Polrok s Manjarom

Ako to všetko začalo

Rok a pol dozadu ma kontaktoval bývalý kolega s tým, že sa pokúša organizovať stretávky priaznivcov Linuxu v reštaurácii, či by som sa nechcel zúčastniť. Slovo dalo slovo a na najbližšom stretnutí som sa zúčastnil. Tam som zistil, že sa jedná hlavne o priaznivcov Ubuntu a jeho odnoží.

Neskôr som zaregistroval na internete, že vznikla nová distribúcia Manjaro na báze Arch Linuxu, ktorá spája výhody rýchlosti Arch Linuxu s nadstavbou, ktorá zjednodušuje jeho inštaláciu a používanie. Povedal som si teda, že sa tejto distribúcii pozriem bližšie na zuby. Mojim cieľom bolo otestovanie tejto distribúcie v rutinnej prevádzke, teda tak, ako by ju používal bežný užívateľ.

Použitý hardvér

Manjaro som testoval na dvoch počítačoch. Na každom z nich som nainštaloval Manjaro s iným prostredím.

1. počítač – Asus X200MA, Celeron N2815, 2 GB RAM, HDD 500 GB, Grafika integrovaná, displej 11,6“ 1366x768 – Manjaro 0.8.12 s KDE

2. počítač – Samsung NP305V, AMD A6-3410MX, 4 GB RAM, SSD 240 GB, duálna grafika Radeon HD 6520M / Radeon HD 7420M, displey 15,6“ 1366x768 – dualboot Windows7/Manjaro 0.8.12 s XFCE

Základné predstavenie

Oficiálne desktopové prostredia Manjara, toho času vo verzii 0.8.12 sú XFCE a KDE. Verzia s XFCE je najobľúbenejšia súdiac podľa počtu stiahnutí. Existujú ešte viaceré prostredia udržiavané a pripravené komunitou užívateľov (Mate, Gnome, LXQT, LXDE, OpenBox, Cinnamon ...).

Repozitáre sú samostatné, nie sú použité repozitáre Arch Linuxu. Môže však využívať repozitáre AUR (Arch User Repository) a inštalovať odtiaľ programy. Vývojový model je Rolling Release, čo znamená, že Manjaro nie je nutné neustále preinštalovávať, pretože posledná aktualizovaná verzia je zároveň najnovšou verziou.

Hlavný dôraz je kladený na užívateľskú prívetivosť a jednoduchosť, vďaka čomu je Manjaro vhodný ako pre začiatočníkov, tak i pre pokročilých užívateľov.

Rutinné používanie

Čo sa týka obidvoch mnou používaných počítačov, používam ich vyše pol roka k úplne bežným činnostiam, tak ako to robí väčšina takzvaných BFU (preklad - bežný Franta užívateľ). Teda prezeranie internetu, počúvanie hudby, písanie textov, posielanie pošty, pozeranie videí, práca so súbormi, inštalovanie programov a pod. Neriešim tu inštaláciu, pretože tá je veľmi jednoduchá a nie je predmetom tohto článku.

Internet

Najčastejšou činnosťou na týchto dvoch počítačoch je prezeranie internetu. Manjaro s prostredím XFCE má na túto činnosť predinštalovaný Firefox. Pri jeho používaní som si všimol jednu zvláštnosť. Na niektorých stránkach sa obsah stránky zobrazuje inak ako vo windows alebo ako v KDE verzii. Zdá sa, že XFCE verzia má vo Firefoxe nepekný tenký a vysoký default font. Pokiaľ som tú istú stránku zobrazil v Chromiu, stránka sa zobrazila tak, ako vo windows.

KDE verzia má na prezeranie internetu predinštalovaný Rekong a Konqueror. Chvíľku som ich skúšal používať, avšak po čase som si radšej doinštaloval Chromium, pretože som s nimi nebol spokojný. Z testovacích dôvodov som si neskôr doinštaloval aj Firefox, aby som mohol porovnávať zobrazovanie stránok pod rôznymi prostrediami tým istým programom.

Čo sa týka sťahovania súborov z internetu, KDE má predinštalovaný program Kget, ktorý zvláda aj sťahovanie cez torrenty, vo verzii XFCE som žiadny grafický program tohto typu nezaznamenal. Pre začiatočníka, za akého sa považujem aj ja, to však môže byť problém, preto som si na tento účel doinštaloval Deluge, ktorý je určený na sťahovanie cez torrenty a s ktorým som spokojný. Bežné sťahovanie (nie cez torrenty) realizujem priamo cez webový prehliadač Chromium alebo Firefox.

Pošta

XFCE prostredie má predinštalovaný Thunderbird, ktorý mne osobne viacej vyhovuje ako Kmail, ktorý je predinštalovaný v KDE verzii. Celkovo som mal pocit, že výber programov pre prostredie XFCE bol z môjho pohľadu lepší ako ten v KDE. Zrejme je to aj tým, že v KDE boli upredňostňované programy z balíka KDE aplikácií, ktoré užívatelia windows nepoznajú, kdežto v XFCE boli uprednostnené multiplatformné programy, ktoré užívateľia poznajú z windowsu.

Kancelária

Čo sa týka kancelárskych programov, XFCE verzia používa LibreOffice, čo je multiplatformný balík a užívatelia ho poznajú aj z windows. Má dobrú kompatibilitu s MS Office dokumentami a je to dobrá voľba. KDE verzia od verzie 0.8.12 začala ako kancelársky balík predinštalovávať Calligra Office, ktorá získala ocenenie ako najlepšia aplikácia pre KDE ale z pohľadu užívateľa je to podľa môjho názoru krok vedľa, pretože balík LibreOffice je podľa mňa lepší, hlavne čo sa týka kompatibility s MS Office dokumentami. Našťastie nám nič nebráni si LibreOffice doinštalovať, čo som aj urobil.

Na prezeranie pdf súborov má XFCE verzia predinštalovaný qpdfview a KDE verzia používa Okular, čo je program z balíka KDE aplikácií. Obidva programy sa svojej úlohy zhosťujú bezvadne a nemám k nim pripomienky.

Čo mi trošku vadilo, že Manjaro v obidvoch verziách nemá predinštalovaný žiadny program na čítanie elektronických kníh, našťastie však program Calibre je v repozitároch a nie je problém si ho doinštalovať. Čo je zaujímavé, že okrem repozitárov, je možné si Calibre doinštalovať aj priamo pomocou skriptu vloženého z webovej stránky projektu do príkazového riadku. Ako zvláštnosť musím uviesť fakt, že pri kopírovaní tohto príkazu sa skript neskopíroval celý a musel som ho kopírovať na dva razy. To znamená, ako keby veľkosť poľa, do ktorého sa skript kopíroval, nebola dostatočná.

Práca so súbormi

Na prácu so súbormi používa XFCE verzia správcu súborov Thunar a KDE verzia Dolphin. Obidva tieto programy si svoju prácu zastanú bez problémov, svojim charakterom pripomínajú správcu súborov z windows. KDE verzia má navyše ako správcu súborov použiť Konqueror alebo veľmi obľúbený dvojpanelový Krusader. Krusader je možné priamo z menu spustiť v režime správcu, čo je niekedy potrebné. Samozrejme si v tom prípade vyžiada heslo správcu, aby nedošlo k poškodeniu systému neznalou osobou (bez oprávnenia správcu).

Na prácu s archívmi používa XFCE verzia program Engrampa a KDE verzia zasa Ark. Program Engrampa bol pôvodne navrhnutý pre prostredie MATE. Program Ark je z balíka KDE aplikácií. Obidva programy sa používajú intuitívne a sú veľmi rýchle.

A ešte tu máme jednu oblasť práce so súbormi a síce ich napaľovanie a vytváranie inštalačných médií. Na napaľovanie v XFCE verzii máme v Manjaru k dispozícii program Xfburn a v KDE zasa program K3b. Pre KDE verziu je predinštalovaný aj program Suse Studio Image Writer, ktorý slúži na vytváranie inštalačných médií na USB z akéhokoľvek iso obrazu Linuxu. Dáta zapisuje v RAW formáte, preto dokáže vytvoriť správne pracujúcu USB inštalačku i v prípade, keď sa nedá použiť program UnetbootIn (napríklad žiadna verzia Manjaro Linuxu nepodporuje UnetbootIn). Dá sa povedať, že Suse Studio Image Writer je oveľa univerzálnejší. XFCE verzia nemá tento program predinštalovaný, dá sa však bez problémov doinštalovať ako som sa osobne presvedčil.

Prezeranie obrázkov

XFCE verzia používa na prezeranie obrázkov jednoduchý Viewnior a KDE zasa výborný Gwenview. Obidva programy si svoju prácu zastanú aj keď Gwenview je predsa len o niečo pokročilejší.

Prehrávanie hudby

Na prehrávanie a organizovanie hudby má XFCE program Guayadeque. Tento program je veľmi komplexný, zvláda aj prehrávanie internetových rádií a podcastov. Ja osobne by som skôr privítal program Amarok alebo Clementine. Cez to všetko svoju prácu si urobí so cťou aj keď sa jedná iba o verziu 0.37. KDE verzia má predinštalovaný skvelý prehrávač hudobných súborov Juk a taktiež CD prehrávač KsCD, pričom obidva programy sú súčasťou KDE aplikácií.

Prehrávanie videí

XFCE aj KDE verzie majú na pozeranie videí predinštalovaný výborný VLC Media Player, pričom KDE má k dispozícii ešte aj odľahčený Dragon Player. Mne osobne sa však viacej pozdával VLC Media Player, ktorý je jednoznačne lepší.

Terminálové aplikácie

Čo sa týka programov na prácu v príkazovom riadku, tak tu panuje vysoká redundancia. V XFCE je síce iba jeden oficiálny program na prácu v termináli – program XFCE Terminal ale v KDE verzii sa ich nachádzajú až 4 – Konsole, Yakuake, UXTerm a Xterm, pričom prvé dva sú súčasťou balíka KDE aplikácií. V KDE by mi úplne stačili tie prvé dva programy, UXTerm a Xterm mi k srdcu veľmi neprirástli. Všetkého veľa škodí. Ten Yakuake je predstaviteľom takzvaného Drop-Down terminálu. Po spustení ostáva na pozadí a aktivuje sa klávesovou skratkou (F12). Okno terminálu sa vyroluje z horného okraja obrazovky a po zavretí sa zasa schová, pripravený v pozadí na ďalšie použitie. Celkom zaujímavá vlastnosť.

Inštalácia programov

Konečne sme sa dostali k inštalácii programov. V Manjare je možné inštalovať programy niekoľkými spôsobmi, pričom som si odskúšal všetky. V XFCE prostredí sa používa správca balíkov Pamac, ktorý je možné použiť aj v rozšírenom zobrazení, kde zobrazuje podrobnejšie informácie o prebiehajúcej inštalácii. V KDE verzii sa používa správca balíkov Octopi, ktorý umožňuje po zvolení toho, čo chcem nainštalovať prepnúť do terminálu a inštaláciu dokončiť jeho prostredníctvom, čo s obľubou používam, pretože mám väčšiu kontrolu nad tým, čo sa deje.

Samozrejme je možné, tak ako v každej distribúcii Linuxu, inštalácia pomocou príkazového riadku. Keďže Manjaro Linux je založený na distribúcii Arch Linux, používa úplne rovnaký balíčkovací manažér – Pacman. Okrem oficiálnych repozitárov Manjaro Linuxu, ktoré nie sú totožné s repozitármi Arch Linuxu, je možné použiť aj AUR (Arch User Repository). Toto je výhodné, pretože niektoré programy sa v oficiálnych repozitároch nenachádzajú.

Nastavenia Manjara

Distribúcia Manjaro má programy nazvané Správca nastavení a Manjaro Settings Manager, kde sú sústredené všetky základné moduly na nastavenie jej správania sa. Dá sa tam nastaviť jazyk prostredia, inštalácia jazykových balíčkov, používané jadro Linuxu, nastavenia užívateľských účtov, používaných klávesníc a ich prepínanie, detekcia hardvéru a inštalácia driverov k nemu, správanie sa okien, sedenia a spúšťania a podobne. Modul Manjaro Settings Manager je zabezpečený pomocou hesla, aby sa v tom zasa nehrabal niekto, kto tomu vôbec nerozumie a nevie čo robí.

Obrázok 1: Modul Nastavenie systému Manjaro

Obrázok 2: Modul Jadro

Obrázok 3: Modul Detekcia hardvéru, umožňujúci jednoducho inštalovať ovládače

Obrázok 4: Modul Správca nastavení, ktorý sústreďuje vačšinu nastavení Manjara

Plusy

• Rýchlosť – výkon Arch Linuxu v užívateľsky prívetivejšom prevedení
• dobrá a ľahká inštalácia a konfigurovateľnosť
• ľahká inštalácia proprietárnych (neslobodných) driverov (grafický frontend)
• model Rolling release, pribežná aktualizácia, stávajúca aktualizovaná verzia je zároveň najnovšou verziou, bez potreby preinštalovávania
• ľahká údržba nainštalovaných kernelov (grafický frontend)
• používanie najnovších driverov, akonáhle výjde nový, je pri najbližšej aktualizácii použitý

Mínusy

• Zmeny predinštalovaných programov pri prechode na vyššiu verziu, predpokladám, že pri prechode na verziu 1.0.0 a vyššiu sa už toto nebude diať (napr. Calligra miesto LibreOffice)
• občas pri aktualizácii dochádza k chybám, naposledy sa mesiac po oficiálnom vyjdení aktualizácie systém tváril, že aktualizácia nie je – bola tam zmena repozitárov, ktorá sa nepremietla do systému, bolo to nutné opraviť ručne
• neoptimálny výber predinštalovaných programov
• webová stránka Manjara Linuxu v českom alebo slovenskom jazyku je veľmi málo navštevovaná, je tam málo aktívnych užívateľov

Celkové zhodnotenie

Aj keď je Manjaro momentálne iba vo verzii 0.8.12, moja polročná denno denná práca s touto distribúciou ukázala, že už teraz je to použiteľná distribúcia a má do budúcnosti veľký potenciál. Jedná sa o rýchlu distribúciu so širokou základňou programov a s možnosťou rozšírenia programovej základne cez Arch User Repository. Jej výhodou je velmi dobre zabezpečená inštalácia najnovších driverov, široké možnosti nastavenia a užívateľská prívetivosť, ktorá dovoľuje používať Manjaro aj menej skúseným užívateľom.

Keď hovorím o tejto distríbúcii, že je rýchla, znamená to, že KDE verzia na takom slabom počítači ako mám ja (viď. počítač 1) behá bez podstatného spomalenia a dajú sa na ňom robiť všetky bežné činnosti.

Ako určitý nedostatok by som vypichol výber nainštalovaných programov, kde na jednej strane je programov, ktoré robia to isté, predinštalovaných zbytočne veľa (redundancia) a na druhej strane nie sú predinštalované programy vybrané optimálne a niektoré celkom chýbajú. S výberom predinštalovaných programov sa bude treba ešte pohrať.

Uspávanie do RAM aj hybernácia na disk v obidvoch oficiálnych prostrediach Manjara (XFCE, KDE) funguje bez problémov.

Čo sa týka komunitných verzií Manjara, odskúšal som viaceré ale zaujali ma iba verzie s prostredím LXQT a Gnome. Najmä verzie s prostredím LXDE a MATE boli pre mňa sklamaním. Jednak sa jednalo o staršie verzie a navyše ani poriadne nefungovali na mojom hardvéri.

Myslím, že verzii s LXQT prostredím dám v budúcnosti priestor na mojej slabšej mašine (Asus X200MA). Je to založené na modernom grafickom rozhraní QT a je odľahčené, takže zahŕňa výhodu nižších nárokov na hardvér s kvalitnejším grafickým rozhraním.

Trošku zamrzí nízký počet aktívnych užívateľov Manjara linuxu a z toho vyplývajúca nízka návštevnosť ich českých webových stránok, čo má za následkok aj to, že sa tam veľakrát človek pomoci s problémami nedočká. Na druhú stranu to človeka zasa vybudí k väčšej samostatnosti pri riešení prípadných problémov.

Behom pol roka používania sa vyskytli iba dve komplikácie, pričom obe súviseli s aktualizáciou Manjara. Obidva problémy som po chvíľke pátrania na českej stránke Manjara vyriešil k svojej spokojnosti. Vzhľadom na fakt, že to ešte nie je distribúcia ani s číslom jedna ale nachádza sa iba vo verzii 0.8.12 a prechádza prudkým vývojom, je to veľmi dobrá úspešnosť projektu. Ak i naďalej bude tento projekt takto úspešne napredovať, bude Manjaro patriť k mojim favorizovaným distribúciám.

Celkom nakoniec pripájam prehľadnú tabuľku nainštalovaných programov. Zoznam pochopiteľne nie je úplný, sú tam uvedené iba programy spomínané v článku.

Tabuľka 1: Zoznam verzií predinštalovaných programov v Manjaru 0.8.12