Inštalácia softvéru v Linuxe

Odpoveď na túto otázku na prvý pohľad potrebujú začiatočníci. Dúfam, že si niečo nájdu aj pokročilejší používatelia (najmä v časti o zdrojákoch).

Softvér pre Linux je dodávaný buď ako binárne súbory (niečo podobné setup.exe pre Windows) alebo zdrojové. Je samozrejmé, že program je vytvorený v zdrojovom kóde. Následne je poskytnutý tento kód a s oneskorením aj ako binárny (.rpm). Často dochádza k tomu, že pri uvoľnení RPM balíku existuje novší zdroják. Ak chcete mať len to najnovšie, smelo sa pusťte do zdrojákov. Nemá význam čakať na "staré" verzie. Pozrime sa bližšie aké máme možnosti.

Inštalácia je nutná ako root, aby ste mali právo zapisovať do systémových adresárov. Keďže nevidíte do toho, čo to urobí, musíte dôverovať tvorcovi RPMka. Môžete pri tom poškodiť systémové knižnice, nainštalovať trójskeho koňa a pod. Je nevyhnutné sťahovať balíky z dôveryhodných zdrojov.

Ak máte balík a chcete inštalovať skontrolujte si:

• program je kompatibilný s vaším systémom (napr. Intel)
• kompatibilný s vašim jadrom
• máte aktuálne knižnice

Veľmi užitočný parameter, ktorý sa mi neraz oplatil je --nodeps. V termináli zaručuje inštaláciu bez ohľadu na závislosti.
rpm -i balík.rpm --nodeps

Overenie dôveryhodnosti

Pri takýchto rizikových zásahoch do systému, čo predpripravený balík predstavuje, je nutné overiť digitálny podpis balíku, jeho kontrolný súčet, a to nasledovne:

a tiež rpm --K -nopgp balík.rpm

Keďže bezpečnosť je na prvom mieste, odporúča sa rozbaliť a skontrolovať jednotlivé komponenty nástrojmi UNRPM, RPMUNPACK. (ftp://metalab.unc.edu/pub/Linux - veľmi kvalitné ftp).

Ak chcete svoje RPM použiť na inej distribúcii Linuxu alebo hľadáte program, ktorý dokáže konvertovať medzi formátmi RPM, SLP, DEB, TGZ, vyskúšajte ALIEN a MARTIAN.

INŠTALÁCIA ZO ZDROJOVÝCH KÓDOV

Zdrojáky sú programy napísané priamo v programovacom kóde. Je to jedna z výhod Linuxu, že máme možnosť kompilovať priamo zo zdrojových kódov. Prináša to hneď niekoľko výhod:

• väčšia pravdepodobnosť úspešnej inštalácie
• flexibilita
• prehľad
• vyššia bezpečnosť
• možnosť usmernenia inštalácie editovaním
• a ak sa to ani tak nepodarí, aspoň sa niečo naučíte :-)

Pokiaľ vám pri pokuse o rozbalenie a kompilovanie nejakého archívu dôjde k chybám, môže to byť preto, lebo niektoré programy majú byť kompilované buď z domovského adresára, alebo zo špecifických adresárov napr. /, /usr/src, /opt. Najmä do adresára /opt sa inštalujú programy určené pre rôzne komerčné verzie Unixov. To vedie k chybám ak takýto adresár neexistuje. Treba ho ako root vytvoriť, nainštalovať daný program a súbor pridať do premennej PATH prostredia.
Alebo súbor /opt vytvoríte ako symbolický odkaz na adresár /usr/local/bin.
Prečítajte si dokumentáciu k súboru (README, INSTALL) a v prípade potreby upravte konfiguračný súbor Makefile. Riaďte sa pokynmi v dokumentácii. Za normálnych okolností neupravujte súbor Imake. Drvivú väčšinu programov nainštalujete príkazom make install, ktorý zabezpečí nakopírovanie súborov tam, kde patria.
Niektoré projekty založené na skriptovaciom jazyku Python sa môže inštalovať z adresárov /coll , /pack. Sú založené na inej metóde vytvárania archívov softvérových balíkov. Pravdepodobne budete v tomto prípade potrebovať balík PACK-COLLECTION

Poďme na vec

• Najdôležitejšie je prečítať si dokumentáciu (napr. Readme, Install)
• Spustiť xmkmf -a alebo INSTALL alebo ./configure z tohto adresára
• Ak to je nutné, spustíte make clean, make Makefiles, make includes, make depend
• Spustite make
• Overte práva súborov
• Ak to je nutné, spusťte make install

PRÍKLAD
Tento príklad je všeobecný, prečítajte si dokumentáciu.
V Konquerore kde máte rozbalený zdroják kliknete na NÁSTROJE a OTVORIŤ TERMINÁL. Zadávajte:
./configure
make
su root
heslo
make install

Pri zostavovaní programu je kľúčovým súborom súbor Makefile. Je to skript na preklad a zostavenie spustiteľných programov. V určitej fáze spustí program gcc (alebo cc). Tento proces vytvorí zo zdrojových súborov spomínané spustiteľné programy. Je to procesor, prekladač a linker zároveň.
Spustenie programu make sa obyčajne vykoná príkazom make. Týmto sa zostavia všetky spustiteľné súbory daného balíka.
Iné možnosti programu make:

• inštalácia príslušných súborov do cieľových adresárov (make install )
• odstránenie nepotrebných objektových súborov (make clean)
• simulácia inštalácie (make -p ) Vypíše operácie, ktoré chce uskutočniť.

Makefile používajú len úplne najjednoduchšie programy. Zložitejšie programy vyžadujú jeho úpravu podľa umiestnenia knižníc, hlavičkových súborov atď. Dochádza k tomu hlavne vtedy ak sú na preklad potrebné knižnice X11. Túto úlohu zastúpia príkazy imake a xmkmf

Program imake vytvorí podľa súboru Imakefile súbor Makefile nastavený pre váš systém. Vo väčšine prípadov budete spúšťať skript xmkmf. Je to rozhranie k programu imake. Čiže ak v archíve nájdete súbor Imake, musíte spustiť xmkmf Xmkmf a make budete musieť spustiť ako root. Určite si prečítajte README alebo INSTALL, obsahuje potrebné informácie.
Xmkmf budete musieť spúšťať s parametrom -a, aby došlo k automatickému vytvoreniu Makefile a spusteniu make includes a make depend. Týmto sa nastavia premenné a nadefinuje sa umiestnenie knižníc pre prekladač a linker. V niektorých (možno vo väčšine) neobsahuje distribúcia Imake, ale skript INSTALL (spúšťa sa sh install), alebo configure (spúšťa sa ./configure). Plnia rovnakú úlohu. Tu tiež platí: Všetko je v README (INSTALL).

Make install spúšťajte ako root. Program sa nainštaluje napríklad do /usr/bin, alebo /usr/local/bin, /usr/local/kde/bin, /usr/X11R6. Skontrolujte práva programu, či ich môžete ako "smrtelník" spustiť.

Niekedy bude nutné, aby ste pred kompiláciou aplikovali nejaké zmeny v súboroch patch a diff. Či to potrebujete, to sa dozviete v dokumentácii. Použite k tomu program PATCH.

Sami sa rozhodnite, ktorá inštalácia vám viac vyhovuje. Popis kompilácie zdrojákov vyzerá zložitejšie, ale nie je to tak. Je to rovnako jednoduché, len má viacej možností, ak sa to na prvý pokus nepodarí.

Veľa úspešne nainštalovaných programov želá Quaniu.