Gentoo - súborový šéf

Možnosti jeho konfigurácie (vrátane vzhľadu) môžu bohato nahradiť chýbajúcu podporu pre drag & drop (ťahaj a pusť).

Gentoo je klasicky "rozdelený", dvojpanelový FM, postavený na knižnici GTK+. Jeho autor, Emil Brink, sa nechal inšpirovať programom pre "muzeálnu" Amigu DirectoryOpus 4. Program (posledná verzia 0.11.51) získate na domovskej stránke autora www.obsession.se/gentoo/, alebo aj na linuxsofte. Ak by vám inštalácia robila problémy (rpm balíky sú iba pre RedHat), skúste si stiahnuť inú verziu aplikácie, alebo rovno inštalujte zo zdrojových kódov. Malo by to prebehnúť bez problémov.

Na spustenie managera používame príkaz gentoo. Defaultne vyzerá takto:

Gentoo sa skladá z piatich častí. Status baru, ľavého a pravého panela, časti pre rýchly prístup a tlačidiel pre jednotlivé operácie. Status bar zobrazuje informácie o vybraných súboroch, alebo o vykonávanom príkaze a jeho výsledku. V nastaveniach (to ešte budeme spomínať často) si môžeme určiť, aké informácie konkrétne potrebujeme zobraziť.

V paneloch vás možno zaujali ikony. Je ich okolo 120 a sú pre rôzne typy súborov. Informácie zobrazené v prvom riadku si takisto ľubovoľne upravíme. Panely sú doplnené o okná so zobrazením aktuálneho adresára, pričom na "cestu adresármi" môžeme využívať aj ich históriu. Časť pre rýchly prístup obsahuje tlačidlá s najčastejšie používanými zložkami. V nastaveniach si ich môžeme pridať (alebo ubrať).

Prednastavené tlačidlá operácií si môžeme takisto prispôsobovať. Slúžia na samotné spustenie príkazov na operácie so súbormi, prípadne prispôsobenie a ukončenie programu. To však jasne uvádzajú ich názvy. Gentoo pozná príkazy interné (už zabudované, t.č.56) a uživateľské (definujeme si ich sami, defaultne ich je 44). Rýchly prístup pre všetky funkcie programu, výber súborov, alebo pohyb v adresároch si môžeme zaistiť aj vyvolaním miestnej ponuky (kliknutie pravým tlačidlom myši, alebo Ctrl+Medzerovník).

Pre pohyb v adresári môžeme použiť niekoľko spôsobov. Okrem klasických kláves a myši sa do nadradeného adresára môžeme dostať kliknutím na ikonu , aj klávesou Backspace. Prepneme sa tiež priamo vpísaním cesty do okna pod panelmi, pričom môžeme využiť aj niektoré zaužívané výrazy (napr. $HOME) a históriu. Súbory/adresáre vyberáme rôznymi spôsobmi: kliknutím, miestnou ponukou, ťahaním myšou, (smerovými) klávesami. Ich kombináciou sa dajú dosiahnuť naozaj zaujímavé veci... Napríklad stlačením klávesy META (Alt, ale niekedy aj Esc)+Shift+ klik na určitú položku nám označí v adresári všetky súbory rovnakého typu (napr. obrázky jpeg). Odznačíme ich pomocou META+Ctrl+klik. Ďalšie možnosti výberu sú opísané v dokumentácii (napr. interný príkaz programu selectRE označí súbory s rovnakým koreňom v názve). Po stlačení ikony sa ukážu skryté súbory. Textové (ale napr. aj archívne) súbory si prezrieme z miestneho menu položkou View. Súbor môžeme priamo aj spustiť dvojklikom, no na to musíme mať Gentoo vhodne nastavený.

Ak už teda vieme, čo program ponúka, môžeme si ho nastaviť kliknutím na Configure. Najprv si však skopírujeme do svojho domovského adresára súbor gentoorc. Takto budú tieto nastavenia platiť iba pre nás a v prípade chyby si ho prekopírujeme znovu. V častiach Dir Panes a Windows nastavujeme vzhľad, farby, veľkosť, polohu panelov, a tiež obsah zobrazených informácií o súbore. V položke Commands si môžeme pridať vlastné príkazy,   alebo si nastavíme správanie Gentoo po niektorých akciách (prepnutie sa do novovytvoreného adresára a pod.).

V časti File Recognition si môžeme nastaviť štýly zobrazenia a správania sa jednotlivých typov súborov. V Buttons a Definitions si nastavujeme tlačidlá. Z ostatných nastavení ešte spomeniem Controls, kde si definujeme klávesové skratky pre vybrané akcie.

Ako si teda konkrétne vytvoríme vlastné príkazy a pridáme nové typy súborov? Najprv si nastavíme typ súboru (pomôžu nám obrázky): zistíme, či sa daný typ súboru nachádza v zozname (napríklad textový dokument OpenOffice.org *.sxw), ak nie vytvoríme ho stlačením Add (a uložíme):

Teraz si ešte nastavíme štýl súboru, pričom vyplníme všetko potrebné. Najmä však Gentoo povieme, že editovať daný súbor budeme vlastnou funkciou; napríklad edit_office_text:

Teraz vytvoríme samotný príkaz. Prejdeme na Commands->Definitions->Add a vyplníme potrebné: meno, zvolíme si External, Add row a do riadku External zadáme samotný príkaz, teda oowriter {fup}. (Čo znamená to {fup} si nájdeme v dokumentácii). Potom už iba uložiť a príkaz je hotový.

Aj keď sa práca s Gentoo (predovšetkým nastavovanie) určite nedá nazvať intuitívnou, poskytuje tento FM veľké možnosti využitia. Malý príklad: chceme si premenovať všetky obrázky v adresári (ak je ich niekoľko sto, je čo robiť;-). Nemusíme na to hľadať alebo spúšťať nejakú utilitku, ale použijeme nám už známu skratku Meta+Shift+klik na výber všetkých (napr. png) obrázkov. Potom si klikneme na tlačidlo RenameSeq. Otvorí sa nám dialógové okno, kde po vyplnení potrebných údajov uvidíme náhľad nového názvu obrázkov. Potvrdíme a hotovo:-).

Všetky funkcie si môžeme prezrieť aj v miestnom menu (Run ...). Nájdeme tam aj akcie ako Split (rozdelenie súboru na časti), vytvorenie, prezeranie či rozbalenie archívu a veľa veľa ďalších užitočných vecí. Stačí sa iba trochu pohrať, prípadne čítať dokumentáciu a vyskúšať si ich. Možno nájdete práve také, ktoré sú pre vás ako stvorené a neponúkajú ich iné File Managery. A vyskúšať si ho môžu nielen užívatelia Linuxu, ale aj Solarisu a *BSD systémov, pričom nám ponúka naozaj pekné a perspektívne pokračovanie tradícií Amigy ;-).  Gentoo je vynikajúci nástroj pre ľudí, ktorí vedia, čo od FM chcú; a nedajú mu pokoj, kým to z neho nedostanú...