplateného strojového času. Preto Allen prešiel na Washingtonsku Univerzitu a začal používať počítač Xerox prisľubom toho, že bude postgraduálny študent. Gates ho čoskoro nasledoval a takto to fungovalo, kým neboli chytený a vyhodení z univerzity. Približne do roku 1975 pokračovali s prenikaním do univerzity a súkromným využívanim počítačových systémov. V tom čase bol Gates študentom na Hardvardskej Univerzite a HP predavala kalkulačky 9830 (drahý systém pre vedecké a priemyselné matematické aplikácie) v tej dobe tretím rokom. Kalkulačka 9830 mala interpreter jazyka BASIC, ktorý otváral nové možnosti aplikácii mimo poľa matematických výpočtov. To, či Gates a Allen videli 9830 pred tym, než naprogramovali ich BASIC interpreter pre Altair nie je známe, ale je to dosť možné.

V každom prípade, BASIC, ktorý Gates predal do MITS bol vyvinutý a testovaný na Harvard PDP-10 s využitím emulátora procesora 8080, ktorý adaptoval Allen zo skoršieho kódu. V skutočnosti, v čase, ked Gates kontaktoval MITS s ponukou na ich produkt, nikdy nevidel skutočný procesor 8080. Demonštrácia, ktorú vytvorili Gates a Allen pre MITS v Novom Mexiku, bola prvým behom produktu na systéme, pre ktorý bol určený. Gates ho predal ponukou produktu, ktory neexistoval, vývojom na modeli najlepšej verzie dostupnej od iného dodávateľa, bez akéhokoľvek seriózneho testovania, demonštráciou verzie, ktora plne nefungovala a nakoniec vydaním verzie vo viacmenej chybnej podobe po dlhej odmlke. Od tych čias sa zaklada obchodna taktika Microsoftu na týchto princípoch.

MITS: Kontroverzia začína

Po tom, čo Gates predal interpreter jazyka BASIC pre počítače 8800, opustil Hardardskú univerzitu a vstupil do podnikania s Allenom ako partnerom. Allen bol v tom čase zamestnancom MITS, čo robilo jeho pozíciu pomerne spornou.
Gatesov odchod z Harvardu vyzerá byť kontroverzný. Niektori hovoria, ze odišiel, iní zasa, ze bol vylúčený za kradnutie počítačoveho času. Nech je pravda akákoľvek, faktom je, že Gates spravil väčšinu práce na svojej verzii BASICu v počítačovom laboratóriu Harvardskej univerzity (bez povolenia využívať počítačove zdroje na projekt). Možno v skutočnosti nekradol počítačový čas, ktorý bol v tých dobách cenenou komoditou na to, aby vyvinul komerčne úspešný produkt. Dodnes však nepodal žiadne iné vysvetlenie. Na druhu stranu poslal jeho dnes nechvalne známy "Otvorený list všetkym hobby nadšencom" do každej dôležitej počítačovo orientovanej publikácie vo Februari 1976, v ktorom odsúdil kopírovanie produktov Microsoftu domácimi počítačovými nadšencami ako obyčajnú krádež.

Nech je to ako chce... Gates bol v tom čase dostatočne prefíkany na to, aby zistil, že sedí na zlatej bani.
MITS požadovala a dostala exkluzívne prava na software, ale Gates kládor dôraz na klauzulu v kontrakte, kde MITS súhlasila s komercializáciou softwaru. Tato námaha sa nevyplatila a zisky Microsoftu začali vysychať. V roku 1977 Gates a Allen zaslali protestný list MITS, na to reagoval žiadosťou na súdny príkaz pre Microsoft zabraňujúci mu odhalit kód 8080 BASICu akejkoľvek retej strane. Microsoft bol zachráneny od bankrotu jedine platbami od Applu za 6502 BASIC. (MITS vlastnil práva iba na 8080 BASIC, takže Microsoft mohol portovať jeho kód na iné platformy a naďalej ho predávať). Potom sa Microsoft súdil s ich prvým zákazníkom, MITS, o exkluzívne práva na 8080 BASIC a vyhral. Okamžite začali predávať BASIC znova a znova každému výrobcovi hardwaru, ktorý ho chcel mať, počínajuč Commodorom v Európe, končiac Radio Shack v USA. Teda Gatesove vízie boli jednym z hlavných faktorov vo vytvorení trhu s domácimi počítačmi konca 70. a začiatku 80. rokov. (Druhým faktorom bola zvyšujúca sa dostupnosť cenovo prijateľných čipov s vysokou hustotou integrácie).

Microsoft vyvíja kupuje MS-DOS

Bolo to viacmenej rovnaké, ked IBM prišlo do Microsoftu po operačný systém pre ich nový osobný počítač IBM PC. Microsoft v tej dobe ešte stále operoval v malom meritku, vyrábajuc software hlavne pre hobby trh a pre trh domácich počítačov a par jazykových produktov. IBM mala v tom čase iného preferovaného dodávateľa na ich prichádzajúce PC: Digital Research. Zaužívana historka hovorí, že Gary Kildall (autor CP/M) nebol v Pebble Beach toho dňa, keď tam dorazila IBM s ich objednávkou a jeho žena a právnik nechceli podpísať neznámu zmluvu, nez sa Kildall nevráti. (Táto chyba sa zaznamenala ako pravdepodobne jeden z najhrubších omylov v histórii priemyslu PC).

Táto skúsenosť a nedostatok času viedli k návšteve IBM v Microsofte, ktorý bol pre IBM známy iba vďaka tomu, že Gatesova matka poznala niekoho v IBM. Tento posledný detail može, ale nemusí byť pravdou; avšak faktom je, že Microsoft bol v tej dobe malou spoločnosťou bez manažmentu, s malým množstvom administratívy a účtovníctva so zamestnancami, ktorí spali na stoličkách za klávesnicami a na korporatívnej kultúre založenej na boji, ktory zvyčajne vyhrával Gates. Microsoft dovtedy pracovali iba na programoch pre domáce počítače a programovacích jazykoch a nebol dodávateľom operačnéhých systémov alebo iného systémoveho softwaru. (Kildall neskôr pridal k tomuto príbehu, že sa snažil skontaktovať so zústupcami IBM po jeho návrate, diskutoval s nimi o spolupráci a odchádzal s dojmom, že má s nimi podpísanu zmluvu. Krátko na to zistil, že IBM podpísala zmluvu s Microsoftom. Toto môže, ale nemusí byť pravda, ale v každom prípade je to na tomto mieste veľmi relevantné).

Keď sa predstavitelia IBM ukázali na prahu, Gates rozoznal tento šťastný zlom a sľúbil im operačný systém. Kedže žiadny operačný systém nemal a ani ho nemohol vytvoriť (prinajmenšom nie dostatočne dobrý a rýchly), kúpil práva na klon CP/M od Seattle Computing Products a vymazal sériové čísla. V tomto bode opäť preukázal svoju komerčnu genialitu. Bol si vedomý toho, že IBM PC malo v tej dobe ďaleko od výborneho stroja z technického pohľadu, pozícia IBM ako výrobcu hardware prejde dlhú cestu k zjednoteniu trhu osobných počítačov, ktory bol v tej dobe skor roztrieštený. Gates videl vízie malých investícii prerastajúcich v obrovský zisk z predaja. Inovacia tu nehrala podstatnú roluô v tom čase sa budovy, mosty, lietadla vyvíjali hlavne na staniciach VAX a Unix.

Takže ked IBM požadovala exkluzívne práva na PC-DOS, Gates bol tvrdohlavý: IBM mala zakázane licensovať software Microsoftu tretim stranám, avšak Microsoft smel. Microsoft chcel predavat MS-DOS všetkym zainteresovaným výrobcom klonov IBM PC, ako to bolo s BASICom, keď MITS stratila exkluzívne práva. Týmto Gates vytvoril základ pre trh osobných počítačov tak, ako ho poznáme dnes.

Meniaci sa trh

Toto je prínos Microsoftu na pole výpočtovej technológie: Pred tým, než predali BASIC a neskôr DOS každému výrobcovi hardware ktorý ho kúpil, koncoví užívatelia boli kompletne závislí na výrobcovi hardware nie iba koli hardwaru, ale aj koli pre tú ktorú platformu špecifické operačné systémy a aplikačný software. Marketingova stratégia Microsoftu ukončila tento systém a prispela k zmene vertikálneho trhu s počítačmi na horizontálny. Za toto si spoločnost zaslúži uznanie.

Ale to je všetko. Microsoft použil správnu páku v správny čas a prirodzená zotrvačnosť trhu spravila zvyšok. IBM PC bolo založené na procesore Intel 8086, produkty Microsoftu odvodene od CP/M sa prispôsobili tejto platforme a prestali byt portabilne na ine platformy, čo viedlo k tomu, že intel pokračoval s architektúrou 80x86. Toto symbioticke spojenectvo známe ako Wintel stále pretrváva dodnes.

Koniec inovácii

Aj ked Microsoft bol prvý, kto uviedol na trh (pozor na frázu: uviedol na trh, nie vytvoril) viacmenej funkčný operačný systém pre platformu IBM PC, spoločnosť nikdy nezaznamenala nijaký technologický pokrok od dôb Altair BASICu. Prinajlepšom modifikovali a adaptovali existujúcu technológiu, ale nič originálne, alebo dôkladne inovatívne nebolo vôbec nikdy vytvorene. Prvá verzia PC-DOSu (neskôr MS-DOSu) bola iba oniečo viac, ako obnovená verzia QDOS (alebo DOS-86), kodu, ktory Microsoft kúpil od Seattle Computing Product (SCP). QDOS, čo je skratka "Quick and Dirty Operating System (Rýchly a Špinavý Operačný Systém)", ktorý bol derivovaný (ukradnutý, dalo by sa povedať) z CP/M, ktorý bol napísaný Garym Kildallom a distribuoval ho Digital Research. Množstvo funkcií, vrátane podozrivo Unixovo vyzerajúcej, ale pomerne nefunkčnej podpory podardresárov, vtupno/výstupneho presmerovania a rúr boli natlačené do MS-DOSu 2.0 a ďalších. Toto viedlo k minimálne dvom nekompatibilným verziam viacerých systémovych volaní v DOSovskom jadre, a programátori MS-DOSu sa nikdy nevedeli dohodnúť na tak bežných veciach, ako ktorý znak používať ako prepínač volieb alebo či brať veľkosť znakov ako podstatný faktor. Iba pramálo sa zmenilo v dalšich dvoch dekádach, ktore nasledovali. Stačí sa pozrieť pod kapotu Windows Me: odkaz QDOSu a CP/M z dávnych dní sa vám vyškiera do tváre.

Ako zaujímava poznámka stranou: Tim Paterson z SCP skompiloval QDOS za menej, ako ž tyždňov. Opustil SCP v roku 1981 a pridal sa k Microsoftu. Neskôr údajne Kildall navštívil IBM a ukázal im, že jeho vlastné vyhlásenie o autorských právach bolo ešte stále v PC-DOSe, ale neodvážil sa bojovať o to so zástupom právnikov IBM. Kildallove tvrdenia o krádeži spoločnosťou SCP a fakt, že rozdiely medzi QDOS a CP/M su minimálne nemohlo v tom čase uniknuť Microsoftu. Toto viedlo k zaujímavemu záveru, ze ak toto je pravda, Microsoft a IBM sú vedomými obchodníkmi s kradnutým softwarom a Microsoft založil celosvetové imperium na zločine.

Uzavretie trhu

V každom prípade sa MS-DOSu darilo. Dlhé roky ostal ako jediny operačný systém pre PC na trhu, navzdory tomu, že bol silne reštriktívny. Aj s ohľadom na to, ake reštrikcie uvalil na aplikácie, vývojari presadzovali jeho úspech: niekoľko vývojarov bolo s ním naozaj spokojných, ale uviazli v ňom. MS-DOS ponúkal tak málo funkcionality, že výrobcovia aplikácii boli nútení vytvoriť ich aplikačný kod vykonávajúci plohy, ktore by mal za nich vykonávať operačný systém. Napriklad: prvé verzie Lotus-123 obišli DOS úplne! V iných produktoch veľká časť prístupu k perifériam, vstup a výstup na obrazovku a tlačiareň museli byť vykonávane priamym prístupom aplikácie k hardwaru, ak chceli dosiahnuť aspoň nejaký výkon, a užívatelia si museli pamatať nastavenia IRQ a DMA pre jednotlivé komponenty, keď inštalovali aplikácie.

Tento nedostatok patričných funkcií v MS-DOSe viedol k aplikačnému softwaru portabilnému menej, ako Rocky Mountains, čo v podstate viedlo k nútenemu prilipnutiu k platforme MS-DOSu aby ochránili svoje investície. DOS sám o sebe nebol portabilný, nakoľko bol z veľkej časti napísaný v Assembleri a obsahoval veľke množstvo nízkoúrovňového kódu a minimum štrukturovania. Osobne som videl zdrojové kódy MS-DOSu 6. Nie je to pekny pohľad.

Gates: nevyvijajme, kopírujme

Od čias, keď sa PC-DOS chopil moci Gates už ukázal, že budúcnosť Microsoftu bude obsahovať veľlmi málo inovovania. Gatesov pohľad na vúvoj je pravdepodobne najlepšie ilustrovaný nasledujúcim:


Z: "Programátori pri práci", Microsoft Press, Redmond, WA [c1986]:
Reportér: "Je študovanie výpočtovej techniky najlepšou cestou, ako pripaviť na dráhu programátora?"
Gates: "Nie, najlepšou cestou, ako sa na to pripraviť je písať programy a študovať vynikajúce programy, ktoré napísali iní. Ja som sa prehrabával smetnými košmi výpočtového strediska a vyberal som z nich listingy ich operačných systémov."

Len zriedkakedy bol nedostatok inovatívnosti v Microsofte a ich nečestný ad-hoc prístup k designu softwaru popísaný takým výstižným spôsobom. Je tiež zaujímave v tomto bode poznamenať, že zatiaľ, čo veľa ľudí nazývalo produkty Microsoftu okopírovancami, odpadom alebo smetím, ale iba málo z nich tušilo, ako blízko pravde naozaj boli.

Naozaj, MS-DOS prekonal počas približne dvoch dekád, kedy kraľoval trhu PC tak málo zmien. Najpodstatnejšími zmenami v DOSe 2.0 bolo pridanie podadresárov a ovládačov zariadení, čo boli myšlienky požičane z Unixu. Neskoršie verzie prišli s pár extra funkciami v kerneli navyše, chválil sa vačšim množstvom nástrojov a utilit, spočiatku písanych Microsoftom, neskôr kúpenými od tretích strán. S výminkou vylepšení v DOSe 2.0 (podadresáre, ovládače zariadení) a DOSe 5.0 (rozšírena správa pamäte na procesoroch 80286 a 80386) podliehal DOS minimálnemu vývoju. Medzičasom Microsoft urýchlene predával Xenix krátku chvíľu (pomerne nepôsobivý port Unixu ktorý bezvyhradne kúpili od SCO) ale keď zlyhal predaj vo veľkých sériach, rýchlo stratili záujem a koncentrovali sa na DOS.

Windows robi prevrat

Keď sa zrodil Windows, Microsoft nejakú dobu spolupracoval s IBM na OS/2 1.x. Táto spolupráca vznikla z vedomia toho, že s príchodom procesorov 80286 a plánmi Intelu na 80386 sa DOS stával zastaralý. IBM pracovalo hlavne na kerneli OS/2, ktory vo svojich prvých formách bol v podstate akýmsi 16-bitovým následníkom DOSu s textovým interfacom. Microsoft sa sústredil na Graficke Užívateľské Rozhranie.

Myšlienka grafického užívateľskeho rozhrania nebola nová, ani originálna. Roky predtým predstavil Xerox GUI ovládane mysou v ich vývojovom laboratóriu v Palo Alto. Táto demonštrácia predstavila počítač Alto, ktorý v roku 1973 s bežiacim GUI, technolódiou WYSIWYG, myšou a ethernetovou kartou. Demo bolo vzhliadnute Stevom Jobsom, Billom Gatesom a niektorými ďalšími. Jobsovi sa páčilo GUI a pustil sa do implentácie nápadu do Applovho operačného systému a aplikácii, zatiaľ čo Gates sa rozhodol pre staré textové rozhranie. Neskôr bol Gates donútený znovu premyslieť jeho rozhodnutie pod tiažou toho, že graficke rozhranie sa stalo populárnym na platforme Apple. Takže sa rozhodlo, ze OS/2 bude mať GUI.

Čoskoro sa začal kód Microsoftu oddeľovať od kódu IBM (špeciálne od Presentation Managera) a čoraz viac sa s ním stával nekompatibilný. Medzitym Gary Kildall z Digital Research vydal prvú verziu GEMu (Graphical Environvment Manager) pre DOS. Ako pokus zabraniť v rozšírení, Microsoft ohlásil, že pracuje na svojom vlastnom, oveľa lepšom grafickom prostredí. Nakoniec vzali graficku časť toho, čo sa malo stať OS/2 a predali to ako samostatný produkt pre DOS nazvaný MS-Windows. Prehlasovali, že na ňom pracovali ako na príprave na prichádzajúci OS/2. Medzičasom výrobcovia softwaru (WordPerfect Corp. a Lotus) vynaložili veľke finančné prostriedky do výskumu a vývoja pri prepisovaní ich aplikácii pre OS/2 s predpokladom, že partnerstvo MS/IBM prinesie, čo sľubovalo.

MS-Windows mal byť nový začiatok, ale (hlavne z marketingových a stragických dôvodov) ním nebol. Pevne sa držal chýb spravených v minulosti, bol založený na podkladovej architektúre založenej na MS-DOSe použitej pre hlavné funkcie operačného systému, ako prtítup k súborovému systému. Pridal jednoduchý kooperaívny multitasking pre pre MS-DOS v štýle úplne inom, ako ten v DesqView-e (multitaskingov prostredie pre MS-DOS roky dostupne od spoločnosti Quarterdeck). Taktiež priniesol GUI, ktore bolo tak blízke tomu, ktoré používal Apple, že zamestnalo právnikov na viac, ako polovicu desaťročia. Ale okamžite, ako bola dosiahnuta inovácia, bolo to nimi.

Prvopočiatočne verzie Windows boli veľmi zle, ale Microsoft sľuboval, že lepší produkt by mal prísť uz čoskoro, ako časť ich spojeného úsilia na OS/2 s IBM. Ale potom sa náhle otočili k OS/2 chrbtom. Vykrikovali o inovácii a vrátili sa naspäť k DOSu navzdory tomu, že v skoršich dobách pripustili, že by to bolo spiatočnícke. Nakoniec ustúpili od spolupráce s IBM uplne a so sebou si odniesli veľa technológie IBM, ktorá skončila vo Windows 3.x, ktorý Microsoft zrazu presadzoval ako operačný system budúcnosti. Už nikdy nespomenuli ich skoršie sľuby o OS/2.

Prepadnutie trhu s aplikáciami

Microsoft už predával aplikácie pre Apple Macintosh. To im dávalo dobrý pohľad pod kapotu operačného systému Applu a dopomohlo v dotlačení Apple k vydaniu licencie na časti MacUI (Pohrozili stiahnutím všetkých aplikácii, pokiaľ im Apple nedá licenciu na použitie časti kódu MacUI kóli portovaniu aplikácii z Macintosha na PC). Potom vyrabovali z MacUI zopár ďalších nápadov. Zvyšných zopár kúskov (napríklad technolgiu fontov, ktoru neskôr nazvali TrueType) kúpili, nezriedka výmenou za vaporware ktorý sa potom nepodarilo zrealizovať. Do Windows tiež prihodili náhodnú kolekciu malých programov absolútne nespojiteľných s operačným systémom (ako napríklad Skicár), ktoré nakúpili z rôznych zdrojov na zatraktívnenie produktu, ako takého. Výsledný balík kúskou a čriepkov bol natlačený do koncového produktu a vydaný ako Windows 3.0.

Nebolo až tak ťažké naportovať Applovské verzie Wordu a Excelu tak, aby bežali na Windows 3.0. Existuju niektore indikácie, ktoré ukazujú, že Windows bol adaptovaný na Word a Excel presne tak, ako je Word a Excel adaptovaný na Windows. V čase, keď sa zrodil Windows 3.0, súperiaci vývojari už vynaložili balík financií na výsum a vývoj prechodu na OS/2, založenom na predpoklade, že OS/2 vznikne tak, ako bolo šľubene z partnerstva IBM a Microsoftu. Teraz však hrozilo, ze OS/2 nevznikne. Ale vyhodene peniaze boli iba polovicou problému. Aj keď dostatok výrobcov bolo dosť bohatých na to, aby dokázali financovať dve samostatné línie upgradu produktu, nebol dostatok času na to, aby sa stihol prechod na Windows pred pripravovaným príchodom Windowsu. Takže Microsoft dodával ako operačný systém, tak aplikačné balíky pár mesiacov pred tým, ako mala väčšina výrobcov možnosť zareagovať na rýchly prechod Microsoftu na WIndows.

A to bolo ono. Každý, kto predpokladal, že sa bude plaviť s alianciou IBM/Microsoft, zmeškal loď, keď sa Microsoft uplne neočakávane rozhodol zmeniť svoju cestu uplne iným smerom, ako pôvodne sľuboval. Väčšina nezávislých softwarovych dodávateľov sa nikdy z tejto rany nespamätala.

Demisia OS/2

IBM sa podujalo vydať svoju vlastnú verziu OS/2, avšak to bolo márne. Jednm z hlavných faktorov bolo to, že v čase, ked sa OS/2 dostalo na trh, bola jeho veľká väčšina už zabraná Microsoftom, hlavne z toho dôvodu, že väčšina výrobcov presedlala na Windows. Používali vývojove nástroje pre Windows, takže ich kód sa stal extremne ťažko prenositeľným na ine platformy. Natívne aplikácie pre OS/2 sa stali silne úzkoprofilovým tovarom a hardwarova podpora sa stávala ešte väčšim problémom.

Aj tak väčšinu zodpovednosti za úpadok OS/2 nesie IBM. Aj keď malo OS/2 lepšiu architektúru, pochovalo ho jedno z najhorších strategických rozhodnutí v histérii priemyslu: nedostatok driverov a hardwareovej podpory, nedostatok vývojových nástrojov, nedostatok aplikácii, spolupráca s dodávateľmi hardwaru o dodávani OS/2 na strojoch, ktore neboli dostatočne silne na to, aby na nich OS/2 bežalo uspokojivo, nedostatok dobrej reklamy, nutnosť editovať štvorstránkový CONFIG.SYS kúli nastaveniu systému v typickom štýle IBM atď. Po tomto debakli IBM opustilo trh desktopového softwaru, ktorý nikdy nepochopili, aj napriek tomu, že vyvorili pôvodne IBM PC.

Naďalej bez inovácie

Vytvorenie lepšej softwarovej platformy by bola skutočná inovácia, ale to by znamenalo pochovať DOS, čo bolo jediné, čo v tej dobe Microsoft skutočne mal. Keďže DOSovské aplikácie boli prakticky neportovateľné, nový lepší operačný systém by mohol odpútať výrobcov softwaru (a tým aj užívateľov) z reťazí, ktoré ich pútali k Microsoftu. V ohľadom na ich trhový podiel sa Microsoft rozhodol zavrhnúť inováciu. Takže z marketingových dôvodov bežali Windows 3.x na DOSovskom základe a boli iba oniečo viac, ako hybridný multitaskingový shell.

Architektúra Windows 95 bola iba pokračovaním antiinovatívnej stratégie Microsoftu. Keď o ani nie 3 roky vyšiel Windows 95 (Windows 93 sa plánoval, ale nikdy nevznikol), stále bol len preusporiadaným produktom založeným na DOSe. Stále bežal na základe DOSovského prostredia, aj keď DOS a Windows boli tentokrát inštalované z jedneho balíka namiesto toho, aby sa inštalovali ako separátne produkty. V podstate bol Windows 95 iba starým Windows 3.x s novým GUI, vykŕmeným memory managmentom a s pribaleným DOSovským kódom. Toto ale nezabránilo Microsoftu od vyhlásení, že ide o kompletne nový 32-bitový operačný systém, ktorým samozrejme nebol. Samozrejme, časť kódu bola 32-bitová, ale stále existovali obrovske bloky 16-bitového kódu a ochrana pamäti bola prinajlepšom čiastočne funkčná. Windows 95 a jeho následníci tak aj naďalej ostávali silne závislými na zastaralom kóde DOSu. Windows 98 (plánoval sa ako Windows 97, ale nestihol sa) nezaznamenal žiadny výrazny pokrok v tomto smere. A Windows Me (Me značí Millenium Edition) je iba ďalším v rodine. Stále sa jedna o produkt založený na DOSe, aj keď Microsoft vynaložil obrovské úsilie na zamaskovanie tohto faktu, hlavne množstvom kozmetických úprav a pribalením ďalších aplikácii do balíka. V podstate v celej rade Windows 95/98/Me nie je níč nové; designové chyby predchádzajúcich vydaí nie su opravené a navyše vznikaju chyby nové. Keď sa na to pozriete takto, tak zistíte, že Windows Me nie je nič viac, ako prebalený následník Windows 3.x, ktorým bol aj Windows 95. Je plný designových chýb a založený na technológii, ktorá je zastarala už desaťročia, obalený do očiam lahodiacej podoby, aby zastrel túto spornú otázku.


Windows [n.]
32-bitové rozšírenie a grafický shell pre 16-bitovú záplatu osembitového operačného systému napísaného pre štvorbitový procesor a predaný dvojbitovou spoločnosťou, ktorá nedokázala vydržať ani jeden bit konkurencie.

Anonymný príspevok do USEnetu

NT: ďalšia prepasená šanca

Konečne... Windows NT vyzeral byť krok správnym smerom. Prinajmenšom línia NT (vrátane Windows 2000 a Windows XP) je tá lepšia. "NT" má znamenať "New Technology", pravdepodobne preto, že Windows NT je jednym z mala produktov v histórii Microsoftu, ktorý niekde nekúpili. Namiesto toho si najali Davida Cutlera, ktorý zohral dôležitu rolu vo vývoji VAX VMS pre Digital. (VMS bol úspešným a inovatívnym operačným systémom svojích čias a Digital na ňom pracoval od 70. rokov). Cutler so sebou priniesol približne 20 bývalých zamestnancov Digitalu a spolu so svojim tímom započal vývoj NT. Projekt samozrejme zahŕňal stovky ďalších programátorov, ale Cutler a jeho tím inžinierov z VMS mali za úlohu ponúknuť know-how, ktoré sa zapracovalo do jadra Windows NT.

Ako výsledok tohto snaženia skončila časť designových princípov kernelu VMS vo Windows NT. (Počet a rozdelenie úrovní priority v plánovači, použitie stránkovateľnej virtuálnej pamäte a rozvrstveného modelu ovládačov su iba príkladmi mnohých ďalších, podobných). Prvá verzia VMS bola uvoľnená v roku 1977. Bez trivializovania zásluh Cutlera a jeho tímu (vykonali obrovské množstvo práce na projekte) je až poivuhodné, čo Microsoft myslí tým "New Technology". Na ilustráciu: v málo známom mimosúdnom vyrovnaní Microsoft zaplatil Digital Equipmentu 150 milionov dolárov ako kompenzáciu za to, že použili časť kódu starého Digital OS v Windows NT.
Ehm... Nová Technológia... ?

Marketing prevažuje nad pokrokom

Aj keď korene Windows NT siahaju do 70. rokov, táto línia je veľkým vylepšením oproti na DOSe založeným produktom Microsoftu. Nanešťastie to automaticky neznamená, že sa jedná o dobre skonštruovaný operačný systém.

Cutlerov tím sa musel potýkať s ďalšími obmedzeniami kladenými Microsoftom a výsledkom bola výmena technológii. Cutler priniesol mnoho princípov z VMS, čo bolo dobré. Na tom sa stavalo, takže sa dá povedať, že týmto smerom obsahoval aspon nejakú "Novú Technológiu" a Cutlerova práca zrejme reprezentovala (uhm... to som povedal?) aspoň nejakú inováciu v tom, že priniesli princípy robustného designu na platformu IBM PC. To bolo všetko, výsledkom mal byť dobrý, efektívny a robustný operačný systém. Ale Gates potreboval viac motor na ťahanie marketingových stratégii Microsoftu, ako robustný operačný systém. Samozrejme veľká časť programovania bola spravená inžiniermi Microsoftu, takže finálna kvalita zdrojvého kódu NT nebola rovnaká liga, ako VMS.

VMS bol industriálny operačný systém s prirodzeným clusteringom, ale NT mal byť jednoužívateľským desktopovým operačným systémom. Správa dát a účtov bola na začiatočníckej úrovni, domovské adresáre užívateľov sídlili na lokálnom disku, v podadresári, ktorý niesol kopu kódu operačného systému. Užívateľské a programové nastavenia boli celosystémove naproti lepšiemu modelu separátných nastavení pre jednotlivé účty. Oddeliť kód operačného systému, užívateľské nastavenia, aplikačný kód a konfiguračné dáta nebolo vóbec možné; nastavenia grafického prostredia a aplikácii boli uložene spolu s dôležitými systémovými nastaveniami v nezapezpečených centrálnych registroch, ktoré bolí celosystémove. Preto bolo možné realizovať sieťovo založené účty iba metódou naokolo bližšie. Jednou z najvačších konštrukčných chýb v histórii Windowsu (design subsystému DLL) bol navždy vrytý do systému a sietové rozhranie bolo spočiatku založené na beznádejne nedostačujúcom protokole NetBEUI. Aj ked NT pokračoval v zaužívanom modeli peer-to-peer, vnikol separátny "NT Server". (NT Server obsahoval v podstate ten istý kód, ako NT Workstation so zmenami, ktorých podiel k celkovému rozsahu zdrojových kódov bol minimálny) Spočiatku boli náznaky portability na neintelovský hardware, zapracovanie Hardware Abstraction Layera, a verzie Windows NT na platforme Digital a iných, avšak ako začal trh preferovať PC, tieto náznaky sa vytratili. Samozrejme Digital spravil to isté.

Takže nakoniec marketing Microsoftu zvíťazil nad Cutlerovými inžiniermi. Výsledok nebol nijako povzbudzujúci. NT sa stal operačným systémom založeným na starých princípoch VMS, ktore sa prispôsobili ku kompatibilite so všetkým, čo kedy Microsoft spravil zle. Bol plný starodávnych API, bol šikovne upravený tak, aby umožňoval beh aplikácii napísaných pre OS/2 1.0 (čo nerobil práve najlepšie), neúprimne podporovali POSIX, avšak nikdy neposkytli nič viac, než čiastočnu kompatibilitu s POSIX, obsahoval grafické prostredie Windows 3, ktoré malo svoje korene tak v Appli, ako v OS/2. Ďalej obsahoval kompletný kernel Windows 3 a hromadu súvisiaceho kodu (čo samozrejme obsahuje aj Windows XP) vo forme pôvodných 16-bitových programov, rovnako ako kompletnu sadu desaťročia zastaralého kódu DOSu. V krátkosti to bol skutočný produkt, ako sa na Microsoft patrilo. Všetky naledujúce verzie boli odvodené z tohto kúsku novej technológie. Až po Windows XP trpeli z tohto dedičstva.

Sic transit gloria Fenestrae.

Spajanie namiesto inovacie

Je ironiou osudu, ze Microsoft sa bije do hrude za svoju "úlohu inovátora" IT trhu. Kruta prava je, že Microsoft bol zriedkakedy inovátorom. Zakúpili plagiát CP/M a pomenovali ho MS-DOS, zbúchali dokopy Windows z všemožných kúskov, ktoré nakúpili, pokradli, alebo si prosto požičali. Grafické prostredie Windows bolo založené na know-how IBM a užívateľskom prostredi Apple Macintosh, ktoré bolo zasa odvodené od technológie, ktoru vyvinul Xerox mnoho rokov predtým. NT bolo založené na dobrých, ale zastaralých princípoch VAX VMS. V krátkosti by sa dalo povedať, že operačné systémy Microsoftu implementuju funkcie, ktoré boli dosupné už približne štvrť storočia.

Neskoršie verzie Windows neobsahuju žiadne významne vylepšenia predošlých verzii. Windows 98, ME, 2000 a XP sú v podstate niečo ako kumulatívne patche; nič viac, ako drobne updaty obsahujúce zväčša záplaty (pozn. prekladateľa: každá nova verzia sa pýši tým, že na rozdiel od tej predošlej je bezpečná - aj o novej Viste sa tvrdí, že bude bezpečna na rozdiel od XP), nove chyby a niekoľko malých extra doplnkov, ktoré sa doteraz dobre predávali samostatne. (napríklad Windows XP obsahuje software pre digitálne kamery a skenery, alebo "vzdialenú plochu", ktorá bola predtym samostatným produktom známym ako Citrix). Zvyšok nie je nič viac, ako kozmetika. Celá produktová línia je zdevastovaná brutálnymi nedostatkami v návrhu, ohavnými kódmi obchádzajúcimi tieto nedostatky a tonami chýb. Existovali len zanedbateľné dôvody na prechod z Windows 95 na Windows 98 (okrem predpokladaného ukončenia podpory), ale žiadne na prechod na ME. Windows 2000 a XP obsahuju vo veľkej miere len opravy chýb. Ani 2000, ani XP neponúka žiadnu návratovosť investície pre užívateľov NT a neexistuje skoro žiadny dopyt po extra funkcionalite, ktoru ponúkaju. Aj napríek tomu Bill Gates nazval Windows XP "veľmi veľkou vecou" (pozn. prekladateľa: s tym sa stotožnujem, 1,5GB holého systému je dosť veľká vec) a Steve Ballmer povedal: "Windows XP je väčší krok dopredu, ako čokoľvek od doby Windows 3.0".

XP je dalším v rade Windows NT/2000, ale je ponúkaný ako náhrada Windows 9x/ME. Hlavným trhákom je vymleté prostredie (hračka zameraná najmä na užívateľov medzi 1 až 4 rokmi a technofóbov, ktorí sú vystrašení aj z desktopu Macintosha) s kernelom Windows 2000 pod kapotou. (sú nejaké úpravy v jadre, ale nič prevratné) a samozrejme je k nemu pribalená slušná kôpka aplikácií, najmä software tretích strán, ktorý bol nakúpený a odetý do nového šatu. Vydanie Windows XP spolu s ohlásením zrušenia podpory pre Windows 9x/ME, ako časť stratégie Microsoftu mal vyvolať u koncového zákazníka porovnávanie 9x/ME s XP a nadobudnutie dojmu, že ide o úplne nový produkt, čo bolo samozrejme zavádzajuce. Je to iba predražený kumulatívny upgrade Windows 2000 a nič viac.

Navyše, XP znamena "eXPerience". Microsoft si myslí, že potrebujeme nový zážitok s našimi operačnými systémami a aplikáciami a sedíme pri počítači, aby sme boli zabávaní funkciami operačného systému. Vačšina vylepšení Windows XP sa udiala na úrovni vzhľadu. Ak sa pozriete na binárky, nájdete interné labely ako "ProductName: Microsoft Windows (TM) operating system, ProductVersion" 3.10". Nachádza sa tam aj kód DOSu 5.0 s copyrightom 1981-1991. Aky skvelý nový produkt. Samozrejme, že je dobré, že existuje režim kompatibility so starými aplikáciami ale nachádzať tam kusy Windows 3.0, DOSu 5 (plne 16-bitový kód) vrátane edlin.exe, všetko pod kapotou Windows XP dáva aspoň aký - taký obraz o tom, čo je to za produkt a čo sa s ním za tie roky vývoja vlastne stalo.

To ale nezastavilo Microsoft od vynaloženia pol miliardy dolárov na marketingové promo akcie pre Windows XP. Všetky tie omaľovánky v XP ho v skutočnosti nespravili onič stabilnejším, ako Windows 2000, ale to nebráni Microsoftu v predaji XP ako operačného systému, ktorý "zostane bežať" namiesto padania a ochráni užívateľov od vírusov. Znova?

Aplikácie: v podstate to isté

Na trhu aplikácii nie je situácia onič lepšia. MS Word nie je to, čo býval WordPerfect 5 najmä kvoli tomu, že Microsoft sa doňho pokúsil nahustiť funkcie, ktoré patria do sféery DTP (ale nemožno ho použiť na serióznu prácu v oblrasti DTP). Výsledkom je to, že Wordu chýba kopa funkcií, ktoré užívatelia požaduju, ale obsahuje komplexné funkcie, ktoré sa použijú raz za život a sú aj tak natoľko komplikované, že je ich použitie kontraproduktívne. Excel pôvodne vyvinutý na platforme Apple v skutočnosti nedokáže onič viac, než dokázal Lotus-123 v 80tych rokoch (aj ked ma krajšie grafické prostredie a viac grafických schopností) a je natlačený chybami v makroprocesore a podobne. Microsoft Access je niečo na polceste medzi "rozľahlou" databázou a (pomerne zabugovaným) frontendom k serióznej relačnej databáze napríklad založenej na SQL. PowerPoint kopíruje funkcionalitu, ktorú mali ostatné prezentačné balíky na konci 80. rokov (ak nerátame podporu dier vo VB, ktoré s radosťou využívaju autori vírusov).

V podstate žiadný z týchto produktov nepoužíva žiadnu podstatnú technológiu vyvinutú Microsoftom. Sú to len zovšeobecnené kódy starých aplikácii, hlavne čo sa týka výmeny informácii medzi aplikáciami odeté do pekného šatu. Boli portované na Windows, takže ich užívateľské prostredie vyzerá rovnako (ale stále je nekonzistentné), technológia výmeny dát OLE od IBM dodáva dojem integrácie. Ale v skutočnosti je to všetko stará technológia, nie inovácia. Je to recyklácia. Na ilustráciu: niekoľko súborov dodávaných s Word 97 (a možno aj neskoršími verziami) obsahovali text "Copyright WordPerfect Corporation 1994. All rights reserved."

.NET: stará technológia znovuzrodená

Plány Microsoftu do budúcnosti sú plné "inovácii" toho istého druhu. Stratégia .NET prináša jednoduchých klientov, ktorí budu pristupovať k serverovým, alebo sieťovo orientovaným aplikáciam, alebo službám. Toto je v skutočnosti len oniečo rozšírená implementácia ASP (Application Service Providing) konceptu. ASP prenáša aplikáciu z pracovnej stanice na centrálny server. To odstraňuje potrebu inštalácie, spravovania a behu aplikácii na lokálnych staniciach.

Samozrejme Microsoft tvrdí, že .Net je inovatívna technológia. V skutočnosti je na nej veľmi málo inovatívneho (pozn. prekladateľa: X vedelo podobne veci už v roku 1984). V podstate je to krok späť k desiatky rokov starému teminálovemu prístupu. Microsoft ale bude schopný to znovuzrodiť v atraktívnejšom balíku, čo je asi tak všetka schopnosť inovácie. Všetko, čo potrebujete na poskytovanie sieťovo orientovaných aplikácii dnes (nie o niekoľko rokov, ked bude .Net vyvinutý)(rovnako ako pred pomaly dvadsiatimi rokmi) je Unixový (Linuxový) server, kôpka aplikácií a nejaký grafický terminál. Protokol X (najpopulárnejšia implementácia grafického terminálu na Unixoch) je viacmenej použiteľný len na LAN sieti, ale implementácia elegantnejšieho a efektívnejšieho protokolu na báze klient/server (napríklad ICA) je triviálnou záležitosťou. V takom prípade, všetko, čo potrebujú programátori v Microsofte spraviť, je vyčistiť kódy (čo mali robiť od začiatku), aby využívali zdroje efektívne a presunuť aplikácie späť na server, kde pôvodne boli niekoľko desaťročí v minulosti.

Inovácia? Aka inovácia?

Mašinéria v Redmonde sa rozbieha. Viac okras, viac farebných tlačidiel, viac réžie, viac starého železa s novým náterom, všetko predávané ako nováa technológia, ktoru údajne osobne vyvinuli od základu. Obliekajú svoje "technologické inovácie" peknými menami, ako napríklad Single Instance Store na zakrytie faktu, že Single Instance Store je vykrmena verzia symbolického linku, ktorý bol na Unixoch približne po 3 desaťročia. Dalšou "inováciou" je pridanie konvertora textu do reči ako pomôcky pre zrakovo postihnutých. Užitočná vlastnosť, samozrejme... ale inovatívna? Komerčné produkty na preklad textu do reči existujú od začiatku 80. rokov.

Barokovo vyzerajúci prebytok vlastností ktorý sám seba uživateľovi predstavuje tak, aby nebolo možné spoznať, že sa tam v skutočnosti nenachádza nič, čo by sa dalo pomenovať inovatívne. Vo víre marketingu za 5 miliard dolárov Microsoft vzal pod svoje krídla niektoré cudzie nápady a prehlasujú ich za svoje, napríklad TCP/IP pod "Microsoft protocols" vo Windowse (pozn. prekladateľa: Windows obsahuje implementáciu TCP/IP zrejme okopírovanú z nejakého BSD systému, ktorého licencia umožnuje zaprieť pôvodného autora), obhajujúc, že asistovali na vývoji IPv6 (čo presne robili?) a samozrejme prišli s animovanou sponkou na papier. Windows nepridali jedinú základnú službu, ktorá by nebola dostupná trebárs na Sun workstationoch v roku 1990. Áno, hardware je lacnejší, menší a výkonneší (ako všetka elektronika), takže PCčka vyzeraju oveľa lepšie, ako staré workstationy. Ale v podstate nebola Microsoftom vynájdená žiadna nová technológia, ktorá by osobnému počítaču prinášala nové funkcie.

Microsoft Research poháňaný astronomickým balíkom peňazí ešte neprišiel so žiadnou skutočne inovatívnou technológiu. Vymenujte jednu jedinú, len jednu, skutočne užitočnú technológiu, ktorá bola dokázateľne vyvinutá alebo vymyslená Microsoftom. Jeden jediný koncept, to je jediné čo požadujem. Uvedte nejaký a ja Vám poviem, skade ho majú.

F.W. van Wensveen

    • hmm 02.07.2006 | 19:59
      Avatar blackhole   Návštevník

      Silne zamerané prosti MICROSOFT !!! Si uvedomnte, kedy bol Linux taky dokonali, tak preco sa nepresadil ??? To iste ak v bežnom živote !!! Ked je niečo prezentovanejšie a nemusí byť ani lepšie ako niečo iné, čo nenni tak ohlasované, tak to slabšie vďaka reklame upadaá !!!! a to je v ďalej len M. velmi obdivuhodné, ako dokázal Gates zaujať TRH !!! Hardware je bez software nič, mŕtve telo, software, mozog mu dáva to, čím je dnes ... Program, zákl. program... niečo ako v mozgu. a mozog ide graficky a nie textovo ... Totot si treba uvedomiť !!! nevybíjajte si zlosť na M., lebo kedy ste VY vynašli WIN, tak by ste boli tiež prosi LINUXU !!! Vždy je to len o ludsej povahe a jeho presvedčeniu. Takže sa láskavo uvedomte !!! Dovi :))

      • so long and thanks for all the flamebaits! 02.07.2006 | 20:04
        Avatar blackhole   Návštevník

        dakujeme za flaimbait. dovi :)

        ---
        Ale je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudky. Einstein.

        • ale no... 30.07.2006 | 19:27
          Avatar blackhole   Návštevník
          neviem co sa rozculujete nad nazvom... Ved kolko poznate takych ludi, co Microsoft MILUJU? (a nemaju za to zaplatene, samozrejme) Z tohto hladiska je "nenavidim Microsoft" to iste, ako "mam v pici" ;)
      • sebareflexia 02.07.2006 | 20:26
        Avatar blackhole_ventYl   Používateľ

        si uvedom, ze ja som to len prelozil ;-)
        az sa ti nieco nepaci, tak ti mozem hodit mail na autora ;-) kedze toto je zrejme oficialny preklad do slovenciny ;-)

        ---
        Cuchat s nadchou, to je ako sniffovat bez promiscu.

        --- Cuchat s nadchou, to je ako sniffovat bez promiscu.
      • ... 02.07.2006 | 21:15
        Avatar blackhole   Návštevník
        "Silne zamerané prosti MICROSOFT !!!" -- No, co cekas od clanku, co se jmenuje "why i hate microsoft"? "Si uvedomnte, kedy bol Linux taky dokonali, tak preco sa nepresadil ??? To iste ak v bežnom živote !!! Ked je niečo prezentovanejšie a nemusí byť ani lepšie ako niečo iné, čo nenni tak ohlasované, tak to slabšie vďaka reklame upadaá !!!!" --Linux s timhle clankem ma pramalou souvislost, tohle je popsani nazoru na vec jednoho cloveka, ktery se nejakou mirou opira o skutacna fakta. -- A pokud si ten clanek cetl, tak vis, jakym (asi) zpusobem se produkty MS prosadily a proc ne ostatni, je to tam celkem jasne popsano. "velmi obdivuhodné, ako dokázal Gates zaujať TRH !!!" -- Coz tam imho nikde neni vyvraceno "Hardware je bez software nič, mŕtve telo, software, mozog mu dáva to, čím je dnes ... Program, zákl. program... niečo ako v mozgu. a mozog ide graficky a nie textovo ... Totot si treba uvedomiť !!!" -- A? Rika se v tom clanku snad nekde opak??? Teda krom toho, ze nevidim duvod, ze OS musi byt monoliticke graficke UI. "kedy ste VY vynašli WIN, tak by ste boli tiež prosi LINUXU !!!" -- Jo, skoda ze Windows nevynalezl ani Microsoft... hele, cetl jsi ten clanek vubec? Mam pocit, ze reagujes naprosto mimo misu. "Vždy je to len o ludsej povahe a jeho presvedčeniu. Takže sa láskavo uvedomte !!!" -- Presne to si myslim, tak zkus reagovat na clanek adekvatne a ne zcestnymi vykriky do tmy. A opakuji jeste jednou, nevidim velkou souvislost clanku s Linuxem. -- Ubal s tucnakem a bud v pohode
      • ty sa uvedom, 03.07.2006 | 07:14
        Avatar blackhole   Návštevník
        bo podla toho co si tu popisal to vyzera tak, ze z clanku si cital iba nadpis.
      • spamataj sa 03.07.2006 | 10:26
        Avatar patie   Návštevník

        sa uz spamataj, otvor oci..
        1. ventYl robil len preklad do sk a za to mu vdacime , kdezto ty si spravil pre nas NIC
        2. vies asi o linuxe malo a len trepes akoze sa nepresadil ? nebol povodne vyvyjany pre desktop ale pozri sa po serveroch.. imho jedno dna nahradi aj wokna
        3.hw bez sw je nic ? presne tak ako sw bez hw.....
        4. mozog ide graficky ? asi studujes neurologiu je to poznat
        5. nevybijam si zlost na MS ale na tebe ;]]]

        zivot je tazky - jeden z najtazsich
    • šak kľud 04.07.2006 | 20:45
      Avatar blackhole   Návštevník

      každý kto sa tu zapísal má v niečom pravdu... no ale obviňovať niekoho zato že urobí preklad tak PARDON

    • ... 07.07.2006 | 23:36
      Avatar blackhole   Návštevník

      pytam sa seba a vas vsetkych : ako by vyzerala linuxova dostribucia (komercna alebo nie) keby sa do nej bolo investovalo tolko $ ako do vyvinu visty,ktora sa "vyvija" nieco vyse 5 rokov ...
      zrodil by sa konecne dokonaly OS ? :)

      2 drom : pises odveci,tak ako Bill hovori hlasky : "640kb ram bude stačiť každému" :)

      • re: 08.07.2006 | 00:46
        Avatar blackhole   Návštevník

        ty pises odveci. asi by si si mal otocit poradie prispevkov, lebo sa stracas...

        ---
        Ale je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudky. Einstein.

        • ten emiron 08.07.2006 | 15:59
          Avatar blackhole   Návštevník

          ten emiron dajak véééľmi microsoft obraňuje... neni to náhodou gates? :)

      • re 09.07.2006 | 22:08
        Avatar blackhole_thomm   Používateľ

        nemyslim si, ze by bol linux dokonalejsi, ako je teraz. Totiz, ked si odmyslime komercne distribucie, tak je linux robeni nadsencami. A teda: kedy clovek urobi lepsie pracu? ked mu za nu dam xy penazi, alebo ked to robi vo volnom case ako zalubu? myslim a som si skoro isty, ze v druhom pripade... teda pada cela tvoja uvaha:))

        • re: 09.07.2006 | 23:32
          Avatar blackhole   Návštevník

          ako celku by to nepomohlo. ale pre nejake konkretne projekty by bol financny boost dobra vec.

          ---
          Ale je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudky. Einstein.

    • ked take ostre argumenty 09.07.2006 | 19:23
      Avatar blackhole_ventYl   Používateľ

      ked take ostre argumenty hadzete pod prvy diel, co budete robit pri druhom... tretom.... .... osmom dieli? :)))
      apropos zo 100 kB originalu #2 je urobeny uz 55 kB preklad :)

      ---
      Cuchat s nadchou, to je ako sniffovat bez promiscu.

      --- Cuchat s nadchou, to je ako sniffovat bez promiscu.
    • At je jiz historie jakakoliv 11.07.2006 | 18:19
      Avatar blackhole   Návštevník

      At je jiz historie jakakoliv a je mozne se rozcilovat, ze vyrazne lepsi technologie zanikly, tak se proste situace vyvinula takto at se nam to libi nebo ne. Holt, Microsoft mel proste lepsi marketing. Pokud bychom se podivali na soucasne produkty Microsoftu, tak bychom zjistili, ze jsou jiz kvalitni. Myslim ze kvuli kvalite se dalo na Microsoft drive hodne nadavat. Ale nyni? Rekl bych, ze Win XP jsou jiz kvalitni system, Office take spatne nejsou.

      Pozn. Pouzivam vice ruznych systemu, Windows jen nekdy.

      • samozrejme ze wokna 11.07.2006 | 19:07
        Avatar patie   Návštevník

        samozrejme ze wokna postavene na NT su kvalitnejsie.. preco to vieme :)

        zivot je tazky - jeden z najtazsich
      • To je otazka nazoru nebo 15.07.2006 | 21:18
        Avatar blackhole   Návštevník
        To je otazka nazoru nebo ocekavani, me WinXP prijdou relativne o malo lepsi, nez 9x. Nejak v tom osobne moc nevidim rozdil. -- Ubal s tucnakem a bud v pohode
    • hrozne citanie... 13.07.2006 | 14:10
      Avatar blackhole   Návštevník

      Same zvasty, ale ani jeden nie je podlozeny dokazom, arumentom.. To ako keby ja poviem, autor, co to pisal ma AIDS.. a bodka.. Stado hlupych oviec mi uveri..
      Ten clovek co to napisal, je typickym prikladom zakomplexovaneho nervozneho cloveka, co si vybija zlost na com moze..

      • Same zvasty, ani jeden 15.07.2006 | 21:16
        Avatar blackhole   Návštevník
        Same zvasty, ani jeden protiargument... Ten clovek, co napsal komentar vyse, je typickym prikladem zakomplexovaneho nervozniho cloveka, co si vybiji zlost na cem muze... ehm... vazne hodnotna reakce... --- Ubal s tucnakem a bud v pohode
    • .net 14.07.2006 | 12:21
      Avatar vid   Používateľ

      k podstate .net trochu chyba ze je Just-in-time kompilovany (kod sa kompiluje z tzv. MSIL kody pre dany procesor pri prvom spusteni a potom sa skompilovany niekam nachachuje na chvilu). nejdem sa hadat, len ci niekto netusi odkial ujebali toto (java to tusim mala az neskor...)

    • dosť tendenčné ... 24.07.2006 | 12:18
      Avatar blackhole   Návštevník

      áno, obsah sa mi (napriek niektorým dohadom a nepresnostiam) páči - je však dosť "zameraný" - akoby autorovi m$ nejako svojou činnosťou ubližoval

      napriek všetkému (prekavpivo) M$ významne prispel k rozvoju počítačov (to je možno chyba: počítače nás nezachránia, používanie mozgu a komunikácia + tolerancia medzi ľudmi áno), čo aj autor priznáva (síce technológie tu už boli, až vďaka M$ sa rozšírili medzi ľudí)
      V takomto svetle je nepodstatné odkiaľ sa veci berú (ktorá krava mlieko nadojila), teší nás ak ju máme dostupnú (máme v obchode a môžeme zaplatiť)

      mimochodom: Gates bol zrejme jeden z prvých openSource nadšencov - už on zneužíval strojový čas na vlastné účely! :o)

      • re: 24.07.2006 | 12:22
        Avatar blackhole   Návštevník

        ty ale predpokladas, ze bez M$ by sa pocitace nerozsirili. to je hlupost. spectrum, atari, alebo aj PC s inym OS nez od M$.

        ad btw: co to ma s opensource?

        ---
        $> cd /pub
        $> more beer

    • prostredie Windows 3, ktoré 16.08.2006 | 00:14
      Avatar blackhole   Návštevník

      prostredie Windows 3, ktoré malo svoje korene tak v Appli, ako v OS/2.

      --------------------------------------------------

      hm tak toto bolo tiez dobre zabite...lebo apple to tiez len ujebal od Xeoroxu

    • velmi dobre... ak to takto 06.12.2006 | 20:30
      Avatar blackhole   Návštevník

      velmi dobre... ak to takto pojde dalej bhole caka svquela buducnost
      -----------------
      "ten kto chce nieco dosiahnut si nepita odpovede ale kde priblizne ich najst"