GhostBSD
GhostBSD je tak trochu špecializovaná distribúcia, ktorá prináša silné základy FreeBSD na desktop s cieľom uľahčiť jeho používanie bežným používateľom. Linux je však oveľa širší ekosystém s väčšou flexibilitou a rozmanitosťou.
Bohužiaľ vďaka istým spoločnostiam je otázne, kam smeruje.
GhostBSD je založený na FreeBSD. A je navrhnutý tak, aby poskytoval jednoduché a používateľsky prívetivé prostredie pre stolné počítače a notebooky.
Ak hľadáte užívateľsky prívetivý desktopový operačný systém založený na BSD a dobrou hardvérovou podporou, GhostBSD 25.01-R14.2p1 by mohol byť zaujímavou voľbou.
Ide o unixový systém, ktorý kombinuje stabilitu a bezpečnosť FreeBSD s grafickým rozhraním, predvolene s desktopovým prostredím MATE, pričom existuje aj komunitná verzia s Xfce, ktorej dávam prednosť.
Hlavným cieľom GhostBSD je sprístupniť BSD širšiemu publiku, vrátane začiatočníkov, prostredníctvom jednoduchšej inštalácie a predkonfigurovaného grafického prostredia.
Na rozdiel od čistého FreeBSD, ktorý je primárne určený pre servery a prichádza bez grafického rozhrania, GhostBSD ponúka riešenie "out-of-the-box" s nástrojmi ako grafický inštalátor (GBI), správa aplikácií cez GUI aj CLI a podpora OpenZFS.
Aktuálne (k aprílu 2025) je GhostBSD postavený na FreeBSD RELEASE,verzia 14.2-RELEASE-p1 uvedená ako GhostBSD 25.01-R14.2p1. K stiahnutiu je verzia s MATE, ktorá je oficiálna a takzvaná komunitná verzia s xfce.
Čo je nové.
Nové schéma verzií a základ FreeBSD RELEASE.
Táto verzia predstavuje významný posun, pretože GhostBSD prešiel z vetvy FreeBSD STABLE na FreeBSD RELEASE.
RH: To znamená, že sa zameriava na overenú stabilitu FreeBSD, podobné to je ako u Debianu kde sa používa označenie STABLE namiesto RELEASE.
Obr. využitie systému v btop a obsadenie disku v baobab
GhostBSD má nové schéma pomenovania - "25.01-R14.2p1" kde je jasné, že ide o verziu pre rok 2025, prvú opravu, postavenú na FreeBSD 14.2 s prvou opravou p1.
Obr. Software station - programy v grafickom inštalátore.
RH: Moje programové vybavenie v GhostBSD mimo predinštalovaných veci zo systému:
Grafika - Inkscpe, Ristretto, Shotwell.
Hry - 0 A.D., Astromenace, Epiphany
Internet - Firefox, Chromium, qbittorent, Filezilla
Kancelária - Evolution, LibreOffice, PDF Arranger, Slovník
Multimédiá - Qmmp, Rhytmbox, VLC, xfburn
Iné - btop++, CPU-X, Stellarium
Vylepšenia a nové funkcie.
Predvolené prostredie MATE bolo aktualizované na verziu 1.28.2, čo prináša vylepšenia a opravy v rôznych komponentoch (mate-panel, mate-notification-daemon, atril a ďalšie).
xfce4 je vo verzií 4.20
Bola pridaná podpora pre QEMU USB Tablet a XHCI myš pre živé relácie a inštalácie.
Zvýšila sa aj kompatibilita s grafickou kartou AMD Radeon R7 240.
Predinštalovaný firewall je teraz nastavený na "Workstation", čo je vhodnejšie pre desktopové použitie.
Nahradenie automount v ghostbsd-utils za UDISKS2 v gvfs by malo priniesť lepšiu manipuláciu s médiami.
Opravené chyby.
GhostBSD 25.01-R14.2p1 obsahuje viac ako 30 opráv chýb, vrátane opráv týkajúcich sa Update Station, Software Station, vysunutia USB kľúčov a inštalátora.
Aktualizovaný bol Firefox na verziu 135.0.1 kvôli nedávnej zraniteľnosti, a tiež rsync a git na najnovšie verzie.
Zhrnutie:
GhostBSD 25.01-R14.2p1 sa javí ako stabilná a vylepšená verzia, ktorá prináša aktuálny softvér, lepšiu hardvérovú podporu a množstvo opráv.
Prechod na FreeBSD RELEASE signalizuje zameranie na spoľahlivosť a predvídateľnosť.
Nové schéma verzií by malo uľahčiť používateľom pochopenie a sledovanie vývoja systému.
Čo mňa osobne prekvapilo, bol syntetiscký výkon v cpu-x alebo vo PTS (Phoronix Test Suite). Ten bol v základe o dosť vyšší oproti linuxu. V cpu-x Deepin linux mal v Prime numbers slow 55 585 a v Prime numbers fast 2 965 315, kdežto MX linux v Prime numbers slow 59 621 a v Prime numbers fast 3 124 889 ale GhostBSD mal v Prime numbers slow 71 692 a v Prime numbers fast 4 151 589 za minútu.
Výhody GhostBSD:
+ známe prostredie (MATE / xfce)
+ veľkosť systému
+ stabilita
+ Jednoduchá inštalácia a počiatočná konfigurácia
+ softvérový výber
+ init - OpenRC
+ ZFS ako predvolený filesystém
+ funkčnosť out-of-the-box rovnako ako mnou používaný MX linux
+ kompletný preklad do slovenčiny a čaštiny
Nevýhody GhostBSD:
- iný balíčkovací systém
- menšia softvérová základňa v repozitároch
- niektoré kroky vyžadujú hlbšie znalosti UNIXu (väčšina užívateľov sa s tým nestretne)
Neutrálne:
o menej komerčnej podpory
o menšia komunita
o menej podrobná dokumentácia
o UNIX pravidlá
o perfektná podpora WINE (32 aj 64 bit)
RH: Osobne som bol prekvapený hlavne lepšou podporou windows aplikácií oproti väčšine linuxových distribúcií.
Inštalácia prebehla bez problému v termináli:
sudo pkg install wine
sudo pkg install wine-gecko wine-mono winetricks
sudo pkg install i386-wine
Ostatné kroky boli rovnaké ako pod linuxom. vrátane spustenia winecfg a podrobného nastavenia.
Rozdiel v BSD (GhostBSD) a Linuxom.
Rozdiel medzi Linuxom a BSD spočíva v ich základoch, licencovaní, komunite a zameraní.
1. Základ je kernel:
Linux je kernel (jadro) operačného systému. Existuje veľa distribúcií Linuxu (napr. Ubuntu, Fedora, Debian, Arch Linux), ktoré kombinujú tento kernel s rôznym iným softvérom (desktopové prostredia, aplikácie, nástroje).
Linux ako taký je "Unix-like", ale nemá priamy pôvod v pôvodnom systéme Unix.
RH: Pojem unix-like (niekedy skrátene nix alebo UNX) sa používa na označenie operačných systémov, ktoré sa správajú podobne ako systém Unix, ale nemusia nevyhnutne spĺňať alebo byť certifikované podľa akejkoľvek verzie špecifikácie Single UNIX Specification.
BSD je celý operačný systém, BSD systémy sú priamymi potomkami pôvodného výskumu Unix na Kalifornskej univerzite v Berkeley.
GhostBSD je založený na FreeBSD. FreeBSD je kompletný operačný systém, ktorý vyvíja celý balík, vrátane kernelu, ovládačov a základných nástrojov. GhostBSD je špeciálne zameraný na desktopové použitie FreeBSD, s predinštalovaným desktopovým prostredím (predvolené MATE) a nástrojmi pre jednoduchšie používanie.
2. Licencovanie:
Väčšina komponentov Linuxu, vrátane kernelu, je licencovaná pod GNU General Public License (GPL). Táto licencia zaručuje používateľom slobodu používať, študovať, distribuovať a upravovať softvér, ale zároveň vyžaduje, aby všetky odvodené práce boli tiež licencované pod GPL.
Cieľom GPL je zabrániť vzniku uzavretého softvéru.
BSD licencia je menej reštriktívna ako GPL. Umožňuje komukoľvek používať, študovať, distribuovať a upravovať softvér na akýkoľvek účel, vrátane komerčného, a to aj bez povinnosti sprístupniť zdrojový kód odvodených prác.
3. Filozofia a Kontrola:
Vývoj kernelu Linuxu riadi Linus Torvalds. Jednotlivé distribúcie Linuxu majú svoje vlastné riadiace štruktúry a komunity.
BSD nemá jednu osobu, ktorá by riadila vývoj kernelu. Vývoj riadi komunita vývojárov, v tomto prípade FreeBSD Foundation. Čo umožňuje dať silný dôraz na súdržnosť celého operačného systému.
4. Komunita a podpora:
Linux má oveľa väčšiu a rôznorodejšiu komunitu používateľov a vývojárov vďaka svojej popularite a množstvu distribúcií. To znamená rozsiahlejšiu online dokumentáciu, fóra a dostupnosť pomoci. Podpora hardvéru je vo všeobecnosti lepšia pre Linux, pretože výrobcovia často uprednostňujú podporu pre najrozšírenejší operačný systém.
BSD má menšiu, ale veľmi aktívnu a technicky zdatnú komunitu. Dokumentácia je kvalitná, ale nemusí byť tak rozsiahla ako pre Linux. Podpora hardvéru môže byť niekedy obmedzenejšia, hoci sa neustále zlepšuje.
5. Použiteľnosť a Zameranie:
Linux: Je veľmi univerzálny a používa sa na širokú škálu zariadení, od vstavaných systémov a mobilných zariadení (Android) cez desktopy až po servery a superpočítače. Existujú distribúcie zamerané na rôzne účely a úrovne používateľov.
BSD: Použitie BSD operačných systémov je rozsiahle a rôznorodé vďaka ich stabilite, bezpečnosti, flexibilite a otvorenej licencii. Ich používanie je rzšírené hlavne ako servery. Napríklad Apache, Nginx, BIND, Sendmail a pod.
GhostBSD je špeciálne zameraný na desktopové použitie FreeBSD. Jeho cieľom je poskytnúť používateľsky prívetivý, stabilný a bezpečný desktopový operačný systém "hneď po inštalácii".
6. Dostupnosť softvéru:
Linux má obrovské množstvo dostupného softvéru vďaka svojej rozsiahlej komunite a popularite. Správa softvéru sa zvyčajne vykonáva pomocou balíčkovacích systémov ako APT (Debian/Ubuntu), YUM/DNF (Fedora/Red Hat), Pacman, AUR (Arch Linux) a ďalších.
BSD má menej natívne dostupných aplikácií v porovnaní s Linuxom. Na inštaláciu softvéru sa často používa systém Ports (kompilácia zo zdrojového kódu) alebo predkompilované balíčky. GhostBSD / FreeBSD však poskytuje vrstvu kompatibility, ktorá umožňuje spúšťať mnoho linuxových binárnych súborov cez Software station alebo cez shell pomocou balíčkovacieho systému pkg.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Redhawk pekný blog, vďaka :-) Ja som roky dozadu skúšal FreeBSD, vidíš tam nejakú pridanú hodnotu v porovnaní s bežnými Linux distribúciami?
mno, na notasi mi baterka vydrzi dlhsie.
Menej konin predinstalovanych a asi aj jasnejsia vizia. pretoze tam nehrozi nejaky systemd ci podobne pokusy. Pouziva sa klasicky shell bez pokusov o nahradu. toto ale je pre bezneho uzivatela nezaujimave.
Je to povedzme si ina distribucia. Okrem jadra je to podobne ako medzi Arch a Debian. svoje repo, svoje pkg ale inak rovnake DE ci programy.
no a tym ze to je unix drzi sa hesla „dělat jen jednu věc a tu pořádně“ takze to funguje podobne ako kedysi linux, kym do toho nezacal sahat nejaky menejzer z korporatu.