Tentokrát som sa rozhodol vziať základ mnohých Linux distribúcií Debian a jeho live verziu s desktopom Xfce a prejsť v skratke, čo všetko by som musel nastaviť a zmeniť, aby som bol spokojný s ergonómiou desktopu a programovým výberom. Keďže bootujem z flešky a live verzie čisto pre účel tohoto blogu a distro turistiky, slovenčinu ktorá by potrebovala pre správne fungovanie reštart PC som neinštaloval. Pre úplnosť dodávam, že aktuálna stable verzia Debianu v dobe písania tohoto blogu je 12.11.0 a bližšie informácie nájdete napríklad na stránkach DistroWatch.
Čiastočne som sa nechal inšpirovať starším blogom o Q4OS distribúcii ktorú aktívne používam a Xfce desktop mám spolu s KDE najradšej. Takže bootovacia fleška pomocou Ventoy vytvorená a idem na prvé spustenie, Debian som už na svojom železe nespúšťal niekoľko rokov :) Privíta nás Xfce desktop s dvomi panelmi a sadou ikon Tango, takže trochu nostalgie hneď na úvod. Xfce ponúka množstvo nastavení a možností prispôsobiť si ergonómiu desktopu, len na ich opis by som potreboval niekoľko ďalších hodín. Pre info o desktope som doinštaloval z repozitáru Screenfetch.
Hneď na začiatku som upravil v desktope panely, spodný panel s odkazmi nevyužívam a preto som ho odstránil a odkazy pridal do hlavného panelu. Nastavil som správu napájania lebo šetriace režimy na PC nepoužívam, zmenil veľkosť ikon v správcovi súborov Thunar a na ploche, pridal SK rozloženie klávesnice. Trochu som sa pozabával s ďalšími rozšíreniami panela, zamenil a nastavil Whisker menu a doinštaloval tému ikon Papirus, ktorá si myslím že je najkomplexnejšia zo všetkých setov ikon. Toľko v skratke z nastavení desktopu a určite som na niečo zabudol.
Pár screenshotov toho, ako si môže používateľ Linuxu prispôsobiť defaultný desktop do moderného vzhľadu (používateľ má viac možností). Čo sa týka programového výberu spomeniem programy, ktoré Debian v live verzii zahŕňa len v skratke: Prehliadač obrázkov Risterro a podporu skenovania XSane, webový prehliadač Firefox vo verzii ESR, kancelársky balík LibreOffice v kombinácii s Atril a GoldenDict prekladačom, z multimediálnych prehrávačov Parole a Quod Libet, už menej používané programy ako editor ID3 tagov Ex Falso a napaľovací program Xfburn.
Debian ponúka Xfce textový editor Mousepad, Screenshot na zachytenie obrazovky, schránku Clipman, prehliadač senzorov, Task Manager, správcu archívov Xarchiver, CUPS podporu pre tlačiarne a správcu balíkov Synaptic. Live verzia Debianu samozrejme tak ako iné umožňuje jeho inštaláciu na disk pomocou sprievodcu Calamares.
Live verzia ponúka čiastočne obmedzený programový výber, čo nepovažujem za nevýhodu a používateľ si vie výber následne prispôsobiť podľa seba. Za mňa by som pridal tieto programy: Webový prehliadač Chrome (aj keď nie je OSS používam všade), download manažéra Persepolis alebo uGet, audio prehrávač by som zamenil za Audacious a z príslušenstva kalkulačku. Doplnil by som konzolový MC v kombinácii so správcom súborov Double Commander, zo systémových nástrojov rozšírenie pre inštaláciu balíkov Gdebi a chýba mi tam správca diskov GParted. Prípadne balík Mintstick na rýchle formátovanie USB diskov a zápis iso obrazov, možností je samozrejme viac než dosť.
Pár slov na záver - Mám rád Debian distribúcie najmä z dvoch dôvodov, jedným z nich je ten že Debian bol medzi mojimi prvými Linux distribúciami ktoré som používal a je veľa tvorcov programov, ktorí ponúkajú svoje verzie aj ako deb balíky takže nie je problém s ich inštaláciou. Tento blog nebol o predstavení Debianu ako takého ale skôr o tom, že existuje veľa možností ako si používateľ dokáže prispôsobiť svoju distribúciu nezávisle na iných distribúciach, ktoré už niekto vytvoril zo základu napríklad aj Debianu. Sám využívam Q4OS ale nemal by som problém prispôsobiť si Debian s KDE, keby mi časom prestal vyhovovať. Ale máme vo svete Linuxu na výber a to je len dobre.
V dňoch 1. – 3. júla 2025 sa na Žilinskej univerzite uskutoční 13. ročník konferencie OSSConf. Na webe je zverejnený program konferencie ako aj zborník.
Spoločnosť Google daruje protokol A2A nadácii Linux Foundation.
V apríli 2025 spoločnosť Google spustila protokol Agent2Agent (A2A), otvorený štandard navrhnutý tak, aby umožňoval bezpečnú a inteligentnú komunikáciu medzi autonómnymi agentmi s umelou inteligenciou.
O niekoľko mesiacov neskôr spoločnosť Google darovala A2A nadácii Linux Foundation, ktorá v spolupráci so spoločnosťami AWS, Cisco, Google, Microsoft, Salesforce, SAP a ServiceNow vytvorila projekt Agent2Agent .
video sa venuje rozdielom v teplovodivých pastách, ako sa teplovodivá pasta vyrába, dobrým a zlým tepelnoizolačným materiálom a ďalším témam, a to všetko o chladení procesorov a grafických kariet.
Zúčastnite sa open sourcovej konferencie v oblasti správy a riadenia identít (identity governance and administration), kde na vás čakajú zaujímavé workshopy, prednášky a networking s industry expertami v rámci komunity.
Priatelia želám Vám do Nového roku 2025 všetko dobré, nech sa Vám vo svete Linuxu darí a z mojej strany ďakujem všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú na tento web. Či sú to už správy o zaujímavých novinkách, komentáre v diskusiách alebo blogy, ktoré niekedy zaberú aj pol dňa klepania na úkor svojho času. O to väčšia vďaka, PF 2025.
Pre pridávanie komentárov sa musíte prihlásiť.