Organizácia dát v Linuxe sa líši od Windowsu. Vo Windowse malo každé zariadenie svoje písmeno - disketové mechaniky A, B, pevné disky a optické mechaniky sa označovali písmenami od C, pričom na C sa inštaloval samotný systém. Na prvý pohľad sa vám možno organizácia dát v Linuxe javí ako neporiadok, ale nie je to tak. Zachvíľu zistíme, že je to oveľa prehľadnejšie a praktickejšie.
Štruktúra adresárov má spoločný základ - koreňový adresár označený symbolom /. Koreňový adresár "/" sa číta ako root (angl. koreň) - pozor, nepleťte si ho s menom používateľa root! Všetky dáta sú štrukturovane roztriedené do adresárov (pozri tabuľku). Domovské adresáre používateľov s ich dátami a nastaveniami sú vytvorené v zložke /home, napríklad /home/peter, /home/otec. Správca root má svoj domovský priečinok priamo v adresári /root, nie v /home/root. Cesta do domovského adresára používateľa sa zvykne písať skrátene znakom ~ (čítame "tilda"). Príklad: v konzole namiesto cp subor.mp3 /home/ondrej/mp3
stačí zadať cp subor.mp3 ~/mp3
. Tento znak sa bežne používa aj v článkoch na internete, takže si ho dobre zapamätajte ;).
Ani výmenné zariadenia nemajú v Linuxe priradené písmeno. Pripájajú sa do adresára /mnt (alebo /media). Každé zariadenie tam má svoj adresár, kde sa zobrazuje jeho obsah. Napríklad disketová mechanika býva /mnt/floppy, CD-ROM /mnt/cdrom...
Drvivá väčšina programov má svoje konfiguračné súbory, do ktorých sa zapisujú jeho nastavenia. Obyčajne sú tieto súbory uložené v adresári ~/.program/. Je pravidlom, že ak je prvým znakom súboru alebo priečinku bodka, tento súbor/priečinok je skrytý. Nastavovacie dialógy programov nerobia nič iné, iba zapisujú do týchto konfiguračných súborov. Zvyknú byť dobre okomentované, takže nie je problém nastavovať programy aj priamo cez ne.

Pozrime sa teraz na niektoré zaujímavé adresáre v systéme:
/bin | Základné programy potrebné pre beh systému. |
/boot | Obsahuje súbory zavádzača a jadro, ktoré sú nutné pre beh systému. |
/dev | Tu sú špeciálne súbory určené pre komunikáciu s pripojenými zariadeniami ako sú napríklad disky, myš, CD, DVD ROM mechaniky... V Linuxe platí, že všetko je súbor a táto koncepcia zjednodušuje život napríklad programátorom. |
/etc | Tu je uložená konfigurácia systému. Väčšinu konfigurácie tvoria obyčajné textové súbory editovateľné textovým editorom. Tieto súbory zvyknú byť vnútri patrične okomentované. |
/home | Domovské adresáre s dátami a konfiguráciou programov. |
/lib | V adresári /lib sú uložené základné knižnice potrebné pre beh systému. |
/mnt | (alebo /media) Slúži k pripojeniu výmenných zariadení ako sú CD ROM/DVD či disketovka, ale aj disky iných operačných systémov alebo sieťové adresáre. |
/opt | Inštalujú sa tu niektoré neštandardné súčasti systému, často komerčné aplikácie. Niekedy sa tu inštaluje aj KDE, Gnome, Mozilla či OpenOffice.org - napríklad v distribúcii SuSE Linux. |
/proc | Špeciálny adresár s informáciami o systéme. |
/root | Domovský adresár správcu systému - roota. |
/sbin | Špeciálne programy určené iba správcovi. |
/tmp | Odkladací adresár, dočasné súbory. |
/usr | Tu sa umiestňujú väčšie programové balíky, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou základného systému - napríklad aplikácie. Tu existujú opäť adresáre /usr/bin, /usr/sbin, /usr/lib s rovnakým významom. |
/usr/share | Zdieľané data pre programy - zvuky, obrázky, niekedy i konfiguračné súbory. |
/usr/share/doc | Dodatočná dokumentácia k nainštalovaným programom, licecie programov. |
/usr/local | Ak inštalujete niektorý program priamo zo zdrojového kódu, teda nie z RPM balíčku pre svoju distribúciu, je obyčajne umietnený do adresára /usr/local (kde sú opäť adresáre /usr/bin, /usr/sbin, /usr/lib...) |
Netvrdím, že UNIXový strom je prehľadnejší (precízne navrhnutý systém diskov v diskovom operačnom systéme môže slúžiť rovnako dobre), ale rozhodne je praktickejší. Možnosť presunu vetvy stromu na inú partíciu resp. iné médium s minimálnym zásahom do konfigurácie systému je neoceniteľná vždy, keď začne dochádzať miesto na disku.
lebo vecsinu hier robia pre windows ,ale daju sa stiahnut emulatori , alebo niake dalsie programi aby to šli.
Máš tam aj návod čo pridať do repos a na stránke getdeb máš ďalšie geniálne apps a samozrejme hlavne kvalitné GAMES na úrovni Win (alebo teda ak chceš - takmer na úrovni win) - A VŠETKO ZADARMO!!! Vo win musíš všetko platiť, alebo KRADNÚŤ!!! Ale my sme tu dúfam slušní ľudia.
Bol som celé roky na Window$, potom asi rok na dualboote, a od februára 2010 ako som kúpil nový noťas - už som nemal chuť inštalovať ten bordel na toto nové železo. Len tak medzi nami - to ikspéčko som mal tiež legálne zakúpené, no i napriek tomu, že mám naň licenciu - nepoužívam ho.
Za linux nič nedáš. Nebudem tvrdiť, že nahradí Widle, no ak bude každý reagovať spôsobom - "V linuxe neni soft ktorý chcem používať" - nikdy soft pre linux nebude. Ale ty, ako zákazník - pán - si môžeš dupnúť a chcieť to pod linux! Ľudia, ak nás bude veľa, vývojári WinGAMES pochopia, že prichádzajú o prachy... A len tak medzi rečou, už sa toto zmenilo! Už začínajú robiť hry i pre Linux. Už nebude dlho trvať, a pohráte sa tu rovnako ako vo Widlách. Ja nejako nie som na hry, takže mne je to fuck :D