Druhý diel nášho dvojčlánku o histórii X Window sa bude venovať vzniku XFree86 a jeho rozkvetu, ako aj príchodu teraz najmasovejšie používaného X.org.
XFree, alebo čomu vďačí Linux za svoj rozmach
Stretli sa štyria ľudia, ktorí mali spoločný záujem modifikovať X386 server. Jim Tsilla pracoval na open-source riešení a čerpal z Roellovej práce. Jim prišiel k záveru, že chýbajúci kód v assembleri oslabil výkon, tak sa rozhodol ho zaradiť späť.
Glenn G. Lai, David Wexelblat z AT&T Bell Labs a David Dawes, študent z University of Sydney, pracovali každý zvlášť na odstránení chýb. Netrvalo dlho, kým sa skupina štyroch dozvedela o svojej práci a že ju vlastne duplikujú. Výsledkom bolo zlúčenie síl.
Keďže Roell si osvojil termín X386, Wexelblat a Dawes, aj s narastajúcim počtom stúpencov, sa rozhodli pre iné meno - XFree86. Ak viete trochu anglicky, foneticky sa X386 veľmi podobá výrazu XFree86, ak ho vyslovíte - X386 sa číta ako "X srí eit six". XFree86 sa číta ako "X frí eit six" - vidieť teda, že ide o slovné hranie sa, pričom výraz "x86", ktorý sa týka platformy Intel, nie je celkom presný, lebo XFree86 siaha ďaleko za hranice procesora Intel a jemu kompatibilných.
Projekt XFree86 sa sformoval do konkrétnejšej podoby koncom roka 1992. Konzorcium X, ktoré pozostávalo z firiem ako IBM, AT&T, DEC, Sun a Hewlett-Packard, spolupracovalo s X tímom inštitútu MIT a výsledná práca na systéme X sa stala štandardom pre grafické rozhranie počítačov najvyššej triedy. Tu môžeme spomenúť najmä iné architektúry, nie PC (napr. RISC).
Projekt XFree86 však získaval na popularite, hoci primárne bol v tom čase zameraný na počítače Intel - architektúru PC, ktorú väčšina členov konzorcia X prehliadla.
Napriek pokroku, ktorý tím XFree86 dosiahol, projekt bol stále v nevýhode. Keďže skupina nebola členom konzorcia X, nemala prístup k zdrojovým kódom, iba ak sporadicky. Získať prístup ku kódu, ktorý bol nevyhnutnosťou pre ďalší vývoj projektu XFree86, znamenalo stať sa členom konzorcia X, to však nebolo ľahké, pretože XFree86 nebola zatiaľ ani formálna organizácia a aj keby bola, nemohla zaplatiť za drahé členstvo. Bez sponzora bol projekt XFree86 odsúdený do zapadnutia.
Koncom roka 1993, keď konzorcium X pripravovalo verziu X11R6, tím XFree86 sa pokúsil získať členstvo. Spomína Wexelblat: "Celý koncept korporácie pre 'free' projekt bol úplne nový - my sme boli celkom prví. Preskúmali sme dve cesty - buď nájdeme sponzorujúcu spoločnosť, alebo si založíme vlastnú. Keďže sme nemali zdroje, museli sme začať ich získavať…"
Pre členstvo v X konzorciu bolo potrebné obstarať si 5000 dolárov. Po istom úsilí dostáva Wexelblat odpoveď a vraví: "Okamžite som dostal ponuku od John Gilmorea zo spoločnosti Cygnus, ktorý mi poskytol sumu 5000 dolárov pod podmienkou, aby bol projekt XFree86 s licenciou GPL. Ja som to rýchlo odmietol, lebo o GPL sme vôbec nemali záujem… Hneď potom ma oslovil Rick Adams, prezident UUNET, ktorý sa ma spýtal na niekoľko detailov a potom mi poslal šek na 5000 dolárov."
XFree86 Project Inc. ako organizácia bola tak formálne zaregistrovaná začiatkom roka 1994 a stala sa členom X konzorcia. Roku 1994 vyšla verzia XFree86 3.0. O oznámení o členstve v X konzorciu píše aj druhé číslo časopisu Linux Journal. Touto udalosťou sa začali dvíhať vlny s trhom operačných systémov Linux, nastalo obdobie, kedy vznikli "mainstream" distribúcie, teda distribúcie Linuxu hlavného prúdu, medzi ktoré patrí pravdaže aj Red Hat i ďalšie väčšie distribúcie. Možno nie ani tak jadro Linuxu či Linus Torvalds osobne, ale práve dostupnosť verzie X predovšetkým napomohla masovejšiemu rozmachu Linuxu, pre ktorý bol rok 1995 jeden z míľnikových.
Obr. 4. Aj keď na obrázku je o niečo novšia verzia, veľký rozdiel nie je - prvý voľne dostupný systém Red Hat Linux 0.9 vyšiel na jeseň roku 1994 .
Nedávna história
Prvého júla 1996 prešiel manažment vyššie uvedenej skupiny X pod skupinu Open Group, ktorej cieľom bolo štandardizovať rôzne otvorené architektúry vrátane systému X. Skupina Open Group zmenila systém poskytovania licencií pre verziu X11R6.4, čo znamenalo, že zatiaľ čo projekt XFree86 mohol naďalej distribuovať kód pre Linux, predajcovia museli pýtať licenčné poplatky za každú kópiu, ktorú predali, čím sa eliminovala životaschopnosť XFree. Skupina Open Group opäť pristúpila k pôvodnej licenčnej politike, ale citeľné škody tu boli.
Ako vidieť, cesta to bola neľahká a XFree86 Project Inc. sa ako organizácia vyvíj ala do dnešnej podoby s rôznymi zmenami a problémami, ale práve vďaka snahe priekopníkov X bola zabezpečená voľne šíriteľná open-source implementácia systému X Window, ktorý beží na operačnom systéme Unix a jeho klonoch (Linux, Sun Solaris, BSD a jeho deriváty, Mac OS X, Darwin, pričom existuje aj port pre OS/2, DOS, QNX, Windows (Cygwin) a ďalšie systémy.
Ak rastie X, rastie aj Linux
Zatiaľ čo projekt XFree86 zažiaril jasne ako hviezda na nebi open source, úspech neprišiel celkom sám od seba. Prielom s príchodom verzie XFree86 4.0 znamenal podporu ďalších účastníkov, keď spoločnosti ako Xi Graphics, Metro Link, Pittsburgh Power Computing, NCR a Unix Systems Laboratories (USL) úzko spolupracovali s Wexelblatom, Dawesom a ďalšími priekopníkmi. Ďalej nemožno nespomenúť ani výraznejšiu podporu firmy Metro Link, ktorá koncom roka 1996 venovala projektu časť technológie, čo spôsobilo relevantnejšiu úpravu kódu XFree86.
Popri spoločnosti Metro Link tu bola ešte ďalšia - Precision Insight, ktorá predstavovala pri uvoľnení verzie XFree86 4.0 významné miesto. Spoločnosť Precision Insight formovali v roku 1998 bývalí Roellovi kolegovia z Xi Graphics. Tím Precision ďalej oslovil dlhoročného vývojára XFree86, Kevina Martina, ktorý sa stal jedným z prvých inžinierov pre grafiku. Spoločnosť Precision zamestnala aj ďalších svetových expertov a jej dlhodobým cieľom bolo posunúť svet X do oblasti 3D. Nízko-úrovňový dizajn architektúry XFree86 sa pohol dopredu koncom roka 1998.
Systém XFree86 4.0 bol k dispozícii v marci 2000, sprevádzaný hlasným trúbením - v histórii X nastal míľnikový krok!
Súčasnosť - X.org
"Free" a open-source komunity sú známe svojimi spormi, čo sa týka licencovania. Dnes toto možno viditeľne pozorovať na útokoch spoločnosti SCO. Podobný problém bol aj ohniskom svárov v skupine XFree86, čo spôsobilo, že sa z tejto skupiny vyčlenila iná, ktorá sformovala X.org. Pred touto udalosťou skoro každá linuxovská i BSD distribúcia obsahovala XFree86. Dnes je to X.org, ktorý však z XFree vychádza. Momentálne na domovskej stránke XFree86 (www.xfree86.org/distros) nájdete distribútorov, ktorí ostali svojmu "staršiemu bratovi" verní.
Ale to je z používateľského hľadiska menej relevantné. XFree si môžete stiahnuť, inštalovať i používať.
Obr. 5. Linux SuSE 9.3 Professional, v ňom Microsoft Word 2000 a upravená verzia OpenOffice.org od Novellu vytvára dojem, že nie Windows, ale Microsoft je už zbytočný.
Odkazy
- http://www.xfree86.org - Stránky projektu XFree 86
- http://www.x.org - Projekt X.org
- http://www.wikipedia.org - Mnoho informací, použitých ve článku
- http://www.tldp.org - Dokumentace k Linuxu
- http://www.linux-mag.com - Internetový magazín o Linuxu
Súvisiace články
Článok vyšiel v októbrovom čísle časopisu LinuxEXPRES.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.