Zmensovanie poctu distribucii
Napadlo ma ak teda este nieco take neexistuje zalozit projekt ktoreho ulohou by bolo spajat distribucie do mensieho poctu. Chyba linuxu je ze ma stovky distribucii pricom by stacilo nejakych 10-20. Pre priklad take Greenie podla mna nema vyznam, stacilo by spravit slovencinu pre Ubuntu. Takze by nebolo odveci takyto projekt spravit, mal by stranku a mohli by sa spajat postupne distribucie rozne. Najst nejakych 10 a dohodnut sa s ludmi ktory ich robia aby spravili jednu ktora bude naozaj kvalitna a takto postupne. Linuxovy svet! Co vy na to?
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
monopol linuxu nesvedci a ak chce niekto urobit napriklad jednotnu distribuciu pre europu (diskutoval som o tom s vyvojarom distribucie kiwi), tak rad pomozem ako budem moct, aj za cenu ze by greenie zaniklo. to je ale nepravdepodobne.
navrhujem lock, nech z toho zase neurobis flame
utoky na O2 len pekne nechaj na mna, je tam tiez co kritizovat (ty a O2 s ana seba v nekvalite prace podobate - az by jeden povedal, ze hoferek = O2). a strapnili sa akurat ludia, ktori na moje argumentami podlozene clanky napisu max. vulgarizmus a nadavku. to je pravy obraz O2fanatikov. ale to uz som daleko od temy, ktorou je (okrem ineho) aj nizka kvalita vselicobuntu - a teda aj greenie gnu/linuxu :-D
nehram sa na vlastnom piesocku s "projektom", ktory svetu nic neprinasa.
vlastne pardon, je tu greenport, ktory ma v popise, ze autor nema problem, ak by bol tento nastroj zakomponovany aj do inych distribucii. ake velkodusne. co na tom, ze greenport skritizoval kazdy - od uzivatelov az po skusenych vyvojarov.
Co sa tyka zmensovania poctu distribucii, aj male distra vedia pomoct velkym castou kodu alebo roznymi zlepsovakmi. Tak ako je v obchode potreba mat velkoobchody aj malych predajcov, ako v biznise je nevyhnutny sektor malych a strednych podnikatelov, tak aj Linux potrebuje male distra. Mozno niekoho spod Tatier zaujme prave greenie a privedie ho k Linuxu, mozno jeho autor citi ze potrebuje viac slobody ako sa mu dostane inde, mozno prave to ze je to jeho dielo ho motivuje k tomu, aby aktivne vyvijal. Kazdopadne je to jeho vec a kazdy jeden clovek, ktory si greenie nainstaluje a je spokojny je dokazom ze to stalo za to. Myslim ze keby len 100 ludi spokojnych s pracou 1 cloveka tak je to pekny vysledok.
Som zvedavy kolko ludi je spokojnych s Vasou pracou, pan Kotrcka, ci ma vyznam a ci po Vas nieco na svete zostane v den, ked Vas budu klast do truhly.
uz prekladam tak, ako sa asi ma prekladat - u zdroja.
Podiel približne 1 perc. na trhu OS je skutočne hanebný.
Čím viac distribúcií Linuxu tým väčší bordel !!!!!!!!!
Uvediem priklad:
Podiel LINUX/GNU na netbookoch je už viac ako 30% a stale rastie ...
Co by si Ty sam z toho vyvodil pre MS Windows ?
;-)
Odzrkadluje sa to takmer v kazdom rade, tiez mam 5 compov na ktorych bezi Lin, ale všetko dat dokopy je to doslova haitska katastrofa a bezny user je rad ze dokaze vo WIN nahodit bezny sw iba par klikmi. Pisanie v terminali je ako zivot v jaskyni, nic iba velka cierna diera.
ine mnozstvo ludi bolo spokojnych s win3 -> win98, s IE6 - ale kolkym ludom pribudli vrasky na cele kvoli tymto (a podobnym) vytvorom? skratka, tu vetu by som nepouzil ako argument ...
ad: Absolutne nespokojny
čim to je, že božský Linux, ktorý je zadarmo - prakticky nikto nechce ? posli timkovi z noname, on ma taky song, kde sa kazda strofa zacina cim to je .... mozno aj tebe da odpoved
Podiel približne 1 perc. na trhu OS je skutočne hanebný - 1% podiel na smiesnych PC nie je ziadna tragedia ani dovod na zosmiesnovanie ...ci?
...
napriklad v spanielsku je asi 30 distribucii odvodenych priamo od ubuntu, ktore sa s kazdym vydanim ubuntu robia viac menej nanovo. tam je bezne, ze ma daky ostrov svoju vlastnu forknutu verziu ubuntu. kazdy ma teda na vyber, ci si da original ubuntu, ubuntu usite na konkretnu oblast ci nieco uplne ine. tieto forknute projekty maju kodeky ci plny preklad, no su malo pouzitelne mimo spanielska. v tomto pripade by bolo podla mna najlepsie urobit vzdy daky tyzden po vydani ubuntu nejake to "spanishbuntu", ktore by si uz len kazdy okres upravoval. na vyvoji spanishbuntu by sa mohli podielat ludia z barcelonabuntu, madridbuntu, cordobabuntu atd.
taketo nieco sa chcelo urobit v spojeni greenie a kiwi - no su to velmi odlisne projekty. vyslovene rumunsko madarske ubuntu ktore chce mat 100 percent programov ako ma ubuntu vs greenie, kde je vela zmien. zhodol som sa s nim na niektorych bodoch, no tieto iso obrazy su hlavne o zmensovani o menej potrebne casti (napriklad korejske pisma, cinska dokumentacia atd), a v tom je rozdiel. rumun nepotrebuje slovencinu, slovak nepotrebuje rumuncinu.
1. velke, "univerzalne" distribucie - mandriva, debian, fedora, opensuse, ubuntu a dajme tomu gentoo a arch - maju stovky vyvojarov a system tzv. riadenej demokracie. teda kazdy vyvojar (teraz myslim realnych vyvojarov, nie spravcov nejakeho balika) ma moznost priniest napad, no zaroven iba jeho hlas nestaci, aby sa taky napad do distribucie dostal. a je to logicke, pretoze ak by to bol naozaj dobry napad, tak predsa zahlasuju viaceri.
2. male, specializovane distribucie - rozne bezpecnostne, routerove a podobne distra - su to male projekty, casto na niecom zalozene, ale na rozdiel od svojej materskej (univerzalnej) distribucie sa zameriavaju na isty ciel (napr. distribucia postavena na univerzalnom debiane, no urcena len a len na routovanie). mozeme sem zahrnut teoreticky aj male (poctom vyvojarov aj uzivatelov) nezavisle distribucie ako sourcemage, lunar, ...
3. forky - vieme o com hovorim. vznikli, lebo niekomu nevyhovovala zelena tapeta na ploche, niekomu prekazal prehravac hudby. tak urobili "distribuciu" s modrym pozadim a inym prehravacom. isteze, najdu sa aj tu distribucie, ktore robia vyraznejsie zmeny (mint s jeho menu), no v principe su to forky, ktore su pre tu istu skupinu, ako materska distribucia (prevazne desktopovy mint z prevazne desktopoveho ubuntu). proste su to vytvory s minimalnym vlastnym vyvojom, vezu sa na vyvoji materskej distribucie (pouzivanie repozitarov, instalatorov, ...).
a vacsina veci sa da jednoducho dosiahnut aj v materskej distribucii (napr. z ubuntu sa da jednoducho urobit greenie za par minut - greenport nepocitam, je to slepa vetva, vystrel do tmy) a aj ked nepopieram, ze vo forku to moze byt ciastocne rychlejsie, nastava dalsi problem. forky forkov a forky forkov forkov a tak dalej. totiz, ak materska distribucia pouziva programy A, B a C, no fork vymenil programy za A, D a E, tak u uzivatela by sa fork musel absolutne trafit do vkusu, aby s tym nebola ziadna praca a teda aby uzivatel dosiahol usporu casu. ak vsak ten isty uzivatel chce soft A, D a G, tak je mu fork nanic. hovorim o beznom forku, kde sa vymeni SW a pozadie.
samozrejme napr. pritomnost kodekov a podobne beriem ako plus, no ich instalacia do materskej distribucie je otazkou minuty, dvoch (ak je net - co mat linux bez netu je viac-menej nanic). stoji usetrena minuta za pripadne problemy s nevyladenostou tohto forku (ako sme videli a vidime na slovenskom priklade - "distribucii" greenie)? podla mna nie.
http://port.greenie.sk/list
a potom napr.:
http://port.greenie.sk/ie.sh
Veľký počet existujúcich linuxových distribúcií-takzvaný diverzifikovaný linuxový ekosystém- nie je chyba Linuxu, skôr to ( tú diverzifikáciu ) niektorí chápu ako jeho veľkú výhodu voči "bad malware" a síce nemožnosť napísať univerzálnejší linuxový malware po vzore MS Windows a záruku veľkej bezpečnosti.
Áno, už veľakrát tu bolo spomínané ( aj na českých root.cz a českých blogoch ) že by sa energia vynakladaná na tvorbu Greenie mohla vynaložiť na česko-slovenskú lokalizáciu Ubuntu. Ale na druhej strane nemôžeme, a nikto to ani nechce, prikazovať, čo má Stanislav Hoferek a prípadne ďalší linuxáci robiť (alebo nerobiť s Greenie). Mimochodom, Greenie nie je forkom (kódu), pretože fork je vetvenie zdrojového kódu iným smerom, čo by bolo vetvenie kódu Ubuntu, čo Greenie ale nie je. Rozumnejšie sa javí počkať, ako sa Greenie bude vyvíjať a čas to ukáže.
So Sovietskym Zväzom na večné časy a nikdy inak ! A čo ostalo zo Sovietskeho Zväzu ?
taka bezna skladacka vyzera nejako takto:
ubuntu + nieco (napriklad kodeky) - nieco (napriklad cudzie jazyky) + zase nieco, minus zase nieco... + vlastne veci + precistenie za ucelom zmensenia. btw slovencinu prekladam tak, aby sa dala pouzit pre kazdeho bez ohladu na system - staci, aby mal rad open-source tahove strategie :)
"
Súhlasíš s definíciou forku (kódu) ?
alebo
Súhlasíš, že Greenie je fork ?
alebo
Súhlasíš, že Greenie nie je fork ?
alebo
S čím, do čerta, vlastne súhlasíš ?????
(Lebo ja si myslím že nie, v žiadnom prípade).
tak ako nazveme greenie? derivat? psudodistribucia? porad :-)
nerozumies tomu a vypisujes tu hovadiny. taketo nazory su pre linuxovu komunitu horsie ako povedzme nejake slovenske "distro", pretoze taketo projekty aspon mobilizuju zaciatocnikov, nielen uzivatelov ale aj novych vyvojarov.
Na mňa ?
kopec nanicbuntu je naozaj nanic. naklikat vlastnu zlataninu, ktora bude postavena na stabilnej distribucii zvladnem za 2-3 dni aj s testovanim (uz som to robil a vyraznejsie chyby som nenasiel - neznamena to, ze to bolo dokonale, ale kazdopadne sa to aspon nainstalovalo :-D ).
a v com je greenie slovenskejsie, ako ubuntu , v ktorom si zvolis slovencinu? ja osobne som si nevsimol, ze by v greenie bol kvalitnejsi/rozsiahlejsi slovensky preklad, nez v beznom ubuntu. ak ale hoferek naozaj nieco navyse prelozil, potom otazka znie, ze preco to nie je aj inde - hra sa na vlastnom piesocku? tak ci tak, lepsie z toho greenie oproti materskej distribucii nevyjde.
a novy vyvojar sa urcite nemobilizuje zelenou tapetou na "slovenskom" "distre" :-D
hoferek robi hanbu linuxu (moj nazor), preto sa snazim ho co najviac (opravnene) kritizovat, co moze mat nakoniec 2 vysledky:
1. hoferek kritiku prijme, bude sa viac (ovela ovela) snazit a skvalitni pracu aj greenie (alebo sa prida k inemu, perspektivnejsiemu projektu a tu kvalitnejsiu pracu prenesie tam - je to jedno)
2. zhodnoti tvorbu distribucie (nie len preskupenie programov a zmenu pozadia) ako nieco, na co nema (k dnesnemu dnu je to proste fakt) a ukonci greenie a v nejakej inej forme (preklady, dokumentacia, ...) sa prida k inemu, perpektivnejsiemu (s lepsimi vyvojarmi) projektu.
Poprosím vás (aj ja mám, vidím, staré maslo na hlave) aby sme sa držali našej zaujímavej témy a otázok okolo prospešnosti alebo neprospešnosti množstva reálnych linuxových distribúcií a nezabiehali iba ku tej jednej - Greenie.
Dúfam, že mi dáte za pravdu, (a to hovorím nielen ja bez farizejských úmyslov) keď tvrdíme, že každý mysliaci človek si môže robiť s open-source GNU/linuxovým kódom čo len uzná za vhodné. Preto navrhujem ( a navrhli to už aj ľudia predo mnou ) aby sme nechali celé Greenie na pokoji, nech je aké je, mladých ľudí to naozaj (aj jeho nedostatky) motivuje k premýšlaniu nad Linuxom a prispeje k aktivácii ďalších BAKY_like vývojárov na Slovensku/Čechách (možno áno, možno nie).
- poznamky o tom, co by si tam chcel, naco by to bolo dobre atd atd.
- vela volneho casu na skladanie, testovanie, googlovanie ci prehladavanie systemu suborov cez filelight/baobab
- hosting, spolupracovnikov atd
Fedora Linux má nástroj Revisor. Ubuntu má UCK alebo nástroj Reconstructor.
OpenSUSE má OpenSUSE Studio, myslím.