Zamyslenie: Budúcnosť starých počítačov a linuxu
Odstraňovanie podpory starého hardvéru z aktuálných jadier začína robiť vrásky zberateľom a užívateľom starých počítačov.
Dôvodom dnešného postu je informácia, že nvidia odstráni z podpory ovládačov pod linuxom všetky grafické karty až do generácie 1xxx (Maxwell / Pascal / Volta) ktoré boli doteraz podporované.
Rovnako to je s podporou grafických kariet ATi, niektoré vydané už ako AMD sú ešte podporované.
Rovnaké to je s podporou starých 32 bitových procesorov v linuxovom jadre napriklad AMD 5x86 rodina (Duron, AthlonXP), Via C3 a C7 sú podporované sčasti.
A to od jadra 6.7
Tým pádom, ak má niekto tieto procesory, musí použiť starší kernel alebo historický OS, čím sa zvyšuje používanie nepodporovaných Windows.
Zložitejším spôsobom je síce možne tieto počítače používať, ale kedysi bola podpora hardvéru, hlavne staršieho, lepšia.
Čoraz viac ľudí s retro počítačmi sa preto začala zaoberať udržaním podpory v jadre. Riešením je použiť staré verzie jadra alebo distribúcie.
Obr. počítač s Intel Celeron 650MHz a ATi Radeon 7000 funguje na tom Debian 7,8,9 alebo OS na ňom postavený. v tomto prípade Devuan 2
Vo väčšine prípadov ale prechádzajú naspäť na pôvodné OS.
K tejto skupine som sa začal priklánať aj ja po debate na xorg mailing liste a na reddite.
Nie je mi totiž jasné prečo si odpiluje linuxová komunita jeden z konárov.
Nie každý používa, aj na Steame, najnovšie grafické karty alebo posledné modely procesorov.
Odporúčania sú zatiaľ použivať tieto distribúcie: Puppy Linux, Bodhi Linux, Peppermint OS, AntiX.
Našťastie sú ešte distribúcie ktoré odmietajú diktát Redhatu a odmietaju systemd, ale s takýmito vecami ohľadom jadra alebo vyhodením podpory z ovládačov nič neurobia.
A to nvidia chce zasahovať aj do ovladačov noveau ktoré su otvorené.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
ARM je este niekde na verzii 4.9 a nikomu to zrejme nevadi :D
Chápem tú nostalgiu. Tiež som ju zažíval. Dnes sa pozerám na to očami, že je to dokonale zcivilnená technológia = úžasné, keď to funguje, ale spoľah na to nie je. Takže ten HW mi neprijde nejako zvlásť zaujímavý. Vysvetlím. Svojho času som dostal od kamoša Compaq notebook s Pentium 75MHz alebo tak nejak. Bežal tam Windows 95, pretože hold to bol najpoužiteľnejší kus OS pre daný stroj a použitie. Písal som tam nejaké programíky v asembleri pre mikrokontroléri s programátorom na LPT a sem tam nejaký programík v C. Až jedného dňa nenaštartoval vôbec. A myslel som si, že toto sa mojmu Compaqu nemôže stať. Od druhého kamoša som dostal IBM dektop. Tiež Pentium. Dal som mu tam CompactFlash + redukciu namiesto disku. A šľape o dosť tichšie :). Mám tam Freedos. Púšťam ho tak raz za rok, pretože viem, že sa na starý HW nedá spoľahnúť. A vlastne ten HW mi nie je tak ľúto, keď ho šľak trafí. Najviac je mi ľúto tých programov, ktoré potrebujú extra môj čas na to, aby stále žili. Príklad: spravil som si aplikáciu v C++, Qt 4 a mal som z nej radosť. Po zmene Debianu na vyššiu verziu, mi to prestalo chodiť. Tak som vykopíroval staré binárky knižníc a bolo dobre. Zasa som prešiel na vyššiu verziu Debianu. A zasa prišiel nejaký problém a rozhodol som sa, že to preportujem na QT 5. Dobre, išlo to. Prešiel som na ďalšiu verziu Debianu a napriek tomu, že som to znova prekompiloval, tak to nešlo spustiť pre nejakú haluz a funguje nejaký workaround na to. Kedysi Windowsy ťažili zo spätnej kompatibility. Kolegovi behali aplikácie pod Win10, ktoré písal v čase keď XP boli novinkou s použitím WinAPI. Takáto úroveň spätnej kompability sa už nebude vídať. Teraz si každá aplikácia nesie batoh, ktorý bol kedysi spoločný pre všetkých v OS.
Malé zamyslenie ohľadom katastra. Všímam si, že životnosť informačného systému je tak 10 rokov + 5 rokov s extra nákladmi, a stále treba vyvíjať to isté koleso. Príde Vám to normálne (zmysluplné)? Podľa Baťu staré musí ustúpiť novému, ak nové je lepšie ako staré.