Istota je... Sitback (2)

11.12.2004 11:58 | Články | Marián Ščerbák
V prvej časti článku sme si vytvorili zálohu na harddisk. Pretože sme si tým však z hľadiska ochrany dát veľmi nepohli, dnes si ukážeme postup na vytvorenie archívu na CD. Teoreticky by tým malo byť vyriešené bezpečné uloženie dát na niekoľko rokov. No kto vie...

Zálohujeme na CD

Vytvoríme si teda ďalší skript. Pomenujeme ho hoci zalohuj_cd. Položky TARGET a EXCLUDE si ponecháme. Napríklad:

ARCHIVE=0,0,0
TYPE=TARCDR
#Nekomprimujeme
INCREMENTAL
IGNORE BAD SYMLINKS
#Cieľ zálohovania ...
TARGET=/home/marian
#Vynecháme:
EXCLUDE=/home/marian/dokumenty/obrazky
EXCLUDE=/home/marian/dokumenty/video
EXCLUDE=/home/marian/tmp
REPORTFILE=/home/marian/dokumenty/data/zaloha/report_CD-R_%D_%M_%h_%m.log

Väčšinu volieb by sme už mali poznať. Ak ste čítali dokumentáciu k programu, tak všetky:-). Pribudol nám akurát riadok TYPE, ktorý určuje typ archívu. TAR vytvorí klasický tar archív. Je to prednastavený typ. TARCDR alebo TARCDRW vytvorí tar archív a zapíše ho na CD-R alebo CD-RW. TARISO vytvorí iso image archívu. ZIP vytvorí zip archív a ZIPCDR a ZIPCDRW ho aj zapíšu na CD. Už z názvu teda vyplýva, na čo slúžia jednotlivé typy. Ďalšie sú ISO, ZIPISO, CDR, CDRW, FILECOPY. Mojim potrebám najviac vyhovuje typ TARCDR. Ďalšími voľbami (SPEED; BUFFERSIZE; EJECT) si môžeme zvoliť rýchlosť vypaľovania CD, veľkosť buffera a vysunutie mechaniky po skončení zálohovania. Niekto možno využije voľbu ADD TO ROOT, tá zabezpečí uloženie súborov (typu ISO, CDR/W) priamo do koreňa CD, z čoho však vyplývajú problémy pri obnove súborov.

Dôležitá vec, ak chceme robiť zálohu na CD: musíme zabezpečiť aspoň "zatarovanie" záloh, ak obsahujú dlhé mená súborov (www stránky atď.), inak napaľovanie skončí chybovým hlásením. Skript je už takmer hotový. Teraz si ešte vyriešime dve veci. Prvá: aké médium použijeme. Druhá: dostatok miesta na disku.

Ako médium odporúčam použiť (čisté) CD-R, nie CD-RW. Dôvodom je to, že ak zálohujete na prepisovacie médium, väčšina mechaník ho neprečíta. Dá sa to napraviť voľbou FIXATE, ale v tom prípade budete mať z CD-RW drahé CD-R, t.j. nebudú sa už dať prepisovať dáta... Takže CD-R. Pri skúške použijeme CD-RW (bez FIXATE), vychytáme chyby a potom použijeme CD-R.

Druhým problémom je miesto na disku. Počítajte s tým, že sa na hardisku vytvorí obraz budúceho CD, takže potrebujeme veľmi veľa miesta (najlepšie až 1,5 GB). Aj tomu sa dá vyhnúť, ak použijeme CD ON THE FLY, ibaže to zákonite vyžaduje dostatočne rýchly hardware.

Zaujímavou voľbou je VOLUMELENGHT, tá určuje maximálnu dĺžku jedného vytvoreného súboru. Tu však nastal problém. Sitback protestoval a žiadal downgrade programu tar na verziu 1.12. Skúsil som využiť najnovšiu verziu tar 1.14, no ani tá (hoci bez hlášok) mi nepomohla. Škoda. Ešte na jednu vec upozorním. V prípade, že si vyberiete nejaké voľby, presvedčte sa v dokumentácii, či sú vhodné pre vybraný spôsob zálohovania. Môžu totiž vzniknúť kolízie. Sitback spustíme rovnako ako v predchádzajúcej časti príkazom

sitback zalohuj_cd

čím dosiahneme vytvorenie archívneho súboru na CD. Programu však môžeme predať pri spúšťaní rôzne argumenty, ktoré mu pridajú, upravia, alebo odstránia niektoré vlastnosti (ale len dočasne). Ich zoznam je, ako inak, v dokumentácii.

Automatické zálohovanie

Ak chceme nechať tvorbu záloh "automatike", otvoríme si príslušný skript, manuál a napíšeme do nového riadku záhadný nápis:

TIME=2;16;30

Prvé číslo určuje deň týždňa (1=pondelok, 2=utorok ... 0=nedeľa), druhé hodinu (16) a tretie minútu (30). To je všetko:-). Skript uložíme a môžeme ho spustiť. Ak nechávame počítač zapnutý (napr. cez obed), môžeme spustiť zálohovanie príkazom napr.

sitback -d zalohuj

(-d tu znamená démon) a potom sa ísť kľudne najesť. Nevýhodou je, že takto ho musíme spúšťať po každom štarte počítača. Ak sa však vôbec nechceme starať o spúšťanie sitbacku, musíme si (ako root) do súboru

/etc/rc.d/rc.local

celkom na jeho koniec dať príkaz na spustenie v tomto tvare:

/usr/local/bin/sitback -d /home/marian/.sitback/zalohuj

Dôležitá je presná úplná cesta k nami vytvorenému skriptu. Takto dosiahneme, že Sitback pobeží stále spolu s linuxom. Uložíme si tento súbor a reštartujeme... Nie však počítač, ale použijeme (napríklad) príkaz (stále ako root):

/etc/rc.d/rc.local restart

Postupovali sme správne? To zistíme príkazom

ps -e | grep sit

ktorý by nám mal odpísať asi toto

2895 ?        00:00:00 sitback

čísla však budú iné. Odteraz sa nám stále pri štarte počítača spustí aj Sitback, pričom v stanovený deň a čas vytvorí zálohu. My už len nezabudnime vkladať včas cédečka ...

Správa (log) o zálohovaní bude v súbore, ktorý sme si určili ( príp. tlač, e-mail). Skontrolujeme si, či naozaj je vytvorená záloha. Ktoré súbory boli archivované, zistíme v adresári ~/.sitback/database/príslušný_dátum/list.
Takže takto vyzerá práca so Sitbackom. Nezabudnime si však preštudovať aj dokumentáciu, aby sme sa vyhli prípadným problémom.

Obnova súborov

Ak by nastala potreba obnovenia dát zo zálohy, nepoužijeme Sitback, on už svoje urobil. Použijeme príkazy na prácu s aplikáciou tar. Môžeme si prečítať aj manuál. Autor odporúča použiť jednoducho

tar -x -P -f meno_archívu/alebo_zariadenia

pri použití kompresie bz2 použijeme parameter "j ", napr.

tar -xjPf meno_archívu

Fyzicky overiť prítomnosť súborov na CD môžeme (po namountovaní) príkazom

tar -tf  /mnt/cdrom/archive.tar

(ak sme nezmenili názov archívu).

Program vie pracovať s mnohými ďalšími aplikáciami (napr. Samba), no na úplné vymenovanie jeho možností by sme museli napísať seriál. Chcel som poukázať na jeho možnosti a pomôcť začiatočníkom pri vytvorení jednoduchej ukážkovej zálohovacej úlohy. Všetku túto prácu možno v Linuxe nahradiť príkazmi (resp. skriptami) pre príslušné programy. Práca so Sitbackom je však pomerne jednoduchá a zjednoduší nám život s počítačmi, pretože ich možnosti využije miesto nás. Takže, istota nie je guľomet, ale Sitback...