Inštalácia Arch linuxu na vlastnej koži – časť 1

Vytvorenie inštalačného USB

Inštalačné ISO som stiahol zo stránky https://www.archlinux.org/download/ a nahral som ho vo windows pomocou programu win32 disk imager alebo v linuxe som mohol tento súbor nahrať programom Suse Studio imagewriter prípadne programom dd.

Popis notebooku na ktorý sa inštalovalo

Asus X200MA, Celeron N2815, 2 GB RAM, HDD 500 GB, Grafika integrovaná, displej 11,6“ 1366x768, UEFI verzia 502 bez možnosti prepnúť do legacy módu. Secure boot však vypnúť išiel, čo bolo dôležité, pretože Arch linux vyžaduje mať Secure boot vypnutý.

Základná inštalácia

Po nabootovaní inštalačného USB som v menu vybral možnosť „Arch Linux archiso x86_64 UEFI CD“. Pre vykonanie inštalácie je nutné byť pripojený k internetu. Pokiaľ máte počítač pripojený káblom, máte o jednu starosť menej. Ja som však potreboval spojazdniť wifi. Najskôr som však potreboval zistiť, ako sa volá wifi v mojom počítači. Zadal som príkaz

ip link

Obrázok 1: Vyhľadanie názvu wifi

a hľadal som názov wifi začínajúce na wlp, v mojom prípade to bolo wlp2s0. Takže teraz, keď som vedel názov wifi, som sa mohol pripojiť. Zadal som nasledovný príkaz

wifi-menu -o wlp2s0

a po krátkom skenovaní sietí som sa mohol pomocou jednoduchého textového rozhrania pripojiť na moju wifi sieť. Samozrejme musí byť v dosahu a musím vedieť jej meno a prihlasovacie heslo. Pre istotu som ešte vyskúšal ping na google, aby som sa presvedčil, že pripojenie funguje.

ping -c 3 www.google.com

Pripojenie fungovalo, takže som mohol pokračovať zmazaním stávajúcich oddielov na disku, pretože som vykonával inštaláciu na prázdny disk, bez bootovania dvoch operačných systémov. Mazanie stávajúcich oddielov som vykonal príkazom

sgdisk --xap-all /dev/sda

Vedel som, že mám základnú dosku s podporou UEFI, pre istotu som sa však presvedčil príkazom

efivar -l

Ak sú vyplnené kolonky UEFI, máte na doske podporu pre UEFI, v opačnom prípade používate starší BIOS. Pre vytvorenie GPT oddielov pre UEFI zariadenie som použil príkaz cgdisk

cgdisk dev/sda

Po spustení programu cgdisk som zvolil „New“ a stlačil Enter pre výber prvého sektoru. Napísal som veľkosť, akú má mať oddiel root – v tomto prípade to bolo 20G pre 20 GB. Ešte som dva razy stlačil Enter pre vytvorenie root oddielu. Držal som klávesu „šípka dole“ pokial nebolo vybrané zvyšné voľné miesto a stlačil Enter, čím som vybral prvý sektor. Zadal som veľkosť oddielu (440G), ktorú má mať oddiel Home a dva razy som stlačil Enter pre vytvorenie oddielu Home. Pri zadávaní veľkosti som si nechal miesto 500 MB na EFI oddiel a cca 4 GB na swap oddiel. Podobným spôsobom som ešte vytvoril 500 MB EFI oddiel a ostal cca 5,7 GB swap oddiel. Následne som zvolil Write pre zápis nových oddielov na disk, zadal som Yes a opustil program cgdisk výberom Quit. Vytvorené oddiely bolo nutné ešte sformátovať. Oddiel Root

mkfs.ext4 /dev/sda1

Oddiel Home

mkfs.ext4 /dev/sda2

Oddiel EFI

mkfs.fat -F32 /dev/sda3

Po vytvorení a sformátovaní som musiel odiely pripojiť, aby Arch Linux mohol na tieto oddiely ukazovať. Oddiel Root som pripojil pomocou

mount /dev/sda1 /mnt

potom som vytvoril adresár pre oddiel Home

mkdir /mnt/home

Oddiel Home som pripojil k novému adresáru pomocou

mount /dev/sda2 /mnt/home

ďalej som vytvoril adresár pre oddiel EFI

mkdir /mnt/boot

Oddiel EFI som pripojil k novému adresáru pomocou

mount /dev/sda3 /mnt/boot

Musel som nastaviť a aktivovať swap:

mkswap /dev/sda4
swapon /dev/sda4

Po tomto všetkom môj disk vyzeral tak, ako vidno na nasledujúcom obrázku. Obrázok 2: Rozloženie partícií na disku po ich vytvorení, naformátovaní a pripojení adresárov

V tento okamih som mohol pristúpiť k inštalácii základného systému Arch linuxu, avšak predtým som si ešte upravil zoznam zrkadiel na tie, ktoré sú fyzicky najbližšie, aby som mal ich čo najrýchlejšie odozvy. Spustil som editáciu zoznamu zrkadiel pomocou

nano /etc/pacman.d/mirrorlist

Vymazal som vzdialené servery a na prvé miesto som presunul názov slovenského serveru. Potom som pridal ďalšie zrkadlá v tom poradí, v akom sa k nim chcem pripájať. Nakoniec som uložil zmenený súbor pomocou Ctrl-o a ukončil program nano skratkou Ctrl-x.
Konečne som mohol pristúpiť k inštalácii základného systému Arch linuxu.

pacstrap -i /mnt base base-devel

Stlačil som Enter pre výber všetkých programov prvej skupiny, potom som znova stlačil Enter pre výber všetkých programov druhej skupiny a nakoniec po stlačení y sa do koreňového adresára nakopírovali základné súbory.
Aby bol Arch linux schopný identifikovať súborový systém, musel som vytvoriť súbor fstab

genfstab -U -p /mnt >> /mnt/etc/fstab

Nasledoval príkaz

arch-chroot /mnt /bin/bash

pre sprístupnenie novo nainštalovaného systému. Upravil som súbor locale pre výber časového formátu a meny editáciou príslušného súboru príkazom

nano /etc/locale.gen

odstránil som znak # na začiatku riadku sk_SK.UTF-8 UTF-8 súbor som uložil a vygeneroval som locale podľa nastavení v súbore

locale.gen príkazom
locale-gen

a pomocou príkazov

echo LANG=sk_SK.UTF-8 > /etc/locale.conf
export LANG=sk_SK.UTF-8

som dokončil nastavenie slovenského jazyka pre použitie v celom systéme.
Nastavenie časového pásma som vykonal príkazom

ln -s /usr/share/zoneinfo/Europe/Prague > /etc/localtime

a nastavil som hardvérový čas na UTC

hwclock --systohc --utc

Pridelil som systému názov hostiteľa asusik

echo asusik > /etc/hostname

Ďalej som si nastavil bezdrôtovú sieť, na to som potreboval doinštalovať nasledovné 4 programy, ktoré sú v príkaze oddelené medzerou

pacman -S iw wpa_supplicant dialog wpa_actiond

Zapol som službu pre automatické pripájanie bezdrôtového adaptéru

systemctl enable netctl-auto@wlp2s0.service

To mi neskôr umožní po reštarte a vykonaní príkazu

wifi-menu wlp2s0

sa dostať k ponuke služieb bezdrôtového adaptéru a po prvom pripojení k sieti som bol naďalej už pripájaný automaticky. Nasledovalo nastavenie hesla pre root príkazom

passwd

a nakoniec nainštalovanie a nastavenie bootloadera. Keďže som inštaloval v UEFI režime, sled príkazov pre tento prípad vyzeral takto

pacman -S grub
pacman -S efibootmgr
grub-install --target=x86_64-efi --efi-directory=/boot --bootloader-id=arch_grub --recheck
grub-mkconfig -o /boot/grub/grub.cfg

Po dokončení všetkých príkazov som opustil režim chroot príkazom

exit

a rebootoval notebook príkazom

reboot

Pred štarom notebooku som vybral inštalačné USB. Po nabootovaní som sa prihlásil ako root s heslom, ktoré som si vytvoril počas inštalácie. Prihlásil som sa k wifi pomocou

wifi-menu wlp2s0

a už som mal možnosť otestovať novo nainštalovaný Arch linux v textovom režime, napríklad pomocou príkazov free, lsblk alebo top. Program top sa ukončuje skratkou Ctrl-C.
Aby som mohol bezpečnejšie pracovať s notebookom, nainštaloval som si nového užívateľa príkazom

useradd -m -G wheel,users -s /bin/bash meno_uzivatela

a taktiež som priradil heslo novému užívateľovi

passwd meno_uzivatela

Ďalej som doinštaloval sudo, aby nový užívateľ mohol vykonávať správcovské úlohy.

pacman -S sudo

Novému užívateľovi som udelil práva sudo úpravou sudoers pomocou príkazu visudo EDITOR=nano visudo a odkomentoval som (vymazal # na začiatku riadku)

%wheel ALL=(ALL) ALL

Uloženie som vykonal pomocou Ctrl-X a stlačením Y pre potvrdenie.
Obrázok 3: Rebootovanie notebooku po základnej inštalácii
Doinštaloval som balíček bash-completion, pre automatické dokončovanie príkazov, ciest a názvov balíčkov

pacman -S bash-completion

Pre ukončenie tejto časti inštalácie mi už ostalo iba nakonfigurovať repozitáre. Informácie o nich sú uložené v súbore pacman.conf

nano /etc/pacman.conf

Tu sa zobrazili dostupné repozitáre. Vo východiskovom stave sú povolené iba stabilné repozitáre, pre umožnenie inštalácie i 32 bitových aplikácií som odkomentoval (vymazal # na začiatku riadku) repozitár multilib.

[multilib]
Include=/etc/pacman.d/mirrorlist

Potom som súbor uložil a program nano zatvoril. Ostalo už iba aktualizovať úložisko.

pacman -Sy

Celkové vypnutie systému som potom vykonal príkazom

shutdown

Týmto som dokončil prvú časť článku, inštaláciu do textového prostredia a v druhej časti článku sa budem venovať inštalácii X-serveru, grafických ovládačov, desktopového prostredia a poinštalačnému doladeniu.