modul vs. zakompilovanie do kernelu
Aky je rozdiel medzi zakompilovanim daneho ovladaca priamo do kernelu a modulom? Rychlost, zabrata pamat atd... Pri zavadzani modulu mozem tomuto poslat parametre, ako ich mozem poslat ovladacu zakompilovanemu do jadra? Aku ma vyhodu zakompilovanie ovladacov priamo do jadra (okrem rozbehania zariadeni z ktorych budem tahat moduly)? Predpokladam ze pri starte sa o zavadzanie modulov stara napr. udev, ako je to ked su ovladace sucastou jadra? Snazi sa kazdy najst svoj hardware (vratane cakania na time-out)? Je sa jadro schopne zbavit ovladacov ktore svoj hardware pri starte nenasli a je (takmer) iste ze sa pocas behu uz neprida(radice diskov, sietove karty /bez pci hotplug/)? Existuje ekvivalent lsmod pre ovladace v jadre ktore nasli svoj hardware a pouzivaju sa?
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Usetrenie tych par Kb sa oplati len pri stroji co ma skutocne malo pamete, parametre sa tak isto davaju pri zavedeni (v tomto pripade jadra), detekcia HW je pri nacitani rovnaka len sa o nu nestara hotplug alebo dbus, udev ci ako sa volaju tento rok . A jadro sa nie vzdy zbavi ovladacov co ma v pameti zlinkovane. Ekvivalent lsmod pre ovladace skompilovane v jadre neexistuje pretoze do jadra davaju ludia len to co potrebuju (ak sa s tym chcu babrat).
Takze ak mas nejaky prastary notebook s menej ako 64Mb RAM a chces ho vyuzit ako router, tak sa mozes pohrat. Inak je to strata casu a vyhodnejsie je pouzit klasicku distribuciu i ked purtko specializovanu.
pri boote sa pouziva initrd
nemyslim si, ze existuje lsmod pre nemoduly pravte preto, ze to nie su uz moduly... mozes maximalne hladat v /sys a /proc
A hladat sa da aj v dmesg.