Programy - VirtualBox v skratke

Väčšine Linuxákom a ani niektorým Windowsákom VirtualBox pravdepodobne predstavovať nemusím. V skratke je to program, pomocou ktorého máme možnosť virtualizovať iný operačný systém pod hostiteľským operačným systémom. Keď chcete spustiť Windows v Linuxe, Linux vo Windowse, Linux v Linuxe, možností a dôvodov je samozrejme viac. Možno to znie pre laika na prvý pohľad príliš komplikovane, ale je to jednoduché a za mňa je tento program vynikajúci pomocník. Dnes som inštaloval VirtualBox do môjho dovolenkového Dell staríka, ktorého zapínam tak raz za mesiac a zhrniem pár postrehov z jeho inštalácie a aj virtualizácie ďalšieho operačného systému.

Inštalácia programu

Samotná inštalácia VirtualBoxu je jednoduchá, priamo zo stránok výrobcu programu si stiahnete inštalačný súbor podľa operačného systému, ktorý používate. Pre úplnosť dodám, že som VirtualBox inštaloval do obľúbenej Linuxovej distribúcie Q4OS postavenej na Debiane a mám ho nainštalovaný rovnako aj vo Windowse. Takže som stiahol *deb balík pre Debian 12 a nainštaloval ho pomocou gdebi, ktorý využívam pri inštalácii stiahnutých balíkov z dôvodu, že si vie dotiahnuť z repozitárov v prípade potreby aj ďalšie závislosti. Pre Windows je k stiahnutiu klasický grafický inštalátor.

Po inštalácii

Pri prvom pokuse nainštalovať do VirtualBoxu hosťovský operačný systém som dostal pri jeho spustení chybovú hlášku, pôvodný zámer nebol písanie tohoto blogu preto screenshot neviem priložiť. Nie vždy si pamätám, čo všetko som riešil roky dozadu pri VirtualBoxe a mne pomohli po troche Googlenia, pokusoch a omyloch tieto kroky k vyriešeniu problému so spustením hosťa:

1. Povolil som v BIOSe virtualizáciu, toto je základ (Dell 780 má tuším klávesu F2)

2. Aktualizoval som balíky distribúcie, bez toho by sa bili verzie jadra (odskúšané)

3. Nainštaloval som balík linux-headers-amd64 dôležitý pre nasledovný príkaz >>

4. Spustil som z chybovej hlášky VirtualBoxu pod rootom príkaz /sbin/vboxconfig

Ak sa nemýlim, tak pri jednom počítači pár rokov dozadu mi pomohlo zakázať TPM modul v BIOSe, aby som mohol spustiť uloženú virtuálku a celkom som sa natrápil kým som na to prišiel. Ak všetko prebehlo v poriadku, spustenie posledného príkazu by nemalo vyhadzovať chybové hlášky ohľadom vytvorenia modulov jadra a samotného spustenia služby a malo by to vyzerať nasledovne:

Inštalácia hosťa

Do VirtualBoxu som inštaloval Debian a prakticky pre všetky Linux distribúcie volím podobné nastavenia. Pri prvotnej inštalácii si zvolím stiahnuté ISO distribúcie, z ktorej VirtualBox nabootuje. Keďže sa jedná o 64bit verziu nastavil som na dvojjadre počítača dve jadrá, veľkosť pamäte volím podľa fyzickej pamäti PC. Na daily počítači so 16 GB volím 8 GB pamäte, na aktuálom s 8 GB pamäte obdobne 4 GB pre virtuálnu pamäť hosťa. Čo sa týka veľkosti virtuálneho disku, tam záleží podľa toho, čo budete inštalovať a ako prerozdeľovať disk. Pre základné pokusy 20 gigabajtov stačí, ja som s programovým výberom čo skúšam na hrane a už by som nastavoval väčšiu 25-30 gigabajtov veľkú virtuálku.

Rozdelenie diskov

Neviem ako je to s inými distribúciami ale Debian pri svojej inštalácii preferuje GPT tabuľku a musíte vytvoriť nenaformátovanú partíciu s veľkosťou 8 MB a príznakom bios-grub. Potom je to čisto individuálne, ja vždy nastavujem swap o veľkosti pamäte a zostatok ext4 pripojením na /. VirtualBox volí základnú veľkosť virtuálneho disku 20 GB a inštalátor Debianu Calamares by pri automatickom prerozdelení disku vytvoril ext4 a 8 GB swap, ja som disk prerozdelil manuálne so 4 GB swap. Nižšie už screenshot s nabootovaným Debianom Cinnamon a doinštalovaným Screenfetch pre info.

Záverom

VirtualBox je vynikajúci program a určite nebude pre tých, ktorí potrebujú využiť napríklad výkon grafickej karty v programoch a tam by bol vhodnejší dual boot. Ja VirtualBox používam pri distro turistike keď potrebujem zistiť niečo, čo sa v live verzii nedá (napríklad lokalizáciu). Prípadne v ňom môžem skúšať programy bez toho, aby som si rozbil nainštalovaný OS. Čo je za mňa fajn je to, že mám možnosť takto vytvorené virtuálne disky zálohovať na druhý pevný disk s dátami a prakticky je to len o dvoch súboroch, s nastaveniami a s diskom a tie môžem kedykoľvek pridať do novej inštalácie VirtualBoxu. Nastavenie zdieľaného priečika alebo druhov virtuálnych diskov by bolo na dlhšie.

Prílohy

---