este raz ferquency scaling
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
3. ročník Bratislava OpenCamp sa uskutoční 5. 4. 2025
Po covidových rokoch a ďalších prekážkach je pred nami tretí ročník, ktorý sa uskutoční v apríli 2025 na FIIT STU v Bratislave. Prvý aj druhý ročník konferencie sa tešil účasti okolo 300 ľudí, veríme že tretí ročník bude ešte lákavejší.
Zdroj: Bratislava OpenCamp
Aj v roku 2025 sa v Bruseli uskutoční podujatie "Free and Open source Software Developers’ European Meeting" (FOSDEM). Viac na jeho stránkach.
Zdroj: https://fosdem.org/2025/
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
http://en.wikipedia.org/wiki/Stepping_(version_numbers)
acpi_cpufreq to nahodou neobsluzi? dnes uz to dokonca nahradilo speedstep-centrino
Mam AMD Athlon 64 3000+ a ten má tiež iba dva frekvencie, na ktorých beží (1GHz a 2GHz). Ja som si uvedomil, že v kuse beží iba na 1GHz. A Scaling samozrejme nefunguje so žiadnymi nástrojmi, ktoré som našiel na fórach (powernod, ...). Skúšal som aj utility pre linux na oficialnej amd stranke, ale ani tie nesli.
Mam Ubuntu Feisty s distribucnym jadrom. Docital som sa na nete, ze o tomto bugu sa vie, len neviem, kedy ho opravia aj v aktualizaciach :'(
Jedine co chcem, je dostat frekvenciu svojho procesora na 2GHz tak, ako to ma byt. Vdaka.
Trosku som hladal na nete, ale fakt netusim. Dokonca som nasiel aj ovladac od AMD s popisom a bolo tam spomenute, ze treba prekompilovat jadro. v zivote som to nerobil a vyzera to dost hrozostrasne. Neda sa to nejako jednoducho? Hladal som o tom aj oficialne info, ale nenasiel som :-(
Ak si schopny v anglictine, tak si precitaj 3,4 a 5-tu kapitolu tejto PDF knizky.
Počas mojej práce na notebooku systém aj niekoľko dní nevypínam, len hibernujem, aby sa rýchlejšie rozbehol. Naraz som zbadal, že teplota procesora stúpla na 69 stupňov. Vždy pritom bývala okolo 49 - 50. (Vo windowse je normál okolo 36 ale o tom potom) Pozrel som sa do katalógového listu 90 nm procesorov Celeron a ukľudnil ma údaj, že vydržia 125 stupňov. Normálny dovolený pracovný rozsah je -40 až 85 stupňov (ten spodný extrém síce nechápem ale nevadí). Začal som pátrať po príčine a zistil som, že merák frekvencie ukazuje stále najvyššiu hodnotu (1460 MHz). Inak býa zvykom, že sa frekvencia dynamicky mení až pod 200 MHz. Výpis laptop_mode vydal :
[root@xxx]# laptop_mode
Laptop mode enabled, not active [unchanged].
Z čoho som pochopil, že mi nebeží laptop mode. Urobil som teda korektný reštart, po ktorom nabehol frequency scaling - merák začal ukazovať premenlivú frekvenciu a teplota začala klesať.
Keďže som nenapraviteľný paranoik, zadal som do konzoly zase laptop_mode a prekvapujúco výpis bol taký istý :
[root@xxx]# laptop_mode
Laptop mode enabled, not active [unchanged].
Z čoho vyplýva, že nie je aktívny laptop_mode. Možno je to tým, že teraz nebežím na batériu, neviem.
V každom prípade použitím frequency scalingu sa podarilo znížiť teplotu procesora z 69 na teraz 55 stupňov, pri behu na baterku aj menej - tých 49 - 50.
Teda frequency scaling je nesmierne doležitý na použitie v notebookoch a bez tejto funkcie sa vlastne OS nedá na notebooku použiť. Pri daných aerodynamických parametroch prúdenia chladiaceho vzduchu a v danom rozsahu teplot konštantnom koeficiente prechodu tepla sa tok odpadového tepla z procesora znížil pri teplote okolia (chladiaceho vzduchu)25 stupňov o približne 50% !!! To je dosť, keď si uvedomíme, že toto teplo je dodávané batériou. To znamená o 50% menšiu spotrebu so zapnutým frequency scalingom a o 50% vyššiu výdrž prevádzky na batérie.