Ako bolo na OSSConf 2026?

Od 1. do 3. júla 2026 sa konala každoročná konferencia OSSConf a ja som nesmel chýbať. Čo ma na nej zaujalo?

Je to už veru tradícia

Akoby aj nie, keď to bol štrnásty ročník. To je pekné číslo, za rok môže dostať aj občiansky preukaz. Cieľom konferencií OSSConf je predovšetkým neformálne stretnutie priaznivcov otvoreného softvéru a otvorených technológií. A popri tom sa niečo nové dozvedieť a naučiť. Aspoň u mňa je to takto, rád vidím a stretnem ľudí, ktorí sú na rovnakej vlnovej dĺžke ako ja. A samozrejme, zväčša sa jedná o tie isté tváre. Tento rok sme tam zo „severnej“ linuxovej skupiny boli traja: Slavko, Mirec a ja. Čo je aj jemná výčitka voči ostatným linuxákom z linuxos.sk. Ozaj jemná. Mimochodom, Slavko je jedným z praotcov—zakladateľov konferencie.

Ubytovaní sme boli na internátoch, tento rok sme to s Mircom nepodcenili a objednali si izby trochu skôr. Ono sa dá ubytovať hocikde, ale internáty na Veľkých Dieloch sú po ruke a netreba sa prepravovať motorizovane.

Tento rok bol program mimoriadne „našlapaný“. Až natoľko, že prednášky a workshopy boli paralelne — viď program. Na jednej strane bolo skvelé, že je to takto bohaté, na druhej strane sa niektoré zaujímavé (pre mňa) prednášky prekrývali s inými. Taktiež to opticky oslabilo účasť (počet návštevníkov si netrúfam odhadovať), pretože sa ľudia roztrúsili.

Napíšem tu niekoľko svojich postrehov. Každá prednáška by si zaslúžila svoj priestor a opis, ale nebudem sa každej (navštívenej) venovať, lebo by to bolo veľmi pracné. Preto sa ospravedlňujem tým, ktorých mená tu nezaznejú.

Prvý deň

Mirek Biňas nám objasnil SOLID princípy v IoT. To poznáme, IoT = Internet of sTinks. A SOLID princípy sú o tom, ako dizajnovať softvér, aby bol udržiavateľný, rozšíriteľný, testovateľný. Teda to, čo presne pri programovaní malých μkontrolérov nerobíme. No veď ono je to aj myslené pri tvorbe tutti programov pre zariadenia, ktoré z nás spravia boháčov. Ak to zatiaľ tak nie je (a teda ak nie sme boháči), tak to bude možno aj tým.

Mirek je VŠ pedagóg a preto sú jeho prednášky dynamické, vtipné, kontaktné a trochu stresujúce. Proste sa pýta do davu a dav občas neodpovedá. A preto sa na jeho prednášky (alebo workshopy) oplatí ísť aj vtedy, ak človek nie je v onej problematike „doma“ alebo je to pre neho úplne nové. Nenásilne a neplánovane sa človek veľa naučí.

Druhú prednášku mal Mirek o organizovaní Namakaných dní, ktoré sa pravidelne robia na Technickej univerzite v Košiciach. Predstavil šikovné nástroje pomáhajúce s plánovaním, prezentáciou či mailing-listami.

Potom bola séria prednášok o CyberGame, čo je náročná programátorska súťaž, ktorú hrajú juniori, študenti, učitelia, programátori, profesionálni bezpečáci. CyberGame obsahuje viac ako sedemdesiat úloh z oblastí: malvérová, forenzná a OSINT analýza, kryptografia a ofenzívna bezpečnosť. A o svoje skúsenosti sa podelili promotéri i súťažiaci. Len na okraj: i ja som sa tento rok zapojil, s biednym výsledkom (no zase pár úloh som vyriešil 🙄…). Jednak som sa o tom dozvedel až pred koncom a jednak aj preto, že som vzhľadom na svoje vedomosti niekedy ani nebol schopný rozšifrovať skratky v zadaniach. Mne osobne to príde ako hodne špecifická vec, pre ktorú musí mať človek nadšenie. Nie je to len o trénovaní logiky tvorením algoritmov. Človek sa musí o to aktívne zaujímať — čo ja sa nie.

Ale nevidel som to do konca, pretože som dal prednosť workshopu o TikZ-e. Viedol to Rudolf Blaško a hoci išiel v rýchlom tempe, stíhal som to na laptope písať a testovať. Kto to nepozná — TikZ je rozšírenie pre LaTeX na kreslenie vektorovej grafiky priamo v dokumentoch. Umožňuje vytvárať diagramy, schémy, grafy aj ilustrácie pomocou príkazov (napr. definovaním bodov, čiar, tvarov a zarovnaním prvkov), takže grafika 100% pasuje do dokumentu z hľadiska dizajnu, fontov a pod. Nie je ako „päsť na oko“, keď niekto nakreslí grafiku v inom programe a len ju tam „na hulváta“ vloží. Lebo o tom LaTeX predsa je — o estetike, štýle, trochu elitárstve a samozrejme nádherných typografických výstupoch.

Potom sa mi podarilo stihnúť prednášku Eda Drusu o ochrane pamäte v μkontroléroch. Tá je realizovaná viacerými spôsobmi. Pričom jedna je otravnejšia ako druhá. Ale Edov operačný systém pre ARM-ové procesory (nemýliť si s armatúrou 😀) to umožnuje robiť neiritujúco, pomocou šikovných makier v C. Samozrejme, na pozadí je nejaká mágia, ktorej rozumie len autor. Ťažko zhrnúť také veľké dielo do pár viet, takže len poviem, že sa jedná o izoláciu jednotlivých procesov priamo na μkontroléri pomocou hardvérovej „Memory Protection Unit“ a zmysluplného aplikačného modelu okolo toho. Takže žiadna aplikácia nemôže „babrať“ do pamäte druhej. A má to ešte iné výhody, odporúčam si pozrieť web cmrxrtos.org. Neskôr mal Edo o tom aj workshop, ale ja som bol na inom a krylo sa to aj s mojou prednáškou…

Na záver opäť Mirek Biňas zaujal hackovaním čínskeho routra, v ktorom bolo pradávne Raspberry Pi. Aj keď človek nemá ilúzie o mnohých produktoch, takéto prednášky človeka zase postavia pred otázku, či používanie lacných zariadení, ktoré sa ľahko nastavujú (napr. i čínske WiFi kamery) vskutku stojí za tú úsporu (peňazí a/alebo času). Mirek to zase viedol interaktívne a nejako sme sa všetci spoločne dopracovali k tomu, že sa vedel prihlásiť do backdoorového konta zariadenia. Pomocou klasických linuxových nástrojov ako nmap či netcat. Zaujal i náš kamarát Rasťo, ktorý sypal parametre pre nmap z hlavy 😀.

Na záver dňa sme dostali guláš. Keďže sa nepekne rozpršalo (krúpy mne i ostatným trochu upravili fasádu auta) tak to nebolo, ako zvyčajne, na dvore za fakultou, ale v jedálni. Vôbec to nevadilo, dobre sme si pokecali a zahrala aj gitara.

Druhý deň

Začal prednáškou Slavko. Jeho prednášky sú vždy veľmi zábavné (a aj musia byť, ak chce zaujať v reálnej praxi svojich žiakov, teda aspoň vtipnejšie ako doom-scrolling na instagrame)! A trochu aj kontroverzné. Teda — to nie je úplne presné slovo. Slavko má schopnosť, a tá mi veľmi imponuje, pomenúvať veci pravými menami. Tým narážam na to, že prednášky sa nahrávali (alebo niekam prenášali, neviem) pomocou MS Teams. Čo je v rozpore s duchom konferencie. Nebudem tu vznášať ohnivú kritiku. No nebolo to určite ideálne. Ešte viac — nebolo to vôbec vhodné. Preto by bolo žiadúce to v budúcnosti vyriešiť pomocou slobodných nástrojov. Teraz na to bude čas. Alebo to aj úplne zavrhnúť ak sa nenájde riešenie. Náš linuxový spôsob života nás naučil nájsť riešenia. Takže nemám obavy.

Slavko opísal svoju cestu (ako v Hobitovi) vizualizácie dát, ktorá začala pri matplotlib a skončila nakoniec znovu pri matplotlib. Akých dát? Nuž geografických. Napríklad dát o útokoch na jeho server vztiahnutých na geografické oblasti. Laik ako ja by si myslel, že sa to musí robiť len a len ručne. No — nemusí, ak má človek nápad, chuť a samozrejme zručnosť. Na konci sú potom krásne farebné výstupy na mape sveta.

Obr. 0: Mapa zablokovaných útokov na sieťovej pasci

Obr. 1: Mapa sieťových skenerov

Aj náš Miroslav Bendík mal svoju prednášku. O Shadertoy. Proste o shaderoch. A ich programovaní pomocou online prostredia. Tých shaderov. Jáj, že vy neviete, čo sú to tie shadery? A veď to nevedelo ani 90% osadenstva, a ako sa im na konci páčili.

Shader je program pre grafickú kartu, ktorý určuje, ako sa má vypočítať farba pre každý pixel obrázka. Beží v GPU (ale nemusí) a rieši také veci ako svetlo, tiene, textúry, efekty, deformácie obrazu.

Možno si niekto pamätá na epizódu z Teórie veľkého tresku, kde Penny, pomerne jednoduchá (sprvu!) dievčina požiadal vedca Sheldona, aby jej „vysvetlil fyziku“, na čo on začína prednášku teplým vlhkým večerom, keď Aristoteles (alebo Sokrates, neviem presne) si voľačo všimol (zase neviem presne čo, ale to som celý ja, nikdy si nepamätám veci do detailov 🤷‍♂️). A Mirec takto začal od grafiky na starých GPU a došiel k nádherným animáciám. Napríklad táto. Viac ukážok na stránke https://www.shadertoy.com/.

Potom som Mirca požiadal, nech ukáže zdrojové texty oných animácií. Je to zmeska matematiky a C. Len preto, aby si ostatní nemysleli, že to je len tak — že niečo naklikám a mám to. To zďaleka nie.

Po obede som sa presunul do inej miestnosti, kde Petr Olšák prezentoval svoj sádzací systém OpTeX (https://petr.olsak.net/optex/). Je postavený na LuaTeX-u, ale zásadne (oproti LaTeX-u) sprehľadňuje celé pozadie sádzacieho stroja. Udržiava jednoduché princípy TeX-u bez neprehľadných makier a makier nad makrami, ako to poznáme v LaTeX-u. Je voľne dostupný, je súčasťou TEXlive. Je to novinka z roku 2020, takže neobsahuje dnes už nepotrebné nánosy dlhého historického vývoja. Napríklad hneď od začiatku pracuje výlučne s fontmi Unicode a plne využíva možnosti moderného TeX-ového enginu LuaTeX. Predpokladá schopnosť používateľa používať primárne samotný TeX. Čo — povedzme si úprimne — zase hocikto neovláda, lebo LaTeX nás rozmaznal a voviedol do sveta, síce pohodlného, ale zato neprehľadného, často ťažkopádneho a v ktorom sa už nikto nevyzná a keď sa niečo zasekne, tak natrvalo.

Kto ho nepozná, tak Petr Olšák je významná postava česko-slovenskej TeX komunity najmä cez dlhoročnú praktickú podporu TeX-u, tvorbu maker a vzdelávacie/komunitné aktivity, t.j. množstvo kníh a príspevkov. Okrem nového OpTeX-u je známy i prostredníctvom makier OPmac (rozširujúce makrá pre plainTeX), apnum (arbitrárna presnosť čísel implementovaná priamo v TeX makrách), CSTeX / CSplain (nástroje pre lokálnu typografiu), známy je i jeho systém pre fonty (Olsak’s Font System).

Na webe má prehľad dlhého radu článkov (vrátane publikácií v TUGboat) najmä k OpTeX/OPmac a praktickým témam okolo TeX-u. V svete CS TeX-u zohral a zohráva významnú úlohu.

Ja som si jeho OpTeX vyskúšal dávnejšie. Tento minimalistický, nič neskrývajúci prístup sa mi páči. Dlhšie uvažujem, že by som spravil exporter pre emacsový org mode, aby si poradil i s jeho príkazmi.

Okrem toho sme si dobre pokecali i večer na pive. Aj o tomto je OSSConf.

Hoci moja viera je taká,… no skoro žiadna, fascinovala ma prednáška Šimona Konečného o vytváraní študijnej bilie pomocu OpTeX-u a príslušných makier OpBible pomocou AI a samozrejme dôkladnej ľudskej revízie. Určite si ju pozrite na https://phos.club/. Je to nádherné a neuveriteľne rozsiahle dielo. Na webe sú celé PDF súbory, ale aj možnosť čítania online. Prednáška bola veľmi príjemná vďaka aure prednášajúceho a samozrejme pre mňa aj preto, že používa Emacs 😀.

Štefan Toth v príspevku so siahodlhým názvom „Preklad kníh pomocou lokálnych veľkých jazykových modelov: praktická skúsenosť s nástrojmi pre EPUB“ opísal praktické použitie lokálnych veľkých jazykových modelov pri preklade kníh do slovenčiny. A nastolil otázku, či je to lepšie robiť lokálne, na svojom stroji, alebo si zaplatiť SaaS službu. Došiel k záverom, že z hľadiska nákladov na elektrickú energiu je cena domáceho prekladu 2× vyššia (a to tam nie je zarátaný hardvér [o.i. grafická karta, ktorú na to použil, stála cca 5000 €]). Online služby umožňujú paralelizmus, takže čas prekladu je výrazne kratší. Ale dodám, že stále je to SaaS (služba ako servis). Tzn. že odosielame naše dáta na servery, kde strácame kontrolu nad tým, čo sa s nimi ďalej deje.

Hodí sa zacitovať niekoľko výrokov Richarda M. Stallmana:

Servery SaaS odoberajú používateľom kontrolu ešte neúprosnejšie ako proprietárny softvér. V prípade proprietárneho softvéru používatelia zvyčajne dostanú spustiteľný súbor, ale nie zdrojový kód. To sťažuje štúdium bežiaceho kódu, a preto je ťažké zistiť, čo program skutočne robí, a ťažké ho zmeniť.

V prípade SaaS nemajú používatelia k dispozícii ani spustiteľný súbor, ktorý vykonáva ich výpočtové úlohy: ten sa nachádza na serveri niekoho iného, kde ho používatelia nemôžu vidieť ani ovládať. Preto je pre nich nemožné zistiť, čo program skutočne robí, a nemožné ho zmeniť.

Navyše, SaaS automaticky vedie k dôsledkom, ktoré sú ekvivalentné škodlivým vlastnostiam niektorých proprietárnych softvérov.

Napríklad niektoré proprietárne programy sú „spyware“: program odosiela údaje o počítačových aktivitách používateľov. Microsoft Windows odosiela informácie o aktivitách používateľov spoločnosti Microsoft. Windows Media Player hlási, čo každý používateľ sleduje alebo počúva. Amazon Kindle hlási, ktoré stránky ktorých kníh si používateľ prezerá a kedy. Angry Birds hlási históriu geolokácie používateľa.

Teoreticky by sa homomorfné šifrovanie mohlo jedného dňa vyvinúť do takej miery, že budúce služby typu SaaS by mohli byť navrhnuté tak, aby nedokázali porozumieť niektorým údajom, ktoré im používatelia posielajú. Takéto služby by mohli byť nastavené tak, aby nesledovali používateľov; to však neznamená, že nebudú vykonávať žiadne sledovanie. Navyše, sledovanie je len jednou z vedľajších nespravodlivostí služieb typu SaaS.

SaaS je rovnaké ako používanie proprietárneho softvéru so spywarom a univerzálnym backdoorom. Poskytuje prevádzkovateľovi servera neoprávnenú moc nad používateľom, a proti takejto neoprávnenej moci sa musíme brániť.

Neskôr som mal prednášku i ja: volala sa „LaTeX, org a babylón jazykov“. Nadväzoval som na prednášku „Python ako priateľ LaTeX-u“ doc. Kozubíka z minulého roku. Ako názov napovedá, jedná sa o „miešanie“ rôznych programovacích či značkovacích jazykov v jednom dokumente. Súčasne je možné vložené kódy vyhodnocovať a ďalej spracovávať priamo v prostrední Emacsu. Proste si predstavte kombináciu textu a zdrojových textov rôznych programovacích jazykov (ja som mal v texte C, bash, lisp a python), a tieto kódy sa pri procese prekladu a pred vytvorením PDF spracujú, vyhodnotia a výsledky sa vložia do dokumentu. Proste zhmotnený sen Donalda Knutha o „literárnom programovaní“.

Nasledoval Marek Ceľuch zo známeho slovensko.digital. Hovoril o podpisovači Autogram, neskôr pribudla mobilná verzia a teraz i podpisový portál, ktorý celý proces združuje na jednom mieste. V prednáške hovoril o tom, čo sa reálne deje, keď dokument podpisujeme elektronicky – od digitálneho odtlačku dokumentu cez podpis súkromným kľúčom uloženým v čipe až po uloženie do niektorého z formátov XAdES, PAdES, CAdES. A potom sme boli spolu na pive, čo je už spomínaný plus konferencie. Tam sme sa dozvedeli niečo o zákulisí slovensko.digital a prečo ho treba podporovať.

A potom zase moja maličkosť. Tentokrát už nie o Emacse (veď konečne!), ale o Typst-e. Citujem z abstraktu: „Typst je svojimi autormi a fanúšikmi označovaný za novú generáciu nástroja na typografiu a spracovanie dokumentov. Nových používateľov láka na intuitívnejšie užívateľské rozhranie, monolitické riešenie základného formátovania a rýchlejší čas kompilácie. … Porovnáme ho s etablovaným systémom LaTeX z viacerých hľadísk. Položíme si otázky, či tieto výhody kompenzujú robustnosť a veľkosť LaTeX-u a pokúsime sa nájsť jeho „koncového užívateľa“. Opísal som tento typografický systém, nešetril chválou a ani kritikou. A kritickí boli aj poslucháči, dlhoroční používatelia LaTeX-u, zvyknutí na svoje nástroje a prostredia. Poznáme to, často sa nám z princípu nechce meniť zaužívané prístupy. Je zaujímavé, že ma podporil práve Petr Olšák, ktorý sám zažil postupnú tvorbu konkurečného systému, a vie, aký dlhý proces to je. Ja som nevystupoval ako obhajca Typst-u, ani žiadny akolyta. Snažil som sa o zodpovedné zhodnotenie. A nezabúdajme, že Typst je stále vo verzi 0.15. Ak bude záujem, môžem o Typste „spáchať“ nejaký článok i tu, na linuxos.sk.

Tento deň sme zakončili v jednom podniku. Pivu veľmi neublížim, ale zato nakladaný hermelín ma potešil.

Tretí deň

Začala známa Zuzana Tkáčová, učiteľka informatiky na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach (kde vedie Ateliér inteligentných a interaktívnych technológií v umení) a v občianskom združení Aj TY v IT, kde je metodičkou pre vzdelávanie učiteľov. Okrem toho je víťazkou ceny „Učiteľ Slovenska“. Prezentovala moderné programovacie nástroje využiteľné vo výučbe informatiky. Všetko začína od útleho veku vytváraním jednoduchých hier a končí to „klasickým“ programovaním. Keď si spomeniem na 8-bity a príručku BASICu v cudzom jazyku, alebo neskôr PC XT a príručky v nemčine… no dnes je proste iný svet.

Potom som sa presunul na workshop, kde Petr Velyčko odprezentoval svoje šablóny pre matfyz pre Typst, a následne Patrik Kotula ukázal, ako môže stavebný inžinier – „mostár“ používať LaTeX ako konštrukčný systém – od posudkov a technických správ až po prednášky pre študentov Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity. Toto presne mám rád: ukážky z inej ako akademickej praxe, potvrdzujúce, že LaTeX sa dá dobre a efektívne využiť aj mimo písania skrípt a vedeckých dokumentov; ostatne i ja vo firme to mám podobné. Patrik sa sebakriticky prezentoval ako začiatočník, ale tomu vôbec nič nenasvedčovalo, pretože vytváranie šablón už nie je nič pre začiatočníkov v LaTeX-u, naopak, je to pomerne iritujúca záležitosť.

Následne Petr Olšák opisoval spôsob fungovania TeX-ového stroja; ako parsuje tokeny, ako skladá horizontálne i vertikálne zoznamy, až máme na konci dokonale delený text, bez všetkých tých otrasných typografických hrôz, ktoré poznáme z kdejakých officov. Záujemcom odporúčam jeho knihu TeXbook naruby. Nie je to jednoduché čítanie, ale vďaka tejto knihe človek plne chápe zložitosť a krásu správneho typografického výstupu. Až vtedy ocení TeX… a zatratí tie hobby nástroje.

Potom sme s Mircom skočili na ukážku labáku Michala Lekýra. Tam sme videli ako sa pomocou 14-tich kamier tvorí 3D model, ten sa sníma, animuje a veľa iného, s použitím technológie OptiTrack. Testované na živých ľuďoch. 😀

Záver patril Martinovi Géčovi, ktorý tvorí úspešné aplikácie — bez tímu, len pomocou vibe coding-u. Bolo skvelé počuť a vidieť reálne skúseností: autor samostatne vyvinul a prevádzkuje aplikáciu Rejoy (wellness, iOS/Android/web) s viac ako 10000 používateľmi. Najprv bez AI a dnes s AI ako vývojovým tímom. Ukázal nám, ako Claude Code a Codex menia architektúru produktu a firmy. Od prototypov aplikácií cez nasadenie až po autonómnych AI agentov. Pozornosť venoval aj tomu, čo stále vyžaduje ľudský dohľad a kde sú bezpečnostné riziká autonómnych agentov.

Prednáška to bola výborná, o tom niet pochýb, ale zase sa vrátil tieň proprietárneho riešenia. Páčilo by sa mi, keby sa pri takýchto úlohách neskĺzlo len k najznámejším uzavretým LLM, ale aby sa slobodné a otvorené riešenia (napr. Mistral a pod.) brali do úvahy. Áno, Martin hovoril, že sa treba vyhnúť vendor locku používaním viacerých služieb. A chápem aj motiváciu mať čo najlepší kód v najkratšom čase s čo najmenšou potrebou revízie. A hoci to chápem, úplne sa s tým nestotožňujem. Aby to nevyznelo farizejsky dodám, že v roku 2005 sme ani my nemuseli vo firme prejsť na slobodný OS. Veď nás to stálo čas, nervy a peniaze. Ale tak nejak som cítil, že je to správne. Vtedy nás to stálo peniaze, dnes vďaka tomu vo firme šetríme. Ale to je iný príbeh…

Iné

Za zmienku stála aj výstava mobilov s inštalovaným Mobianom. A príslušná prednáška od Davida Heidelberga. Myšlienka mať svoj mobil pod kontrolou a bez obmedzenia si spúšťať svoje linuxové programy je lákavá. Bežné využívanie linuxových mobilov je možné, zatiaľ chýbajú bankové aplikácie, podľa chlapcov kvôli bezpečnostným certifikátom, ktoré majú len dvaja veľkí producenti mobilných OS. Ale údajne sa na tom intenzívne pracuje a všetci to vidia nádejne. A je tomu verím. Možno nie dnes ani zajtra, ale takto to bolo aj linuxom na desktopoch. Otázkou však zostáva, aká je kvalitná a spoľahlivá podpora hardvéru v praxi. Je rozdiel, či niečo „nejako funguje“, alebo či to funguje dobre, bez kompromisov a s rozumným výkonom. Kamera môže síce fungovať – ale bude mať správne farby, slušné potlačenie šumu, stabilné automatické zaostrovanie a použiteľnú kvalitu aj v bežných svetelných podmienkach? To isté platí pre snímače odtlačkov prstov. Nie je to len o tom, či sa dá odomknúť, ale aj o tom, aký je čas odozvy, spoľahlivosť (napr. pri rôznej teplote), a či je nastavenie bezproblémové. Najväčší rozdiel sa zvyčajne ukáže až v každodennom používaní: čo je síce „v teórii podporované“, môže byť v praxi otravné, ak senzor reaguje pomaly alebo má vyššiu mieru zlyhaní. Verím v postupné „vyhladzovanie“ hrán. Časom sa vyladia automatické mechanizmy, doladia sa ovládače tak, aby sa správali konzistentne naprieč rôznymi konfiguráciami (a hardvérmi) a nebude to len „výnimka“ pre vybrané modely. Nakoniec sa z toho stane niečo, čo už nie je len „hurá, podarilo sa“, ale normálna, každodenne použiteľná vec. V konečnom dôsledku týmto ľuďom (ktorí to tam prezentovali a ich tímom) patrí vďaka za to, že sa technológia posúva dopredu a nezostane zaseknutá len v sľuboch a nápadoch.

Čo som nevidel?

Sekcií a zameraní je niekoľko a niektoré som tento rok ani nevidel. Napríklad Open Data a GIS, R, cestovateľské prednášky, viac o LLM, Citizen Science atď. Proste bolo toho veľa a času pomenej, o prekryvoch nehovoriac. Avšak je skvelé, keď si človek musí vyberať! Určite by ma bavila napríklad prednáška Martina Budaja o tvorbe máp jaskýň v programe Therion, s využitím MetaPostu a plainTeX-u.

Poďakovanie

Veľká vďaka patrí samozrejme organizátorom. Sú to skutoční nadšenci, ktorí to robia vo svojom voľnom čase, bezodplatne, a napriek tomu pristupujú ku všetkému s veľkou zodpovednosťou a nasadením. Každý detail, od prípravy programu až po hladký priebeh podujatia, vzniká z ich času, energie a ochoty pomáhať ostatným. Vďaka ich práci má podujatie skvelú atmosféru a priestor pre ľudí, aby sa mohli učiť, nadväzovať kontakty a zdieľať skúsenosti. O to viac si ich prácu vážim. Vďaka nim konferencia prirodzene podporuje zdieľanie nápadov, vzájomnú pomoc a pocit, že sa tu stretávame nie náhodou, ale preto, že nám na tom záleží.

Tento rok to mal pod palcom najmä Pavel Stříž. Jeho práca je pritom viditeľná nielen v technickom zabezpečení a plynulom chode, ale aj v tom, ako sa o hostí stará tak, aby sa cítili vítaní a mali všetko, čo potrebujú. Ešte raz vďaka Pavel!

Záverom

Jedným z výstupov konferencie je, okrem dobrého pocitu, aj zborník. Niet nad pekný, tlačený, ktorý sa dá kúpiť na mieste, ktorý vonia tlačiarenskou farbou. Ale poteší aj ich online verzia.

Teda už ozaj záver — bolo to super. Až na to krupobitie 😐. Mal by som povedať: „kto nebol, môže ľutovať“. To je však nepekne mudrlantné a v nesúlade so slobodným prístupom. Rozumnejšie je povedať: „príďte na budúci rok! A dáme si súčasne stretko aj ako návštevníci linuxos.sk“. Predsa len — konferencia je svojou rôznorodosťou a témami výnimočná.