MSO vs LO vs AOO vs DE vs CS vs FO vs WPS vs AW - #2
V prvej, minulej a súčasne predposlednej časti sme si ukázali, ako zvládajú najrozšírenejšie kancelárske programy, so slobodnou licenciou, načítať a zobraziť docx súbor vytvorený v MS Office.
V dnešnej si na niekoľkých obrázkoch spomenieme vybrané neslobodné textové procesory…
Softmaker TextMaker
Autori programu hrdo prehlasujú, že:
TextMaker je textový procesor v SoftMaker Office - rýchly, výkonný, kompatibilný a v súlade s GDPR.
Takto vyzerá najlepšia alternatíva k programu Microsoft Word."
DOCX je predvolený formát súborov programu TextMaker. Upravujte dokumenty TextMaker-u jednoducho pomocou programu Microsoft Word - a naopak!
Aha, aké beťárstvo! Znie to tak, ako keby bol TextMaker dominantným a rozšíreným programom - a aj ten MS Word ho môže otvoriť. Aspoň mne to takto znie ☺.
Nielen, že program je distribuovaný pod nejakou uzavretou licenciou, ale ešte ani nie je zadarmo (iba pár dňová trial verzia). Cena za ročnú licenciu začína na 29,90 €/rok. Ja osobne by som si to nekúpil, a nie kvôli tej cene. Pár screenshotov ukáže, že ani tá sľubovaná kompatibilita nie je 100%.
Ale čo, každá vec si svojho zákazníka nájde.
Tentokrát už side-by-side porovnanie robiť nebudem, pretože podľa mňa toto nie je (nie sú) kandidát(i) na použitie vo svete slobodného softvéru.
A ako sa ukáže, situácia sa ešte zhorší.
Kingsoft WPS Office
WPS Office je balík kancelárskeho softvéru vyvinutý spoločnosťou Kingsoft Corporation. Licencia WPS Office je proprietárna.
Vydávaný je v dvoch verziách, oklieštená verzia je zadarmo, Pro verzia začína na 3,33 €/mesiac. V ponuke je aj online verzia.
Ako pár výhod možno spomenúť:
- nižšie pamäťové nároky (voči MS Office),
- príbuzné užívateľské rozhranie,
- obchod so šablónami WPS - viac ako 100 000 šablón (je potrebné si to vnútorným hlasom povedať ako reklamný zelený votrelec: "100 000 šablón týždenne!").
Obr. 6: Tabuľky idú ešte ako tak | Obr. 7: Ale zvyšok, to vôbec nie |
Ani som nemal chuť na ďalšie screenshoty. WSP si neporadilo s fontami, formátovaním, odrážkami, zlomami strán. Asi aj preto na webe WPS sa niekde spomína iba kompatibilita so starším doc súborom.
AbiWord
Je programom so slobodnou licenciou a alternatívou pre tých, ktorí nechcú kompletný kancelársky balík.
Možnosti úprav AbiWord-u nemôžu porovnávať s MS Word-om, ide o veľmi ľahký textový procesor - ale vo všeobecnosti je to dobrá aplikácia na spracovanie textu, ktorá má všetko, čo potrebujete na úpravu jednoduchých dokumentov.
Je napísaný v jazyku C++ a od verzie 3 je založený na GTK+ 3.
AbiWord podporuje základné funkcie spracovania textu, ako sú zoznamy, odrážky a formáty znakov, aj zložitejšie funkcie vrátane tabuliek, štýlov, hlavičiek a pätiek stránok, poznámok pod čiarou, šablón, viacerých zobrazení, stĺpcov stránok, kontroly pravopisu a gramatiky.
AbiWord sa dodáva s niekoľkými filtrami na import a export, ktoré poskytujú čiastočnú podporu formátov doc a docs a samozrejme odt. LaTeX dokáže len exportovať.
Aký zmysel má takýto program?
Ja osobne vyzdvihujem, že je to veľmi jednoduchý program na ovládanie a nemá funkcie, ktoré bežný človek, písajúci pár dokumentov za rok, nikdy nepoužije. Ak by fungoval lepšie import a export do docx alebo odt, tak si ho viem predstaviť aj ako každodenný nástroj.
A presne na tom by mali vývojári zapracovať. Skutočne by postačoval o trochu vylepšený starý WordPad.
Takže ak niekto potrebuje pre vlastnú potrebu tvoriť dokumenty a nezdieľať ich pre úpravy, pre toho budú (asi) možnosti programu dostačujúce.
Otvárame docx v iných programoch, ale ako je to naopak?
Len na okraj, malá poznámka - MS Word nie je žiadny premiant, čo sa týka importu odt formátu. Aj keď je to otvorený a zdokumentovaný formát, ktorý by malo byť možné bez problémov implementovať, vôbec tomu tak nie je. Skúšal som to na svojich pracovných dokumentoch, screenshoty prikladať nebudem. Dokumenty vytvorené aj v staršej verzii, ako je aktuálna 1.3 z roku 2019, a ktoré by mal rozpoznávať (v. 1.2 bola v roku 2011), mu robia problémy. Napríklad inline obrázok v hlavičke dokumentu. Alebo prenos primitívneho vzorca (len suma) v tabuľke (interpretuje len číslo). Orámovanie obrázkov a ich tieň.
Ťažko posúdiť, či je to v nezáujme Microsoftu, alebo ich pocitu nadradenosti, alebo možno aj neschopnosti. Nejaký insideri by možno prezradili.
Je tiež dôležité poznamenať, že MS Word je komerčný produkt, ktorý sa snaží zachovať určitú kompatibilitu so svojimi vlastnými formátmi (nech mu to ide akokoľvek (alebo nejde ☺)), aby udržal svoju tržnú pozíciu a zákazníkov. Takže aj keď podporuje ODF, nemusí mať úplnú podporu a plnú kompatibilitu s týmto formátom - dôvodom môže byť aj snaha Microsoftu zvýrazniť svoj vlastný formát docx ako preferovaný a odporúčaný formát.
Textové procesory "pokuľhávajú" v editácii textu
Nie úplne doslova, predsa len voľajako reagujú na stláčanie klávesov. Mám na mysli, že im chýbajú niektoré editačné funkcie, ktorý by mohli mať a ktoré by zrýchlili písanie a úpravu textu.
Mne osobne by sa páčilo, ak by mali tieto funkcie (a možno ich majú, ale o nich neviem 😉):
- Orezanie po znak: tzn. že po stlačení klávesovej skratky a zadaní znaku by zmazali všetko od kurzora po onen znak. Na prvý či druhý pohľad to možno znie ako výmysel a hlúposť, ale verte mi, je to dosť návykové.
- Prehadzovanie slov/viet/znakov medzi sebou.
- Rýchle skákanie po zobrazených riadkoch jedným klávesom, po spustení funkcie klávesovou skratkou.
- Autodopĺňanie tak, ako to poznáme z IDE (výber z viacerých kandidátov, najčastejšie používané výrazy, slovník…).
- Vizuálne orezanie textu na malý počet znakov (ako keby dva editačné módy - "pracovný" a "wysiwyg" - ako to mal WordPerfect pre DOS, alebo T602) - nemusí byť práve programátorských 80 - ide o to, že široký text sa vníma a opravuje ťažšie.
- Folding, t.j. vizuálne "zbaľovanie" textu podľa nadpisov alebo úrovní formátovania.
- Presun podľa úrovne štýlov.
- Lepšia integrácia Markdown alebo Org, t.j. formátovanie pomocou značiek. AOO to má, ale je to oklieštené. Na vysvetlenie - ak by som chcel text kurzívou, tak by som spomínaný text "obalil" do znaku "/". A ten by sa po uzatvorení týmto znakom preformátoval na kurzívu. Pretože je rýchlejšie zadanie znaku ako klávesová skratka.
- Jednoduché vytváranie makier. Nie pomocou nejakých programovacích jazykov, ale prosté nahrávanie postupností znakov, úkonov…
- Lepšie hľadanie a nahradzovanie textu pomocou regulárnych výrazov.
- Integrovaná kontrola verzií. Viem, nie je to IDE na programovanie. Ale aj náročné dokumenty môžu mať a majú viacero verzií.
- Niekto by privítal aj modálne editovanie, ako to poznáme z Vim-u (no ja osobne nie, na to som si nedokázal zvyknúť ani po dlhom čase 😕).
- Lepšie a lepšie a ešte lepšie ovládanie pomocou klávesnice. Veď sú to textové procesory a človek má prevažne ruky na klávesnici!
Záver
Ako tento malý test ukázal, tak rozumné riešenia, pri potrebe výmeny editovateľných dokumentov sú v zásade tieto:
- LibreOffice, ak potrebujeme pracovať i s odt súbormi a nevadí nám iné používateľské rozhranie (lebo aj ten ribbon je kozmeticky odlišný). Máme záruku rýchleho vývoja a teda rýchlej implementácie nových požiadaviek, dobrej dokumentácie a pod.
- ONLYOFFICE, ak budeme prevažne robiť s docx dokumentmi. A keď potrebujeme prostredie veľmi vzhľadovo blízke MS Office. Integrované pluginy sú výborným pomocníkom.
Oba programy bežia na kdejakých platformách a operačných systémoch.
OpenOffice je fajn, ak používame len odt alebo starší doc (ten je napriek uzavretosti paradoxne lepšie implementovaný). A ak máme radi zaužívaný, možno staromódny vzhľad.
Ja osobne stále verím v jeho oživenie, nielen z nostalgie, ale aj kvôli krásnemu a logu.
Mimochodom, práve (22. 12. 2023) vyšla verzia 4.1.15. Prináša zlepšenie pre písanie v čínštine a 12 opráv chýb.
To nie je veľa, ale aspoň to žije.
Ešte jeden zaujímavý poznatok - na oficiálnom webe je zaujímavá poznámka:
Pre používateľov systému Linux
Keď používateľské rozhranie Apache OpenOffice vyzerá staromódne (ako keby bežalo na Windows 98 alebo podobnom), je veľmi pravdepodobné, že nie je nainštalovaná určitá knižnica. V termináli skontrolujte, či je balík nainštalovaný. Ak nie, musíte ho pridať. Po reštarte Apache OpenOffice by ste mali vidieť oveľa modernejšie používateľské rozhranie.
Úprimne ma to pobavilo!
Osobne nevidím prínos ostatných proprietárnych riešení. Áno, diverzita je pekná a potrebná. Avšak platiť za niečo, čo má horšiu použiteľnosť, obmedzujúcu licenciu, a pod.,… kto by to robil?
Iba ak užívateľ MS Wi… …no nechajme to 😉.
☮ a PF'24
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Veľmi pekný dvojblog :-) A všetko dobré do Nového roku prajem.
tiež prajem všetkým šťastlivý Nový rok!
ďakujem aj za druhú časť!
aký je teda záver z tohoto?
ktorý kancelársky balíček nakoniec nainštaluješ svojej polovičke?
a čo ona na to?
:)
Hm, no záver tohto dvojblogu bol dosť predvídateľný, takže vzrušenie žiadne :)
A čo nainštalujem? Zatiaľ má stále ten MSO, lebo sa mi nechcelo premigrovať na nový OS (má tam starý Q4OS, ešte s jadrom 5.x)... Nejako tie sviatky rýchlo ubehli a už sa rozbehol novoročný chaos... Akosi sa aj tie voľná skracujú...
A ani sme o tom nestihli ani hodiť reč. Ale dám jej tam na 90% OnlyOffice, MSO tam tiež ostane a budem ju prehovárať, aby všetko skúšala robiť v OnlyOffice.
Výhodou je, že nie je nejako bigotne fixovaná na MSO. To ja by som bol tvrdší oriešok :)
google docs alebo LaTeX
nic medzi neexistuje
ak už by som mal používať online office tak asi radšej MSO online lebo google docs tiež pokulhávajú s kompatibilitou, či ?
... pokuľhávajú...
Zase na druhej strane, LaTeX s wysiwyg editorom ako napr. LyX, je prijateľný aj pre laikov.
Ale počul som, že mnoho VŠ akceptuje diplomovky aj vo Worde. Ta.
Tak ja by som povedal tak, že nie niektoré, ale väčšina VŠ vyžaduje / odporúča písanie diplomoviek vo Worde. Osobne si neviem predstaviť, že by som ja svoju diplomovku písal v LaTeXe – až taký masochista nie som :-) Keby som také niečo aj bol chcel, bol by ma konzultant mojej diplomovky poslal do ….
V podstate je ale jedno, v akom programe sa seminárky alebo diplomovky napíšu, aj tak sa všetky práce potom prehadzujú do PDF formátu a prechádzajú testom originality.
V súčasnosti VŠ vlastnia študentské multilicencie podľa zamerenia štúdia a študenti si nemusia kupovať aplikácie, ktoré k štúdiu potrebujú. Jednoducho ich dostanú a týka sa to aj MS Office.
Ono ten LaTeX bol strašiak v '90s, možno začiatkom '00s. Ale dnes je WYSIWYG vytváranie .tex dokumentov na vysokej úrovni, porovnateľnej s takým Wordom (ja mám skúsenosť s GNU Texmacs, ale sú aj iné). Plus je stále možnosť editovať zdrojový kód, niečo ako mal (už) minoritný WordPerfect (a to bola jeho skvelá vlastnosť, ale nedocenená). Takže nehrozí niečo, že: "toto som posunul, tu mi to skočilo, zmenil sa tomu štýl, a iné príbehy z podsvetia".
A áno, dnes sa všetko exportuje to PDF.
Ale:
A nehovoriac o tom, že VŠ by mala byť prípravou na vedeckú dráhu. A tiež, že používanie LaTeXu môže pomôcť študentom zlepšiť si ich praktické schopnosti v písaní a formátovaní technických textov.