(Ne)povinný socializmus
Takto pred voľbami opäť premýšľam nad politikou. Tentoraz má moje zamyslenie formu myšlienkového experimentu typu čoby-keby. Čo by sa stalo, ak by náš sociálny systém mal parametre komerčného poistenia?
Pred voľbami sľubujú politici často rôzne „sociálne balíčky“, ktoré sú financované akoby z ničoho. V skutočnosti ich samozrejme každý pracujúci človek nejakým spôsobom zaplatí.
Dlhodobo sa snažím voliť strany, ktoré takéto „rozdávanie“ nepodporujú, ale v každých voľbách sú absolútne prevalcované ľavicovými stranami. Dokonca si momentálne ani neviem spomenúť na jedinú skutočnú pravicovú stranu. Aj taká saska mi pripadá skôr stredoľavá než pravicová, ako sa profilujú.
Skutočná cena balíčkov
Každý, kto uzatváral dobrovoľné komerčné poistenie zažil, že si mohol vybrať voči čomu je poistený, na akú sumu a na základe toho mu bola vypočítaná výška poistného. Poisťovne sú komerčné subjekty a preto sa snažia nalákať klientov na čo najvyššie poistné plnenie pri čo najnižšej cene poistenia. Aby to mohli dosiahnuť, musia si viesť presné štatistiky a poznať, za ktorú udalosť utratia koľko peňazí pri akej pravdepodobnosti. Nakoniec teda platí, že za to, čo je menej pravdepodobné sa obyčajne platí menej aj keď poistné krytie je vysoké. Na druhej strane tam, kde sa očakáva vysoká pravdepodobnosť bude poplatok vyšší.
Zamyslime sa teraz nad sociálnymi balíčkami. Tie sa snažia byť čo najširšie a preto by boli na cene komerčného poistenia najdrahšie.
Teraz si predstavme svet, kde sú tieto „sociálne balíčky“ ponúkané štátom ako voliteľné pripoistenie v produkte zvanom „balíček prekvapení“. Boli by v tom zahrnuté všetky možné dávky ako 200€ na dieťa, prídavky, rodičovské príspevky, štátny dôchodok, 500€ za voľby atď. Celé by to stálo len smiešnych 500 € mesačne a to sa vyplatí.
Vážne by som bol zvedavý, či by v tejto situácii Slováci tak ochotne chceli rôzne sociálne dávky, balíčky, výhody, prekvapenia. Bol by som zvedavý, či všetci tí, ktorí chcú využívať „balíček prekvapení“ sú aj ochotní si ho financovať.
Vidieť, koľko ma reálne štát stojí
Ak by som mal možnosť niečo okamžite zmeniť v tomto štáte, bolo by to zavedenie superhrubej mzdy. Táto malá zmena by sa nijakým spôsobom neprejavila na čistom príjme, ale každý zamestnanec by automaticky videl, aké obrovské množstvo peňazí tečie do štátu. Mať mzdu rozdelenú na niečo, čo akože platí zamestnávateľ a niečo akože zamestnanec je absolútny nezmysel, keď sú to všetko v konečnom dôsledku peniaze, ktoré by nebyť štátu mohol dostať zamestnanec.
Celkové stransparentnenie toho, čo reálne platím a čo reálne za to dostanem by malo byť jedným z cieľov akejkoľvek nepopulistickej vlády.
Ako by som si predstavoval fungovanie
Samotné vystúpenie si predstavujem ako jednorázovú operáciu, ktorú nie je možné vrátiť. Jednoducho nechceš to? Ok, ale nečakaj od štátu žiadne dávky.
Čitatelia by teraz mohli nadobudnúť dojem, že som za úplné zrušenie platieb štátu. Samozrejme nič také nechcem, takže stále by človek musel platiť dane a odvody, z ktorých by sa financovala polícia, súdy, armáda, ale aj zdravotníctvo a niečo, čo by som nazval ako „solidárny fond“. Kým rôzne dávky, by som dal voliteľné (tam je vysoká pravdepodobnosť, že ich bude človek poberať), poistenie voči neočakávaným udalostiam by som ponechal povinné. Ak sa niekomu napríklad narodí postihnuté dieťa, alebo sa mu stane niečo iné, čo sám nezavinil, mal by mať ochranu z fondu solidarity. Poplatok by však bol výrazne nižší než poplatok za „balíček prekvapení“.
Koncept vlastnej zodpovednosti je teoreticky aplikovateľný aj na zdravotné poistenie. V praxi by som asi nechcel zachádzať do sledovania zdravotného životného štýlu a znižovania poplatkov tým, ktorí sa napríklad viacej hýbu, alebo nefajčia.
Všetky očakávané sociálne dávky by boli financované len z „balíčka prekvapení“. Žiadne uberanie samosprávam, žiadne škrtenie školstva. Ak by strana chcela niečo navyše, niekde by musela ubrať, alebo zvýšiť poplatok tým, ktorí chcú využívať výhody.
Samotné dávky by sa skladali z fixnej časti, ktorá je vyplácaná každému v rovnakej výške a variabilnej časti vypočítanej na základ príjmu. Preto by poberateľ platil poplatky vo výške pevného paušálu + čiastku vypočítanú z príjmu.
Pri takomto nastavení by som si vedel predstaviť konečne predstaviť voľby, v ktorých by som vyberal podľa skutočného programu a nie podľa toho, kto mi sľúbi menej vecí „zadarmo“.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Neviem prečo mám taký pocit, že nie celkom chápeš, ako to celé funguje. Ani majiteľ firmy, v ktorej pracujem to nechápe. On nechápe, že keby nemal zamestnancov, nemal by nič. Pretože zamestnanci si nájdu zakázku, vyrobia a predajú tovar. On im z peňazí, ktoré utrží za ten tovar, dá malú časť vo forme výplaty a zaplatí zvyšné odvody štátu a je jedno, či sa to volá superhrubá mzda alebo ináč. Odhadom tak zaplatí cca 50-80% celkových príjmov, ktoré vyprodukujú zamestnanci. Tých zvyšných 20-50% ostane jemu.
A s príjmami štátu je to podobné. Mimochodom, tie odvody sú tak isto z peňazí, ktoré do firmy priniesli zamestnanci vďaka svojej práci. Ja súhlasím s tým, že peniaze štátu treba míňať s rozumom ale na druhú stranu sú to peniaze, ktoré štát vybral z odvodov, na ktoré pracovali zamestnanci, či už to vybral od nich alebo od príjmu firmy, pretože, ako som už poukázal predtým, tie príjmy boli vygenerované vďaka činnosti zamestnancov. Ja skôr mám problém s tým, že štát nemá problém míňať viacej, než má príjmy(plánovaný schodok). S tým treba niečo robiť. Treba šetriť na výdavkoch, ktoré nie sú nevyhnutné. Také, ako nákup nových áut, nábytku a počítačov pre štátnych úradníkov. Proste racionalizovať výdavky.
Ale kto toto dokáže, tak nemusí byť zamestnancom - a teda asi ani nie je.
Ako človek, ktorý podniká 20 rokov viem, že podnikanie (a z neho vyplývajúci stres) z väčšej časti práve o tomto nie je.
Vieš tu ide o to, že je tam deľba práce. Jedni zamestnanci zháňajú zákazky, druhí zasa suroviny, tretí to vyrábajú ďalší expedujú atď. Proste špecializácia podľa druhu činnosti. Sám človek si stým všetkým neporadí.
Aha, teraz som pochopil, ako to bolo myslené.
Môj osobný názor na pravicovú/sociálnu politiku je nasledovný. Obecne pravicová politika prináša viacej výhod pre podnikateľov, ktorí žijú z práce zamestnancov. Sociálna politika zasa prináša výhody pre zamestnancov. Podľa mňa je spravodlivejšia, pretože de fakto štát používa peniaze vyprodukované zamestnancami.
Avšak v skutočnosti som presvedčený, že by mala vládnuť vláda odborníkov bez akejkoľvek väzby na politiku. Mala by nastavovať pravidla na základe účelnosti a efektivity a neuprednostňovať akúkoľvek spoločenskú vrstvu. Navyše by mala striktne dbať na vyrovnanosť rozpočtu so splácaním štátneho dlhu a s vytváraním rezervného fondu na riešenie krízových situácií.
A samozrejme nastaviť pravidla tak, aby kone chovné mali horšie podmienky, ako kone ťažné a preto mali snahu sa stať koňmi ťažnými. (vysvetlím tú metaforu: v predošlom zamestnaní sme mali zamestnancov rozdelených na kone chovné, teda zamestnanci, ktorí neprinášajú žiadny profit ale iba zaťažujú firmu a kone ťažné, teda zamestnanci, ktorí vytvárali profit).
Z môjho pohľadu ľavicová politika neprináša žiadne výhody. Nedávno som si hľadal novú prácu, dohodol som si hodinovú mzdu na úrovni platov na západe, prijali ma a čuduj sa svete zistil som, že mi to vedia ponúknuť v podstate len ako superhrubú mzdu. Spočítal som si koľko mi zostane po tom, čo poctivo zarobené peniaze zoberie štát a vyšlo mi z toho, že toľko, čo zarobím aj teraz, ale bez stresu.
A teraz si predstavme situáciu, že by som sa na tejto stupídnosti typu "sociálny systém" mohol vyhnúť. Z usporených peňazí by som niečo našetril a skúsil vytvoriť vlastný technologický startup.
Samozrejme stále nebránim tým, ktorí chcú nejaké dávky od štátu aby platili všetko v plnej výške. Ja jednoducho len nechcem nič akože zadarmo od štátu a zároveň by som chcel, aby štát neinkasoval moje peniaze na rozdávanie niečoho akože zadarmo.
Dostávať niečo zadarmo, tak tomu sa v podstate nedá vyhnúť, pretože zo štátneho rozpočtu sú platení štátni úradníci, učitelia, lekári atď. a poberanie tých vecí akože zadarmo je v postate to isté, ako poistenie. Platíš niečo a v prípade potreby sa ti časť tých peňazí vráti ako to zadarmo. Pokiaľ si zdravý a darí sa ti, tak pochopiteľne nemáš veľmi záujem niečo platiť. Avšak, pokiaľ sa ti niečo stane, ochorieš alebo nezoženieš robotu, ešte budeš rád, že dostaneš od štátu alespoň niečo.
V blogu som písal, že sa chcem zbaviť len bežných dávok (prídavky, dôchodky, nezamestnanosť, 200€ na dieťa, 500€ za voľby). Poistenie proti neočakávaným situáciám a platby za fungovanie štátu chcem samozrejme nechať aj keď by som ich najradšej brutálne reštrukturalizoval. Hlavne tam treba poriadne vyriešiť informatizáciu, znížiť prezamestnanosť a ušetrené peniaze naliať do školstva.
Tak 500 € za voľby tak to je samozrejme totálna hlúposť, za ktorú by mali politikov zavrieť, pretože by som to kvalifikoval, ako nehospodárne nakladanie so zverenými financiami. Ale dôchodky, nezamestnanosť, tak to už je silná káva. Aby to bolo vôbec možné, to by plošne ľudia museli zarábať minimálne dvojnásobok toho, čo zarábajú. Z toho čo bežní ľudia zarábajú, si nedokážu odložiť dostatok peňazí na pokrytie takýchto nákladov. Alebo si predstavuješ, že 80 ročný starček bude chodiť do roboty? A to nehovorím o zdravotníctve. Len jedno vyšetrenie CT si účtujú okolo 20 000 €. Ak by si ochorel na rakovinu, tak si skončil. Finančne zruinuješ nie len seba ale aj celú rodinu. Máš ty vôbec predstavu, čo dnes ostáva robotníkom pred výplatou na účte? To by si museli tie peniaze, čo by akože dostávali navyše odkladať na nejaký účet a použiť to iba na núdzovú situáciu. Čo by nie všetci boli schopní a ešte by sa aj mohli stať obeťami podvodníkov a o tie peniaze prísť. Tak to nech radšej má tie peniaze a stará sa o ne štát.
Odporúčam ešte raz prečítať môj blog. Stále platí, že by som ponechal povinné poistenie neočakávaných udalostí vrátane zdravotného poistenia.
K tým dôchodkom. Minimálne odvody do sociálnej poisťovne (pyramídovej hry) sú cca 200€. Teraz si predstavme, že človek má aj komerčné dôchodkové sporenie, takže časť peňazí sa z pyramídovej hry presunie na komerčné sporenie. V tom prípade bude mať človek pri minimálnych odvodoch dôchodok zo štátu 553€ + komerčný 369€.
Teraz si povedzme, že si bude sporiť + 100€ mesačne, čo v konečnom dôsledku spraví + 716€ na dôchodku.
Nakoniec si povedzme prípad typu kašlime na sociálnu poisťovňu a hoďme všetko na komerčné poistenie. A máme tu 1432€, pričom som zamestnancovi s minimálnou mzdou nezobral ani jediné € oproti tomu, čo platí teraz do pyramídovej hry.
Prosím ťa a tie čísla si si odkiaľ vycucal. Pozerám na svoju výplatnú pásku a vidím - starobné poistenie 60 € a to nemám minimálnu mzdu. Aby si mal +100 €, to by si musel mať hrubú mzdu okolo 2500 €, čo je dvojnásobok priemernej mzdy.
Urobil som chybu, áno, platí sa len 108,99€ z minima ak pozerám napríklad na SZČO.
No a teraz ti odhadnem aký dôchodok by si z toho mal. Zaokrúhlime to nahor na 200 € mesačne. Budeš si teda odkladať 40 rokov každý mesiac po 200 €. Tak to máme 200 x 12 x 40 = 96 000 €. A teraz si z toho budeme 20 rokov vyplácať dôchodok. 96 000 / 20 / 12 = 400 €. Nič moc, že?
Alebo to budem robiť ako normálny človek slušným výberom fondov a zakúpením doživotnej renty. V tom prípade to vyjde na cca 1400€ mesačne pri 200€ platbe a áno v odhade je zahrnuté aj to, že cena fondov niekedy klesá
Tak s tými fondami opatrne. Ja som sa už popálil. Mal som komerčné investovanie do fondov. Vkladal som 15 rokov peniaze do zahraničných fondov a na konci som videl iba 11% vloženej sumy. Aj v amerike bolo zopár prípadov krachu dôchodkových fondov, kde v dobe, kedy mali začať poberať dôchodky, mali na účte stav 0. Takže istota žiadna. Mal by si odvahu 40 rokov niekde vkladať peniaze, pokiaľ nemáš istotu, že tú rentu aj reálne uvidíš?
Takže možnosti sú:
Ja osobne väčšinu peňazí vkladám do fondov, pretože nevidím lepšie riešenie. A pritom mám tiež obavy, čo bude napr. o 20 rokov.
Najlepšia investícia je ale do vlastných detí, ak sa podaria a človeka na dôchodku podržia.
(ale s manželkou nemáme to šťastie, :( )
Len zaujímavosť: keď Bismarck bol pri zrode dôchodkového systému, tak plánovná doba dožitia bola 3 - 5 rokov (od poberania dôchodku).
ved ani dnes sme od toho neni moc daleko, stredna dlzka zivota muzov na Slovensku pre rok 2021 bola 71,3 roka (zeny 78,3), aj ked tam zohrala vyznamnu roku pandemia tak s postupne zvysujucim sa dochodkovym vekom si ten dochodok vela ludi moc neuzije, na druhu stranu je sucasny system dlhodobo neudrzatelny, ale to je velmi komplexny topic a na inu debatu
ja len taku poznamku, ktoru mozno zajtra rozvyniem.
Nas dochodkovy system je v podstate poistenie proti "starobe".
zavedenie superhrubej mzdy??? ved to je cena prace a nachadza sa na kazdej vyplatnej paske, kazdy jeden zmestnanec vidi uz teraz aky je na neho realny naklad
Žiaľ väčšina voličov letí práve na tento blábol "zadarmo". Preto nám vládne dlhé roky zmes psychopatov, diletantov, oportunistov a hlupákov.
Obávam sa, že príčina, prečo nám vládnu takíto ľudia je skôr v tom, že ľudia naozaj nepoznajú tých ľudí, ktorých volia. To, že niekto vie pekne rozprávať ešte neznamená, že je aj dobrý odborník v danej oblasti.