Mentálna kompenzácia otvorených systémov

07.08 | 11:08 | dashove idei | dash

Málo ľudí v civilizovaných krajinách zachováva svoje hodnoty vo virtuálnom svete, ktoré inak považujú za im prirodzené, ale keď prejdú do virtuálneho sveta, ony sa akosi vytratia.

Sloboda, otvorenosť, flexibilita a transparentnosť sú take hodnoty. Napríklad nechceme byť obmedzovaní, nechceme mať uzatvorené hranice čo by obmedzilo náš pohyb, nechceme nevedieť na akých projektoch sa podielame ktoré by nemuseli byť v súlade s naším morálnym presvedčením, nechceme centralizáciu ktorá nabáda na korupciu.

Práve naopak, hľadáme tieto hodnoty prirodzene, avšak vyzerá to tak, akoby virtuálny svet bol iný, akoby sme boli zaslepení svojou pohodlnosťou, ale on nie je.

Tak isto ako nechceme, aby sme neboli obmedzovaní tak, že náš sused nás sleduje, tak tak isto nechceme byť sledovaní vo virtuálnom svete napríklad webovou kamerou, ale tam zrazu je nám to ľahostajné a takú aplikáciu si nainštalujeme. Tak isto ako nechceme mať predpísane kde sa môžeme pohybovať, tak isto nechceme mať predpísané používanie aplikácii. Tak isto ako nechceme nevedieť na akých projektoch sa podielame, nechceme ani nevedieť čo aplikácie, ktoré používame v skutočnosti robia. Tak isto ako nechceme aby existoval monopol na trhu a chceme aby na trhu bola zdravá konkurencia, tak isto nechceme aby vo virtuálnom svete bol iba jeden trh.

Napriek tomu sa neštítime používať proprietárne systémy, ktoré popierajú tieto hodnoty vo svojich základoch a bránime sa používať otvorené systémy, ktoré také hodnoty uznávajú a podporujú, a dokonca sú na nich postavené.

Odpoveďou môže byť zvyk a pohodlnosť bádať a vzdelávať sa. Pohodlnejšie je potlačiť naše vlastné hodnoty, ktoré nás charakterizujú, ak nám iní ponúknu ľahšiu cestu. Avšak, potom sa stávame ľahko ovládnuteľní, porušujeme tým vlastnú integritu a oslabujeme svoju osobnosť.

Veď predsa to je ludské byť pohodlný, a tiež to je v súlade s hodnotami ktoré sme zaviedli vyššie. Ale tiež ľudské je vedomostne žiť, byť zvedavý, a zaujímať sa, aj o morálne veci okolo nás. Žiaľ, taký ďaľsí krok v uvažovaní si vyžaduje mať dostatok prostriedkov, ktoré by nám umožnili viac sa zamýšľať a hľadať aj mentálnu kompenzáciu.

Viac prostriedkov by nám umožnilo posunúť naše mentálne vybavenie smerom ku naozaj civilizovanej spoločnosti akú dnes, žiaľ, vidíme len v sci-fi.

Preto sa pokúsme, aj napriek našej pohodlnosti, ktorá nám je prirodzená, odhaliť taje mentálnej kompenzácie, napríklad v podobe spomenutých hodnôt a uvedomiť si ich, ktoré otvorené systémy ponúkajú už dnes.
    • RE: Mentálna kompenzácia otvorených systémov 07.08 | 22:43
      Avatar bedňa antiX, Devuan, LegacyIce  Administrátor

      Pekné, súhlasím.

      Odpoviem slovami BF:

      Vymeniť za kus chleba, v špinavej plytkej vode,ten skvelý pocit, ten pocit z neba, a život na slobode.

      Treba sa spýtať seba na svedomie čisté, či za ten kúsok, za kúsok chleba nerobíme to isté.


      Som starší ročník, ale potešilo ma ako tento text unikol dokonca aj komunistickej cenzúre a vyjadruje v pár vetách všetko čomu verím.

      Táto správa neobsahuje vírus, pretože nepoužívam MS Windows. http://kernelultras.org
    • RE: Mentálna kompenzácia otvorených systémov 09.08 | 11:12
      Avatar kroll   Návštevník

      Základ ľudskej lenivosti tkvie v presvedčení, že ľahšia cesta je aj tá správna cesta. Možno ňou dosiahnuť cieľ, ale človek sa nemusí namáhať a mľandravie. Potom sú ľudia svedkami dosť absurdných situácii: pozri našich zlodejov, politikov.

    • RE: Mentálna kompenzácia otvorených systémov 24.08 | 22:47
      Avatar gs_peter Mac OS X, iOS  Používateľ

      správanie človeka je vždy zavislé od prostredia, v ktorom je vychádzajúc z faktu, že: človek nie je schopný akceptovať akékoľvek racionálne zmeny vo vlastnom fungovaní (užívaní materiálna bez ohľadu na budúci dopad), pokiaľ nezíska vlastnú emocionálnu skúsenosť vyplývajúcu z prežívaného nedostatku, môžeme vyvodiť už spomenutú myšlienku, že človek je lenivý a spravidla považuje za správnu cestu tú ľahšiu...

      ono je to o prioritách...

      ja som venoval analýzam o človeku vs prostredie nejaké úsilie a viem, že pokiaľ človek nazažije, tak nepochopí, pretože človek nedokáže rozmýšľať v kontexte nepoznaného, mozog tak nefunguje, mozog vychádza vždy s poznaného a na základe toho porovnáva s ostatným prežitým... preto, keď sa s niekým rozprávate, máte pocit, že rozumie, čo mu hovoríte a snažíte sa mu niektorú skúsenosť predať, že ak sa ocitne v takej situácii, tak môže použiť vašu skúsenosť, tak pri vzniku tej situácie bude ten človek postupovať na základe vlastných skúseností, lebo iné nemá a aj keď vyzerá, že vám v danom čase a priestore rozumel, tak jeho mozog zhodnotil, že daná situácia vykazuje znaky podobnosti s už prežitou situáciou a tak automaticky človeka vedia po linke... tento fenomén sa dá zvládnuť veľkou dávkou sebarefexie a schopnosťou pracovať s počutými súsenosťami, ktoré prataví do vlastných mustier bez zmeny základnej myšlienky...

      všetky veci okolo človeka sú vždy viazané na množstvo detailov, ktoré menia daný stav...

      netreba podceňovať inteligenciu prostredia, spoločenskú vedomosť a ako čerešnička na torte je nový fenomén morálna tuposť...

      dá sa o tom písať na roky...