Terminál - často používané príkazy

Dnes to bude o pár príkazoch v termináli, ktoré sú veľmi často používané a aj užitočné. Ide o 12 jednoduchých príkazov, podľa môjho výberu, ktoré sú užítočné aj  v DE alebo WM.

Vynechám  príkazy ako sudo, wget, man, locate, echo či správu užívateľov.
Tie snáď rozoberiem inokedy a podrobnejšie.

1. pwd

Príkaz pwd zobrazí cestu k aktuálnemu pracovnému adresáru (zložke), v ktorom sa nachádzaš. Príkaz vráti absolútnu (úplnú) cestu, čo je v podstate cesta všetkých adresárov, ktorá začína lomítkom (/ ). Príkladom absolútnej cesty je /home/username.

Obr. pwd

2. ls

Príkaz ls sa používa na zobrazenie obsahu adresára. V predvolenom nastavení tento príkaz zobrazí obsah aktuálneho pracovného adresára.

Obr. ls aktuálneho adresáru

Pokiaľ chceš vidieť obsah iných adresárov, zadaj ls a potom cestu k adresáru. Napríklad zadaním:

ls /home/username/Documents

zobrazí obsah adresára Documents.

príkaz ls je možné použiť s prepínačmi:

ls -R zobrazí zoznam všetkých súborov v podadresároch,
ls -a zobrazí skryté súbory,
ls -al zobrazí zoznam súborov a adresárov s podrobnými informáciami, ako sú oprávnenia, veľkosť, vlastník atp.

3. cat

cat (skratka pre concatenate) je jedným z najčastejšie používaných príkazov v Linuxe. 
Používa sa na výpis obsahu súboru na štandardnom výstupe (sdout).

Spustenie tohto príkazu: cat a za ním názov výstupného súboru a jeho príponu. Napríklad: cat file.txt.

Obr. cat výstup zo scriptu clean.sh do txt

Ďalšie spôsoby použitia príkazu cat:
cat povodnysubor > názov_súboru obsah z pôvodného súboru skopíruje a uloží do súboru názov_súboru,
cat názov_súboru1 názov_súboru2 > názov_súboru3 spojí dva súbory (1 a 2) a uloží ich výstup do nového súboru (3),
cat je možné použiť na zmenu súboru na veľké alebo malé písmená: 
cat názov_súboru | tr a-z A-Z >output.txt

4. cp

Na skopírovanie súborov z aktuálneho adresára do iného adresára sa používa príkaz cp. 
Napríklad príkaz cp obrázok.jpg /home/username/Pictures vytvorí kópiu obrázok.jpg z aktuálneho adresára do adresára Pictures.

5. mv

Príkaz mv, na rozdiel od cp, presunie súbor.
Alternatívne ho možno použiť aj na premenovanie súborov. 
Argumenty u mv sú podobné príkazu cp. 
mv názov_súboru a cieľový adresár. 
Napríklad: mv súbor.txt /home/username/Documents.
Na premenovaie súboru stačí použiť príkaz: 
mv starý_názov.txt nový_názov.txt

6. mkdir

mkdir slúži na vytvorenie nového adresára.
mkdir test, vytvorí sa adresár s názvom test.

Pre vytvorenie nového adresára v inom adresári,slúži príkaz: 
mkdir Music/Novyadresar

Použitie prepínača -p (parents) slúži na vytvorenie adresára medzi dvoma existujúcimi adresármi:

mkdir -p Music/Helloween/WallsOfJericho 

vytvorí WallsOfJericho v adresári Helloween. Pokiaľ adresár Helloween neexistuje, tak ho zároveň aj vytvorí.

7.rmdir

Na vymazanie adresára, slúži príkaz rmdir. 
rmdir umožňuje mazať IBA prázdne adresáre.

8. rm

Príkaz rm sa používa na odstránenie adresárov a obsahu v nich.

Na rozdiel od rmdir, rm vymaže aj obsah adresára, ak sa tam nachádza obsah.

Pri tomto príkaze treba byť opatrný a vždy skontrolovať, v ktorom adresári sa nachádzaš. 
Príkazom sa všetko vymaže a nemožno ho vrátiť späť.

9. grep

Ďalší zo základných Linuxových príkazov, ktorý je užitočný na každodenné použitie, je grep.

Umožňuje prehľadávať celý text v danom súbore. 
Príklad použitia: grep apt clean.sh vyhľadá v súbore clean.sh slovo apt. Riadky, ktoré obsahujú hľadané slovo, sa zobrazia celé.

Obr. použitie grep na súbor. 

Obr. použitie grep vyhľadávanie v lspci

10. find

Príkazom find sa vyhľadajú súbory a adresáre.

Je to podobné ako príkaz locate. Rozdiel je v tom, že na vyhľadanie súborov lôen v danom adresári sa ľahko použije príkaz find. 

Napríklad príkaz:

find /home/ -name poznamka.txt

vyhľadá súbor s názvom poznamka.txt v domovskom adresári a jeho podadresároch.

Príkaz locate na rozdiel od príkazu find má viac možností, a zaslúži si väčší priestor. 

11. df

Príkaz df zobrazí správu o využití miesta na disku v percentách a kB. Pre zobrazenie prehľadu v megabajtoch, treba zadať príkaz s prepínačom -m:

df -m

Obr. výpis príkazu df

12. du

Pre informáciu, koľko miesta zaberá súbor alebo adresár, sa používa príkaz du (Disk Usage). 

Súhrn využitia disku však namiesto obvyklého formátu veľkosti zobrazí čísla blokov disku. 
Pre zobrazenie v bajtoch, kilobajtoch a megabajtoch, treba spustiť príkaz s argumentom -h.

du -h

Obr. veľkosť skriptu

Obr. veľkosť skriptu ako ho zobrazí windows.

RH: 4kB je minimálna veľkosť z dôvodu spôsobu využívania a formátovania disku.