Úspešné nasadenie open source vo francúzskej polícii
Ako úspešne prešli na open source technológie vo francúzskej polícii si môžete prečítať v tomto článku (anglicky).
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Ako úspešne prešli na open source technológie vo francúzskej polícii si môžete prečítať v tomto článku (anglicky).
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
3. ročník Bratislava OpenCamp sa uskutoční 5. 4. 2025
Po covidových rokoch a ďalších prekážkach je pred nami tretí ročník, ktorý sa uskutoční v apríli 2025 na FIIT STU v Bratislave. Prvý aj druhý ročník konferencie sa tešil účasti okolo 300 ľudí, veríme že tretí ročník bude ešte lákavejší.
Zdroj: Bratislava OpenCamp
Aj v roku 2025 sa v Bruseli uskutoční podujatie "Free and Open source Software Developers’ European Meeting" (FOSDEM). Viac na jeho stránkach.
Zdroj: https://fosdem.org/2025/
Komerčné riešenie pre virtualizáciu VMware Workstation Pro bolo uvolnené bezodplatne pre osobné použitie približne od mája 2024. Jedná sa o veľmi kvalitný virtualizačný nástroj pre windows aj linux.
Vznikla česká webová stránka venovaná distribúcii EndeavourOS s podporou Arch-Linux.cz. Táto distribúcia je založená na Arch linuxe. Inštalácia je založená na Calamares.
Zdroj: EndeavourOS.cz
V rámci updatov k 1.6.2024 bol vydaný respin MX linuxu pre single board počítač Orange Pi.
Zdroj: Mxlinux org
Vyšla nová verzia rolling-update distribúcie Manjaro, ktorá spája silu Arch Linuxu s jednoduchosťou user-friendly distribúcii. Okrem najnovšieho jadra je k dispozícii pre priaznivcov KDE aj najnovšie rozhranie Plasma 6. Manjaro vychádza vo verziách s KDE, GNOME a XFCE.
Zdroj: Distrowatch
Bola vydaná verzia 0.10 textového editoru neovim. Nová verzia obsahuje množstvo vylepšení LSP protokolu, zvýrazňovania syntaxe pomocou Tree-sitteru a ďalších menších zmien. Kompletný zoznam noviniek je dostupný v oznámení o vydaní.
Zdroj: neovim.io
Retro distribúcia arix prináša prostredie kde 1.1.2 na Debian 13 (trixie).
Zdroj: ariasft.github.io
V Greenie knižnici bola vydaná prvá kniha, ktorá je vytvorená z väčšiny umelou inteligenciou. Pokrýva udalosti Druhej svetovej vojny, vrátane rôznych doplnkových tém. Kniha je v angličtine.
Zdroj: Blog na Denníku N
Retro web poskytuje informácie o starom hardvéri
Zdroj: The Retro Web
Ak sa vám táto stránka páči, môžete nás podporiť tak, že si na vaše stránky umiestnite tento banner.
Náš Twitter tag je #LinuxOSsk
Nestalo sa tak, lebo peniaze vládnu svetom a nie sloboda ...
Ďalšia vec s ktorou sa treba nejak vyrovnať je dostupnosť aplikácií. Nehovorím teraz o počítači ako náhrade písacieho stroja s pamäťou. Kancelársku stanicu nahradí opensource riešenie myslím dokonale a je natoľko vyladené, že je takmer bez bugov. Viaceré inštitúcie používajú svoje vlastné aplikácie na špecifické použitie. Pri prechode na inú platformu by museli investovať opäť do prerobenia týchto aplikácií čo by mohlo byť drahšie ako M$ riešenie. Pravdaže, nahráva fakt, že Viszta je s niektorými vecami nekompatibilná a vtedy sa stáva opensource riešenie opäť výhodnejšie.
Čo sa týka použitia opensource riešení na akademckej pôde, v mnohých prípadoch se to už čiastočne skutočnosťou. Napríklad nepoznám univerzitu, ktorej server by bežal na Winserver2003. My používame FreeBSD a nieje s tým nejaký problém. Na pracovných staniciach, čo si každá katedra organizuje osobitne, sa používa snáď čokoľvek, ale najviac windows. Treba si priznať, že programov pre windows je viac. Niekedy nájsť aplikáciu pre unixovú platformu by bolo nemožné. Ja osobne som napríklad síce zohnal zdrojáky k jednomu programu, ale nezohnal som potrebné knižnice, tak sú mi celé zdrojáky naprd. Niekedy nájsť binárny balík je nemožné.
A navyše keď výrobca prístroja za 1,5 mil Sk dodáva SW a ovládače k interface na Windows, niekedy nieje ani možnosť opusiť podporovanú platformu. Je to fakt. Potom je tu zase otázka kompatibility súborov, takže ak sa niečo nameria a uloží vo forme binárneho napr. .spc, tak je požiadavka aby na iných počítačoch bol SW, ktorý dokáže so súbormi .spc pracovať a vytiahnuť z nich informácie povedzme o nastavení stroja a podobne. Ak nedokáže, je výhodnejšie kúpiť licenciu navyše.
V štátnej správe by však prechod nemusel byť tak ťažký ako na univerzitnej pôde, aspoň u sekretárok, ktoré beztak vedia akurát otvoriť word a písať. :-) Tiež na stredných školách by nebolo ťažké prejsť na Opensource, ale je tu otázka, čo by na to povedali rodičia, vzhľadom na to, že mnoho firiem vyžaduje prácu konkrétne s aplikáciami Word, Exel. To, že riešenie Openoffice má podobné ovládanie by asi nepomohlo.
toto sa tu uz preberalo kedysi, na skolach sa ma ucit informatika a nie ovladanie urcitych programov (ci uz OSS alebo proprietarnych). Podla mojho nazoru by bolo najefektivnejsie naucit decka na strednej logicky mysliet ked sedia za compom a nie iba po pamati klikat na to co im niekto predtym ukaze. Keby mi prisiel takyto zamestnanec a povedal ze vie robit iba s urcitou aplikaciou a s alternativou nie, tak by som ho neprijal uz len z dovodu ze by to bol dokaz toho ze nevie samostatne rozmyslat a to co vie s tou aplikaciou robit su len nabiflene postupy.
zo zvyskom suhlas, pokial sa specializovane programy a ovladace nebudu portovat aj na ine systemy nez wokna tak to je v prdeli, len toto je sposobene kratkozrakostou menezerikov zo SW a HW firiem ktory o tomto rozhoduju. Win je najrozsirenejsi a preto sa bude pisat len pre neho, lenze kedze sa pise len pre neho tak ludia su ho nuteni kupovat pokial chcu robit so specializovanymi programami a tym padom bude stale najrozsirenejsi. Jednoduch zacarovany kruh, aj ked linux si pomalicky odkrajuje z podielu trhu, takymto tempom mu to bude trvat dalsich 20 rokov minimalne. Cize zostava cakat iba kym sa vyvinie nejaka alternativa na linuxe a potom prejst, krasnym prikladom je napriklad Qcad. Pred rokom nebol este velmi pouzitelny, ale teraz pouzivam uz len jeho na 2D rysovanie (na 3D architektonicke modelovanie este pod linuxom ziadna app nieje). Dovolim si tvrdit ze pre moje potreby je qcad dokonca vhodnejsi nez autocad :)
Prístup vo voľnom čase na škole k internetu ? Jedenkrát do týždňa dve hodiny poobede, bolo sa treba vopred napísať na zoznam, v prípade neúčasti sa bolo treba vyčiarknuť. Účasť bola kontrolovaná ! Cena za 1 hodinu nemožne pomalého pripojenia 20 Sk, neskôr 10 Sk. Potom zaviedli dva dni do týždňa.
Takže asi takto to vyzerá na niektorých školách. Potom odišiel zo školy, všetci sa naňho sťažovali. Pripadal mi ako príslušník SS.
Prístup vo voľnom čase na škole k internetu ? Jedenkrát do týždňa dve hodiny poobede, bolo sa treba vopred napísať na zoznam, v prípade neúčasti sa bolo treba vyčiarknuť. Účasť bola kontrolovaná ! Cena za 1 hodinu nemožne pomalého pripojenia 20 Sk, neskôr 10 Sk. Potom zaviedli dva dni do týždňa.
Takže asi takto to vyzerá na niektorých školách. Potom odišiel zo školy, všetci sa naňho sťažovali. Pripadal mi ako príslušník SS.