Ako upraviť obraz *buntu?

Skôr, než sa ukáže ako na to, malá informácie pre tých, ktorí sa do toho pustia. Je to niečo, pri čom sa dá veľa naučiť, no taktiež prísť o nervy. Vaša dobrá práca môže zlyhať na chybe, ktorú nemôžete veľmi ovplyvniť. Prípadne môžete dokončiť svoju prácu a až po jej ukončení zistíte, že ste nenapravili nejakú chybu, napríklad sú nesprávne nastavené prístupové práva. Trojica vecí, ktoré by ste mali mať na mysli pri úpravách:

1. Dobré nervy. Niečo funguje podľa Vašich predstáv na prvý krát, niečo, nuž, ani náhodou.
2. Výkonný počítač. Upravovať Ubuntu a veci tomu podobné sa dá na čomkoľvek, no je rozdiel, ak niektorý krok robí jeden PC len 15 minút, počas ktorých si ešte pozeráte film z DVD, a iný na to isté (len bez filmu) potrebuje 2 hodiny a procesor zatiaľ pekne vyhreje miestnosť.
3. Nástroje. ISO obraz, niečo na jeho úpravu (v článku ukázaný Reconstructor 2.9), môžu sa hodiť základy GIMP-u a ďalších programov. Vhod môže prísť napríklad TODO list. Samozrejme nezabúdať na virtuálny stroj, napríklad Virtualbox. Na zmenšovanie ISO obrazu sa tiež hodí niečo z dvojice Baobab/Filelight.

Krok prvý – rozbaliť

Rozbalenie ISO súboru sa robí na dvakrát. Rozbaliť totiž treba to, čo je súčasťou ISO súboru a zároveň to, čo je obsahom najväčšieho súboru s menom filesystem.squashfs, ktorý sa nachádza v priečinku casper. Okrem manuálnej práce sa môže spoľahnúť aj na niektorý špecializovaný nástroj, napríklad dnes už starší Reconstructor dvojkovej rady. Jeho inštalácia je trochu problémová, pretože vyžaduje súčasti, ktoré už nie sú súčasťou Ubuntu 11.04 Natty a musia sa stiahnuť z adresy packages.ubuntu.com, kde sa nachádzajú v repozitári pre staršie vydanie, 10.10 Maverick. Ide konkrétne o nasledovné balíčky:

http://packages.ubuntu.com/maverick/i386/libusplash-dev/download
http://packages.ubuntu.com/maverick/i386/libusplash0/download

Alebo nasledovné, ak máte 64bit systém:

http://packages.ubuntu.com/maverick/amd64/libusplash-dev/download
http://packages.ubuntu.com/maverick/amd64/libusplash0/download

Po ich inštalácii možno nainštalovať Reconstructor 2.9, stiahnuť sa dá napríklad odtiaľto:

http://greenie.sk/reconstructor_2.9_all.deb

Samozrejme, môže požadovať ďalšie programy. Všetky ostatné sa ale nachádzajú v bežných repozitároch pre aktuálne Ubuntu, ktoré je v čase písania tohto článku 11.04.

Samotné rozbaľovanie je veľmi jednoduché. Potrebné veci sa načítajú z ISO obrazu, prípadne z CD/DVD v mechanike. Je potrebné začiarknuť všetky tri polia. Rozbaľovanie bude chvíľu trvať a pochopiteľne budú rozbalené súbory podstatne väčšie, ako ISO obraz. Počítať treba s niekoľkými gigabajtami pri 700 MB ISO obraze. Po rozbalení si môžete dať do správcu súborov odkaz na adresár ~/reconstructor, môže sa vám hodiť.

Krok druhý – upraviť

Reconstructor dokáže urobiť dve hlavné úpravy. Okrem rozbaľovania a následného zabaľovania je to prístup k chroot terminálu. Nájde sa v ľavej dolnej časti obrazovky. Po aktivovaní možno pracovať v termináli a meniť cez apt-get balíky, aktualizovať či pridávať nové zdroje softvéru. Prvý krok by tak mal byť cez terminál, alebo kľudne aj cez textový editor, ktorý bežne používate v hlavnom systéme (ale s právami roota) navštíviť ~/reconstructor/root/etc/apt/sources.list. Určite budete mať záujem o pridanie nejakých programov z universe repozitára, ktorý je predvolene zakázaný.

Následne cez chroot vložte tento riadok:

export LC_ALL=C && export HOME=/root && service dbus start

Teraz už môžete bez problémov plnohodnotne používať apt-get. Nezabudnúť na obnovenie zdrojov či stiahnutie a nainštalovanie aktualizácii, ak máte o ne záujem:

apt-get update && apt-get upgrade

Taktiež môžete pridať repozitár na programy, ktoré sú pre Vás dôležité, napríklad Wine, Medibuntu a podobne. Všade si len treba dať pozor na sudo, ktoré v príkazoch nemá čo hľadať. Všetko totiž v chroote robíte ako root.

Nasledovný riadok Vám ukáže, ktoré balíky zaberajú najviac miesta. Môžete ho použiť hlavne na odhalenie tých balíkov, ktoré sú prebytočné:

dpkg-query --show -f '${Installed-Size} KB - ${Package}\n'

Okrem inštalácie programov môžete použiť chrootový terminál aj na čokoľvek iné a môžete v ňom plne používať terminálové programy, napríklad Midnight Commander. Meniť súbory možno tiež cez bežného správcu súborov, stačí mu len dať práva roota a adresu, kde máte ISO súbor rozbalený. Cez grafické rozhranie programu Reconstructor môžete meniť témy, pozadia a ďalšie maličkosti.

Tieto priečinky Vás môžu zaujímať pri úpravách:

~/reconstructor/root/remaster/isolinux –

ak sem pridáte súbor lang, v ktorom pridáte len „sk“, Váš systém sa bude predvolene spúšťať v slovenskom jazyku.

~/reconstructor/root/etc/skel –

čo sem pridáte, to sa objaví v priečinku používateľa v Live a nainštalovanom systéme

~/reconstructor/root/var/cache/apt/archives –

všetko okrem lock a priečinka partial môžete vymazať

~/reconstructor/root/var/lib/apt/lists –

detto

~/reconstructor/root/var/cache/debconf –

súbory označené ako old môžete zmazať

~/reconstructor/root/var/lib/dpkg –

detto

Vymazaním týchto súborov môžete ušetriť aj viac ako 100MB.

Krok tretí – zabaliť a otestovať

Zabalenie je úplne jednoduché, o všetko (md5 súčty a spol) sa postará program. Následne rozhodne odporúčam otestovať ISO obraz vo virtuálnom PC. Je to rýchlejšie a lacnejšie, ako neustále napaľovanie. Pri testovaní vo virtuálnej mechanike sa nebojte pridať dostatok pamäte RAM. Ideálne viac ako 512MB.

Ak nájdete chybu, nemusíte ISO obraz znovu rozbaľovať. Stačí pustiť reconstructor, opraviť čo treba opraviť a ďalej pokračovať k ďalšiemu zabaleniu. Na bežnom dvojjadrovom počítači trvá finálne balenie ISO súboru s veľkosťou približne 700MB asi 20-30 minút.

Záverom len to, že existuje viac možností, ako upravovať Ubuntu alebo mnohé ďalšie distribúcie. Každému vyhovuje niečo iné, pričom Reconstructor 2.9 je vhodný hlavne pre začiatočníkov, ktorí nechcú nejakú webovú službu. Niekoľko tipov na iso obraz, ktorý môžete vytvoriť:

1. Malé záchranné ISO, ktoré sa vôjde na CD a obsahuje všetko potrebné pre zálohu dát, klonovanie diskov a podobne
2. Herné ISO, kde môžete pridať napríklad aj ovládače grafickej karty a množstvo hier podľa Vášho výberu
3. Bežne upravené ISO, teda pridané čo potrebujete a odstránené to, čo pre Vás nie je dôležité. Pridať môžete čokoľvek, od obľúbeného klienta cez napríklad GIMP, Pidgin a podobne až po Vaše obľúbené programy, ktoré vôbec nepasujú do zvoleného prostredia.

Dúfam, že bol tento krátky návod užitočný. Môžete ho použiť na tvorbu ISO obrazu pre niektoré pracovné nasadenie, len tak pre zábavu alebo ako prostriedok, ako spoznať Linux znovu o niečo lepšie.