Spúšťanie aplikácií - klávesové skratky
V pravej ruke mám myšku, ľavú ruku na klávesnici a chcem si spustiť aplikáciu.
Môžem po (A) myš presunúť na Menu, kliknúť, ... (aj popísať to je na dlho)
alebo po (B) použiť klávesovú skratku
Volím (B)
Niekoľko poznámok, než začneme s nastavovaním:
1) - je dôležité, zvoliť si kombináciu, ktorá nekoliduje s inými systémovými skratkami. Interné skratky v aplikáciách môžu samozrejme kolidovať ale základné skratky sú väčšinou rovnaké:
vytvor nový (CTRL+N), ulož (CTRL+S), ulož ako (CTRL+SHIFT+S), ukonči (CTRL+Q) ... , takže tieto si ani nebudem dávať.
Prednosť majú systémové.
Najčastejšie používam dvojkombinácie ALT+niečo
2) - v Menu - Nastavenia - Predvolené aplikácie mám zadefinovaný svoj internetový prehliadač, poštového klienta, správcu súborov a emulátor terminálu
****************************
(Linux Mint 20.3 Xfce)
Menu - Nastavenia - Klávesnica >> záložka "Použitie skratiek"
Cesta k nastaveniam je v iných prostrediach a distribúciách podobná.
Tu si prezriem už zadefinované skratky a v prípade potreby si ich upravím:
označím kliknutím a dole zadám "Upraviť" alebo dialóg otvorím poklepaním na položku.
Vytvorím si nové skratky podľa potreby.
Môj výber:
exo-open --launch FileManager ALT+F
exo-open --launch MailReader ALT+M
exo-open --launch WebBrowser ALT+W
gnome-calculator ALT+K
gnote ALT+B
gnote --new-note ALT+N
libreoffice --calc ALT+Č/4
libreoffice --writer ALT+Ť/5
/opt/viber/Viber %u ALT+V
/usr/bin/vivaldi-stable --password-store=basic %U ALT+I
vlc ALT++
xed ALT+E
xfce4-popup-clipman ALT+C
xfce4-terminal --drop-down F6
xfce4-popup-whiskermenu Super+L
Odkiaľ sú tie príkazy?
Väčšinou sú to názvy tých aplikácií, niektoré názvy získavam napr. z Menu. Po kliknutí pravým tlačidlom myši na aplikáciu >> "upraviť aplikáciu" si skopírujem "Príkaz" a použijem pre klávesovú skratku.
Samozrejme sú aj ďalšie spôsoby spúšťania aplikácií, o tom neskôr.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.
Akokoľvek tento spôsob spúšťania programov vyzerá zaujímavo, má pre mňa zásadnú nevýhodu, vďaka ktorej tento spôsob nevyužívam. A síce sa jedná o problém s pamätaním tých skratiek. Pamätať si spústu skratiek nie je pre mňa. Tak 3 až 4 dajme tomu ale viacej už nie je pre mňa. Ja radšej používam ikony (spúšťače) na spodnej lišťe. Stačí jeden klik a program je spustený, ikona slúži aj ako mnemotechnická pomôcka pre správný výber ikony. Navyše pri podržaní kurzoru nad ikonou sa zobrazí názov programu, ktorý reprezentuje spúšťaný program, preto sa nepomýlim. Na lištu sa ich zmestí minimálne tých 8 najpoužívanejších. U programov, ktoré nepoužívam často, zasa nevadí, ak stratím trochu času ich hľadaním v menu.
Ja sa nechcem chváliť, ale skratiek si pamätám hádam stovky. Ale je to aj kvôli tomu, že GNU Emacs je môj daily driver, a tam je všetko postavené na mnemotechnických skratkách a príkazoch, ktoré skratky vyvolávajú a keď si človek nespomenie na skratku, tak si fuzzy spomenie na (aspoň) časť príkazu a jeho zvyšok sa doplní sám a zobrazí skratka.
Ale presne, ako je to v článku, musí to mať logiku, že na Clipman sa použije C a na web W.
Možno by niekto mohol spraviť iritujúcu distribúciu, kde by boli zákerné skratky a zákerné správanie. :) Napr. tlačidlo OK a Zrušiť by si občas vymenili miesta a tak.
Moje najpoužívanejšie klávesové skratky, ktoré som si navolil: ALT+Q zníženie hlasitosti, ALT+W zvýšenie hlasitosti a ALT+E mute. Je to tak vysoko návykové, že aj vo Windowse som si to nastavil rovnako.
áno, je to vysoko návykové :)
prenášam si ich na každý pc, ktorý spravujem
vygenerujem si zoznam a na flash-ke si ho prenesiem
Ja mám niekoľko klávesníc, ale všetky majú nejaké multimediálne klávesy (nie dedikované, ale v kombinácii s FN+<dačo>).
Našťastie už hádam desiatky rokov je možné tieto kombinácie detegovať (pomôže xev) a teda niekam potom priradiť.
Napr:
potom to funguje len v X11 a len ked si prihlaseny. ja mam komplikovane riesenie s vlastnym OSD postupne doplneny o podporou mute/mic buttonov a lediek, alsa/pulse, jack plug event handling. je to bordel, ale funguje.
... nuž načim sa podeliť... aby sme sa mohli inšpirovať.
radsej nie, je to taky zlepenec roznych jazykov a shell skriptov. a nieco z toho by sa dalo tazko, kedze cast z toho su acpi handler skripty site na mieru niektorym generaciam thinkpadov
podpora hw je tazka
No takto to znie ešte lákavejšie....