Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome

19.06 | 18:11 | Mirecove dristy | Miroslav Bendík

Čoraz viac ľudí si na strechu montuje solárne panely. Väčšina ľudí bude hľadať skôr ekonomické dôvody. Mojim motívom je skôr ekológia, závery sa však väčšinou prekrývajú (čím menej spotrebujem, tým menej zaplatím).

Dlhodobo sa snažím správať ekologicky a tým ekologicky a nemyslím tým takú hipsterskú „ekológiu“ typu hodím na strechu solárne panely, do garáže elektromobil, do každej miestnosti televízor s triedou účinnosti A+++ (staré označenie pretože hipsterovi stačí vedieť, že je to A+++).

Svoju spotrebu energie sa snažím minimalizovať. Veľkým žrútom energie je napríklad doprava. Ja však pracujem z domu a cestujeme minimálne. V minulosti som do práce cestoval autobusom. Momentálne ak niekam potrebujem ísť, používam na menšie vzdialenosti (do 10km) vlastné nohy. Na dlhšie vzdialenosti zase cestujem buď železnicou, električkou, trolejbusom, alebo autobusom (s prioritou v tomto poradí). Nepoužívam elektrické bicykle, či kolobežky, ktoré síce majú na najazdený kilometer veľmi nízku spotrebu, ale pri výrobe takej kolobežky sa minie fosílnych palív až až. Na druhej strane taká zdieľaná kolobežka / bicykel je rozhodne ekologickejšia než individuálna preprava autom.

Pri stravovaní preferujem potraviny vypestované blízko domova. Píšem vypestované, pretože silne preferujem rastlinnú stravu. Inými slovami nepamätám si, v ktorom roku som naposledy jedol mäso.

Z elektroniky mám samozrejme mobil, ktorý mi zvykne slúžiť tak 10 rokov. Potom jeden pracovný notebook a jeden starší záložný notebook s minimálnou životnosťou 10 rokov. Externý monitor mám LCD s rokom výroby 2004 a jedno novšie BenQ (pracujem na rôznych miestach, preto 2 monitory). Okrem toho tu mám chladničku s mrazničkou (modernú, pretože tú starú nikto nevedel opraviť tak, aby fungovala viac než týždeň po oprave), plynový kotol (jeden z tých efektívnejších) a pár žiaroviek Philips.

Celková spotreba elektrickej energie 1 550 kWh ročne (teda niečo okolo 4 kWh denne). Spotreba plynu je 32 317 kWh ročne. Rozdiely v spotrebe elektrickej energie v lete a v zime sú zanedbateľné, pretože sa nepoužíva na vykurovanie. Plynový kotol síce zvyšuje spotrebu v zime, na druhej strane v lete zvyšuje spotrebu chladnička + čerpadlo na polievanie, dokopy sa to zhruba vyruší a spotreba je počas roka približne konštantná. Spotreba plynu v lete je nulová (na sprchovanie si vystačím so studenou vodou) a v zime vysoká. Na udržanie teploty 16°C v staršom rodinnom dome sa minie 95,4% celkovej spotrebovanej energie (!).

Teplo a elektrická energia
Obrázok 1: Teplo a elektrická energia

Kdeže si, slnko?

Pohyb planét okolo slnka je veľmi presne definovaný pomocou Einsteinovej teórie relativity. Mám si komplikovať život kvôli teoretickému spresneniu výpočtu dráhy merkúra? Asi nie ;)

Takže pohyb planét okolo slnka je pomerne presne definovaný Newtonovym gravitačným zákonom. Zákony sú veľmi jednoduché a pohyby sa dajú jednoducho nasimulovať takým spôsobom, že pre každý krok simulácie vypočítam aktuálne gravitačné polia, podľa nich zmením príslušné rýchlosti a zmením pozície objektov pre ďalší krok simulácie. Výpočet bude tým presnejší, čím kratšie budú kroky simulácie. Lenže chce sa mi vážne babrať s týmto? Neexistuje lepší spôsob?

Skutočne presné dráhy sa dajú spočítať pre 1, 2 a niektoré extrémne špecifické pozície 3 telies. Slnečná sústava sa skladá však z viacerých telies a preto nie je možné vyjadriť polohy planét jednoduchým (nerekurzívnym) vzorcom. Určitú (celkom dobrú) aproximáciu poskytujú Keplerove zákony. V nasledujúcej časti sa budem venovať výpočtu polohy slnka voči pozorovateľovi pomocou keplerových zákonov.

Čas

Astronómovia niekedy používajú také divné číslo, ktoré sa volá Julian Date. Je to počet dní od 1. 1. 4712 p.n.l. 12:00 UTC. V takýchto divných jednotkách má 1. 1. 1970 hodnotu 2440587,5, ale vo výpočtoch budeme používať časy od 1. 1. 2000, čo je 2451544,5. Čas budem označovať písmenom J.

Stredná anomália

V Keplerovych zákonoch stredná anomália predstavuje fiktívnu polohu telesa pohybujúceho sa po perfektne kruhovej dráhe vyjadrenú v stupňoch. Označovať ju budem písmenom M. Výpočet obsahuje dve konštanty, ktoré si môžme vyhľadať v tabuľkách. Ide o počiatočnú uhol (357.5291° v dátume 1. 1. 2000) a uhlová rýchlosť (0.98560028° za deň). Pre výpočet strednej anomálie sa používa nasledujúci vzorec:

M & = (M_0 + M_1 \times (J - J_{2000})) \\ J_{2000} &= 2451545 - 0.5
Vzorec 1

Skutočná anomália

K fiktívnej polohe potrebujeme pripočítať aproximáciu odchýlky. Konštanty Cn sa dajú nájsť v tabuľkách, alebo vyrátať.

\nu & = M + C \\ C & \approx C_1 \sin (M) + C_2 \sin (2M) + C_3 \sin (3M) + C_4 \sin (4M) + C_5 \sin (5M) + C_6 \sin (6M)\\ \\ & \mathrm{Z tabuliek}\\ C_{zem} & \approx 1.9148 \sin (M) + 0.02 \sin (2M) + 0.0003 \sin (3M)
Vzorec 2

Ekliptické súradnice

Súradnice zeme z pohľadu slnka sa dajú vyrátať pripočítaním uhla, v ktorom nastáva perihélium (102.9372 °) k skutočnej anomálii. Pre získanie súradníc slnka z pohľadu zeme stačí otočiť o 180 °

\lambda &= \nu + \Pi + 180\degree \\ \lambda &= \nu + 102.9373\degree + 180\degree
Vzorec 3

Poloha na oblohe

Ak Ɛ je sklon zemskej osi (23.4397°), potom súradnice slnka (rektascenziu a deklináciu) v rovníkových súradniciach s jarným vzťažným bodom je možné vyrátať nasledujúcim vzorcom:

\alpha &= \arctan\left(\sin(\lambda) \cos(\epsilon), \cos(\lambda)\right)\\\delta &= \arcsin\left(\sin(\lambda) \sin(\epsilon)\right)
Vzorec 4

Na prevod z rovníkových súradníc na súradnice na oblohe potrebujem zemepisnú šírku a dĺžku. Poprad je približne na súradniciach 20,3E a 49N. Konštanty ϴ0 (počiatočný uhol otočenia zeme v 1. 1. 2000) a ϴ1 (rýchlosť rotácie v stupňoch za deň) sú dostupné v tabuľkách. V nasledujúcom vzorci je výpočet výšky (h) a uhla voči juhu (A).

\Theta & = \Theta_0 + \Theta_1 \times (J - J_{2000}) - lng_{w} \\ \Theta & = 280.16 \degree + 360.9856235 \degree \times (J - J_{2000})) + 20.3 \degree \\ H &= \Theta - \alpha \\ h &= \arcsin(\sin(lat) \times \sin(\delta) + \cos(lat) \times \cos(\delta) \times \cos(H)) \\ A &= \arctan(\sin(H), \cos(H) \times \sin(lat) - \tan(\delta) \times \cos(lat))
Vzorec 5

Ukážkový program

Nastal čas na trochu programovania. Nasledujúci kód bude využívať knižnicu SymPy. Začnem pomocnou funkciou, ktorá vráti vzorce pre výpočet polohy slnka (kód tohto príkladu, ako aj ostatných príkladov je v súbore plot.py):

import sympy

LAT = 49
LNG = 20.3
SYMPY_RAD = sympy.pi / 180


def get_sympy_model(substiture_coordinates=True):
    obliquity = SYMPY_RAD * 23.4397

    day_symbol = sympy.symbols('day')
    day = day_symbol - 0.5

    mean_anomally = SYMPY_RAD * (357.5291 + 0.98560028 * day)

    center = SYMPY_RAD * (1.9148 * sympy.sin(mean_anomally) + 0.02 * sympy.sin(2 * mean_anomally) + 0.0003 * sympy.sin(3 * mean_anomally))
    perihelion = SYMPY_RAD * 102.9372
    ecliptic_longitude = mean_anomally + center + perihelion + sympy.pi

    def declination(l):
        return sympy.asin(sympy.sin(obliquity) * sympy.sin(l))

    def right_ascension(l):
        return sympy.atan2(sympy.sin(l) * sympy.cos(obliquity), sympy.cos(l))

    def sidereal_time(d, lw):
        return SYMPY_RAD * (280.16 + 360.9856235 * d) - lw

    def altitude(s_time, phi, dec):
        return sympy.asin(sympy.sin(phi) * sympy.sin(dec) + sympy.cos(phi) * sympy.cos(dec) * sympy.cos(s_time))

    def azimuth(s_time, phi, dec):
        return sympy.atan2(sympy.sin(s_time), sympy.cos(s_time) * sympy.sin(phi) - sympy.tan(dec) * sympy.cos(phi))

    dec = declination(ecliptic_longitude)
    ra = right_ascension(ecliptic_longitude)

    longitude_symbol =

    lw = (-SYMPY_RAD) * sympy.symbols('longitude')
    phi = SYMPY_RAD * sympy.symbols('latitude')

    # dosadenie hodnôt namiesto symbolov longitude / latidude
    if substiture_coordinates:
        lw = lw.subs({'longitude': LNG})
        phi = phi.subs({'latitude': LAT})

    sidereal_time_value = sidereal_time(day, lw) - ra
    altitude_value = altitude(sidereal_time_value, phi, dec)
    azimuth_value = azimuth(sidereal_time_value, phi, dec)

    return {
        'dec': dec,
        'ra': ra,
        'altitude': altitude_value,
        'azimuth': azimuth_value,
        'day': day_symbol,
    }

Uhol voči rovníku je v premennej dec. Nasledujúci kód zobrazí zmenu výšky slnka voči rovníku počas roka:

model = get_sympy_model()
start_day = suncalc.to_days(datetime(2000, 1, 1))
end_day = suncalc.to_days(datetime(2001, 1, 1))

sympy.plot(
    model['dec'] / SYMPY_RAD,
    (model['day'], start_day, end_day),
    axis_center=(start_day, 0.0),
    xlabel='Deň',
    ylabel='Uhol'
)
Deklinácia voči rovníku
Obrázok 2: Deklinácia voči rovníku

Keď v predchádzajúcom kóde nahradím model['dec'] za model['altitude'] viem si vykresliť výšku slnka na oblohe pre moje súradnice v čase 1. 1. 2000 - 2. 1. 2000.

Výška slnka
Obrázok 3: Výška slnka

Intenzita svetla voči povrchu

Najčastejšie bývajú kolektory na rodinných domoch montované so statickým sklonom voči slnku. Teraz idem vypočítať intenzitu svetla, ktoré dopadá na povrch pod určitým uhlom.

Intenzita sa vypočíta jednoducho ako kosínus medzi zdrojom svetla a kolmicou voči povrchu (takzvaným normálovým vektorom). Pre zjednodušenie budem predpokladať, že 100% dopadajúceho svetla je možné využiť, aj keď v extrémnych uhloch je využiteľného svetla o niečo menej kvôli Fresnelovmu odrazu.

Nasledujúci vzorec udáva pomer dopadajúceho svetla voči intenzite (A) pre uhol kolmý na rovinu (s) a zdroj svetla (l), pričom oba majú uhol definovaný deklináciou ẟ a azimutom α.

A & = \sin(\delta_s) \sin(\delta_l) + \cos(\delta_s) \cos(\delta_l) \cos(\alpha_s - \alpha_l)
Vzorec 6

Nasledujúci kód predstavuje výpočet intenzity osvetlenia počas 1. 3. 2000. Do pozornosti dávam volanie Piecewise, ktoré zaistí, aby intenzita nebola záporná a zároveň aby bola nulová aj keď je slnko pod obzorom (môže nastať prípad, keď sú kolektory otočené tak, že slnko by na ne ešte teoreticky mohlo svietiť, ale už je pod obzorom).

Výpočet som robil pre sklony kolektorov 0° a 90°. Nulový sklon znamená, kolektor je zvisle otočený smerom na juh. Sklon 90° znamená, že kolektor je položený vodorovne.

# výpočet intenzity pri sklone kolektorov definovanom parametrom angle
def sympy_intensity_for_angle(angle, model):
    to_surface_angle = sympy.acos(
        sympy.sin(angle*SYMPY_RAD) * sympy.sin(model['altitude']) +
        sympy.cos(angle*SYMPY_RAD) * sympy.cos(model['altitude']) * sympy.cos(0 - model['azimuth'])
    )

    intensity = sympy.cos(to_surface_angle)
    intensity = sympy.Piecewise((0, intensity < 0), (0, model['altitude'] < 0), (intensity, True))
    return intensity


def show_sympy_one_day_intensity():
    model = get_sympy_model()

    start_day = suncalc.to_days(datetime(2000, 3, 1)) + 0.5
    end_day = suncalc.to_days(datetime(2000, 3, 2)) + 0.5

    plot = sympy.plot(
        sympy_intensity_for_angle(90, model),
        (model['day'], start_day, end_day),
        axis_center=(start_day, 0.0),
        xlabel='Deň',
        ylabel='Intenzita',
        adaptive=False,
        nb_of_points=1440,
        show=False
    )
    plot.append(sympy.plot(
        sympy_intensity_for_angle(0, model),
        (model['day'], start_day, end_day),
        axis_center=(start_day, 0.0),
        xlabel='Deň',
        ylabel='Intenzita',
        adaptive=False,
        nb_of_points=1440,
        show=False
    )[0])
    plot.show()
Intenzita počas dňa
Obrázok 4: Intenzita počas dňa

Pre intenzity počas roka stačí zmeniť rozsah.

def show_sympy_year_intensity():
    model = get_sympy_model()

    start_day = suncalc.to_days(datetime(2000, 1, 1)) + 0.5
    end_day = suncalc.to_days(datetime(2001, 1, 1)) + 0.5

    plot = sympy.plot(
        sympy_intensity_for_angle(90, model),
        (model['day'], start_day, end_day),
        axis_center=(start_day, 0.0),
        xlabel='Deň',
        ylabel='Intenzita',
        adaptive=False,
        nb_of_points=366 * 48,
        show=False
    )
    plot.show()
Intenzita počas roka
Obrázok 5: Intenzita počas roka

Algoritmy použité v tomto článku sa dajú nájsť v knihe Astronomical Algorithms od Jeana Meeusa. V trochu hustejšej podobe sú materiály dostupné na aa.quae.nl.

Použitie numpy

Pre výpočet optimálneho sklonu kolektorov by som potreboval vypočítať maximálnu hodnotu súhrnu intenzity dopadajúceho svetla. Minimum a maximum sa vyskytuje v bode, kde derivácia energie (J) má hodnotu 0. Celková energia sa dá vyrátať ako integrál intenzity (P) v čase.

\frac{\partial J}{\partial \delta} & = 0 \\ J & = \int { P } dt
Vzorec 7

Hranie sa so sympy bolo pekné, ale pokus o symbolický výpočet integrálu z Keplerovych zákonov nedobehol ani po hodine. Teoreticky by som mohol skúsiť integrovať ručne (som lenivý), alebo skúsiť iný softvér (stále som lenivý), ale aj tak si nie som istý, či táto funkcia má definovaný integrál. Od teraz budem používať surovú numerickú integráciu s použitím knižnice numpy.

Pre python existuje minimalistická knižnica suncalc, ktorá implementuje výpočet polohy slnka rovnakým spôsobom, ako som ukázal na príklade so sympy. Pozícia slnka sa dá jednoducho vypočítať zavolaním suncalc.get_position s príslušný časom, zemepisnou dĺžkou a šírkou.

from datetime import datetime
import suncalc

suncalc.get_position(datetime(2000, 1, 1, 12, 0), 20.3, 49)

# {'azimuth': 0.07040316953235722, 'altitude': 0.31183328854678666}

Na tejto knižnici je pekné, že dokáže pracovať aj nad vektormi, takže v jednom volaní get_position nie je problém vypočítať napríklad pozíciu slnka v každej minúte, alebo každej sekunde počas celého roka. Výpočet sa vykonáva nad vektormi cez knižnicu numpy, takže je dostatočne rýchly a netreba sa báť výpočtu pre milióny časových okamihov. Nasledujúci kód vypočíta polohu slnka pre najkratší a najdlhší deň a vykreslí výšku slnka nad horizontom do grafu.

def show_day_altitude():
    # Výpočet pre najkratší deň
    day_times = np.arange(datetime(2000,12,21), datetime(2000, 12, 22), timedelta(seconds=60)).astype(datetime) # pre každú minútu v najkratší deň
    short_positions = suncalc.get_position(day_times, LNG, LAT) # výpočet polohy

    # Výpočet pre najdlhší deň
    day_times = np.arange(datetime(2000,6,21), datetime(2000, 6, 22), timedelta(seconds=60)).astype(datetime)
    long_positions = suncalc.get_position(day_times, LNG, LAT)

    # Prevod času na hodiny
    hours = [val.total_seconds() / 3600 for val in day_times - datetime(2000,6,21)] # prevod na hodiny

    # Vykreslenie
    plt.plot(hours, to_angle(short_positions['altitude']), color='tab:blue', label="21. 12. 2000")
    plt.plot(hours, to_angle(long_positions['altitude']), color='tab:red', label="21. 6. 2000")
    plt.ylim((0, 90))
    plt.xlim((1, 21))
    plt.show()
Výška slnka pre najkratší a najdlhší deň (UTC)
Obrázok 6: Výška slnka pre najkratší a najdlhší deň (UTC)

Nie každý deň je slnečno …

Doteraz som bral do úvahy len teoretickú dĺžku slnečného svitu. Reálne bude slnko svietiť o niečo menej kvôli oblačnosti. SHMU zverejňuje na svojej stránke štatistiky slnečného svitu. Dáta sa dajú nájsť v zdrojových kódoch pod názvom wn_avg_svit_serie.

Z dát som si extrahoval časy slnečného svitu (sun_avg.json) a astronomickú dĺžku dňa (sun_max.json). V nasledujúcom grafe sú dáta z SHMU a vypočítaný podiel slnečného svitu voči maximálnej dĺžke.

Slnečný svit z SHMU
Obrázok 7: Slnečný svit z SHMU

Dáta sú mierne vyhladené digitálnym filtrom Savitzky–Golay. Z dát vyplýva, že v zime je nie len kratšia doba slnečného svitu, ale zároveň je aj častejšie zamračené.

Sklon solárnych panelov

Optimálny sklon solárnych panelov je taký, pri ktorom je súčet efektívnych hodín slnečného svitu maximálny.

Na začiatok zobrazím vykreslím do grafu efektívnu dĺžku slnečného svitu počas každého dňa v roku pre rôzny sklon solárnych panelov.

def show_daily_effective_intensity():
    # pre každú minútu roku 2021
    samples_per_day = 60 * 24
    day_times = np.arange(datetime(2021, 1, 1), datetime(2022, 1, 1), timedelta(seconds=86400/samples_per_day)).astype(datetime)
    positions = suncalc.get_position(day_times, LNG, LAT)

    # pre každý uhol od 0° po 90° s krokom 5°
    angles = np.arange(0, 95, 5)

    # farebná paleta
    cmap = plt.get_cmap('gist_rainbow')

    # výpočet intenzity pre každú minútu v roku pre všetky uhly
    light_intensity = get_light_intensity(positions, to_rad(angles))

    for i, angle in enumerate(angles):
        # numerická integrácia pre každý deň
        light_hours = [np.trapz(light_intensity[i][d*samples_per_day:(d+1)*samples_per_day], day_times[d*samples_per_day:(d+1)*samples_per_day]).total_seconds() / 3600 for d in range(365)]
        # legenda pre každých 15°
        label = None
        if i % 3 == 0:
            label = f'{angle} °'
        # vykreslenie grafu
        plt.plot(day_times[::samples_per_day], light_hours, label=label, color=cmap(i / len(angles)))

    plt.ylim((0, 10))
    plt.xlim((day_times[0], day_times[-1]))
    plt.legend()
    plt.show()
Efektívna intenzita pre každý deň pri rôznych sklonoch
Obrázok 8: Efektívna intenzita pre každý deň pri rôznych sklonoch

Že sa v tom nedá poriadne orientovať? To býva častým príznakom zle zvoleného typu grafu. Čo tak 2D graf, kde je na x-ovej osi dátum, y-ovej sklon a farba označuje efektívny slnečný svit?

Efektívna intenzita pre každý deň pri rôznych sklonoch v 2D
Obrázok 9: Efektívna intenzita pre každý deň pri rôznych sklonoch v 2D

Síce to vyzerá cool, ale nájsť taký sklon na osi y, v ktorom je súčet hodnôt počas celého roku maximálny by nedokázal ani Chuck Norris. Takže ešte raz poriadne.

Nasledujúci kód sčíta celkový efektívny slnečný svit počas celého roku pre každý uhol od 0° po 90° s krokom 0,1° a vypíše bod s maximálnou hodnotou. Výpočet robím ako teoreticky podľa astronomického svitu, tak aj podľa reálnych dát z SHMU. Ak beriem dáta z SHMU, mali by kolektory smerovať trocha vyššie kvôli menej zamračenej oblohe v lete.

def show_optimal_angle():
    # výpočet s presnosťou na minútu
    ticks_per_day = 60 * 24 * 1
    day_times = np.arange(datetime(2021,1,1), datetime(2022,1,1), timedelta(seconds=86400/ticks_per_day)).astype(datetime)

    positions = suncalc.get_position(day_times, LNG, LAT)
    angles = np.arange(0, 90.1, 0.1)

    # výpočet teoretickej intenzity pre každý deň
    light_intensity = get_light_intensity(positions, to_rad(angles))
    light_intensity = sum(light_intensity[:,minute::ticks_per_day] for minute in range(ticks_per_day)) / ticks_per_day * 24

    # výpočet reálnej intenzity podľa dát z shmu
    real_light_intensity = light_intensity * get_shmu_sun_fraction()

    # súčet intenzity pre každý deň
    light_intensity = np.sum(light_intensity, axis=1)
    real_light_intensity = np.sum(real_light_intensity, axis=1)

    # výpočet teoretického maxima
    max_idx = np.argmax(light_intensity)
    max_angle = angles[max_idx]
    max_value = light_intensity[max_idx]

    # výpočet reálneho maxima
    real_max_idx = np.argmax(real_light_intensity)
    real_max_angle = angles[real_max_idx]
    real_max_value = real_light_intensity[real_max_idx]

    print(f"Teoreticky: uhol: {max_angle:.1f}, svetlo: {max_value:.0f}h")
    print(f"Reálne: uhol: {real_max_angle:.1f}, svetlo: {real_max_value:.0f}h")

Teoreticky je optimálny sklon v mojom prípade 44,8°, ale keďže v zime je častejšie zamračené, bude optimum trochu vyššie, konkrétne 48,7°.

Optimálny sklon
Obrázok 10: Optimálny sklon

Vykurovanie

Na vykurovanie sa doma minie 95,4% celkovej spotreby energie. Chápem, že rôzne energetické certifikáty na elektrospotrebičoch vyzerajú cool, ale skutočný problém ak niekto nemá poriadne zateplený dom je teplo.

V tejto časti sa pokúsim vymodelovať spotrebu energie, ktorá sa minie na vykurovanie počas celého roka.

Vonkajšia teplota

Nemám prístup k teplotám počas posledných pár rokov. Jediné rozumné dáta, ku ktorým som sa dostal boli priemerné teploty z klimatologického spravodajstva na SHMU. Konkrétne využijem dlhodobé denné minimum (longterm_min_temp.json) a maximum (longterm_max_temp.json).

Ak by slnko svietilo počas celého dňa, teplota by mala pomerne presne kopírovať sínusovú krivku. Reálne má teplota trochu zložitejší priebeh. Tesne po východe, alebo po západe bude krivka skôr bližšie k T0 e-t/K, kde T0 je teplota, t je čas a K je koeficient prestupu tepla. Cez deň bude zase bližšie k sínusu. Ja sa napriek tomu budem tváriť, že teplota má počas celého dňa sínusový priebeh.

Nasledujúci kód vygeneruje teploty pomocou sínusoidy:

ticks_per_day = 60 * 24 * 1 # pre každú minútu

# maximálna a minimálna teplota z SHMU (obmedzená na 5 dní)
longterm_min = get_shmu_lonterm_min()[:5]
longterm_max = get_shmu_lonterm_max()[:5]

# dni a rozšírené dni s rozlíšením na minútu
days = np.arange(datetime(2021,1,1), datetime(2021, 1, 6), timedelta(seconds=86400))
day_times = np.arange(datetime(2021,1,1), datetime(2021, 1, 6), timedelta(seconds=86400/ticks_per_day))

# interpolácia minimálnej a maximálnej teploty na minútu
longterm_min = np.interp(day_times.astype(np.float64), days.astype(np.float64), longterm_min)
longterm_max = np.interp(day_times.astype(np.float64), days.astype(np.float64), longterm_max)

# generovanie sínusu pre každý deň s hodnotami 0, 1 a maximom o 12:00
sin_wave = (np.sin(day_times.astype(np.float64) / 1000000 / 86400 * math.pi * 2 - math.pi / 2) + 1) / 2

# denné teploty pomocou sínusu
day_temperature = longterm_min + (longterm_max - longterm_min) * sin_wave
Vypočítaná denná teplota
Obrázok 11: Vypočítaná denná teplota

Model energie minutej na vykurovanie

V nasledujúcej časti budem počítať energiu, ktorá sa minie na vykurovanie. Modely budem extrémne zjednodušovať a namiesto skutočných jednotiek budem používať jednotky násobené rôznou bulharskou konštantou a bezrozmerné pomery. Mojim cieľom je pre každý deň v roku vyrátať približnú spotrebu energie za predpokladu ak poznám len celkovú spotrebu. Ak by som mal zaznamenanú skutočnú spotrebu pre každý deň, nemusel by som sa týmto vôbec zaoberať.

Najskôr predstavím pár konštánt. V prvom rade je to cieľová teplota (TARGET_TEMPERATURE). Kúrenie mám nastavené na cca 16°C, takže to je cieľová hodnota.

Bulharska konštanta LIGHT_TEMPERATURE_INCREASE je zvýšenie teploty povrchu pri priamom dopade slnečných lúčov. Hodnota je +/- odhad + meranie infra teplomerom. Nie je ktovie ako presná, ale pri tejto teplote mi vychádza vypnutie kúrenia v máji. Väčšinou je to skôr, ale nechcem kaziť povesť kolektorov, takže tu vyberám hodnotu, ktorá bude v ich prospech.

Poslednou konštantou je HEAT_TRANSFER_COEFFICIENT. Je to zase empirická hodnota, ktorú som odhadol. Pri vypnutom kúrení klesá vnútorná teplota o zhruba 1/3°C každú hodinu pri rozdiele teploty 10°C. Pre rozdiel 1°C to je 1/30°C za hodinu. Ak by bol pokles lineárny (síce nie je, ale v tak krátkom úseku sa dosť dobre približuje), bola by to 1/1800 stupňa za minútu.

TARGET_TEMPERATURE = 16.0 # cieľová teplota
LIGHT_TEMPERATURE_INCREASE = 30.0 # zvýšenie teploty pri maximálnej intenzite kolmo na povrch
HEAT_TRANSFER_COEFFICIENT = 1800 # 1/1800°C za jednu minútu pri rozdiele 1°C

data = get_outside_temperature(days=6, start=140) # začiatok 20. máj
day_times, days = data['day_times'], data['days']

# výpočet intenzity svetla na povrch s nulovým sklonom
positions = suncalc.get_position(day_times.astype(datetime), LNG, LAT)
light_intensity = get_light_intensity(positions, to_rad(90))[0]

# simulácia zmeny vnútornej teploty
def simulate_indoor(accumulated, value):
    # termostat nastavuje cieľovú teplotu
    if accumulated < TARGET_TEMPERATURE:
        accumulated = TARGET_TEMPERATURE
    accumulated = accumulated + (value - accumulated) / HEAT_TRANSFER_COEFFICIENT
    return accumulated
simulate_indoor = np.frompyfunc(simulate_indoor, 2, 1)

# vonkajšia teplota spočítaná ako priemerná teplota + intenzita svetla
# vynásobená zvýšením teploty (dáta z SHMU)
outdoor_temperature = data['day_temperature'] + light_intensity * LIGHT_TEMPERATURE_INCREASE * data['intensity_fraction']
# simulácia vnútornej teploty
indoor_temperature = simulate_indoor.accumulate(outdoor_temperature)
# ak je teplota pod cieľovou teplotou, znamená to, že bez termostatu by
# teplota poklesla za minútu o rozdiel teploty - TARGET_TEMPERATURE
# Energia potrebná na opätovné ohriatie je rovná rozdielu teplôt
energy_required = (TARGET_TEMPERATURE - indoor_temperature) * HEAT_TRANSFER_COEFFICIENT
energy_required[0] = 0 # zahadzujem prvý údaj
energy_required[energy_required < 0] = 0
Energia potrebná na vykurovanie
Obrázok 12: Energia potrebná na vykurovanie

V nasledujúcom grafe je porovnanie energie potrebnej na vykurovanie a energie získanej zo solárnych panelov v priebehu roka.

Potrebná a dostupná energia
Obrázok 13: Potrebná a dostupná energia

Celková energia

Teraz si ukážme hypotetickú situáciu, kedy brutálne predimenzujem fotovoltiku, aby som počas roka vyrobil presne toľko energie, koľko spotrebujem. Pripomeniem, že celková ročná spotreba energie je 1 550 kWh elektrickej energie a 32 317 kWh tepla. Spolu to je 33 867 kWh. Nasleduje výpočet dennej spotreby / výroby tak, aby sa spotreba a výroba rovnali. Celkový výkon kolektorov by mal byť 30 kW (33 867 kWh / 1 121 h efektívneho slnečného svitu).

TOTAL_HEAT_ENERGY = 32317
TOTAL_ELECTRICITY_ENERGY = 1550

simulation = simulate_energy_required(data)
energy_required = simulation['energy_required']
energy_required = sum(energy_required[minute::ticks_per_day] for minute in range(ticks_per_day))
energy_required = energy_required / np.sum(energy_required)

sun_fraction = scipy.signal.savgol_filter(get_shmu_sun_fraction(), 8, 2)

positions = suncalc.get_position(day_times.astype(datetime), LNG, LAT)
energy_produced = get_light_intensity(positions, to_rad(OPTIMAL_ANGLE))[0]
energy_produced = sum(energy_produced[minute::ticks_per_day] for minute in range(ticks_per_day)) * sun_fraction
energy_produced = energy_produced / np.sum(energy_produced)

energy_required = energy_required * TOTAL_HEAT_ENERGY + (TOTAL_ELECTRICITY_ENERGY / 365)
energy_produced = energy_produced * (TOTAL_HEAT_ENERGY + TOTAL_ELECTRICITY_ENERGY)

print(f"Najväčší prebytok: {np.max(energy_produced / energy_required):.2f}")
print(f"Najväčší nedostatok: {np.max(energy_required / energy_produced):.2f}")

Najväčší prebytok energie je v lete - 33-násobne viacej vyrobenej energie než spotrebovanej energie. Naopak v zime sa vyrobí 6,62x menej energie než je vyžadované (za predpokladu, že bude slnko svietiť priemerne a nebudem mať kolektory pod snehom).

Denná spotreba a výroba
Obrázok 14: Denná spotreba a výroba

Reálne nie je veľký problém vyrobiť 100% energie z obnoviteľných zdrojov. V lete. Nemecko sa pravidelne chváli obrovským podielom solárnej energie, ale len pár dní v roku. V zostávajúcej časti roka musia dodávať energiu uhoľné, alebo plynové elektrárne.

Čo tak uložiť energiu?

Vynikajúci nápad! Škoda, že to zatiaľ nikoho nenapadlo. Ale teraz vážne. V nasledujúcom grafe je nevyhnutný stav zásoby energie.

Uložená energia
Obrázok 15: Uložená energia

V najvyššom bode by sme potrebovali dlhodobo skladovať 15 474 kWh energie. Aké je to množstvo?

Typická lítiová batéria 18650 má kapacitu 10 Wh (2700 mAh pri 3,7V). Na skladovanie energie pre jednu domácnosť by bolo potrebných 1 547 400 článkov.

Vodík skladovaný pri 25°C a tlaku 69 MPa má energetickú hustotu 1,25 kWh / liter. Celkový objem by bol 12 379 m³. Teoreticky. Vodík je najmenšia existujúca molekula a veľmi rád uniká. Pri tak vysokom tlaku uniká do atmosféry niekoľko percent vodíka za deň. Ak k tomu prirátam straty pri výrobe a premene na elektrickú energiu, je tento spôsob ukladania extrémne neefektívny.

Pár slov na záver

Fotovoltaika je rozhodne zaujímavá technológia, ktorá má svoje miesto v energetickom mixe krajiny.

V niektorých krajinách má fotovoltaika väčší zmysel, v iných menší. Napríklad na severe austrálie dávajú perfektný zmysel. V austrálskom lete počas najväčších horúčav, kedy svieti slnko počas celého dňa bežia klimatizácie naplno a spotreba elektrickej energie je najvyššia.

Naopak v európe potrebujeme najviac energie v zime, kedy slnko svieti najmenej a kolektory často pokrýva sneh. Fotovoltaika rozhodne patrí do energetického mixu, ale netreba to zase preháňať. Príliš veľký podiel môže práve vyústiť do stavby nových plynových / uhoľných elektrární, ktoré by dopĺňali nedostatok energie v zime.

Ak sme pri ekológii, tak najekologickejšou energiou je tá, ktorá sa nemusí vyrobiť. Najlacnejším a najjednoduchším spôsob šetrenia energie je zníženie vnútornej teploty. Na Slovensku sa rozšíril taký zlozvyk udržiavať vnútornú teplotu vysoko nad 20°C. Reálne v pohode stačí tých 16-18°C a obliesť sa trochu teplejšie. Strata pohodlia je minimálna a úspora je celkom dobrá. Mimochodom ideálna teplota pre maximalizáciu kognitívnych schopností pre mužov je hlboko pod 20°C.

Nemenej dôležitá je izolácia. Ja mám zatiaľ staré okná a žiadnu izoláciu (aj keď múry sú pomerne hrubé). Tento rok plánujem vyriešiť minimálne jeden z problémov.

Zo spotreby elektrickej energie by som si bez ostatných opatrení až tak ťažkú hlavu nerobil. Tých necelých 5% celkovej spotreby je kvapka v mori. Napriek tomu by som mal pár rád k šetreniu elektrickou energiou.

Namiesto výmeny spotrebičov za nové by som odporúčal radšej vypínať spotrebiče úplne (nenechávať ich v pohotovostnom režime). Dobrým pomocníkom je napríklad zásuvka s vypínačom.

Ďalej nie je dôvod používať televízor s veľkou nenažranou obrazovkou ako zvukovú kulisu namiesto obyčajného rádia. Keď už sme pri televízoroch, dosť energie sa dá ušetriť používaním televízora s menšou uhlopriečkou.

Montáž solárnych panelov by som odporúčal len, ak boli splnené predchádzajúce rady (hlavne zateplenie). Ostrovný systém s s vykurovaním nemá absolútne zmysel vzhľadom na šialené požiadavky pre skladovanie energie. Napojenie na sieť a využívanie „virtuálnej batérie“ je z ekonomického hľadiska OK, ale ekologickým si nie som istý. Na rôznych odľahlých miesta, kde nie je dostupná elektrická sieť môže byť ostrovný systém s batériami fajn alternatíva voči dieslovému generátoru.

    • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 19.06 | 19:13
      Avatar Pavel Q4OS Centaurus  Administrátor

      Ja tu krvopotne riešim podsvietenie myši a pán si kreslí grafy a píše rovnice na využitie svetla :-)

    • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 20.06 | 09:38
      Avatar Livan Manjaro s XFCE  Používateľ

      Bol predstavený úžasný matematický aparát, akurát škoda, že sa tam občas objavili nejaké nepresnosti a z praktického hľadiska tento celý aparát nemá zmysel. Medzi nepresnosti môžem zaradiť napr. "Typická lítiová batéria 18650 má kapacitu 10 Wh (2700 mAh pri 3,7W)". Napätie batérie sa udáva vo voltoch, nie watoch. "aj tak si nie som istý, či táto funkcia má definovaný integrál" k tomuto môžem povedať iba to, že to z podstaty musí mať definovaný integrál, pretože sa jedná o plochu. Neviem si však predstaviť, že by to niekto reálne skúšal vypočítať, však by si s tým uvaril hlavu a výsledok je neistý.

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 20.06 | 11:08
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Opravené, pôvodne som chcel napísať konečnú hodnotu vo Wh, ale zistil som, že výrobcovia udávajú skoro vždy mAh, tak som radšej pridal pôvodné hodnoty a zabudol som jednotku.

        aj tak si nie som istý, či táto funkcia má definovaný integrál

        V tej časti za zaoberám symbolickým zápisom a mnohé dobre definované hladké elementárne funkcie nemajú definovaný integrál, ale s určitou presnosťou sa dá vypočítať pomocou numerickej integrácie. Typickým príkladom je napríklad ∫ xx dx.

    • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 20.06 | 11:01
      Avatar uid0 Debian  Používateľ

      mne to tak nejak sedliacky nejde do hlavy, ze by pri obycajnom konzumnom cloveku malo zmysel riesit, iba ak si off-grid diy clovek alebo hipster co to robi pre image. vo velkom mozno, kde sa daju problemy riesit nejak organizovane, doregulovat, servisovat, etc. ale keby mal mat kazdy doma vsetko okolo toho, su to velke naklady.

      a potom problemy s tym ako uchovavat energiu a nie len prvy rok, ale aj ked tie baterie budu odchadzat (RIP moja ups). a ked uz sa do toho taha ekologia, ako ekologicka je vyroba toho panelu vobec (jedna pani povedala, ze sa to asi ani nevrati pocas zivotnosti a kedysi to bolo in iba pretoze energie pri vyrobe boli lacne... ako dnes to vobec netusim).

      takze prva otazka je - oplati sa to vobec a ked ano, nie je to len dalsi fake eko?

      Debian. apt-get into it…
      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 20.06 | 11:11
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Off grid jedine na chate ako alternatíva generátora. Vykurovanie absolútne nie. Dodávanie energie zo siete trochu dáva zmysel, ale treba si aj tu uvedomiť, že keď sa takto bude vyrábať podstatná časť energie v lete stále bude sakra veľký problém v zime. "Ekológia" výroby solárnych panelov je kapitola sama o sebe. Za mňa jednoznačne hovorím, kto chce žiť ekologicky, nech šetrí, prípadne primerane izoluje.

    • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 25.06 | 13:51
      Avatar Richard Antix  Používateľ

      Ja bývam v PP. Dom (1. časť je z 30-tych rokov, rozšírená v 60-tych) sme zateplili (steny, strecha), vymenili okná, znížili stropy. Vykurovaná plocha je cca 250 m2, kúrenie plyn (cca 15000 kWh ročne), možné aj drevom (krb), ale to len 2x ročne, pre romantiku.

      Kúrenie je podlaha + radiátory.

      Ohrev vody zvládnu fototermické kolektory (apríl - október), v zimných mesiacoch aspoň predohrejú vodu z 10°C na cca 30°C, zvyšok dohreje plyn.

      Ale podstatné - keď sme uvažovali o fototermike aj na kúrenie, tak pri vtedajších cenách plynu vychádzala návratnosť cez 20 rokov, a bola to najmä obrovská investícia, na ktorú už (asi) nebolo. Tak sme od toho upustili. Navyše musela by sa pokryť úplne celá strecha, aby to v zime dokázalo pri štrbavom slnku vykúriť celý dom (toľko prepočty od odborníkov).

      Dnes by som išiel do fotovoltiky asi skôr z pocitu, že som nezávislý od všemožných (geo)politických manévrov, ako zo snahy ušetriť. Ale na reálnu nezávislosť by som musel obetovať časť pivnice na akumulátory s obmedzenou životnosťou. Takže toto zatiaľ nie.

      Teraz a najbližšie roky sa nám náklady na životný luxus zvýšia. My, čo sme zateplili a prerobili nehnuteľnosti pri vtedajších cenách, sa samozrejme tešíme, že to bolo takto "lacné". Lebo ako sa píše v článku, ušetrená energia je najlacnejšia.

      Dávnejšie som čítal nejaký článok (nedarí sa mi ho nájsť), v ktorom autor, podľa rôznych zdrojov a indícií (napr. oblečenia ľudí v starých filmoch), došiel k záveru, že pred sto rokmi bola bežná teplota v bytoch okolo 16°C. To sa mi zdá pomerne nízka, napr. ja pracujem pri cca 20°C, a niekedy mám pocit, že musím prikúriť, alebo sa obliecť, lebo sa cítim nekomfortne. Ale môže sa stať, že sa budeme predsa len obliekať teplejšie.

      A teraz politické okienko (moje osobné názory):
      Myslím si, že štát môže dotovať energie, aby boli aj v budúcnosti lacnejšie, len je otázkou, na úkor čoho, keďže hospodárime zo schodkom.
      Na úkor ktorého odvetvia?
      Na úkor budúcich generácií?

      To čo sa deje na Ukrajine je tragické a náprava vzťahov s Rusmi nebude možná desiatky rokov. Ja nemám ilúzie, ako hovoria Japonci - vo vojne a láske je dovolené všetko. A asi aj v biznise. Preto sa teraz kamarátime s Arabmi, ktorí sú tiež diktatúrou a navyše hádžu bomby, tuším na Jemen. Detto naše vzťahy s Tureckom. Je naším šťastím, že sú to naši spojenci.

      Ak politici hovoria, že "nestarajme sa o Ukrajinu, ale starajme sa o seba", sú na veľmi tenkom ľade. Starať sa o seba, znamená podporovať, aby konflikt bol čo najdaľej od nás a teda na východe Ukrajiny. Starať sa o seba znamená získať pre nás to najlepšie - a či sa nám to páči alebo nie, pre nás by bolo najlepšie mať Ukrajinu v EÚ, aby sme mali lepší prístup k jej pôde či inému (nerastnému) bohatstvu. A pre nás by bolo najlepšie, ak by bolo Rusko porazené (myslím včítane vrátenia Krymu Ukrajine). Naša póza voči Rusku bola desiatky rokov príliš submisívna a preto dochádza k snahe o expanziu Rusov.

      My si (stále) totiž myslíme, že Rusi sú naši bratia. Ale hovno. Ja s nimi pracujem desiatky rokov. A sú to prevažne aziati (a ich miešanci, čo samozrejme vôbec nevadí), ale to hranie na slovanskú vzájomnosť je smiešne. To nemá (voči Rusom) jednak opodstatnenie a hlavne je to náš romantizmus. My sme pre Rusov boli vždy druhoradí, nech sa kpt. Danko chodil klaňať akokoľvek často.

      Pretože plyn či ropa už z Ruska, za súčasnej konštelácii, proste nebudú, vojna (zbraňami, sankciami) už zašla priďaleko. Ak sa budeme chcieť vrátiť k "lacnej" ruskej rope/plynu (úvodzovky preto, lebo zase až taká lacná nebola a od 2014 sa stále šplhala nahor, čo si však hlavy pomazané akosi neuvedomovali a netušili, že sa vytvára rezerva práve na terajší konflikt), tak to bude asi až (len špekulácia) vtedy, ak Rusko bude porazené, ponížené a vykrvácané a bude nám vďačné, že tú ropu/plyn kúpime. Avšak je možné, že k takejto situácii nedôjde a desaťročia budeme strádať.

      Alebo sa udeje niečo úplne iné.

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 25.06 | 15:34
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Ja mám tých 300m² a omnoho nižšiu teplotu a ten rozdiel medzi zatepleným a nezatepleným je zásadný. Tento rok idem riešiť minimálne okná a možno severnú stenu.

        Pár slov k politike. Ja sa síce k týmto témam moc nevyjadrujem, aj keď sledujem politiku pravdepodobne omnoho viac než bežný slovák.

        Dotovanie energií je podľa mňa cestou do pekla. V prvom rade si treba uvedomiť, že dovoz fosílnych palív vytvára negatívne saldo (rozdiel medzi peniazmi, ktoré tečú do ekonomiky od peňazí, ktoré tečú von z ekonomiky). Fosílne palivá dovezené dovezené na Slovensko sú čistými nákladmi a aby sme mali udržateľný rozpočet, musíme vyvážať tovary v ekvivalentnej cene (alebo pridanej hodnote). Rozumné kroky vlády sú tie, ktoré znížia spotrebu, napríklad podpora znižovania energetickej náročnosti budov.

        K Ukrajine samozrejme platí, že čím ďalej je Rusko od našich hraníc tým lepšie. Silná Ukrajina súčasťou EU by znamenala obrovské oživenie ekonomiky na východnom slovensku. Smutné je, že práve východné slovensko najviac kričí, aby sme sa nestarali o Ukrajinu.

        Jedná vec sú moje želania, druhá vec je, čo je reálne dosiahnuteľné. Pri súčasnej podpore zo západu vidím perspektívu Ukrajiny veľmi zle. Normálne sa tvárime, že ako veľmi pomáhame. Posledná väčšia zásielka, ktorú si pamätám bolo pár húfnic a asi 30 000 kusov munície. S tým majú vydržať akože pár týždňov, keď rusi vypália 50 000 denne. Bavíme sa tu o 4 raketometoch ako o obrovskej pomoci kým rusko má tuším 3 000. Nie, že by ich pár nemala Ukrajina, lenže medzitým sú zničené, pretože rusko má rakety s plochou dráhou a dlhým doletom. NATO sa bojí dodávať niečo silnejšie, aby nebodaj nezasiahli rusko a neeskalovali konflikt. Tak rusi si môžu strieľať z vlastného územia a ukrajina nemá právo zasiahnuť ani vojenské ciele v rusku? Ešte raz pri tejto politike NATO budem počuť od niekoho, že NATO ohrozuje rusko tak mu dám takú facku, že mu stena dá druhú.

        • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 26.06 | 09:16
          Avatar Richard Antix  Používateľ

          Presne tak, je to smutné, že západ nesmie eskalovať konflikt, ale Rusi môžu… A tiež ten postoj USA - dáme vám (UA) rakety, ale obmedzíme im dolet… To je aká logika - Rusi majú a používajú rakety s dlhým doletom, a Ukrajinci ich nemôžu mať?
          Detto Bielorusko - z ich územia letia rakety na UA, ale akosi sa to prehliada…

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 26.06 | 13:18
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Ešte doplním jednu vec, ktorá ma dosť trápi a to sú tzv. ekoaktivisti v Nemecku a Rakúsku. Sám som tak trochu aktivista a som napríklad proti ťažbe uránu v mojom okolí (pretože sú omnoho škaredšie miesta, kde sa dá ťažiť).

        Lenže antijadrová lobby, ktorá vznikla v nemecku a rakúsku je úplne na hlavu. Mimochodom jedno veľmi pekné video z rakúskej jadrovej elektrárni je na youtube.

        Tí kreténi sa tvária, ako im záleží na uhlíkovo neutrálnej budúcnosti, ale pokojne budú spaľovať plyn na výrobu elektrickej energie. V lete sa tvárime, že 100% energie, ale v zime si pokojne budeme páliť uhlie.

        Teraz tu vznikla zaujímavá situácia, že plyn prúdi v menšom objeme (asi aby sme nenaplnili zásobníky) a môj tip je, že v jeseni budeme bez plynu. Potom budem zvedavý na solidaritu krajín EU (hlavne nemecka).

    • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 01.07 | 10:14
      Avatar martin-zeleny Linux Mint Mate  Používateľ

      On ten konflikt ma svoje korene uz v roku 2014. Vtedy niekedy Ukrajina podpisala dohody Minsk I a po ich neplneni Ukrajinou Minsk II. Minsk II garantovaly krajiny OBSE a okrem Ruska a Ukrajiny aj Francuzsko a Nemecko. Zial marne. Ukrajinci na to nedbali a boli aj s tazkou technikou priamo na hranici styku a strielali do svojic vlastynch ludi, teda to vzburenych ruskojazyčných ukrajincov v DLR a LLR. Pouzite armady proti vlastnym civilom by sa dalo hodnotit ako vojnovy zlocin. Padlo ich tam za 8 rokov okolo 14 000, podla separatistov az 20 000. To je strasne vela a zbytocne. Ako to tam vyzeralo napriklad tu

      Cloveku je tych ludi luto, nemuselo to byt. Chcelo to len troska viac odvahy, zatlacit na Ukrajinu aby plnila Minske dohody a mohol byt mier. Dnesny konflikt byt nemusel. Win-Win situacia a pre vsetkych. Pre Ukrajincov, Rusov, nas ....

      Cakal som o tom debatu po vypuknuti vojny, no miesto toho nastala cenzura a medialna masaz. Ukazka tu.

      To, ze s Ukrajinou neni vsetko ok, sa verejne vedelo. Napr. tu ci tu.

      Zial nase media si radi davali ruzove okuliare a sirili bludy

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 01.07 | 10:56
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Ale prd. Nikto tu nerobí cenzúru, akurát je ukrajina napadnutá ruskom. Nebyť ruskej podpory separatistov, mohlo byť dávno po vojne a armáda mohla byť očistená od neonáckov. Momentálne je situácia taká, že kreténi s vytetovanými hákovými krížmi sú na oboch stranách. Neviem o tom, že by to niekto tajil, ale robiť s tým nebude nikto nič kým konflikt neskončí. V médiách sa to tiež nebude prepierať, pretože za daných okolností je to irelevantné.

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 01.07 | 11:04
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Ešte si treba uvedomiť, že tam zomieralo 25 civilistov ročne (!!!). Ukrajinský prezident pochádza s tej údajne nenávidenej ruskej menšiny. Na území samozvaných republík operovalo obrovské množstvo ruských "dovolenkárov". Keby sa jednoducho do toho Rusko nemiešalo, mohlo byť po probléme mierovou cestou.

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 01.07 | 13:00
        Avatar Miroslav Bendík Gentoo  Administrátor

        Alebo aby som to trochu preniesol z nášho pohľadu. Maďarská menšina je pre nás niečo ako ruská menšina na ukrajine (nemyslím doslovne, ale určitá nevraživosť tu je).

        Teraz si predstavme, že sa zvolila vláda, ktorá sa chcela priblížiť k západu (alebo nebodaj vstúpiť do EU). Lenže nakoniec sa ukázalo, že vláda je akurát promaďarská prostitútka, ktorá nechce aby sme obchodovali s nikým iným, len s maďarskom. Členovia sú extrémne skorumpovaní, veď čo by človek neurobil pre zlatý hajzel, však.

        Celá situácia vyústila k zvrhnutiu vlády a novým demokratickým voľbám. Skôr než boli vyhlásené nové voľby sa na južné slovensko nasťahovali maďarskí "dovolenkári", ktorí pomocou maďarskej vojenskej techniky obsadili južné slovensko. Pripomeniem, že slovensko má 500 vojakov (približný prepočet podľa ukrajiny). Maďari postupujú ďalej, keďže to išlo úplne jednoducho a naša armáda je nefunkčná a rozkradnutá. Ako "záchrancovia" sa tu vyskytuje neonacistické združenie "slovenskí branci", ktorí zastavia postup separatistov a maďarských dovolenkárov (či anektistov?). Tu nastáva otázka, či by sme mali odovzdať krajinu maďarsku, pretože jediní schopní vojaci sú tu neonackovia, alebo nechať neonackov v armáde, kým sa situácia nevyrieši? Ukrajinci sa rozhodli ponechať, je to ich vec.

        Teraz prešlo pár rokov, my sme si zvolili prezidenta z maďarskej menšiny, ktorý osobne chodí na frontovú líniu kontrolovať, či vojaci dodržiavajú prímerie. Neonackovia sa do parlamentu nedostali, ale stále zostávajú v armáde (aj keď už vo výraznej menšine). Konflikt je viac-menej zamrznutý a zomiera pár ľudí ročne. Nebyť tvrdohlavosti maďarskej strany, zrejme by sa teraz dal konflikt bez problémov ukončiť.

        V tejto situácii maďarská armáda zaútočí na celé slovensko. Kompletne. Raketami, bombami, všetkým, čo majú, pretože chcú krajinu "denacifikovať". Aspoň podľa prvých vyjadrení. Neskôr to samozrejme korigujú, tvrdia, že nechcú aby sme išli do NATO, pretože je pre nich hrozbou (áno, presne to NATO, ktoré nechce poskytnúť ani len rakety dlhého doletu, aby sme nedajbože nemali možnosť zasiahnuť maďarsko, presne to NATO je akože hrozbou). Alebo tvrdia, že sú tu biologické laboratória s americkým kapitálom, ktoré držia nebezpečné choroby (ehm áno máme také reálne na slovensku, je to bežné). Každý deň nová výhovorka, každý deň počet civilných obetí porovnateľný s počtom za celý rok pred inváziou, ale najväčší problém je, že máme v armáde neonackov.

        Potom si svojvoľne unášajú starostov, nasadzujú tam svojich ľudí, zavádzajú forint, povinnú maďarčinu v školách, rušia výučbu angličtiny atď. Takto vyzerá oslobodzovanie na ruský spôsob. Ehm maďarský.

        Ešteraz sa ospravedlňujem maďarom, toto bola len analógia vzhľadom na určitú nevraživosť slovákov voči maďarskej menšine.

        • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 02.07 | 09:13
          Avatar Richard Antix  Používateľ

          Nepochybujme, že ak by neexistovalo NATO a EÚ, tak by sa Orbán a Vučić rozťahovali. Myšlienka veľkého Maďarska žije, stačí sa ísť pozrieť na nacionalistické prejavy na severe Vojvodiny (tam chodím pár-krát ročne) či v Rumunsku.
          Podobne je na tom i Republika Srpska (súčasť federácie Bosny a Hercegoviny), tam nalievajú Srbi, s Ruskou podporou, veľa peňazí.
          Tragédia Srbska je v tom, že hoci dostávajú najviac investícií práve z EÚ, tak aj tak adorujú Putina (dokonca som videl billboardy pri ceste, s nejakým švihnutým politikom), tam sa totiž ruská propaganda aktivizuje asi viac, ako napr. u nás. Ale tak to musí byť - potrebujeme mať Srbsko a západný Balkán v EÚ, kvôli bezpečnosti.

          Ľudia si ako-keby neuvedomovali, že ak by sme boli neutrálni, tak by sme boli v obrovskom ohrození. Úprimne ľutujem Kišiňov, ak sa Rusi získajú časť územia medzi Moldavskom a Čiernym morom, sú nahratí.

      • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome 02.07 | 09:03
        Avatar Richard Antix  Používateľ

        Hm, ono tie Minské dohody sú riadny bizár. Boli dohodnuté pochopiteľne nasilu, Krym pripadol Rusku. Aká je ich legitimita? To je ako keď vlk ponúkne dohodu ovciam. Je tragédiou, že ostatné krajiny ich prijali.

    • RE: Slnečné kolektory na staršom rodinnom dome Včera | 14:30
      Avatar redhawk1975   Používateľ

      pekne spracovane.

      ja som nieco take planoval ale sa to neoplati. malo slnka.

      inak skvele videa k tejto teme ma amperak na yt s elektrodad maju o second hand paneloch