Linux Blog 1
Väčšinou sa sústreďujem v blogoch na riešenie nejakého toho problému, opis Linux distribúcie z livka prípadne na návody, ktoré zdieľam. Snažím sa pridávať screeny aby som potešil aj zrak, lebo podľa môjho skromného názoru je obrazový vnem niekedy dôležitejší, ako kopec textu. Tentokrát ma ale napadla jedna otázka a hodím len text: Naozaj je potrebné mať k dispozícii a vyvíjať toľko Linux distribúcií? Nie je toho už priveľa? Samozrejme je to blog a môj čisto subjektívy pohľad, ku ktorému so prišiel až po rokoch aktívneho používania Linuxu.
Za tých posledných cca 17 rokov som skúšal kvantum Linux distribúcií a postupom času som zistil, že distro turistika je vlastne zbytočná. Nemyslím tým ošahať si rôzne desktopy a balíčkovacie systémy, myslím v širšom zábere a skákať z distribúcie do distribúcie. Ak sa nemýlim keď som začínal boli takými tými najväčšími ťahúňmi distribúcie ako Mandrake, SuSE, Debian a Fedora. Z desktopov najmä KDE, GNOME a Xfce, samozrejme že existovali aj iné a použil som to ako príklad. Potom prišlo Ubuntu so svojimi desktopovými verziami, doteraz mám rád najmä Xubuntu, na ktoré sa dosť zabúda. Ale o tom niekedy nabudúce. Noo a pri rannej káve ma napadala otázka, naozaj je potrebný tak široký výber Linux distribúcií? Nestratí sa v tom výbere začiatočník, ktorý sa chce naučiť pracovať s Linuxom? Prešiel som si screeny desktopov, ktoré som si za posledné roky urobil a ono sa to vlastne len minimálne obmieňa. Pri pohľade na DistroWatch sa niekedy nestíham čudovať, koľko noviniek je nám stále servírovaných. Po určitej dobe keď Linux používateľ vyzreje a prejde si nejakými tými distribúciami a desktopmi príde na to, že vlastne každá distribúcia je len zmes jadra, nejakých tých modulov, zvoleného desktopu a programového výberu s daným balíčkovacím systémom. A v podstate je jedno čo používa, ide len o návyky. Čo tak mať na výber len vyššie spomenuté desktopové prostredia, zo tri majoritné distrá s rozdielnym balíčkovacím systémom ako napr. Debian, Fedora, Manjaro a kombinovať len tieto? A Linuxák by mal možnosť stále si zvoliť kombináciu, ktorá mu vyhovuje. Samozrejme že to nie je možné a napadlo ma to len ako príklad, ale zaujíma ma Váš názor. Sám používam Q4OS z dôvodu že je postavený na Debiane a má okresaný základ, ktorý si prispôsobujem. V tomto prípade by voľba padla na Debian s KDE, ďakujem za názory.Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Naozaj je potrebné mať k dispozícii a vyvíjať toľko Linux distribúcií? Nie je toho už priveľa?
Potrebne to nieje. ale je to vyhoda OSS.
Ja by som sa opytal protiotazkou: CO by si zrusil?
Nechal by si korenove distra? (Debian, Slackware, Redhat, Arch, Tiny Core Linux, Alpine Linux)?
Mne napriklad mainstreamove distribucie nevyhovuju aj ked o MX a Devuane sa da polemizovat ci tiez uz nie su mainstream.
Tebou navrhnute riesenie zo tri majoritné distrá s rozdielnym balíčkovacím systémom ako napr. Debian, Fedora, Manjaro a kombinovať len tieto?
Ma muchy, bez RedHatu nie je Fedora co je v podstate testing RHEL. Manjaro? ano je privetivejsie ako Arch ale bez archu nebude manjaro.
Stale existuje moznost Linux From Scratch. lenze tam si treba spravovat repozitare, popripade udrzovat linkovanie na existujuce repo.
Podla mna treba vziat do uvahy, ze Ubuntu je len jedno aj ked ich akoze vyrabaju viac, len sa meni DE (xfce, gnome unity atd)
Aj Q4OS je defacto fork Debianu s Trinity popr. s Plasmou.
Nebolo by jednoduchsie nainstalovat Debian a doplnit si DE ?
Nebolo :-) drobne utility a vychytavky by chybali.
To iste u mna s MX. Spravil som Antix s xfce a nie je to ono.... a treba sa o to starat :D
Inak distrohoping je niekedy nutnostou - u mna problemy s RedHat ma prinutili prejst na Mandrake. Spojenie Mandrake s Conectiva Linux ma prinutilo prejst na Ubuntu. Ubuntu pri prijati Unity na Linux mint, Linux Mint 18 na MX/ antix.
Ale vacsinu casu sledujem aj dianie okolo (a samozrejme test na live / virtual PC) Najdlhsie som pouzival ako live Knoppix a Danix ale od LM to nebolo treba.
A taktiez sledujem mimo prudu OS (Kolibri, FreeDOS, TCL, Alpine atd.) Ono prave ta pestrost umoznuje vyuzit rozne zariadenia aj po "podpore" a bez toho mnozstva, no neviem.
Ja som ani nechcel dať konkrétne distrá, šlo skôr o príklad, že sa v tom jeden už pomaly nevie orientovať a či to nie je viac na škodu ako na osoh. Len také zamyslenie, či by nebolo vhodnejšie čas a úsilie venovať menšiemu počtu distríbúcií. Súhlasím že x distribúcií vzniklo práve preto, že majoritným niečo chýbalo. Presne ako si pomenul mnou používaný Q4OS a je x ďalších príkladov napríklad len zo sveta Debianu (MX Linux, antiX, Devuan).
ja som to bral ako filozoficku otazku.
Preto som sa pytal co zrusit.
No otazne je, ci by to bolo k niecomu.
Staci si vsimnut "stabilne" distra ako Ubuntu ci Linux Mint. Su vyslovene na hojdacke (LM 13 bolo podstatne lepsie ako Ubuntu 11.04) ale to sa zmenilo pri LM 17.3 ktore bolo stabilne a spolahlive. a od isteho casu Ubu a derivaty idu dole vodou co sa tyka ovladacov....
Keby sa povedzme znizil pocet distier na 15 (aby sa dostalo na kazdu vetvu aspon nieco) nestalo by sa casom to, ze by zakrneli?
Ubuntu som mal rád ešte keď bolo s 2kovými verziami GNOME, a myslím že som ho používal možno aj najdlhšie zo všetkých distribúcií. Linux Mint mi príde dosť blbuvzdorný a bezúdržbové distro aj v súčasnej dobe. Raz si urobím takú mini štatistiku, čo všetko som skúšal, prípadne používal. Aj tak si začínam myslieť čím ďalej tým viac, že človeku stačí jedno distro, jeden desktop a to sekať na každý komp :-) Aj keď beriem aj to, že distro turistika je o učení nových vecí a má svoje čaro. Takže každá minca má dve strany,,,
Nechcel som spomínať Arch ani RedHat, aj keď z nich predošlé distrá vychádzajú ale práve tie z prvej desiatky DistroWatch. Samozrejme mohol som spomenúť aj Mint a openSUSE z tých najznámejších a najpoužívanejších. Takže keby sa to zredukovalo len na tieto, stále zostáva x kombinácií distro+desktop. Inak argumenty ktoré si písal majú svoje logické opodstatnenie a súhlasím.
hm navstevnost distrowatch nic nehovori.
1MX Linux2838
2EndeavourOS2593
3Mint2187
4Manjaro1651
5Pop!_OS1350
6Ubuntu1304
7Fedora1184
8Debian1081
9Garuda983
10openSUSE
Určite je viac instalacii Ubuntu nez MX. Debian najdes viac na serveroch nez na desktope atd.
Inak z tych 10 je to nejak takto
Debian -> Ubuntu ->pop! os, mint
-> MX
Manjaro, Endeavour a Garuda su na Arch
Fedora je RHEL a openSUSE je Suse
a aj 11 Zorin je Debian / Ubuntu LTS cize v podstate by to znamenalo ze skoro nikto nepouziva tie "zakladne" casti vetiev.
Inak ako myslienkovy experiment je to zaujimave.
Z prvej desiatky som skúšal každé distro a cez polovicu aj aktívne používal v rôznom časovom období a je pravda, že tam chýbajú zaujímavé distribúcie. Takže DistroWatch bude skôr o štatistike "zvedavosti".
presne,
No v tomto máš pravdu, otázka znie, čo s tým chceš robiť? Však práve rozmanitosť DE a balíčkovacích systémov, navyše vysoká konfigurovateľnosť je tým, čo je jeho výhodou a zároveň aj nevýhodou. Ako zabrániš nejakému ďalšiemu entuziastovi, aby si postavil svoje ďalšie distro?
Riešením by bolo distro, také ako napríklad Arch Linux, ktoré pri inštalácii dovolí v základe nainštalovať iba jadro s nevyhnutným počtom balíčkov ako základ, na ktorom sa potom vystavia celý zvyšok distribúcie voľbou jednoho balíčku (programu) po druhom. Problémom takéhoto postupu je, že aby to bolo možné, musí dotyčný presne vedieť, aké balíčky tam potrebuje mať. Začiatočník si s tým neporadí, preto dostáva distribúcie s už predinštalovanými baláčkami, ktoré zaňho niekto vybral a nie vždy sa musí trafiť do vkusu.
Dobre dajme príklad, ideš inštalovať Linux, nestiahneš ho s desktopom ale zvolíš ho pri inštalácii. Toto nič nové nie je, inštaluješ ďalej. Už ale nevyberieš programový výber ktorý niekto urobil podľa seba ale vyberieš si zo skupín jednotlivé programy a čo chceš inštalovať, zase žiadna nová myšlienka a niektoré distrá to majú ale tie výbery sa zase viažu na nejaké ďalšie programy. Nemyslím teraz rôzne knižnice ale bežné programy, ktorá pozná priemerný používateľ, naklikal by si ich z podkategórií pekne v grafike. Ale je to kus nejednotné a distro pri inštalácii ak takúto možnosť má používa vlastný nástroj (nemyslím správcu programov), keby existoval nejaký "univerzálny", myslím si že nutnosť takého množstva distribúcií by zanikla. Vždy je to len o tejto kombinácii, prípadne minime svojich nástrojov a o vlastnom oblečku distribúcie. Vlastne som napísal to čo ty.
Mám na disku nejaké tie programové výbery, ale stále sa rozlišujú podľa desktopu, distra, repozitárov a tak ma napadlo, či nejaká múdra hlavička toto nedokáže urobiť univerzálne a potom by bolo fakt jedno, čo kto používa a nutnosť mať x distribúcií, kde sa to líši len vizuálom a programovým výberom by prakticky odpadla. Hovorím to ma len tak napadlo, to môžem aj ja vziať teraz napríklad Q4OS, hodiť tam programový výber, kus upraviť rozhodenie panelov a mám prakticky nové distro ale samozrejme bez zabezpečenej podpory a aktualizácií,,,
Čiže sme skončili pri tvorbe dobrého a silno konfigurovateľného inštalátora. To je pri možnostiach dostupnej variability sizyfovská práca. Zober si len počet DE a plus k tomu vhodných programov, aby sa vyberali podľa toho a do toho ešte rôzne balíčkovacie systémy. Bolo by predsa blbé zvoliť napr. DE KDE a programy zo skupiny GTK, teda Gnome alebo XFCE. Riešením by bolo vytvoriť jedno minimalistické Livko pre každý balíčkovací systém. Ty by si si vybral balíčkovací systém, DE a základný vzhľad z množstva možností (centrálny repozitár pre všetky distribúcie). Nainštalovalo by sa ti iba absolútne minimum, aby sa dal ten linux spustiť a inštalovať doň programy. Potom by si si tam nainštaloval požadované programy, či už ručne alebo cez asistenta, ktorý by niekto pripravil. Musel by ale niekde existovať dokument, popisujúci pre začiatočníkov, ake existujú programy, k čomu slúžia, ako ich inštalovať aj so súvislosťami, či sa jedná o programy založené na GTK či QT atď.
Obaja vychadzate z jednej podmienky, viete co robite.
Vzite sa do pozicie zaciatocnika ktory nevie co je DE, aky program sa skryva pod konkretnym nazvom(pravdepodobne inym ako vo win.)
Taky clovek by bol pri vasom podrobnom instalatore bezradny. Pre takeho cloveka je najdolezitejsie dobre forum s ochotnymi a trpezlivymi ludmi co budu odpovedat aj na tie najzakladnejsie otazky. Potom, neskorsie po spoznani ekosystemu moze dotycny zacat s turistikou po distribuciach.
Rozumný názor.
Nie nezbytne. Inštalátor by mohol mať voľbu pre začiatočníka, kde by bolo všetko už vybrané a voľbu Expert, kde by som si mohol zvoliť, čo ja chcem. A nezabúdajme na predpoklad, že by bolo predinštalované funkčné jadro, ktoré mi dovolí neskôr robiť prípadne ďalšie zmeny v inštalácii.
Dobre a čo tak iná možnosť? Inštalovať Linux už so zvoleným desktopom a následne si stiahnuť grafický inštalátor s nápovedou pre programy podľa desktopu, prípadne podľa vedomostí a prehľadu používateľa? Nejaké preddefinované programové výbery plus možnosť vlastného výberu programov. A každý ten výber patrične okomentovaný so screenmi napríklad na domovskej stránke inštalátorov. Ja len tak nahlas rozmýšľam a dávam kus dokopy Vaše komenty, čistá hypotéza,,,
A to uz je napr. Ubuntu a jeho Ubuntu Software Center len sa im tie softverove centra velmi nepodarili.
To ubuntu neberte ako reklamu na tuto distribuciu, len som velmi neskusal ine distribucie a kvoli podpore som ostal pri Ubuntu a jeho odnoziach.
Nie som kodér a ani neovládam nejaké to vytváranie GUI nadstavieb. Ale keď dám dokopy info od vás a moju predstavu, mohol by inštalátor dodatočne inštalovaných programov vyzerať napríklad takto:
Bol by grafický inštalátor (stiahnutý z domovskej stránky kvôli aktuálnosti verzie) nejakou tou formou stromu. Na začiatku inštalátor zistí, aký desktop je nainštalovaný a podľa toho zvolí programový výber zameraný na daný desktop. Pri KDE by preferoval napríklad KDE programy, pri GNOME desktope GTK soft a podobne (samozrejme niektorý soft je len v GTK, príp. QT). Inštalátor by sa mohol deliť nasledovne napr. pre začiatočníka, kde by boli na výber nejaké tie prefixy s programovým výberom, popismi a screenmi. Aby vedel začiatočník, čo si vlastne má podľa svojich preferencií vybrať. Noo a pokročilého, čo v konečnom dôsledku by bola nejaká tá "zaškrtávačka" programov s minimom zbytočných preklikov, ale tiež zadelená v skupinách a s info. Keby takýto nástroj existoval (musel by byť sakra prehľadný s max. informáciami), vlastne by sa minimalizovala potreba hľadať vhodné distro a celkom by sa to zjednotilo. Používateľ by si len zvolil základ s desktopom a stiahol a spustil grafický inštalátor. Samozrejme že stále budú ľudia ako ja a všetky príkazy majú po texťákoch podľa distribúcií, upravujú si ich podľa verzií a len nahádžu do terminálu. Hovorím to len nahlas rozmýšľam, ako by sa dalo kus zjednotiť to množstvo distribúcií, ktoré mne v konečnom dôsledku neprekáža. Len idea,,,
A do toho ešte kombinácia Rolling alebo NonRolling distro. Aj to by bolo nutné riešiť. Či sa bude inštalovať každé povýšenie balíčkov na novú verziu alebo sa vždy zmrazia verzie balíčkov na dajme tomu pol roka alebo rok a potom sa naraz zaktualizuje.
Výber DE aj balíkov tu už bol, napríklad v tomto videu je výber v Mandrake 9.2. Momentálne má výber napríklad OpenSUSE tuším.
Výber balíkov nie je problém. Metabalíky sú staré skoro ako balíčkovacie systémy. Stačí vytvoriť metabalíky KDE recommended, GNOME recommended, light WM (GTK) recommended a light WM (Qt) recommended. Tie by nainštaloval inštalátor automaticky podľa výberu prostredia.
Čo sa týka výberu prostredia, nevidím problém dať do inštalátora možnosti (aj vybrať si viacej desktopov) + tlačidlo zistiť viac, tam dať nejaké 2 riadky textu, 5 odrážok, 2-3 screenshoty a hotovo. Užívateľ si nainštaluje čo chce, ak si vyberie viacej tak len prepne čo chce naštartovať v DM a sám si vyskúša čo mu vyhovuje.
Áno viem, Mandrake, SuSE aj openSUSE som používal.
V každom prípade bol to len príklad. Obe distribúcie to majú podľa mňa urobené málo prívetivo. Vyššie sa spomína, že začiatočníci by mali chodiť na fórum. Ja si to osobne nemyslím. Inštalátor a správca softvéru by mali byť dostatočne užívateľsky prívetivo, aby minimálne 99% používateľov dokázalo fungovať bez pomoci. Ako som písal, pri inštalácii ukázať užívateľovi screenshoty a stručnú charateristiku v odrážkach, aby si vedel vybrať úplne sám. Pri inštalácii softvéru zaradiť softvér pekne do kategórií a u každého kde je to možné ukázať ako vyzerá, aby si sám užívateľ vedel zhodnotiť, či chce niečo jednoduchšie, alebo zložitejšie.
Presne toto som mal na mysli, bingo :-) A tým pádom by odpadla potreba vymýšľať x nových distribúcií.
hm mx package installer, len je bez obrazkov
Začiatočník si s tým neporadí, preto dostáva distribúcie s už predinštalovanými baláčkami, ktoré zaňho niekto vybral a nie vždy sa musí trafiť do vkusu.
To je jedno z jadier pudla
Inak keď sme pri tom množstve distribúcií, ako som mohol zabudnúť na GREENIE LINUX? Vrátilo ma to pekných pár rokov späť, díky Stano, omladol som a komentáre určite pobavia ešte aj dnes :-)
Veru hej, distribúcie s najhoršie zapamätateľnými názvami, asi v islandčine (viem, že to bolo akože fantasy :) )
Ale musím na odľahčenie vypichnúť tento komentár od hemoglobina, teda jeho druhú časť :-)
ako dík...
A pritom stačí iba jeden jediný systém:
- nejaké jadro + X11 (alebo hoci aj Wayland)
- EXWM správca okien
- nejaký balíčkovací systém na inštaláciu tých pár grafických programov
- no a na všetko ostatné GNU Emacs
☺
Aha - to sme tu už mali - vláda jednej správnej strany. Tak to potom nie.
podla mna problem je ze existuje nieco ako "zaciatocnik".
Pre pouzivatela musi byt vsetko transparentne, v zmysle ze nema tusit co to je DE, login manager, balicky, etc...
Aktualne to vidim na mojich rodicoch, vysokoskolsky vzdelanych, kde oni potrebuju "napisat email, poslat vocapku, pustit si spravy a zaplatiti cez inet banking" a je im sumak ci budu mat linux/mac/win/emacs.
Aktualne to vidim na mojich rodicoch, vysokoskolsky vzdelanych, kde oni potrebuju "napisat email, poslat vocapku, pustit si spravy a zaplatiti cez inet banking" a je im sumak ci budu mat linux/mac/win/emacs.
presne. svokre som dal pred 6mi rokmi notebook s linux mint
teraz tam ma MX 19 aktualizuje si sama (zeleny balicek a heslo) vie si z mxpi doinstalovat co potrebuje. dokonca pouziva xnview ako bola zvyknuta, doublecmd a zvysok cez google chrome.
PDF a doc LO vobec si nevsimla ze som zmenil distro, ikony ma numix ako mala cize to co potrebuje ma, raz volala ze chce jej to nejaky plny upgrade spravit odsuhlasila a funguje.
Oki a teraz ma napadla otázka, ktorý začiatočník si vlastne sám nahodí Linux a má odvahu meniť rokmi zaužívané návyky? Len taký čo má potrebu sa učiť a objavovať nové veci ako napríklad my tu na fóre, banda nadšencov. Ten čo využíva Linux ako si písal (nadáva sa tomu tiež BFU) a nerýpe sa v ňom, tomu väčšinou nahadzuje a nastavuje Linux niekto skúsenejší. Či už ty rodičom, ja frajerke, stále je to o tom že im je v konečnom dôsledku jedno aký je tam Linux, desktop, len nech to funguje...
presne a to znamena, ze je jedno kolko je distier aj tak rozhodne ten, kto to instaluje.
A vacsinou zalezi aj tak na DE nie na distre. pretoze xfce bude vyzerat, ked to upravim, rovnako vsade
Úplný súhlas, keď si vezmeš hocijaké distro a zvolíš rovnaký desktop, tak ho vyskladáš do rovnakej ergonómie v každom distre plus mínus rovnako. Vidíš ale aj toto naznačuje, že je zbytočné mať 20 distier s Xfce (príklad) keď je to stále len Xfce desktop a bude sa to líšiť len programovým výberom plus možno nejakým vlastným nástrojom ak vôbec.
Mozno, ze nie som uplne mimo, mozno hej, ale čo by bolo, keby: -podobne ako pri komunikatoroch, v ramci “globalizacie a spajani” sa zameralo na snahy, ako robí napr. Franz a ine, na nadstavbu a spriahnut kompatibilne distra. Dali by sa do popredia hrozienka z viacerych distribucii, hlavne pre rozne urovne uzivatelov normal-special-super. Nam bfu a starsim by sa nam aspon zbytocne neplietli dojmy a pojmy, + aj experti by si prisli na svoje.
Viem čo je Franz, Ferdi, ale aj tak som to nepochopil čo spájať z distribúcií.
este jedna reakcia na zaklade posledneho tyzdna.
Slubujem, budem sa snazit byt strucny.
Je dobre ze je tolko distier, napriklad v mojom pripade ( nie len mojom, na redite je nas cez 5 tisic) nam zrazu umrela distribucia. Ano ide o vcelku specifikum o distro pre Chromebook / Chromebox.
Proste pocas pripravy GalliumOS 4 zomrela cela distribucia a jedine co je dodavane su aktualizacie z Xubuntu 18.04 do 4/2023. (5 rokov LTS) ale napr. na moj Chromebook s Baytrail je tam jadro 4.16 bez zaplat, pri upgrade na 4.19, 5.10 atd. padne vykon a zvysi sa odber ntb (vyriesene ale nie na gallium).
Dalsou specialitou je zvukova karta ide o kodek v SoC na BayTrail chtmax98090, ktoru deteguje len par distier ale da sa dotiahnut ovladac z roku 2016.
K tomu slavne spolupracovanie Ubuntu a jeho forkov s RTL288Xac wifi adaptermi, v tomto prípade Intel 7265 (kombo BT + wifi) na doske.
Co som testoval tak HW korektne rozoznalo par distier - (abecedne) Debian 10, 11, Manjaro, MX 21, PeppermintOS, Void (problem s audiom) a Xubuntu.
Debian 11, MX 21.1, Manjaro 21.1.0 rozpoznali korektne vsetky zariadenia a priradili im ovladac.
PeppermintOS po doinstalovani ovladacu z githubu rozpoznal zvukovku ale nefunguje na repro len na BT sluchadla....
Na Xubuntu som rozbehal zvuk aj wifi, nefukcny ostal BT a notebook mal pernamentne 50% vytazene CPU a teplotu 52 stupnov.
Problem je ze tam je SoC Intel Celeron N2840 @ 2.16GHz s turbom na 2,6GHz a ani TLP neprinutilo znizit frekvenciu z 2,1GHz na 500MHz v idle
manjaro zase po upgrade vyhodilo zvukovy driver, po kazdom som musel nanovo buildovat ovladac...
Linux mint nesiel nainstalovat, Devuan detto.
Nakoniec tam je MX 21.1 ale mam tam miniusb 8GB a na emmc je len system a swap, home, usr a etc je na USB.
a mam cca 10GB volneho priestoru a to tam uz mam stellarium, Legend of Grimrock. teploty bezne 42-48 a max 58-59. Bez nastavenia, ked upravim TLP tak max teploty 56 s tym ze CPU nejde nad 2,1GHz
keby je povedzme z debian / ubu vetvy debian a ubu / LM tak som v ....
takto mam stale cestovny a zachodovy laptop funkcny a vydrz cca 6-7 hodin podla pouzivania.
CPU podla inxi:
CPU: Info: Dual Core model: Intel Celeron N2840 bits: 64 type: MCP arch: Silvermont family: 6 model-id: 37 (55) stepping: 8 microcode: 838 cache: L2: 1024 KiB flags: lm nx pae sse sse2 sse3 sse4_1 sse4_2 ssse3 vmx bogomips: 8666 Speed: 517 MHz min/max: 500/2582 MHz Core speeds (MHz): 1: 517 2: 576 Vulnerabilities: Type: itlb_multihit status: Not affected Type: l1tf status: Not affected Type: mds mitigation: Clear CPU buffers; SMT disabled Type: meltdown mitigation: PTI Type: mmio_stale_data status: Not affected Type: spec_store_bypass status: Not affected Type: spectre_v1 mitigation: usercopy/swapgs barriers and __user pointer sanitization Type: spectre_v2 mitigation: Retpolines, IBPB: conditional, IBRS_FW, STIBP: disabled, RSB filling Type: srbds status: Not affected Type: tsx_async_abort status: Not affectedeste drobnost, boot je EFI a laptop ma v sebe CoreBoot v uprave Mr. Chromebox, co napriklad vadilo ZOrinOS a Porteus.
Pop! taktiez vyhadzoval chyby atd.
Tak toto by sa dalo riešiť tým, že by sa tie nefungujúce veci doriešili na tých málo distribúciách, ktoré by existovali. Pokiaľ sa dal problém vyriešiť hoci aj na jednej distribúcii, znamená to, že principiálne to ide vyriešiť na hociktorej. Ide len o to sústrediť tie znalosti a postupy do jednoho distra, než to mať rozložené cez x distier. Nebolo by krásne mať všetko v jednom distre?
bolo by to pekne, take windowsoidne.
Ale ano ked to ide na jedno malo by to ist na vsetkych, len to by nesmel byt redhat v mnozstve veci nalezeny.
Napriklad aj manjaro ma zarazilo ze mi vzdy odpalilo ovladac. Ale na Lenove Mahobay sa sprava korektne az na wifi (msata)
Presne tak, a mať rovnaké distro nahodené všade a netrápiť sa, ktoré pôjde a ktoré nie. Noo neviem či sa dožijeme niekedy takého toho zjednotenia distribúcií, mám pocit že skôr nie a preto ma aj napadla takáto myšlienka.
Píš koľko chceš, od toho je blog, aby sme diskutovali :-) Úprimne závidím ti tvoju trpezlivosť, ja by som to po treťom distre asi zabalil. Niekedy je rozdiel aj v moduloch pri podpore hardvéru, ktoré majú distrá nahodené v základe a postrehol som, že aj v konfigoch pri rovnakých moduloch. Možno sa to líši od verzie, netuším.
no ja pouzivam chromebook gnawty na pracovne maili, videokonfery, na filmy a ked mam chut tak si dam shadowrun ci grimrock.
takze som potreboval aby fungoval.
na rozdiel od hp alebo asusu ma perfektnu vydrz. a aj ked ma 6rokov a cosi.
mam ho od novoty a je spolahlivy.
Môj prvý notebook bol HP, nejaký základný model, po pol roku baterka ko, po roku a pol čiary cez displej. Potom Acer Extensa a neskôr Lenovo radu G, ktorý šľapal dobre ale ku koncu sa začal prehrievať tak, že odišla potlač klávesov. Všetko nové kusy, viem že na tom Lenove som používal naposledy Debian Squeeze s KDE a potom ho posunul ďalej. Odvtedy sa zabávam len s kompami, ale nevylučujem do budúcnosti nejaký cestovný notebook.
Inak prečo tak nelogicky prehádzali systray a ostatné veci v paneli MX Linuxu? Mi to padlo do oka na tvojom blogu, ale už to registrujem dlhšie samozrejme. Kuk prílohu z dôb keď som ho používal, takto to bolo predtým a myslím že lepšie,,,
Alebo som si ten panel už ja prehádzal? Aaa tak teraz som si neni istý po pravde,,,
mas nastaveny panel namiesto pracovna lista, nastavene zvysla. :-)
vid obr
to co pisal Livan by bolo super.
proste linux kernel a nad tym nejaka nadstavba a de, ktore sa vyberie pri instalacii, ale to nie je realne, privela penazi je v tom (Suse, Canonical, RedHat, Microsoft)
dalsim zadrhelom je x11 vs wayland a systemd
nehovoriac o ovladacoch (free vs closed)
ako optimalne by bolo distro postavene na OpenRC inite (je v Artixe) + AUR balickovaci system, xfce DE s moznostami Plasma 5.
bez systemd, s ALSA + JACK + PipeWire (namiesto pulseaudio).
na programy kombinacia Gnome software (Fedora) s KDE Discover v Plasma desktop a minimalna instalacia programov po starte.
Nieco ako Doublecmd, gThumb, Mousepad, Chromium, LibreOffice Lite (ntix verzia - Writer, Calc, Impress a nutne kniznice), nejake 3-4 temy icon a vzhladu.
k tomu vsetky closed ovladace.
skuseny si doinstaluje a nastavai BFU ma sw centrum a mozno by mu aj stacilo co je.
Noo s programovým výberom bude asi večný boj, s tým sa nedá vyhovieť každému. Niekomu sadne Double Commander (tiež som ho používal, má verziu aj v QT), v KDE mám radšej Krusadera, niekto gThumb, zase v KDE preferujem Gwenview a podobne. Tam ako som písal vyššie pre menej skúsených určite nejaké prefixy a kombinácie softu s preferenciou podľa desktopu,,,
jj ja som Krusader pouzival na LM a Ubuntu (zvyk z KDE) ale teraz Sunflower alebo Double commander tym ze je lahko prisposobitelny.
S programami to bude vzdy tak. napriklad Risttretto zaspalo, uz je len prehliadac. Kdezto gThumb ma aj nejake zakladne upravy, orezanie, otocenie, kontrast, jas. Taktiez s prehravacmi, mam na vsetko VLC kedze funguje aj s TV Tunerom kdezto mvp mi ani nesadlo a ma problem s TV a podobne.
preto som navrhol minimalnu aby BFU mohol pracovat. Lenze bfu bude pouzivat co mu das, a ak mu na to das ikony ktore pozna z windows, tak si dokonca vie skontrolovat a upravit program (otestovane na Lazpaint s ikonou skicaru u BFU a jeho prvom linuxe ZorinOS)
Každý preferuje to svoje, mne na fotky sedí kombinácia Gwenview a Showfoto. Som si spomenul, dakedy som používal na súbory muCommander na Jave, ale dosť pomaly sa spúsťal. mpv používam ako záložný prehrávač a prehral mi už aj súbory, ktoré VLC neotvoril. A možno by som pri BFU úplne zmenil myslenie a nešiel by som cestou výberu programov podľa desktopu, ale nasekal v max. miere podobný pre rôzne desktopy a zameral sa napr. na QT soft, keď som to v rýchlosti prešiel je dosť programov QT čo som ani nepostrehol. Z tých najznámejších napr. aj VLC, qBitorrent, FileZilla, Trojita, QuiteRSS, Nomacs, audacious, Clementine, Smplayer, Shotcut atď.
Inak čo sa týka vzhľadu, dakedy jednotná téma ikon neexistovala, každý desktop si šiel svoje (možno Tango v GNOME a Xfce). Až posledné roky je asi nakomplexnejšia téma pre desktopy a rôzne programy včetne ovládacích prvkov Papirus, druhá možno Numix. Takže práve s ikonami by bol najmenší problém si myslím :-)
inak ten panel je plne konfigurovatelny, mozes z toho mat aj cosi ako cairo dock, popripade ich mat viac
Viem, pridať odobrať panely, presúvať položky, to všetko ovládam. Len v defaulte mi to asi nesadlo tak som si to zmenil, ak sa nemýlim tak v MX po potvrdení voľky panelu na horizontálny to rozhodilo tak ako som to prehádzal.
ano pri nastaveni zvysle a vodorovne su ikony "standardne" a pri pracovna lista su zrkadlovo (informacne ikony su dole)
@redhawk
Xubuntu 18.04 End of Life April 29, 2021 t.j. 3 roky, kukni tu.
To viem, ale na redite a aj v Gallium sa da overit, neviem ti dat screenshot, lebo uz Gallium nemam.
Xubumtu 18.04. and Linux Mint 19.3 claims to be fully supported until April 2023.
overenie spodpory cez terminal. menili to ked sa menila podpora ubuntu
ubuntu-support-status
Že LM 19.3 je do 2023 viem, stále na ňom fachčím. O Xubu som nevedel, vďaka za informáciu.
a dokonca vies predlzit podporu az do 2028
Xubuntu 18.04 and derivates have a extended maintenance until April 2028
Prechádzam textom a je to naozaj zaujívamá téma. V posledných mesiacoch sa mi podarilo vytrhnúť z klieští Windowsu štyroch ľudí a prestúpili na slobodnejšiu operačnú vieru linuxu. Každému som iba pomáhal vybrať ale vybrali si sami, je to ako rozhovor so psychológom, ak je človek menej trpezlilvý na začiatku a potrebuje jednoduchosť /prešlo jedno Ubuntu/, jeden mal minimálne nároky tj. surfovanie-písanie a slabší pc /tam si sám obľúbil Poppy a LM/, další potreboval špeciálne zaujať a sám si vybral /Antix/ a potom v rámci práce kolegyna celkom konzervatívna prešla na príjemnú distribúciu /Fedora/ kde jej vyhovovala komunikácia cez KDE connect, mobil-pc. Ono keď sa človek pozrie na vývoj od Unixových čias a prechod do Linuxových distier, tam toho dosť neprešlo skúškou času. Pre mňa je Linux zárukou jedinčnosti a jedinečnosť je základnou charakteristikou človeka. Pestrosť a paleta prispôsobenia je lákavý les v ktorom sa dá roky blúdiť, alebo príjemne túlať. Súhlasím, že komunita má veľkú zásluhu na prežití distribúcie. Milé slovo a dobrá rada v správny čas spravia viac ako celé PR odelenie. Takže výslednica je u mňa priamo úmerná, sila distra sa rovná sile podpory a komunity. A! prístupu k začiatočníkom. Jedného človeka som naviedol na linux len cez maily /chlapík z Bazošu/ a je po mesiaci komunikácie taký nadšený, že mi poslal čerešňovicu /som abstinenet takže ju dám otcovi/ a to aj bez daru poteší. Rovnako ako mne je celý LinuxOs je oporou.
Štefan ty strašne zvláštnym spôsobom opisuješ veci, až knižne ty výslednica :-) Ako dlho používaš Linux? Väčšinou také to hrotenie že Windows je zlo a nadšenie z Linuxu majú používatelia, ktorí ho skôr objavujú, ako dlho používajú,,,
Pozdravujem. Nuž všetko s pokorou priatelia. Linux používam okolo desať rokov, ale ako som spomenul začínal som na Ubuntu a dlho sa nedialo nič. A až posledný rok, keďže mi už syn trošku odrástol a nevyčerpáva môj popracovný čas, prenikám hlbšie do tajomstiev a zákrut Linusovho a Stalmannovho začarovaného lesa. Windows a zlo je skôr moja vlastná metafora, keďže ako viete pracujem trinásť rokov antikvariáte, takže informácie prenikajú od zákazníkov a kníh trošku inak. Apriori nemám nič proti systému Win kto chce nech ho má, aj keď je to podľa mňa čisto špionážny a preplácaný systém ktorý má k tomu čo očakávam ja veľmi ďaleko. Ale mne sa spája Win s Gatesom a Gatesa si spájam s jeho "podarenými" očkovaniami v Afrike kde dones veľa žien ž nebude mať deti, ako vedľajší účinok šmakulátov /odkaz https://www.slobodavockovani.sk/news/bill-gates-a-jeho-10-miliardovy-ockovaci-podfuk/ /. A ja veľmi nerád venujem energiu deštrukcii a deštruktívnym ľuďom. A to že sa mi podarilo pár ľuďom otvoriť dvere do Linuxu neznamená nič, či tými dverami prejdú je len na nich a pokiaľ sa nezlepším, tak som len prst, ktorý ukazuje smer. Mám čo na sebe zlepšovať. A to ma baví. A mám aj Vás, mojich múdrich radcov a to dobre.
Štefan je náš Linuxový misionár :)
:D prečo nie? a inak dobrý nápad na tričko, to by som s hrdosťou nosil.
To bola pochvala, Štefan. Tiež používam Linux zhruba 10 rokov. A dobre vedieť, že robíš v antikvariáte. Knižky sú moja srdcovka. Naposledy som zistil, že by som si po rokoch znova rád prečítal "Dva roky prázdnin", asi senilniem :)
nesenilnieš, si krásny klasik! tak to ber číslo a adresa na náš antikvariát: www.antikvart.sk ja makám na Zimnej, ak chceš špeciálne vydanie tak napíš ak klasiku tak tiež, rád pomôžem, akurát dnes budem vedúcemu preinštalovávať mašinku na Fedorku :D jááj svet bitov má úžasného Boha a ten jeho humor... inak neplánuje sa nejaký Merch stránky LinuxOS alebo slovenských linuxákov? tričko vie veľa povedať a dávať otázniky...
Skvelé, ja som na Galvaniho, prídem Ťa zrejme nečakane pozrieť
Aha, Zimná KE, to mám trocha ďalej :)
to je kusok, cca 425km, to je 1/5 co ja domov a do prace :D
ha, v antikvarte som par krat bol ked som prednasal na TUKE.
co sa tyka merchu, isty cas emdi mal eshop s takym cosi.
bohuzial to zaniklo, este pred 10timi rokmi sme mali nbusr123 ci pred 15 som mal Mandrake a FedoraCore
take nalepky na bednu ci fun tricka by sa hodili.
chytíme sa toho? dáme voľby napr. o top 5 stickersov s tematikou linux/hack/open source, o top tri návrhy na tričko - logo, a mouže byť aj čiapka, hmm? alebo to je veľa a začneme s ponožkami alebo zásterou na varenie?
no ja mam nalepky Linux Mint a r00t este asi 4 arsiky.
daval som ich robit vo fax copy toto by skor bolo na samostatnu temu a na vedenie portalu.
ja som len skusenejsi clen.
nečítal som všetky komentáre ale môj názor je ten že nech je distríbúcií koľko chce ALE bolo by vhodné mať jednu alebo dve "ukážkové" distibúcie pre začiatočníka, BFU alebo niekoho kto chce na linux prejsť alebo ho vyskúšať na svojom HW, ktorá bude stabilná a funkčná (nemusí byť najaktuálnejšia)
ak by na stabilite a prezentácii jednej distribúcie spolupracovala komunita, a všetkým by sa odporúčala táto jedna distribúcia, mohol by mať linux lepšie meno a obraz
len pre tú srandu si teraz vygooglujte nejaký článok štýlu "best linux for begginer" a prečítajte si tie bludy v plusoch a mínusoch a to že v jednom distre je to plus ale v druhom (ktoré to má tiež) sa to nespomenie - čo na pohľad vyzerá že túto vlastnosť nemá - často to býva niečo všeobecné ako "prispôsobiteľnosť"
nováčik čo chce skúsiť linux, lebo počul že steam deck beží na linuxe je v prdeli a ak aj bude nasmerovaný na mainstream distro, je dosť možné že inštalácia bežného balíka ako steam alebo iného sw z repo mu roz**be cely desktop - PoP OS mal chybu v repo kde odmietal nainštalovať steam klienta a "násilná inštalácia" odstránila desktop (pre chybu v závislostiach) - to je katastrofánly obraz pre BFU, ktorý si chce zahrať len nejakú hru a nainštaloval si pop os lebo v nejakom článku napísali že je najlepší pre hráčov (toto by bolo odstrániteľné ak by na stabilite distra pracovalo viac ako hŕstka vývojárov - lebo sú rozdelení medzi miliónom distribúcií)
druhá vec ktorá ma viac trápi je množstvo verzií/vydaní, to že nová verzia ubuntu vychádza každých 6 mesiacov a nikto negarantuje že upgrade prebehne úspešne, je niečo katastrofálne
áno viem že existujú LTS verzie - ale reinštalácia OS aj každé 2 roky je príliš často, to isté platí aj pre debain a daľšie distrá s dlhodobou podporoou, kde áno funguje 5 rokov ale je zastaralé ako sviňa a použitie externých repo rozbije upgrade na novú verziu (a áno viem že existujú rolling distrá, a preto používam Manjaro, ale to nie je distro pre BFU)
pre BFU ktorý nevie že si má nainsťalovať LTS verziu, je predstava že musí každý 6 mesiacov reinštalovať OS ešte horšia ako vynútené windows aktualizácie
a áno reinštalácii sa nevyhne lebo si určite nahodí sto externých repo a upgrade proste nemá šancu, čo je daľší veľký problém ktorý je podľa mňa podstatnejší ako priveľa distier - nekonzistentnosť repozitárov a dostupnosť balíčkov v množstve spôsobov (snap, flatpack, všetky rôzne balíkové formáty,...) a následné problémy zo závislosťami
za BFU považujem mierne skúseného užívateľa (nie neandertálca), pre ktorého však IT nie je koníčkom ale len nevyhnutnou súčasťou života a aktívne PC využíva
Noo s tou reinštaláciou a repozitármi si to trafil. Minule som skúšal novú verziu Q4OS a toto je prakticky s príchodom každej novej verzie aj iných distribúcií: Máš svoj programový výber a ups, niektoré balíky v novej verzii nie sú, tak musíš upraviť programový výber. Ideš pridať repozitáre a ďalší zádrhel, samozrejme niektoré sú len v staršej verzii a aktuálne nenájdeš. Máš zálohované niektoré konfigy, zase ti nemusia sedieť s novými verziami programov, v optimálnom prípade stačí premenovať súbor. A je x ďalších vecí, ktoré BFU môžu odradiť. Jednoducho návyky na Linux ako aj pochopenie jeho fungovania určitý čas trvá a nie každý má chuť sa v ňom hrabať, to si treba uvedomiť. Niekto je zvyknutý na next, next a mne práve vyhovuje, že nainštalujem x programov príkazom naraz, ako aj oddelené konfigy v Home. Preto úplný súhlas, mať jednu distribúciu na max odladenú, čo je vlastne aj téma tohoto blogu. Inak súhlasím so všetkým, čo si napísal.