Zálohujeme na CD
Vytvoríme si teda ďalší skript. Pomenujeme ho hoci zalohuj_cd.
Položky TARGET a EXCLUDE si ponecháme.
Napríklad:
ARCHIVE=0,0,0
TYPE=TARCDR
#Nekomprimujeme
INCREMENTAL
IGNORE BAD SYMLINKS
#Cieľ zálohovania ...
TARGET=/home/marian
#Vynecháme:
EXCLUDE=/home/marian/dokumenty/obrazky
EXCLUDE=/home/marian/dokumenty/video
EXCLUDE=/home/marian/tmp
REPORTFILE=/home/marian/dokumenty/data/zaloha/report_CD-R_%D_%M_%h_%m.log
Väčšinu volieb by sme už mali poznať. Ak ste čítali dokumentáciu k
programu, tak všetky:-). Pribudol nám akurát riadok TYPE,
ktorý určuje typ archívu. TAR vytvorí klasický tar
archív. Je to prednastavený typ. TARCDR alebo
TARCDRW
vytvorí tar archív a zapíše ho na CD-R alebo CD-RW. TARISO
vytvorí iso
image archívu. ZIP vytvorí zip archív a ZIPCDR
a ZIPCDRW ho aj zapíšu na CD. Už z názvu teda vyplýva, na
čo slúžia jednotlivé typy. Ďalšie sú
ISO, ZIPISO, CDR, CDRW,
FILECOPY. Mojim potrebám najviac vyhovuje typ
TARCDR. Ďalšími voľbami (SPEED;
BUFFERSIZE;
EJECT) si môžeme zvoliť
rýchlosť vypaľovania CD, veľkosť buffera a vysunutie mechaniky po
skončení zálohovania. Niekto možno využije voľbu ADD TO ROOT,
tá zabezpečí uloženie súborov (typu ISO, CDR/W)
priamo do koreňa CD, z
čoho však vyplývajú problémy pri obnove súborov.
Dôležitá vec, ak chceme robiť zálohu na CD: musíme zabezpečiť aspoň "zatarovanie" záloh, ak obsahujú dlhé mená súborov (www stránky atď.), inak napaľovanie skončí chybovým hlásením. Skript je už takmer hotový. Teraz si ešte vyriešime dve veci. Prvá: aké médium použijeme. Druhá: dostatok miesta na disku.
Ako médium odporúčam použiť (čisté) CD-R, nie CD-RW. Dôvodom je to,
že ak zálohujete na prepisovacie médium, väčšina mechaník ho neprečíta.
Dá sa
to napraviť voľbou FIXATE, ale v tom prípade
budete mať z CD-RW drahé CD-R, t.j. nebudú sa už dať prepisovať
dáta... Takže CD-R. Pri skúške použijeme CD-RW (bez FIXATE),
vychytáme
chyby a potom použijeme CD-R.
Druhým problémom je miesto na disku. Počítajte s
tým, že sa na hardisku vytvorí obraz budúceho CD, takže potrebujeme
veľmi veľa miesta (najlepšie až 1,5 GB). Aj tomu sa dá vyhnúť, ak
použijeme CD ON THE FLY, ibaže to zákonite vyžaduje
dostatočne rýchly
hardware.
Zaujímavou voľbou je VOLUMELENGHT, tá určuje maximálnu
dĺžku jedného
vytvoreného súboru. Tu však nastal problém. Sitback protestoval a
žiadal downgrade programu tar na verziu 1.12. Skúsil som
využiť
najnovšiu verziu tar 1.14, no ani tá (hoci bez hlášok) mi
nepomohla. Škoda. Ešte na jednu vec upozorním. V prípade, že si
vyberiete nejaké voľby, presvedčte sa v dokumentácii, či sú vhodné pre
vybraný spôsob zálohovania. Môžu totiž vzniknúť kolízie. Sitback
spustíme rovnako ako
v predchádzajúcej časti príkazom
sitback zalohuj_cd
čím dosiahneme vytvorenie archívneho súboru na CD. Programu však môžeme predať pri spúšťaní rôzne argumenty, ktoré mu pridajú, upravia, alebo odstránia niektoré vlastnosti (ale len dočasne). Ich zoznam je, ako inak, v dokumentácii.
Automatické zálohovanie
Ak chceme nechať tvorbu záloh "automatike", otvoríme si príslušný skript, manuál a napíšeme do nového riadku záhadný nápis:
TIME=2;16;30
Prvé číslo určuje deň týždňa (1=pondelok, 2=utorok ... 0=nedeľa), druhé hodinu (16) a tretie minútu (30). To je všetko:-). Skript uložíme a môžeme ho spustiť. Ak nechávame počítač zapnutý (napr. cez obed), môžeme spustiť zálohovanie príkazom napr.
sitback -d zalohuj
(-d tu znamená démon) a potom sa ísť kľudne najesť.
Nevýhodou je, že takto ho musíme spúšťať po každom štarte počítača.
Ak sa však vôbec nechceme starať o spúšťanie sitbacku, musíme si (ako
root) do súboru
/etc/rc.d/rc.local
celkom na jeho koniec dať príkaz na spustenie v tomto tvare:
/usr/local/bin/sitback -d /home/marian/.sitback/zalohuj
Dôležitá je presná úplná cesta k nami vytvorenému skriptu. Takto dosiahneme, že Sitback pobeží stále spolu s linuxom. Uložíme si tento súbor a reštartujeme... Nie však počítač, ale použijeme (napríklad) príkaz (stále ako root):
/etc/rc.d/rc.local restart
Postupovali sme správne? To zistíme príkazom
ps -e | grep sit
ktorý by nám mal odpísať asi toto
2895 ? 00:00:00 sitback
čísla však budú iné. Odteraz sa nám stále pri štarte počítača spustí aj Sitback, pričom v stanovený deň a čas vytvorí zálohu. My už len nezabudnime vkladať včas cédečka ...
Správa (log) o zálohovaní bude v súbore, ktorý sme si určili ( príp.
tlač, e-mail). Skontrolujeme si, či naozaj je vytvorená záloha. Ktoré
súbory boli archivované, zistíme v adresári
~/.sitback/database/príslušný_dátum/list.
Takže takto vyzerá práca so Sitbackom. Nezabudnime si však preštudovať
aj dokumentáciu, aby sme sa vyhli prípadným problémom.
Obnova súborov
Ak by nastala potreba obnovenia dát zo zálohy, nepoužijeme Sitback,
on už svoje urobil. Použijeme príkazy na prácu s aplikáciou
tar.
Môžeme si prečítať aj manuál. Autor odporúča použiť jednoducho
tar -x -P -f meno_archívu/alebo_zariadenia
pri použití kompresie bz2 použijeme parameter "j
",
napr.
tar -xjPf meno_archívu
Fyzicky overiť prítomnosť súborov na CD môžeme (po namountovaní) príkazom
tar -tf /mnt/cdrom/archive.tar
(ak sme nezmenili názov archívu).
Program vie pracovať s mnohými ďalšími aplikáciami (napr. Samba), no na úplné vymenovanie jeho možností by sme museli napísať seriál. Chcel som poukázať na jeho možnosti a pomôcť začiatočníkom pri vytvorení jednoduchej ukážkovej zálohovacej úlohy. Všetku túto prácu možno v Linuxe nahradiť príkazmi (resp. skriptami) pre príslušné programy. Práca so Sitbackom je však pomerne jednoduchá a zjednoduší nám život s počítačmi, pretože ich možnosti využije miesto nás. Takže, istota nie je guľomet, ale Sitback...
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.