Rozhovor s Richardom Stallmanom

RS: Máme právo spúšťať programy, akým spôsobom chceme. Máme slobodu študovať ich zdrojový kód a meniť ich, ak chceme. Zároveň máme byť dobrými občanmi a softvér šíriť ďalej. Znamená to, že ak nás navštívi sused a zapáči sa mu program, ktorý máme v počítači, máme právo legálne mu ho skopírovať. Všetky tieto slobody nám proprietárny (komerčný) softvér odopiera. Preto sme pred rokmi založili hnutie za slobodný softvér a začali sme vytvárať programy nahradzujúce tie neetické, proprietárne. Aby sme už viac nemuseli voliť medzi správnym a legálnym.


SME: Bežný majiteľ počítača však vôbec nepotrebuje programy meniť, ani to nevie.

RS: Tieto slobody nemusíte sami využiť, ale je to otázka solidarity s tými, ktorí ich využijú. Aj keď neviete programovať, slobodný softvér vám umožní mať kontrolu nad svojím počítačom. Iní ľudia totiž budú programy študovať a ak v nich bude niečo nekalé, povedia vám to. Tvorcovia slobodného softvéru tak vedia, že pridanie škodlivých častí by im neprešlo, preto sa o to nikto ani nepokúsi. Autori proprietárneho softvéru to, naopak, robia často, pretože si myslia, že nikto nespozoruje, ak vás budú klamať, obmedzovať, spôsobovať vám problémy. Pri slobodnom softvéri si navyše každý, aj laik, môže vybrať medzi jeho rôznymi verziami. Výsledkom je demokratická kontrola nad tým, ako sa softvér vyvíja, namiesto toho, aby mala kontrolu jediná firma.


SME: Najznámejším slobodným softvérom je GNU/Linux, predpovede, že vo veľkom dobyje svet, sa však stále nesplnili - myslíte, že sa nakoniec skutočne vo veľkom presadí na úkor systémov ako Windows?

RS: Otázka, aká bude budúcnosť, je, ako pri každom boji za slobodu, hlúpa. Nevieme, čo bude, možno svoj boj prehráme. Dôležitá otázka však je, čo všetko je v hre, ak prehráme.


SME: Čo by mali robiť ľudia v tomto "boji za slobodu"? Zbaviť sa Windows?

RS: Problémom je neslobodný softvér a Windows sú len jedným z mnohých príkladov. Ak viete programovať, pripojte sa a vyvíjajte slobodný softvér. Ak to neviete, učte iných, ako s ním pracovať. Alebo presvedčte školy vo vašom okolí, aby ho začali používať. Školy by mali odmietnuť vystavovať deti neslobodnému softvéru rovnako, ako odmietajú rozdávať im cigarety - neslobodný softvér je rovnako nezdravým a drahým zlozvykom. Školy by predsa mali vychovávať dobrých, morálnych občanov, vravieť deťom, že ak iní potrebujú pomoc, mali by im pomôcť. Mali by im preto vravieť aj to, že ak si donesú do školy softvér, musia dovoliť ostatným, aby si ho tiež skopírovali. Čo znamená, že ak softvér nie je slobodný, do školy nepatrí.


SME: Argument morálky však používa aj druhá strana, výrobcovia proprietárnych programov - ak kopírujete softvér, kradnete im...

RS: ...zisky.


SME: A beriete prácu ich zamestnancom.

RS: Len túžba po zisku a po tom zamestnávať ľudí neospravedlňuje zákaz kopírovania, ktorý na nás uvalili. To, čo robia, je také nechutné, že by mali skutočne skrachovať. Ľudia majú jednoducho právo zdieľať softvér či hudbu a nikto im v tom nemôže brániť. Ľudia, ktorí zdieľajú hudbu cez internet, teda v skutočnosti robia pre podporu hudobníkov rovnako veľa, ako tí, čo si hudbu kupujú. Zaisťujú im totiž publicitu. A reklama je jediné, čo väčšina hudobníkov od nahrávacích firiem dostáva. Ak im ju dá internet, výsledok je rovnaký, ale hudobné prostredie je zdravšie, pretože publicitu zaistili hudobní fanúšikovia a nie peniaze.


Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke denníka SME.